Lepší svoji hnevaní, ako cudzí udobrení.
Svoji, ako sa pohnevajú, tak sa pomeria.
Svoji sa len nato pohnevajú, aby sa meriť mohli.
V malom sa nemá kde hnev rozísť.
Holub je holubom, a predsa má svoju žlč. – Holub je holubom, a predsa má svoj hnev. – Holub je holubom, a predsa sa nahnevá.
Daleko od hnevá, daleko od hroma.
Hnev priateľstvo ruší.
Hnev, zlý poradník.
Keď sa nahneváš dnes, zajtra sa vyvŕš.
Nahnevaný žiaden nebol dobrý.
Nedaj sa uchytiť hnevu. – Nedaj sa uchvátiť hnevu.
Nepojčíš-li na týden hněva, pojčíš na celý rok.
Potlačuj hnev, kým je malý.
Za hnevom ľútosť chodí.
Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
Keď ma budú kliať, budem sa im smiať; keď ma budú biť, budem sa im kryť.
Koho bili? Petra. A kto sa bil? Peter.
Zlosť rozum zaslepuje.
Boha nehnevaj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš. – Boha sa boj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš. – S pánombohom buď zadobre a čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš.
Hnev pominie, ale nenávisť v srdci zostane.
Nahnevaj vlka, zabije ti žriebä.
Nepapri mu zakalenou trieskou pod nosom.
Čo by ruku jeden druhému odťal, nepohnevajú sa.
Kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása. – Kto sa hnevá, hnevko, na pazderí črevko.
Kto sa hnevá, nech sa hnevá. – Kto sa hnevá, nech sa váľa, toho páni nepochváľa.
Kto sa hnevá, nech sa o zem hodí. – Kto sa hnevá, tomu nos odrežú.
Veď ti preto chrastu z nosa nezdrapil.
Má ťažké srdce naň.
Beží z Púchova do Kyjova.
Na kom starosť, na tom zlosť.
Hnev bez vlády málo vadí.
Nie je dobre toho hnevať, koho musíš zajtra odprosovať.
Toto je hriech do neba volajúci!
Zamočil si ma, ale nech ti bude na duši! – Nech ti to na duši zhorí!
Hnevá sa s mydlom.
Páni sa medzi sebou hnevajú, a sedliaci sa za nich bijú.
Lepší dlžník ako hnevník. — Horší hnevník ako dlžník.
Daj si ho za rám!
Môžeš si ho zjesť! — Zjedz si ho!
Na zajtra je len hnev dobre odkladať. — Hnev je najlepšie na ráno odložiť; s ostatným neodkladaj.
Akoby ho bola lasica ofúkla.
Hľadí ako kat. — Hľadí ako ras.
Vrčí mu čosi v hlave.
Hneď sa narároší.
Hnev v sebe dusí.
Toľko mu je o hnev ako Cigánovi o tanec.
Hrá sa na smútka. — Hrá sa na smutného kráľa.
Ide ta (z nechuti), akoby ho za vlasy ťahali. — Ide ta ako bujak na jatku.
Je bez mrdu.
Jedno vajce mu je málo a dvoje mnoho.
