Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "humor"

Žart má mať ovčie, nie psie zuby. (Žart by mal byť jemný a neškodný, nie krutý alebo ubližujúci.)

Kto nerozumie žartu, nech ani medzi ľudí nechodí. (V spoločenskom živote je dôležité mať zmysel pre humor, aby sme dokázali lepšie zapadnúť medzi ľudí.)

Ťažko je smutnému žartovať. (Smútok môže brániť schopnosti zabávať sa alebo robiť vtipy.)

Od žartu hlava nebolí. (Žartovanie je neškodné a nespôsobuje reálne problémy.)

Dobrý je žart, ale nie vždy. (Žartovanie môže byť príjemné, ale je dôležité vedieť, kedy je vhodné.)

S priateľom žartuj, ale posmech z neho nerob. (Príslovie vyjadruje, že v priateľských vzťahoch je dôležité udržiavať hranicu medzi nevinným žartom a urážlivým posmechom.)

Blázon sa z blázna smeje. (Každý človek, bez ohľadu na svoje vlastné nedostatky, môže kritizovať alebo zosmiešňovať druhých.)

Všetko má svoj koniec, a klobása dva (dokladá sa žartom). – Všetko má svoj koniec, len palica dva. – Všetko má svoj koniec, len jaternica a palica dva. (Život a veci v ňom majú prirodzený koniec, avšak niektoré výnimky môžu byť vnímané s humorom.)

Dlhú klobásu, krátku kázeň, to miluje každý blázen. (Príslovie humorne vyjadruje, že ľudia majú tendenciu preferovať materiálne pôžitky a stručnosť v prejavoch.)

Zamrznutý ako cibuľa. – Zamrznutý ako kokrha. – Zamrznutý ako krkoška. – Zamrznutý ako krušec. – Zamrznutý ako slivka. (Porovnanie extrémneho pocitu chladu u človeka s rôznymi zmrznutými objektmi.)

Od modlitby strnú zuby. (Príslovie naznačuje, že modlitba je neúčinná alebo nepraktická, a to žartovným spôsobom.)

Keď ti je najpilnejšie, sadni si! (Príslovie povzbudzuje k lenivosti tým, že navrhuje oddych, keď je najviac práce.)

Pánboh má všelijakých kostošov. — Pánboh má všelijakých svätých. — Pánboh má všelijakých bláznov. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že Boh má vo svojom kráľovstve miesto pre rôznorodé typy ľudí, bez ohľadu na ich povahu či správanie.)

Okuliare na nos! (Príslovie upozorňuje na zjavné prehliadanie riešenia alebo odpovede, ktorá je priamo pred očami.)

V zime kážu nasušiť si snehu na leto. (Príslovie humorne naznačuje, že v zime je snehu dostatok, ale v lete je jeho „sušenie“ zbytočné, pretože sa topí.)

OMPITÁL – On pýtal čistú dlhú košeru. (Príslovie hrá so slovami pomocou názvov miest, aby vyvolalo úsmev a ilustrovalo jazykovú kreativitu.)

Každý človek má svoj kríž – aj jeden snop. (Každý má svoje problémy alebo bremená, ktoré musí niesť, podobne ako jeden snop obilia.)

Všetko od Boha. (Tiež:) Nič bez Boha. (K predošlému dodáva sa nevážne:) I koleno, i noha. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že všetko pochádza od Boha a nič sa nestane bez jeho vôle, pričom dodatočná časť pridáva humoristický nádych.)

Slovák vôl, Nemec kôl, Maďar tráva zelená, Francúz ruža červená. Prišiel vôl, zlomil kôl, zožral trávu zelenú, obs… ružu červenú. (Príslovie humorne a kriticky reflektuje stereotypy a rivalitu medzi národmi.)

PRAVICA – Na Pravici božej sedí. (Príslovie využíva slovnú hru na pomenovanie miesta, kde sa nachádza niečo dobré alebo výnimočné.)

Jak ty mene, panebože, do saku, tak ja tobi do cerkvi. (Príslovie vyjadruje reciprocity v duchovnej oddanosti a naznačuje, že človek sa modlí alebo chodí do kostola len vtedy, keď od Boha očakáva nejakú priazeň.)

Len blázon sa vždy smeje. (Príslovie naznačuje, že neustály smiech môže byť prejavom nerozumnosti alebo nepochopenia vážnosti situácií.)

Hlúpy sa na všetkom len smeje. (Hlúpy človek často nerozumie situáciám a reaguje smiechom, pretože mu chýba hlbšie pochopenie.)

Múdry sa usmieva a blázon sa rehoce. (Príslovie naznačuje, že rozdiel v reakcii na situácie môže odrážať úroveň múdrosti jednotlivca.)

Blázon po mnohom smiechu poznaný býva. (Príslovie naznačuje, že nadmerný smiech môže byť znakom nerozumnosti alebo bláznivosti.)

Kde je smiech, tam je hriech. (Príslovie naznačuje, že smiech môže často súvisieť s niečím nevhodným alebo zakázaným.)

Darmo chorému smiechy priprávať. (Snaha rozveseliť toho, kto je chorý alebo v ťažkostiach, je zbytočná, pokiaľ sa nevyrieši jeho základný problém.)

Dobre saje tomu smiať, komu je dobre. (Ten, kto má šťastie a pohodlie, sa ľahšie smeje a teší zo života.)

Jednému je do plaču, druhému do smiechu. – Komu do plaču, komu do smiechu. (Životné situácie môžu byť vnímané odlišne rôznymi ľuďmi, pričom to, čo jednému prináša smútok, môže iného pobaviť.)

Ranný smiech, večerný plač. (Šťastie a smútok sa môžu rýchlo striedať v priebehu jedného dňa.)

Chudobný smiech — hotový posmech. (Smiech chudobného človeka je často vnímaný ako výsmech, pretože je považovaný za nevhodný alebo nepatričný v kontexte jeho postavenia.)

Kto sa smeje v piatok, bude v nedeľu plakať. (Príslovie vyjadruje varovanie, že momentálna radosť môže byť predzvesťou budúceho smútku alebo problémov.)

Na veľký smiech obyčajne nasleduje plač. (Príslovie poukazuje na nestálosť šťastia a varuje, že radostné chvíle môžu byť rýchlo nasledované smútkom.)

Dobrá vôľa robí smiech; za zlou vôľou ide hriech. (Dobrá vôľa vedie k radosti, zatiaľ čo zlá vôľa vedie k nesprávnym činom.)

Dobrému chlapovi všetko pristane. (Vyjadruje, že ak má niekto dobrý charakter alebo osobnosť, aj jeho nedokonalosti alebo zvláštnosti sú prijateľné alebo sa zdajú byť vhodné.)

Aké prasa, taký kvik; aký človek, taký zvyk. (Správanie a zvyky človeka odrážajú jeho vnútornú podstatu a charakter.)

Aký človek, taká obyčaj. (Správanie a zvyky človeka odrážajú jeho charakter a vnútorné hodnoty.)

Hrniec sa po zvuku pozná. (Človeka možno posúdiť podľa toho, ako sa vyjadruje alebo aké má názory.)

Aká hlava, taký rozum. (Príslovie poukazuje na to, že kvalita myslenia a rozhodovania človeka často zodpovedá jeho prirodzeným schopnostiam alebo inteligencii.)

Zlý strom zlé ovocie nesie. (Charakter osoby alebo pôvod vecí ovplyvňuje ich výsledky či dôsledky.)

Hlava śiveje, rozum šaleje. (Aj keď človek starne a šedivie, jeho myseľ môže byť stále nepokojná a nerozvážna.)

Bohu ku cti a ľudom na posmech. (Vyjadruje kritiku alebo výsmech voči niekomu, kto robí veci síce s dobrým úmyslom, ale výsledok je opačný a zosmiešňujúci.)

Čo hlava, to rozum. — Rozum — hlava. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a názory.)

Umný, ale nerozumný. (Opisuje osobu, ktorá má znalosti alebo šikovnosť, ale postráda praktickú múdrosť alebo zdravý rozum.)

Rozum drahá partéka. (Rozum je cenná a dôležitá vlastnosť, ktorú si treba vážiť.)

Kto má šťastie, tomu netreba rozumu. (V živote môže byť šťastie dôležitejšie než logika a rozum.)

Lepší jeden múdry, ako tisíc bláznov. (Výrok zdôrazňuje hodnotu múdrosti a rozumu nad početnou prevahou nevedomosti.)

Rozum — žiadne čary. — Šikovnosť — žiadne čary. (Skutočné schopnosti a rozum nezávisia od magických trikov, ale od praktickej zručnosti a múdrosti.)

Malý, ale má „rožum do pánbocha“. (Príslovie poukazuje na nesúlad medzi fyzickým zjavom a veľkou múdrosťou alebo inteligenciou jednotlivca.)

Má viac šťastia ako rozumu. (Vyjadruje, že niekto dosahuje úspech alebo šťastie skôr náhodou než vďaka svojim schopnostiam alebo rozumu.)

Pánboh mu z rozumu pomohol. (Príslovie naznačuje, že osoba stratila rozum alebo zdravý úsudok, často v dôsledku vlastných činov či hlúposti.)

Rozumného človeka každý má v poctivosti. (Rozumní a múdri ľudia sú v spoločnosti vysoko cenení a rešpektovaní.)

Umu dosť, ale rozumu málo. (Poučenie, že človek môže mať veľa vedomostí, ale nedostatok zdravého rozumu.)

Aký rozum, taký účinok. (Úroveň rozumu človeka často priamo ovplyvňuje výsledky jeho činov.)

Panebože, akého si ma dal, taký ti tancujem. (Príslovie vyjadruje zmierenie sa so svojimi nedostatkami a prijatie svojej prirodzenej podstaty, často s humorným alebo ironickým podtónom.)

Alebo je vždy smutná, alebo sa blázni. (Výrok vyjadruje extrémne zmeny v emocionálnom prejave človeka, ktorý nevie nájsť rovnováhu medzi smútkom a radostnou nerozvážnosťou.)

Neber si nič na žart! (Výrok nabáda k opatrnosti a stanoveniu hraníc medzi zábavou a vážnosťou.)

Čo komu nepristane, ani sa mu nesvedčí. (Nie všetko je vhodné alebo prijateľné pre každého človeka.)

Dobrému je všade dobre. (Kto má dobrý charakter a pozitívny prístup, nájde pohodu a spokojnosť v každej situácii.)

Dakedy aj z pustej stodoly sova vyletí. (Aj chudobný alebo nenápadný človek môže prekvapiť svojou hodnotou alebo schopnosťami.)

Plač nespomôže. (Plač nevedie k riešeniu problémov; je potrebné konať.)

Nemaj krave za zlé, keď ťa kopne. (Toleruj prirodzené správanie a nesnaž sa ho brať osobne.)

Ak pri posedení hovoríš o uhorských slivkách, o benátskom mydle, o poľskom medovníku, o českom hrachu, nikomu tým neuškodíš. (Príslovie naznačuje, že rozprávanie o triviálnych alebo neškodných témach nepoškodí nikoho.)

Zhovorčivý tovariš na ceste stojí za voz. (Zhovorčivý spolucestujúci môže byť taký užitočný ako povoz, pretože môže spríjemniť a uľahčiť cestu.)

Keď kto pri páde hlavu si prebil, hovorí: šťastie, že som sa nadobre nezabil. (Príslovie vyjadruje schopnosť vidieť pozitívnu stránku aj v nešťastí alebo nepriazni osudu.)

To je len také porekadlo. (Výrok naznačuje, že to, čo bolo povedané, nemá byť brané príliš vážne alebo doslova.)

Čo radi máme, o tom radi rozprávame. (Vyjadruje prirodzenú tendenciu ľudí hovoriť o veciach, ktoré sú im blízke alebo milé.)

Kde sa pán smeje, celý dom je veselý. (Príslovie vyjadruje, že nálada a správanie vedúcej osoby ovplyvňuje celkovú atmosféru v jej okolí.)

Nemá páru, keď sám stojí. (Vyjadruje kritiku alebo výsmech osoby, ktorá sa preceňuje alebo sa považuje za výnimočnú, aj keď jej kvality nie sú objektívne také vysoké.)

Mladosť – radosť; starosť – žalosť. (Príslovie vyjadruje kontrast medzi bezstarostnosťou mladosti a ťažobou staroby.)

Nedur sa na daromnicu. (Neplaš sa alebo nerozčuľuj sa kvôli niečomu bezvýznamnému.)

Ani sa nechváľ, ani sa nehaň. (Výrok varuje pred zbytočným chválením sa alebo hanobením, čím nabáda k pokore a sebareflexii.)

Aj tebe ešte deň svitne! (Vyjadruje nádej, že aj po ťažkých časoch prídu lepšie dni.)

Pýcha naposledy na posmech vychodí. (Pýcha často vedie k poníženiu alebo zosmiešneniu.)

Pod mierou užívaj. (Príslovie nabáda k miernosti a umiernenosti vo všetkých aspektoch života.)

Každý vták ináč spieva. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a vyjadrovania.)

Koľko ľudí, toľko myslí. (Každý človek má jedinečné názory a pohľady na svet.)

Koľko hláv, toľko rozumov. — Koľko hláv, toľko klobúkov. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a pohľadu na veci.)

Každý pes ináč breše. (Ľudia majú rôzne názory alebo spôsoby komunikácie.)

Každý pes ináč šteká. (Každý človek má svoj vlastný spôsob vyjadrovania a pohľadu na svet.)

Každý vlas rôzno sa ježí. (Každý človek má svoje jedinečné vlastnosti a reakcie, ktoré ho odlišujú od ostatných.)