Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "klamstvo"

Prišiel zdeľaka, povedal ako mu ďaka. (Cudzincom a ich slovám sa často dôveruje viac ako domácim, aj keď nemusia byť pravdivé.)

Baba ve společnosci kvitek, na ulici anjel, doma čort. (Príslovie vyjadruje, že osoba môže navonok pôsobiť prívetivo a milo, ale v súkromí môže byť úplne iná a nepríjemná.)

Ružičky v tvári mávajú suchotinári. (Príslovie ilustruje, že zdravý vzhľad nemusí vždy zodpovedať skutočnému zdravotnému stavu.)

Chodí ako ovca, tridzie ako baran. (Príslovie poukazuje na človeka, ktorý sa navonok javí nevinný a mierny, ale v skutočnosti je prefíkaný a klamlivý.)

I k nebu i k zemi čohá. (Príslovie vyjadruje neúprimnosť a dvojakosť človeka, ktorý sa snaží vyhovieť všetkým stranám.)

Inde hľadí, inde mieri. – Škuľavý kováč inde hľadí, inde kuje. (Príslovie poukazuje na falošnosť a neúprimnosť, keď niekto predstiera jeden zámer, ale koná ináč.)

Koňa láskajú, keď ho lapajú. (Príslovie poukazuje na to, že niekedy sú prejavy náklonnosti iba zámienkou na dosiahnutie sebeckého cieľa.)

Kukučka sa sama vykuká. (Každý, kto klame alebo podvádza, sa napokon sám prezradí a uškodí si.)

Chvost na líšku svedčí. (Vonkajšie prejavy alebo vzhľad môžu prezradiť skutočný charakter človeka.)

Poznať líšku po chvoste. (Príslovie naznačuje, že prefíkanosť alebo klamstvo sa dá odhaliť podľa charakteristických znakov alebo správania.)

Naoko dobrý, ale v srdci pomstu varí. – Naoko dobrý kresťan. (Príslovie poukazuje na to, že vonkajší vzhľad alebo správanie môže klamať a skrývať neúprimné úmysly.)

Po tme húdol a po vidne tancoval. (Príslovie kritizuje dvojtvárnosť a pokrytectvo, keď niekto v tme robí niečo iné, než čo predstiera na verejnosti.)

Panebože, oslobod ma od prátelú, od neprátelú sa sám oslobodím. (Niekedy môžu byť falošní priatelia väčším nebezpečenstvom než otvorení nepriatelia.)

Robí sa, ako čo by nevedel do troch načítať. – Robí sa, ako čo by nevedel kuriatka rozviazať. (Príslovie poukazuje na predstieranú neschopnosť či prostoduchosť ako formu klamania alebo manipulácie v medziľudských vzťahoch.)

Koho pánboh chce potrestať, toho oslepí. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že tí, ktorí sa dopúšťajú zlých skutkov alebo sú klamní, nakoniec stratí schopnosť rozpoznať pravdu alebo realitu, čo vedie k ich vlastnému pádu.)

Pánboh mu rozum zaviazal. (Výrok vyjadruje, že niekto koná nerozumne alebo hlúpo, akoby mu bol zabránený prístup k rozumu.)

Jednou rukou pohládza, druhou čiape. (Tento príslovie poukazuje na dvojtvárnosť človeka, ktorý navonok prejavuje priateľstvo, ale zároveň koná so zákernými úmyslami.)

V jednej ruke chlieb, v druhej kameň. (Príslovie vyjadruje dvojtvárnosť a pokrytectvo, kde človek navonok prejavuje dobré úmysly, ale zároveň má skryté zlé úmysly.)

Srdcom ľúb a rukou lup! (Príslovie kritizuje pokrytectvo, keď niekto predstiera lásku alebo priateľstvo, ale v skutočnosti má zištné úmysly.)

Stiahni kuklu, uzrieš šaľbu. (Príslovie poukazuje na to, že pravda sa často skrýva za vonkajším zdaniem a treba sa pozrieť hlbšie, aby sme ju odhalili.)

Svätý, len uši mu z pekla trčia. (Príslovie kritizuje pokrytectvo ľudí, ktorí sa navonok tvária cnostne, ale v skutočnosti sú klamliví.)

Svätým sa robí a čertov pácha. (Príslovie upozorňuje na pokrytectvo ľudí, ktorí navonok predstierajú zbožnosť, no v skutočnosti konajú zlomyselne.)

Svätuškár najhorší. (Príslovie vyjadruje, že pokryteckí ľudia, ktorí sa tvária sväto, môžu byť v skutočnosti najviac neúprimní a nebezpeční.)

Vlk v rúchu ovčom. – Vlk v ovčom rúne. (Príslovie upozorňuje na nebezpečenstvo falošných ľudí, ktorí sa navonok javia priateľsky, no v skutočnosti majú zlé úmysly.)

Šidlo vo vreci neobstojí. (Pravda alebo skryté úmysly sa skôr či neskôr odhalia.)

Vykole sa klin z vreca. – Vykole sa šidlo z vreca. – Klinec, čo ho ako zakrútiš, predsa sa vykole. (Pravda a skutočné úmysly sa skôr či neskôr vždy odhalia.)

Kto má zlého koňa, toho chváli, aby ho predal. (Ľudia môžu falošne chváliť niečo, čo je v skutočnosti zlé, aby sa toho zbavili.)

To taký pán, čo platí holou dlaňou. (Príslovie kritizuje tých, ktorí sľubujú veľa, ale nič nesplnia.)

Valasi zjedia ovcu a povedia na vlka. (Poukazuje na nespravodlivosť, keď praví vinníci obviňujú niekoho nevinného, aby sa vyhli zodpovednosti.)

Aj omelo je pekné, keď ho pristroja. – Keď došek nástroji, aj ten je pekný. Bošácka dolina. – Keď sa na stĺp šaty povešajú, aj ten je pekný. – Obleč pekne starú vŕbu, a pekná bude. (Vzhľad môže byť klamlivý a aj neatraktívne veci alebo osoby môžu vyzerať dobre, ak sú pekne oblečené alebo upravené.)

Popredku platia a po zadku bijú. (Príslovie vyjadruje frustráciu z toho, že ľudia často zaplatia vopred, ale nakoniec sú oklamaní alebo zneužití.)

Predajná krava každá teľná a kobyla, ako chceš: ak chceš žrebná, ak chceš nie. (Príslovie vyjadruje, že v obchode je dôležité byť obozretný a nebrať všetko na prvú, pretože veci môžu byť prezentované rôzne.)

Plné ústa, hladné oči. (Príslovie poukazuje na rozpor medzi tým, čo človek hovorí a tým, čo skutočne potrebuje alebo chce.)

Nie každý kováč, čo je začadený. (Vzhľad alebo vonkajšie znaky často klamú a neprezrádzajú skutočné schopnosti alebo znalosti človeka.)

Obecunka šalenému radosc. (Prázdne sľuby alebo neúprimné prejavy sú potešením len pre nerozumného človeka.)

Nieto psovi čo veriť. (Nedôverujte niekomu, kto je známy klamstvami alebo neverou.)

PUKANČANIA – Pukančania staré ženy na mladé premieľajú – Pukančania staré ženy na mladé premaľujú. (Príslovie naznačuje, že obyvatelia Pukanca majú schopnosť alebo tendenciu meniť vzhľad alebo prezentáciu, čo môže byť interpretované ako schopnosť predstierať alebo klamať.)

Psovi, keď spí, Cigánovi, keď sľubuje a žene, keď plače never. (Príslovie vyjadruje všeobecnú nedôveru voči určitým situáciám a osobám, ktoré môžu klamať alebo zavádzať.)

Cigán pod červeným dolománom čiernu košeľu nosí. (Príslovie poukazuje na to, že vonkajší vzhľad môže klamať a zakrývať skutočnú povahu alebo úmysly človeka.)

Co väčší pán, to väčší cigáň. – Veľkí páni – veľkí cigáni. (Príslovie vyjadruje nedôveru voči vysokopostaveným ľuďom, naznačujúc, že tí, ktorí majú väčšiu moc, sú viac náchylní klamať alebo zavádzať.)

Čím viac kto predáva, tým viac i luže. (Príslovie naznačuje, že v obchodovaní sa často stretávame s nepoctivosťou, pričom čím viac niekto obchoduje, tým je pravdepodobnejšie, že bude klamať.)

Niet väčšieho cigáňa, ako je mincier. (Mincia môže klamať hodnotu alebo kvalitu, podobne ako klamár.)

Chudobný človek hotový cigáň. (Príslovie naznačuje, že chudoba môže viesť k tomu, že človek je nútený klamať alebo podvádzať, aby prežil.)

Ufaj veľký cigáň. — Úfnosť je horšia od cigáňa. (Príslovie varuje pred slepou dôverou, ktorá môže byť zradnejšia ako klamstvo.)

Tvárka — lhárka. (Tvár môže klamať a skrývať skutočné pocity alebo úmysly človeka.)

Brada apoštolská a fúzy diabolské. (Príslovie poukazuje na pokrytectvo ľudí, ktorí navonok pôsobia sväto, ale ich skutočné úmysly sú zlé.)

Anjelský hlások a čertova pieseň. (Príslovie poukazuje na dvojtvárnosť človeka, ktorý navonok pôsobí nevinným alebo milým dojmom, no jeho skutočné úmysly sú zlé alebo klamlivé.)

Čím sa čert viac začesáva, tým väčšmi mu rožky trčia. (Aj keď sa niekto snaží predstierať nevinnosť alebo dobré úmysly, jeho skutočná povaha sa napokon prejaví.)

Drží pánaboha za nohy a čerta za rohy. (Poukazuje na dvojakosť a pokrytectvo osoby, ktorá sa snaží vyzerať zbožne, no zároveň koná nečestne.)

Keď sa modlí, na čerta sa obzerá. (Príslovie poukazuje na pokrytectvo človeka, ktorý predstiera zbožnosť, ale v skutočnosti má nečestné úmysly.)

Letel ako anjel a spadol ako čert. (Človek môže na prvý pohľad pôsobiť dobre, ale jeho skutočná povaha sa môže ukázať byť zlá.)

Faloš a klam zradí sa sám. (Falošné skutky a klamstvá sa nakoniec vždy odhalia.)

Podvod k nám! – Klam k nám! (Tento výrok kritizuje a zosmiešňuje pozývanie nečestnosti a klamstva do spoločnosti.)

Kto druhého klame, sám najskôr oklamaný býva. (Klamstvo sa často obráti proti tomu, kto ho používa, a môže viesť k vlastnému oklamaniu.)

Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky. (Pravda a spravodlivosť nakoniec vždy zvíťazia nad klamstvom.)

Oklam pána, kedy môžeš; pán ťa oklame, kedy chce. (Príslovie vyjadruje nerovnováhu moci a nespravodlivosť vo vzťahu medzi pánom a poddaným, kde pán má vždy navrch.)

Sľuby naše, sľuby, ako na pni huby, huby opadajú, sľuby oklamajú. – Sľuby – huby! – Sľuby, sľuby, ako na pni huby, keď sčervivejú, všetky odpadajú. (Sľuby sú často prchavé a nespoľahlivé, podobne ako huby, ktoré ľahko opadnú.)

Sľubovánky, dánky, bláznom radovánky. (Sľuby, ktoré nie sú myslené vážne, môžu potešiť len naivných alebo nerozvážnych ľudí.)

Jazyk najlepší a najhorší. (Jazyk môže byť zdrojom múdrosti a dobroty, ale aj zla a klamstva.)

Cigáň a zlodej sú kamaráti. – Cigáň a zlodej všetko jedno. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že klamstvo a krádež sú morálne prepojené a často idú ruka v ruke.)

Cigáň iba vtedy pravdu povie, keď sa pomýli. (Príslovie naznačuje, že notorický klamár hovorí pravdu len náhodou alebo omylom.)

Cigáň i vlastné reči za cudzie vydáva. (Príslovie vystihuje charakter klamára, ktorý dokáže prekrútiť aj vlastné slová.)

Cigáňovi ani pravdu neveria. – Koho raz v cigánstve popadnú, tomu ani pravdu neveria. – Kto raz zlyhal, tomu ani pravdu neveria. (Strata dôvery je ťažko napraviteľná, aj keď človek hovorí pravdu.)

Kto cigáni, ten kradne. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí klamú, majú sklon aj k inému nečestnému správaniu, ako je krádež.)

Kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť. (Príslovie poukazuje na to, že klamár musí byť schopný si pamätať svoje lži, aby sa do nich nezamotal.)

Neboj sa tak čierneho cigáňa ako bieleho. (Príslovie varuje, že nebezpečenstvo môže prísť z neočakávaných zdrojov, často od tých, ktorí sa javia ako neškodní.)

Zďaleka prišlému ľahko cigániť. – Zďaleka prišlému dovolene cigániť. (Príslovie vyjadruje, že ľudia, ktorí prichádzajú zďaleka, majú väčšiu voľnosť klamať, pretože ich nikto nepozná a nemôže ich preveriť.)

Keď máš zohnúť, tak dobre zohni. (Ak sa už rozhodneš klamať alebo podvádzať, rob to dôkladne a s presvedčením.)

Kto sa často prisahá, tomu málo veria. (Príslovie vyjadruje, že človek, ktorý často prisahá, stráca dôveryhodnosť.)

I pekne luhať je hriech. (Aj keď môže byť klamstvo formulované príťažlivo, stále zostáva morálne nesprávnym.)

Kto luže, ten breše. (Príslovie naznačuje, že klamanie je rovnako hlučné a bezcenné ako štekanie psa.)

Kto so lžou zachádza, o vieru prichádza. (Klamanie vedie k strate dôvery a dôveryhodnosti.)

Kto mnoho hovorí, mnoho cigáni. (Ten, kto rozpráva príliš veľa, má tendenciu preháňať alebo klamať.)

Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo je blázon. – Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo luhá. (Príslovie kritizuje nadmerné rozprávanie, naznačujúc, že môže byť znakom nevedomosti, klamstva alebo nerozumnosti.)

Čo je šepkané, to je zlyhané. (Šepkanie naznačuje tajomstvo alebo klamstvo, ktoré vedie k zlyhaniu.)

S podratým na spodok. (Pri zakrývaní chýb alebo nedostatkov sa často používajú povrchné riešenia, ktoré problém len presunú na menej viditeľné miesto.)

Čert aj hriechy medom sladí. – Čert má moc cukru, aj hriech robí sladkým. (Zlé skutky môžu byť na prvý pohľad lákavé, ale ich dôsledky sú zradné.)

O bohu sprostý, o diablu múdry. (Výrok kritizuje osobu, ktorá sa vo veciach viery javí neschopne, no v nečestných alebo zlých skutkoch je veľmi zdatná.)

Šumná paskuda, lem že na jedno oko slepá. (Aj keď niečo alebo niekto môže vyzerať atraktívne, môže mať skryté chyby alebo nedostatky.)

Napľuj kurve do očí, bude sa nazdať, že to dážď prší. (Príslovie poukazuje na naivitu alebo neochotu niekoho uznať pravdu, aj keď je jasne viditeľná.)

Cigáň cigáňa vždy nájde. (Tento výrok vyjadruje myšlienku, že ľudia s podobnými negatívnymi vlastnosťami, ako je klamstvo, sa navzájom priťahujú alebo nachádzajú.)