Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "komunikácia"

Huba človeka všade dovedie. (Reč alebo schopnosť komunikácie nám umožňuje nájsť si cestu kdekoľvek a uľahčuje nám putovanie životom.)

Nemému ani vlastná mať nerozumie. (Bez schopnosti vyjadriť svoje myšlienky sú naše potreby a pocity nepochopené, aj tými, ktorí sú nám najbližší.)

Za jazykom sa i do Ríma dostaneš. – Za jazykom i do pekla trafíš. – Za jazykom všade trafíš. (Komunikácia je mocným nástrojom, ktorý môže otvoriť dvere alebo spôsobiť problémy.)

Reč vážna a dobrá všade miesto nájde. (Vážna a kvalitná komunikácia si vždy nájde svoje uplatnenie a je cenená v každej situácii.)

Aká gramatika, taká politika. (Kvalita jazyka a komunikácie v spoločnosti odráža úroveň jej politickej kultúry.)

Každý pes ináč breše. (Ľudia majú rôzne názory alebo spôsoby komunikácie.)

Nato dal pánboh jazyk, aby sa hovorilo. (Príslovie vyjadruje, že jazyk je darom na komunikáciu a vyjadrovanie myšlienok.)

Zhováraj sa s ním a s kobylou sa modli, to je jedno. — S koňom sa modliť a so somárom sa zhovárať, všetko jedno. (Vyjadruje márnosť komunikácie s niekým, kto je neochotný alebo neschopný pochopiť či reagovať racionálne.)

Kto sa chce zhovárať, musí hubu otvárať. (Ak chceš komunikovať a vyjadriť svoje myšlienky, musíš byť aktívny a hovoriť nahlas.)

Kde sa vadia, nikdy si dobre nevravia. (Konflikty a hádky vedú k zlej komunikácii a nedorozumeniam.)

Pravdu si huďme, priatelia buďme. – Pravdu si recme, priatelia buďme. (Pravdivosť a úprimnosť v komunikácii sú základom dobrých vzťahov.)

Napíš, nech to i vraví i hľadí! (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť jasnej a výstižnej písomnej komunikácie, ktorá nielen informuje, ale aj zaujme.)

Nemému nik nerozumie. (Ak nevyjadríme svoje myšlienky alebo potreby, ostatní nám nemôžu pomôcť alebo porozumieť.)

Od jazyka hlava bolí. (Príslovie naznačuje, že príliš veľa rozprávania alebo klebetenia môže spôsobiť problémy alebo nepohodlie.)

Každý pes ináč šteká. (Každý človek má svoj vlastný spôsob vyjadrovania a pohľadu na svet.)

Povedz slovo, budú dve. (Ak niečo povieš, môže to byť prekrútené alebo nesprávne interpretované, čo vedie k nedorozumeniam.)

Jaký človek, taká beseda. Šariš. (Správanie a spôsob vyjadrovania človeka odrážajú jeho charakter a osobnosť.)

Poznáš po vrave, čo jesto v hlave. (Spôsob, akým človek hovorí, odráža jeho myšlienky a charakter.)

Dieťa nezaplače, mater nepočuje. (Výrok naznačuje, že ak niekto neprejaví svoje potreby alebo problémy, nemôže očakávať, že budú vypočuté alebo riešené.)

Krátka reč i pekné slovo vymôže u pánov mnoho. (Príslovie naznačuje, že stručnosť a zdvorilosť v komunikácii môžu byť účinné pri získavaní priazne mocných osôb.)

Čo človek vie, to nech povie. – Čo viem, to poviem. (Príslovie zdôrazňuje hodnotu úprimnosti a otvorenosti v komunikácii.)

U blázna je i reč bláznovská. (Hlúposť a nerozumnosť sa prejavujú aj v reči a vyjadrovaní jedinca.)

Never všetko, čo počuješ a nehovor všetko, čo myslíš. – Never všetko, čo počuješ a nehovor všetko, čo veríš. (Príslovie nabáda k opatrnosti v prijímaní informácií a v komunikácii vlastných myšlienok.)

Rozumne hovor a statočne rob! (Príslovie nabáda k tomu, aby sme komunikovali múdro a konali čestne.)

Na múdreho mihni, hlúpeho drgni. (Príslovie naznačuje, že múdri ľudia si všimnú jemné náznaky, zatiaľ čo hlupáci potrebujú priamejšie upozornenie.)

Hrniec sa po zvuku pozná. (Človeka možno posúdiť podľa toho, ako sa vyjadruje alebo aké má názory.)

S cebu hutoric, s celecem śe modlic. (Poučenie, že rozprávať s niekým, kto je neinformovaný alebo hlúpy, je ako modliť sa s teľaťom.)

Čo v srdci vrie, v ústach kypí. – V srdci vrie a ústy vybúši. – V srdci vrie a z úst kypí. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že vnútorné emócie a myšlienky sa často prejavia v našej reči a správaní.)

Čo radi máme, o tom radi rozprávame. (Vyjadruje prirodzenú tendenciu ľudí hovoriť o veciach, ktoré sú im blízke alebo milé.)

Cesta leží na konci jazyka. (Veľa záleží na tom, čo a ako povieme, pretože slová môžu ukázať smer našich ďalších krokov.)

Nemcom šomreš, dobre im padá. (Príslovie naznačuje, že rozprávať niekomu, kto nerozumie alebo nepočúva, je zbytočné úsilie.)

S dobrými rečami všade dobre vyjdeš. (Dobré a láskavé slová môžu uľahčiť komunikáciu a zlepšiť medziľudské vzťahy.)

Mlčané dám, kde chcem, a vrčané nie. (Mlčanie je mocný nástroj, ktorý máme pod kontrolou, na rozdiel od slov, ktoré môžu byť nevhodné alebo zraňujúce.)

Čo dedina, to reč iná. (Každá komunita alebo skupina môže mať svoje vlastné zvyky, tradície a spôsob komunikácie.)

Netreba všetko roztrubovať. – Netreba všetko vybubnovať. – Netreba všetko vykričať. – Netreba všetko vykrámiť. (Je dôležité byť selektívny v tom, čo hovoríme, a nie všetko prezradiť.)

Sprostý ani vravieť, ani mlčať nevie. (Príslovie poukazuje na to, že hlúpy človek nevie správne reagovať ani v rozhovore, ani v situáciách, keď je mlčanie vhodnejšie.)

Beta povie Bete, u tá roznesie po celom svete. (Klebetenie sa rýchlo šíri a spôsobuje rozšírenie informácií často nesprávnym spôsobom.)

Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce. (Príslovie varuje, že nerozvážna reč môže viesť k neželaným následkom alebo odpovediam.)

Kto prosí, nehreší. (Prosba nie je hanba, ale prirodzená súčasť ľudskej komunikácie.)

Lepšia prosba než hrozba. (Vyjadrenie preferencie miernej komunikácie a žiadosti pred použitím zastrašovania alebo nátlaku.)

Nechaj ho vyvravieť sa! (Nechať niekoho vypovedať frustráciu alebo hnev bez toho, aby sme ho prerušovali, môže zmierniť napätie.)

Povedz v peci, počujú ťa všetci. (Aj keď si myslíš, že tvoje slová zostanú utajené, niekedy sa šíria rýchlejšie, než očakávaš.)

Mnoho by potreboval plátna, kto by chcel všetkým ľuďom ústa zašiť. – Mnoho by potreboval nití, kto by chcel všetkým ľuďom ústa zašiť. (Nie je možné umlčať všetkých ľudí, pretože klebety a ohováranie sú prirodzenou súčasťou spoločenského správania.)

Netreba ti hneď celú bibliu vyložiť! (Nie je potrebné všetko hneď vysvetliť alebo vykladať do detailov.)

Povedz babe, hneď je to všade. (Príslovie vyjadruje, ako sa klebety rýchlo šíria prostredníctvom ľudí, ktorí radi rozprávajú.)

Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš. (Niektoré snahy sú zbytočné, keď ich príjemca nie je schopný pochopiť alebo prijať.)

Oheň sa rozmnožuje, povesť sa roznáša. (Tak ako sa oheň rýchlo šíri, aj dobrá alebo zlá povesť sa ľahko rozšíri medzi ľuďmi.)

Dobré slovo nájde dobré miesto. – Dobré slovo sa všade zmestí. (Pozitívne a úprimné slová majú schopnosť vytvoriť priaznivé vzťahy a situácie.)

Nevylož hneď všetko na misu! (Príslovie nabáda k opatrnosti a zdržanlivosti v komunikácii, aby sme neodhalili všetky svoje úmysly alebo plány naraz.)

Skúpa chvála, hotová hana. (Ak neoceníme a nepochválime niekoho, kto si to zaslúži, môže to mať rovnaký efekt ako kritika.)

Ako vedel, tak povedel. (Vyjadruje, že ľudia hovoria podľa svojich schopností a vedomostí.)

Múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz. (Príslovie poukazuje na rozdiel medzi tým, ako ľahko múdry chápe náznaky, zatiaľ čo hlúpy potrebuje všetko vysvetliť podrobne.)

Kto sa radí, nezavadí. (Rada od druhých môže pomôcť vyhnúť sa chybám.)

Psí hlas do neba nejde. – Psí brech do neba nejde. – Psí štek do neba nejde. (Príslovie vyjadruje, že bezvýznamné alebo nedôležité reči nemajú žiadny vplyv či dosah.)

Drž si jazyk za zubami. – Drž si jazyk na uzde. (Tento útvar nabáda k opatrnosti v reči a k zdržanlivosti pri vyjadrovaní názorov či myšlienok.)

Ťažko múdremu medzi blázny hovoriť. (Vyjadruje ťažkosť a frustráciu múdreho človeka komunikovať s ľuďmi, ktorí nedokážu oceniť alebo pochopiť jeho múdrosť.)

Dobré reči ďaleko idú, ale plané ešte ďalej. (Plané reči sa šíria rýchlejšie a majú väčší dosah ako dobré slová.)

Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá. (Pravda má silu priamo zasiahnuť a ovplyvniť ľudí, podobne ako prosba dokáže dosiahnuť až k nebesám.)

Tichej mierne slovo hnev krotí. (Pokojné a rozvážne slová majú moc upokojiť hnev.)

Mysli, potom hovor! (Príslovie nabáda k premýšľaniu pred rozprávaním, aby sa predišlo nerozvážnym slovám.)

Pekným slovom kedy-tedy i psa utíšiš. (Aj jednoduché, láskavé slová môžu mať silný účinok na zlepšenie situácie alebo nálady.)

Oko — do srdca okno. (Oči odhaľujú vnútorné pocity a myšlienky človeka.)

Kto nerozumie žartu, nech ani medzi ľudí nechodí. (V spoločenskom živote je dôležité mať zmysel pre humor, aby sme dokázali lepšie zapadnúť medzi ľudí.)

Najprv rozváž, potom hovor! (Rada upozorňuje na dôležitosť premyslenia si slov predtým, než ich vyslovíme.)

S tebou reč a s koňom otčenáš. (Príslovie vyjadruje márnosť hovoriť s niekým, kto nerozumie alebo nechce rozumieť, podobne ako modliť sa s koňom, ktorý nemôže pochopiť modlitbu.)

Čo raz z úst vypustíš, to ani štyrmi koňmi naspäť nevtiahneš. (Raz vyslovené slová nemožno vziať späť a môžu mať trvalé dôsledky.)

Od dobrého slova hlava nezabolí. (Príslovie naznačuje, že príjemné a láskavé slová nespôsobia žiadnu škodu a môžu mať pozitívny účinok.)

Bojazlivý pes viac šteká ako hryzie. (Príslovie znamená, že tí, ktorí robia veľa hluku alebo vyhrážok, sú často menej nebezpeční, než sa zdajú.)

Nemý hluchému nespomôže. (Príslovie poukazuje na bezmocnosť a neefektívnosť snahy pomôcť niekomu, kto nemá schopnosť prijať pomoc.)

Porekadlá a úslovia (Príslovia nás nabádajú k tomu, aby sme si dobre premysleli naše slová a nehovorili unáhlene, podobne ako pri žuvaní, kde je dôležité si potravu dôkladne prežuť.)

Viac vykonáš prosbou ako hrozbou. (Príslovie zdôrazňuje, že prosba je efektívnejší spôsob, ako dosiahnuť svoj cieľ, než vyhrážanie.)

Utrhačovi sedí diabol na jazyku a tomu, kto počúva, v ušiach. (Príslovie varuje pred škodlivosťou klebiet, ktoré poškodzujú nielen tých, čo ich šíria, ale aj tých, čo ich počúvajú.)

Hneď je šuhaj nemý, čím peňazí neni. (Bez peňazí sa človek často cíti bezmocný alebo stratí dôveru v komunikáciu s ostatnými.)

Mužné slovo váži mnoho. (Silné a dôveryhodné slovo má veľkú hodnotu a váhu v komunikácii.)

Jedno slovo ako sto. – Slovo ako sto! (Význam jedného slova môže byť rovnako silný a záväzný ako mnohé ďalšie.)

Nič nepovie, ale sa cíti. (Príslovie naznačuje, že niektoré veci alebo emócie sú zjavné aj bez slov.)

Mlčané schováš, kde chceš. – Zamlčané dieš, kam chceš. – Zamlčané podieš, kam chceš. (Utajovanie alebo zamlčanie informácií môže poskytnúť kontrolu nad tým, čo a komu je odhalené.)

Steny majú oči a múry uši. (Upozorňuje na to, že aj tajné rozhovory môžu byť odhalené, pretože niekto môže vždy počúvať.)

Lepšie mlčané ako vrčané. (Niekedy je lepšie zostať ticho, než hovoriť nevhodne alebo konfliktne.)

Keď chceš mať čo tajného, drž u seba samého. (Ak chceš, aby niečo zostalo tajomstvom, nezdôveruj sa nikomu.)

Kto sa nechceš hnevať, uč sa jazyk držať. (Príslovie radí, že zdržanlivosť v reči môže pomôcť predchádzať sporom a konfliktom.)

Mnoho rečí, málo vecí. (Poukazuje na to, že časté rozprávanie nevedie vždy k užitočným alebo podstatným výsledkom.)

Prázdna bočka najhoršie dudní. (Ľudia, ktorí veľa rozprávajú, často nemajú čo hodnotné povedať.)

Mnoho kriku, málo účinku. – Mnoho rečí, málo účinku. – Mnoho rečí, účinku nič. (Hovorí sa, že veľa rečí a kriku často neprináša žiadne reálne výsledky.)

Veľa rečí skaza. (Príslovie naznačuje, že príliš veľa rozprávania môže viesť k negatívnym následkom alebo problémom.)

Ktorá sliepka najviac kotkodáka, tá najmenej vajec znesie. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí najviac hovoria alebo sa chvália, často dosahujú najmenej výsledkov.)

Od veľa rečí hlava bolí. (Príslovie poukazuje na to, že príliš veľa rozprávania môže byť únavné a zaťažujúce.)

Mnoho vraví, málo spraví. – Mnoho vravy, málo správy. (Príslovie upozorňuje na ľudí, ktorí veľa rozprávajú, ale málo konajú.)

Prázdne sudy sú hlasné. (Ľudia, ktorí najviac hovoria alebo sa najhlasnejšie prejavujú, často nemajú čo hodnotné povedať.)

Kto mnoho hovorí, mnoho cigáni. (Ten, kto rozpráva príliš veľa, má tendenciu preháňať alebo klamať.)

Aká vrava, taká sprava. (Reč človeka často odráža jeho charakter a spôsob myslenia.)

Keď ľudia vravia, vše voľačo vyvravia. (Keď ľudia hovoria, často prezradia aj to, čo nemali.)

Aký vták, taká pieseň. (Reč a správanie človeka odrážajú jeho charakter a povahu.)

Aký človek, taká reč. (Reč človeka odráža jeho osobnosť a charakter.)

Aký vtáčik, taký speváčik. (Osobnosť človeka sa prejavuje v jeho slovách a správaní.)

Lepší chlebík v pokoji, ako koláč v rozbroji. – Lepší krajec v pokoji, ako peceň v rozbroji. (Pokoj a harmónia sú dôležitejšie než materiálne bohatstvo, ktoré je sprevádzané konfliktom.)

Kto mnoho rozpráva, mnoho tlachá a hreší. (Príslovie varuje, že prílišné rozprávanie môže viesť k plytvaniu slovami a častým nevhodným vyjadrovaniu.)

Horší to pes, čo nesteká a kuše. (Varovanie pred skrytým nebezpečenstvom od tých, ktorí neukazujú svoje úmysly.)

Luhár má krátke nohy, ďaleko neujde. (Lož alebo klamstvo sa rýchlo odhalí a nevedie k dlhodobému úspechu.)

Kto so lžou zachádza, o vieru prichádza. (Klamanie vedie k strate dôvery a dôveryhodnosti.)

Chýr ide vo vetre. (Chýry sa šíria rýchlo a nekontrolovateľne.)

Svrbľavý jazyk nikdy dobre nenarobil. (Príslovie varuje pred tým, že neuvážené alebo príliš časté rozprávanie môže spôsobiť problémy.)

Aby ti voz nevŕzgal, pomasť mu kolesá. – Aby ti voz neškrípal, pomasť mu kolesá. – Chto mascí, ten vozí. – Kto mascí, ten jede. – I kolesá ľahšie idú, keď sa pomastia. – Kolesá sa rozsypú, ak sa nenamastia. – Kto dobre mastí, dobre jachá. (Úspech a hladký priebeh vecí často závisí od toho, ako dobre a šikovne sa im venujeme alebo ich obhospodarujeme, prípadne od toho, ako si získavame priazeň ostatných.)

Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou. (Varovanie pred ľuďmi, ktorí ohovárajú iných, pretože je pravdepodobné, že ohovárajú aj teba, keď nie si prítomný.)

Novinka do mňa, beťahy zo mňa. (Príslovie vyjadruje, ako rýchlo sa klebety a zveličenia šíria od jednej osoby k druhej.)

Cigáň i vlastné reči za cudzie vydáva. (Príslovie vystihuje charakter klamára, ktorý dokáže prekrútiť aj vlastné slová.)