Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "irónia"

Čo sa aj pobijete, len sa nepovaďte! (Upozorňuje na nezmyselnosť hádok, pričom iróniou naznačuje, že fyzická potýčka je paradoxne menej závažná než slovná hádka.)

Ba či ten prorok švábku jedáva. – To je taký prorok, čo švábku jedáva. – To je taký prorok, čo sa halušiek naje. – To je taký prorok, čo kašu jedáva. (Upozorňuje na nespoľahlivosť alebo nedôveryhodnosť osoby, ktorá sa považuje za proroka.)

Hojže, bože, chleba, už je gamba otvorená. (Vyjadruje iróniu nad situáciou, keď sa človek teší na chlieb, ale možno ho ani nedostane.)

Dobrá rada stojí groš, a planá dva. (Táto rada naznačuje, že zlá rada môže byť ešte nákladnejšia ako dobrá, a to aj ironicky.)

Miluj svojho blížneho, vezmi skalu, udri ho. (Príslovie ironicky poukazuje na pokrytectvo a falošnosť v medziľudských vzťahoch, kde predstieraná láska slúži ako zámienka na zradu alebo ublíženie.)

Lyžíc dosť, len by sme mali s čím jesť. (Príslovie vyjadruje iróniu situácie, kde sú prostriedky na jedenie, ale chýba samotné jedlo.)

Iným pomáha, sám sebe nemôže. (Poukazuje na rozpor medzi schopnosťou pomáhať iným a neschopnosťou pomôcť sebe samému.)

Všade pestvo, iba v mlieku voda. – Všade klamstvo, iba v mlieku voda. (Príslovie upozorňuje na všadeprítomnosť klamstva, pričom irónia spočíva v predstave, že jediné, čo je „pravé“, je voda v mlieku, čo je samo o sebe podvod.)

Dunaj prešiel a v Dunajci sa utopil. (Aj keď človek prekoná veľké prekážky, môže ho nakoniec položiť malá nepríjemnosť.)

Mám ťa rád, neopustím ťa do posledného grajciara! (Príslovie vyjadruje iróniu vzťahov, kde láska je predstieraná kvôli materiálnym záujmom.)

Celý svet je môj! hovorí žobrák. (Príslovie vyjadruje iróniu situácie, keďže žobrák vlastní len iluzórny majetok v podobe sveta, ktorý nemôže reálne vlastniť.)

Všetci ľudia všetko vedia. (Príslovie vyjadruje iróniu o tom, že aj keď ľudia tvrdia, že vedia všetko, v skutočnosti to tak nie je.)

Panebože, akého si ma dal, taký ti tancujem. (Príslovie vyjadruje zmierenie sa so svojimi nedostatkami a prijatie svojej prirodzenej podstaty, často s humorným alebo ironickým podtónom.)

Teľa do školy, vôl zo školy. (Príslovie kritizuje, že školské vzdelanie nie vždy vedie k múdrosti alebo rozumnosti.)

Odvráť, bože, ľutovníkov a prispor nám závistníkov! (Príslovie vyjadruje iróniu voči spoločenskej skutočnosti, že závistlivci sú hojne prítomní, zatiaľ čo tých, čo súcitne pomáhajú, je málo.)

Neboj sa, veď nás psota neopustí. (Príslovie vyjadruje rezignovaný postoj k neustálej prítomnosti chudoby v živote.)

Na dvoje baba hádala: alebo bude dážď pršať, alebo bude pekne. (Príslovie poukazuje na nepredvídateľnosť počasia a zbytočnosť pokusov o jeho presné predpovedanie.)

Padol horeznak a udrel sa o nos. (Príslovie vyjadruje, že niekto sa pokúsil urobiť niečo dômyselné alebo nezvyčajné, no skončilo to neúspechom alebo zranením.)

Či si mi nesľuboval, keď si do koša vodu načieral? (Príslovie poukazuje na nesplniteľnosť alebo prázdnosť sľubov, ktoré sú nemožné už od začiatku.)

Poručeno bohu a ostatné na kostol! (Príslovie vyjadruje dôveru v Božiu moc a zároveň iróniu voči neúplnému riešeniu problémov spoliehaním sa len na vieru a cirkev.)

Pánboh mu z rozumu pomohol. (Príslovie naznačuje, že osoba stratila rozum alebo zdravý úsudok, často v dôsledku vlastných činov či hlúposti.)

Zvadili sa ženy pre cudzie dieťa. (Príslovie poukazuje na zbytočné konflikty medzi ľuďmi o veci, ktoré sa ich priamo netýkajú.)

Hovorili proroci, že bude tma v noci. (Príslovie upozorňuje na to, že predpovedať očividné alebo zjavné skutočnosti nemá veľkú hodnotu.)

Kto má želiara, má pána. (Príslovie vyjadruje ironický pohľad na situáciu, kde nájomník má veľkú moc nad majiteľom domu, čo môže byť na dedine často neobvyklé.)

Kúkoľ — múkoľ. (Príslovie naznačuje, že aj z niečoho, čo sa javí ako bezcenné alebo nežiaduce, môže vzniknúť niečo užitočné.)

Bohatému netreba rozumu. (Príslovie naznačuje, že bohatstvo môže nahradiť alebo prekryť nedostatok rozumu alebo múdrosti.)

Keď trh stojí, vtedy predávajú. (Príslovie naznačuje, že ľudia často konajú v čase, keď sa zdá, že je to nevhodné alebo neproduktívne.)

Nemala baba roboty, narobila si klopoty. (Príslovie vyjadruje, že niekto si zbytočne pridáva problémy tým, že sa púšťa do nepotrebných aktivít.)

ŽÍHĽAVA (Príslovie odkazuje na miesto alebo situáciu, ktorá je známa svojou nepríjemnosťou alebo nepohodou, podobne ako pŕhlivá žihľava.)

Keď Cigánovi troje prasiec zdochlo, pri prvom riekol: má z čoho; pri druhom: tomu dochne, kto má; pri treťom: prestal zdoch! (Príslovie zdôrazňuje rezignáciu a bezmocnosť v tvári opakovaných nešťastí, keď človek prichádza o majetok.)

Bohu ku cti a ľudom na posmech. (Vyjadruje kritiku alebo výsmech voči niekomu, kto robí veci síce s dobrým úmyslom, ale výsledok je opačný a zosmiešňujúci.)

Len múdre a bez rozumu! (Príslovie poukazuje na paradox, keď sa niekto považuje za múdreho, no koná nerozumne.)

Darmo pes na mesiac breše. (Snaha ohovárať alebo kritizovať niečo, čo sa nedá ovplyvniť, je zbytočná.)

Cudzie hriechy na nose a svoje za chrbtom. (Poukazuje na tendenciu ľudí vidieť chyby iných, zatiaľ čo ignorujú vlastné.)

Blázon sa z blázna smeje. (Každý človek, bez ohľadu na svoje vlastné nedostatky, môže kritizovať alebo zosmiešňovať druhých.)

Čert pánom! (Vyjadruje ostrú kritiku a nedôveru voči mocným alebo vládnucim vrstvám, ktorí sú vnímaní ako zlí alebo skazení.)

Polpáni sú najhorší. (Príslovie kritizuje ľudí, ktorí sa snažia správať ako vyššia spoločnosť, ale nemajú na to prostriedky alebo vzdelanie.)

Spraví všetko jazykom. – S hubou všetko vytlčie. (Vyjadruje kritiku ľudí, ktorí hovoria veľa, ale reálne nič neuskutočnia.)

Väčšia sieň než dom. (Príslovie kritizuje tendenciu niekoho preháňať svoje schopnosti alebo majetok.)

Cez sito na koryto! (Príslovie kritizuje nerozvážnosť a ukazuje na bezmyšlienkovité konanie, ktoré vedie k neefektívnym výsledkom.)

Zamazaná sviňa rada sa o druhého ociera. (Ľudia, ktorí sami konajú zle alebo majú nedostatky, často kritizujú rovnaké vlastnosti u iných.)

Chytá sa tŕňa šípa. (Poukazuje na to, že niekto sa snaží obviňovať iných alebo hľadať chyby tam, kde ich sám spôsobuje.)

Polepším śe, pane, jak mene nestane. (Vyjadruje skepticizmus voči sľubom o zmene, ktoré sa uskutočnia až po smrti.)

Plač, neplač, všetko jedno. (Vyjadruje rezignáciu alebo zbytočnosť emócií v situácii, ktorú nemožno zmeniť.)

Ani ten čižmár nie je dobrý, čo na malú nohu veľkú obuv robí. (Kritizuje sa zbytočné a nevhodné zveličovanie alebo preháňanie, ktoré nevedie k dobrým výsledkom.)

Ako prišlo, tak odišlo. (Vyjadruje pomíjivosť a nestálosť vecí alebo situácií v živote.)

Tam je veta, kde sa mačka myši bojí. (Príslovie poukazuje na absurdnosť situácie, kde sú prirodzené role obrátené, čo môže symbolizovať nekompetentné alebo chaotické vedenie.)

Chudobná je to myš, čo má len jednu skrýš. – Chudobná je to myš, čo len jednu dieru má. – Myš je malé zviera veru, predsa nemá (len) jednu dieru. (Upozorňuje na nebezpečenstvo spoliehania sa na jedinú možnosť alebo zdroj v prostredí, kde je potrebná opatrnosť a dôvtip.)

Od včely med, od hada jed. (Rozdielne zdroje môžu prinášať protichodné výsledky či dôsledky.)

Mnoho vraví, málo spraví. – Mnoho vravy, málo správy. (Príslovie upozorňuje na ľudí, ktorí veľa rozprávajú, ale málo konajú.)

Majster na ryby, lenže sa vody bojí. (Poukazuje na rozpor medzi chválením sa schopnosťami a skutočnou neschopnosťou konať.)

To je len také porekadlo. (Výrok naznačuje, že to, čo bolo povedané, nemá byť brané príliš vážne alebo doslova.)

Kôň chce jarmo a vôl sedlo. (Príslovie hovorí o tom, ako ľudia často túžia po tom, čo nie je prirodzené alebo vhodné pre ich situáciu či schopnosti.)

Mlčí, ale vrčí. (Vyjadruje stav, keď človek navonok mlčí, ale jeho vnútorný nesúhlas alebo podráždenie je zjavné.)

Neorie, neseje, samo sa mu rodí. (Tento výrok poukazuje na nespravodlivosť, keď niekto dostáva výhody alebo úspech bez námahy alebo zásluh.)

Alebo je vždy smutná, alebo sa blázni. (Výrok vyjadruje extrémne zmeny v emocionálnom prejave človeka, ktorý nevie nájsť rovnováhu medzi smútkom a radostnou nerozvážnosťou.)

Má rozum, ale ho nevie užiť. (Vyjadruje situáciu, keď niekto má schopnosť myslenia, ale nevie ju prakticky využiť.)

Zhováraj sa s ním a s kobylou sa modli, to je jedno. — S koňom sa modliť a so somárom sa zhovárať, všetko jedno. (Vyjadruje márnosť komunikácie s niekým, kto je neochotný alebo neschopný pochopiť či reagovať racionálne.)

Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo je blázon. – Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo luhá. (Príslovie kritizuje nadmerné rozprávanie, naznačujúc, že môže byť znakom nevedomosti, klamstva alebo nerozumnosti.)

Niektorá krava celé hovädo. (Príslovie poukazuje na to, že niektorí ľudia môžu byť nevedomí alebo hlúpi, aj keď sa zdajú byť múdri alebo dôležití.)

Hľadaj v suchej hlave mozgy. (Príslovie vyjadruje márnosť v snahe nájsť múdrosť u človeka, ktorý ju evidentne nemá.)

Hlúpy sa na všetkom len smeje. (Hlúpy človek často nerozumie situáciám a reaguje smiechom, pretože mu chýba hlbšie pochopenie.)

Krava nevyliahne žriebä. (Zdôrazňuje, že odlišné podmienky alebo podstata nemôžu viesť k nepravdepodobným výsledkom.)

Nie každý mlynár, čo zamúčený klobúk nosí. (Vzhľad alebo vonkajšie prejavy nemusia vždy zodpovedať skutočným schopnostiam či znalostiam človeka.)

Kde je nešťastie, tam je i posmech. (Keď človeka postihne nešťastie, často sa stáva terčom posmechu.)

Mlyn býva pri vode a posmech pri škode. (Posmech často sprevádza nešťastie alebo stratu, podobne ako mlyn je vždy pri vode.)

Mne britva ne, druhému i motyka. (Vyjadruje nespravodlivosť alebo nevypočítateľnosť osudu, kde niekomu sa nedarí ani s najlepšími nástrojmi, zatiaľ čo inému sa darí aj s primitívnymi prostriedkami.)

Potme ako v noci. (Príslovie vyjadruje zbytočnosť alebo nevyhnutnosť opakovania zjavného faktu.)

Jedného nešťastie, druhého šťastie. (Táto fráza vyjadruje, že nešťastie jedného človeka môže byť príležitosťou alebo výhodou pre iného.)

Keď kto pri páde hlavu si prebil, hovorí: šťastie, že som sa nadobre nezabil. (Príslovie vyjadruje schopnosť vidieť pozitívnu stránku aj v nešťastí alebo nepriazni osudu.)

Neraz šťastie býva hotovým nešťastím a nešťastie šťastím. (Zdanlivé šťastie môže viesť k nešťastiu, zatiaľ čo zlé udalosti môžu priniesť pozitívne výsledky.)

Ako za vlasy, ako za pasy. (Príslovie vyjadruje, že niečo sa deje veľmi nerovnomerne alebo s veľkým rozdielom.)

Jedni ľudia skáču, druhí plačú. (Život nie je spravodlivý; zatiaľ čo niektorí ľudia zažívajú šťastie, iní trpia.)