Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "hodnota"

Cena do mešteka nepadá. — Cena do vrecka nejde. — Cena do mecha nejde. (Hodnota vecí nie je vždy vyjadrená len peniazmi alebo fyzickými prostriedkami.)

Kto nekupuje, nešanuje. (Ten, kto si veci nezakúpi sám, si ich neváži, pretože nepozná ich skutočnú hodnotu.)

Za málo peňazí málo muziky. (Kvalita alebo množstvo výsledku zodpovedá vynaloženým prostriedkom či úsiliu.)

Hoc je chudobný, ale priateľ dobrý. (Aj keď nemá veľa majetku, jeho hodnota ako priateľa je vysoká.)

Chudobný je tak dobre človek ako bohatý. (Chudoba neuberá človeku na hodnote či dôstojnosti v porovnaní s bohatstvom.)

Moje peniaze sú také dobré ako tvoje. (Všetky peniaze majú rovnakú hodnotu, bez ohľadu na ich pôvod.)

Peniaze jazykom nevysekáš. (Hodnota práce nespočíva len v rečiach, ale v konkrétnych činoch a výsledkoch.)

Aj deravá strecha lepšia ako žiadna. (Aj nedokonalý alebo poškodený majetok je cennejší ako nemať žiadny.)

Česť a dobré meno nekúpiš na trhu. (Česť a dobré meno sú hodnoty, ktoré si treba zaslúžiť a nedajú sa získať peniazmi.)

Dobré meno je nadovšetko. (Dobrá povesť a česť sú hodnotnejšie ako materiálne bohatstvo.)

Dobré meno viac stojí ako všetky bohatstvá. (Dobré meno a reputácia majú väčšiu hodnotu ako materiálne bohatstvo.)

Lepší usporený groš ako nájdený toliar. (Usporene financie majú vyššiu hodnotu a stabilitu ako nečakané zisky.)

Lepšia dobrá výhovorka ako hotový groš. (Výrok naznačuje, že ľudia často uprednostňujú výhovorky pred skutočnými riešeniami alebo hodnotou.)

Čo viac neni, to nemá ceny. (Veci alebo situácie, ktoré už neexistujú alebo sú nenávratne preč, nemajú pre nás hodnotu.)

Dobrá výhovorka stojí groš. (Príslovie naznačuje, že dobrá výhovorka má svoju hodnotu, pretože môže byť užitočná na ospravedlnenie alebo vyhnutie sa problémom.)

Nač sú ti kasne, keď sú ti prázdne? (Nezáleží na tom, že vlastníš niečo hodnotné, ak to nemá žiadny obsah alebo úžitok.)

Zlato je zlatom, striebro je striebrom, ešte sa v ňom nečistota nájde. — Zlato je zlatom, striebro je striebrom, ešte je rozdiel v ňom. (Príslovie poukazuje na to, že aj medzi hodnotnými vecami existujú rozdiely v ich kvalite alebo vlastnostiach.)

Dobrá rada stojí groš, a planá dva. (Táto rada naznačuje, že zlá rada môže byť ešte nákladnejšia ako dobrá, a to aj ironicky.)

Za peniaze všetko kúpiš, len kráľovstvo nebeské nie. (Peniaze majú moc a umožňujú veľa, ale nie sú schopné zabezpečiť duchovné alebo morálne hodnoty.)

Ani v zlate, ani v blate. (Príslovie naznačuje, že skutočná hodnota človeka nespočíva v bohatstve ani v chudobe.)

Čo na nôž, to za groš. (Vyjadruje, že cena vecí sa často rovná ich skutočnej hodnote alebo nákladu na ich výrobu.)

Lepší rozum ako zlato. (Rozum a vedomosti sú cennejšie ako materiálne bohatstvo.)

Kára nie je voz. (Používa sa na vyjadrenie, že niečo podobné nie je rovnocenné alebo rovnako hodnotné ako jeho kvalitnejší náprotivok.)

Zlato sa v ohni probuje. (Pravá hodnota alebo charakter človeka sa ukáže až v náročných alebo stresových situáciách.)

Čo človek vie, to je všetko dobre. (Znalosti a múdrosť sú cenné a prispievajú k dobrému životu.)

Lepšie znať, ako mať. — Lepšie dačo znať, ako mnoho mať. (Znalosti a múdrosť sú hodnotnejšie a trvalejšie ako materiálne bohatstvo.)

Rozumného človeka každý má v poctivosti. (Rozumní a múdri ľudia sú v spoločnosti vysoko cenení a rešpektovaní.)

Čože je z veľkej stodoly, keď je pustá! (Veľkosť alebo vonkajší vzhľad sú bezcenné, ak chýba podstata alebo obsah.)

Lepší bol, než nebol. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že je lepšie mať aspoň niečo, aj keď malé, než nemať nič.)

Jedno slnce stojí za všetky hviezdy. (Hodnota niečoho výnimočného prevyšuje kvantitu bežných vecí.)

Čo je všedné, to nie je vzácne. (Hodnotu vecí často znižuje ich každodenná prítomnosť a bežnosť.)

Nájde si zlato zlatníka. (Kvalita alebo hodnota sa prirodzene spojí s odborníkom alebo niekým, kto ju dokáže oceniť.)

Človek nemá nič, iba to, čo užije. — Nemáš na svete, len čo užiješ. — To je moje, čo užijem. (Hodnota majetku spočíva len v jeho využití a pôžitku, ktorý prináša.)

Dobrý kôň i na maštali kupca nájde. (Aj kvalitné veci alebo vlastnosti si nájdu svojich ocenených aj bez reklamy alebo propagácie.)

Dobre hovoriť je striebro; dobre mlčať je zlato. (Hodnota mlčania je často vyššia než hodnota hovorenia, pretože múdre mlčanie môže byť cennejšie než neuvážené rozprávanie.)

Dakedy aj z pustej stodoly sova vyletí. (Aj chudobný alebo nenápadný človek môže prekvapiť svojou hodnotou alebo schopnosťami.)

Trebárs je ako prst, viacej stojí ako cudzie. (Aj keď je niekto chudobný a nemá veľa majetku, jeho hodnota je pre blízkych vyššia ako hodnota cudzích ľudí.)

Baňa je baňou, ešte sa preberie. (Aj keď sa niečo zdá byť neaktívne alebo bezcenné, môže sa to opäť stať hodnotným alebo užitočným.)

Aj toto je kus chleba! (Poučenie o hodnote a využití aj zdanlivo bezcenných vecí v kontexte hospodárnosti.)

Bláznovi je aj drevený groš dobrý. (Príslovie naznačuje, že nevedomí alebo hlúpi ľudia si nevážia hodnotu vecí a spokojne prijímajú aj bezcenné predmety.)

I záplata zdobí človeka. (Aj skromné prostriedky alebo jednoduché veci môžu mať svoju hodnotu a prispievať k dôstojnosti človeka.)

Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva. (Príslovie poukazuje na hodnotu činov nad prázdnymi slovami, kde skutočne užitoční ľudia nepotrebujú veľa hovoriť, aby ukázali svoju hodnotu.)

Íverko, trieštička, aj to je pesnička; žínečka, motúžček, aj to jej je kúšček. (Aj malé a zdanlivo bezvýznamné veci môžu mať hodnotu a prispievať k celku.)

Čo darmo, to darmo. (Príslovie vyjadruje, že veci získané bez úsilia alebo bezdôvodne nemajú hodnotu.)

Kto sám seba chváli, chvála jeho nič nestojí. (Sebachvála nemá hodnotu a je neúprimná.)

Z hoväda býva len mäso. (Príslovie naznačuje, že niektorí ľudia nemajú vyšší potenciál alebo hodnotu ako základný účel, ktorý aktuálne plnia.)

Hoc sa krčíme, predsa trčíme. (Aj keď sme v biede a skromnosti, naša hodnota a dôstojnosť stále vynikajú.)

Lepší zlata kus ako z olova hus. (Je lepšie mať niečo malé a hodnotné ako veľké a bezcenné.)

Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame. (Poučenie, že často prehliadame to, čo už máme, a túžime po niečom inom.)

Od Boha dôstojnosť. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že dôstojnosť a hodnota človeka pochádzajú od Boha.)

Sladší je darovaný ocot ako kúpené víno. (Darované veci, aj keď sú menej hodnotné, majú pre nás väčšiu emocionálnu hodnotu než zakúpené.)

V prázdnom nič nebýva. (Vyjadruje myšlienku, že bez obsahu alebo zmyslu nemá niečo hodnotu alebo význam.)

Dobrá rada, hotová pomoc. – Dobrá rada, hotový peniaz. (Užitočná rada môže byť taká cenná ako praktická pomoc alebo peniaze.)

Náuka všade miesta nájde. (Vzdelanie a poznanie sú cenné v každej situácii a prostredí.)

Dobrý kôň i na maštali kupca nájde, a podlého po jarmokoch vodia. (Kvalita sa vždy presadí sama, zatiaľ čo nekvalita potrebuje veľa úsilia na predaj.)

čo tam po reči, keď niet v nej veci. (Reč bez obsahu alebo podstaty je bezcenná.)

Nie z každej rudy býva zlato. (Nie všetko, čo sa javí sľubne alebo hodnotne, musí napokon priniesť očakávaný úžitok alebo hodnotu.)

Sto dobrých volov skorej kúpi ako jednu dobrú kravu. (Príslovie vyjadruje, že kvalitná dojivá krava je cennejšia a ťažšie dostupná než veľké množstvo ťažných volov.)

Diera neprežitá vec. (Príslovie naznačuje, že aj poškodený alebo opotrebovaný predmet môže mať stále svoju hodnotu alebo účel.)

Potom sa gazda dokáže, keď sa mu brada podviaže. (Skutočná hodnota a schopnosti človeka sa často prejavia až po jeho smrti, keď sa zhodnotí jeho dedičstvo a spôsob, akým gazdoval.)

Slama je striga, kde sena niet. (Príslovie naznačuje, že bez sena je slama zbytočná a nemá skutočnú hodnotu.)

Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci. (Zdanie bohatstva alebo prestíže sa niekedy vytvára na nesprávnych miestach, kde sa skutočná hodnota nenachádza.)

Dobre je to, keď sa hodne nazbiera toho pánboh zaplať! (Hodnotí sa tu pozitívne, keď sa zhromaždí veľa vecí vďaka štedrosti a vďačnosti.)

Za ledačo škoda peňazí vydať. (Je zbytočné míňať peniaze na veci, ktoré nemajú skutočnú hodnotu alebo úžitok.)

Zo slamy bude len sečka. (Príslovie naznačuje, že z niečoho, čo nemá hodnotnú podstatu, nemožno vytvoriť nič cenné.)

Keď je človek lačný, aj ovsený chlebík šmačný. (V núdzi je človek vďačný aj za jednoduché veci, ktoré by inak nepovažoval za hodnotné.)

Ovce — zlaté zvonce. (Ovce sú považované za cenné a prospešné pre hospodárstvo, podobne ako zlato.)

Aký mlat, taký plat. (Kvalita odvedenej práce určuje výšku odmeny.)

Kto na malé nepristane, tomu sa nič nedostane. — Kto na malé nepristane, tomu sa moc nedostane. (Príslovie zdôrazňuje, že aj malé veci alebo dary môžu byť cenné a kto ich odmieta, nakoniec môže prísť o všetko.)

Radšej menej a dobre, ako mnoho a zle. — Radšej menej, ale dobrého. (Uprednostňuje sa kvalita pred kvantitou.)

Čo je väčšie ako ves, to do domu vez. — Čo je vakše jako ves, to ši do torbečky vez. (Príslovie poukazuje na schopnosť uchovať hodnotné veci, ktoré sú väčšie ako bežné potreby, a odporúča šetrnosť a múdrosť pri hospodárení.)