Hrobom smrdí a ešte sa nekára.
Starý blázon, starý caban, starý cap, starý corgoň, starý čert, starý črep, starý hriech, starý hriešnik, starý hrniec, starý kôň, starý koridoň, starý Kubo, starý pes, starý somár, starý vlk, starý vrabec, starigáň.(Čiastočne o chalanoch, čiastočne o dospelých i starých, vyčíňajúcich detinské kúsky.)
Už mu tá viac nemyje hlavu!
Kto zomrel, toho chvália; kto sa žení, toho hania.
Už ti mi je to len za mladého zaťa, krajšieho by z dreva vykresal!
Baba, to je meča bezodná, nikdy nemá dosť.
Ženu jazyk bije. – Ženu vlastná huba často bije.
Nieto nado mňa uhračanejšej ženy!
Pes kmotor, pes švagor, všetko psia rodina.
Každá svokra na nevestu zlá.
Poručil mu do kostola chodník. – Poručil mu do týždňa sedem dní. – Poručil mu zadok na trúbu.
Choď sa pozrieť do zrkadla, uvidíš tam čerta.
Má tenké uši.
Vodu káže a víno pije.
Sviňu si z trhu doviedol. Adalb. Świnia 27.
Veď si sa doriadil! Gemer.
Na chrám Pane do papárne!
Naveky pchá do seba. – Naveky pchá do kropáča. – Naveky pchá do čreva. – Naveky pchá do megera.
Bachor, bachra, bachračka, bruchopasník, koťoh, nenadžganec, nenásytník, nenažranec, nesyta, obžero, pažravec, poškrabpanvička, potrimiska, vlkolak, zrač, žrút.
Bzdi tomu, kto nosa nemá.
Svinský kúštik, panská obyčaj.
Kto ťa napomína, maj ho za priateľa.
Mohol si nos doma držať!
Cudzie vidíš pod horou a svoje nevidíš pod nohou.
Hľadá posmech na iných, a má ho doma.
Každý nech sám na seba hladí, aký je.
Metie pred cudzími dvermi a pred svojimi má smetisko. – Nech si každý len pred vlastným prahom zametá. – Pred cudzími dvermi nezametaj.
Mrcha vták, čo do vlastného hniezda nečistí. – Taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda. trúsi. – Ten sa statočnému hnusí, čo do vlastného trúsi.
Do studničky, z ktorej sa napil, smetí nevďačný.
Nech sa ten hanbí, čo má štyri gamby.
Kto na koho vrčí, nech mu niečo vstrčí.
Premeral ho od hlavy po päty.
Všetko by doň popchal. – Všetko mu do hrdla pchá.
Chytrá hlava. – Chytrý na plané hrušky.
Chvália ho, kde ho niet, križujú ho, kde je. (Opačne:) Do očí ho chvália, mimo očí hania. – Chválili ho pred každým domom. – Chválili ho pred každou prázdnou chalupou.
Každý sa oňho otiera.
Každý naňho kváče. – Každý doň dojedá.
Každý sa doň buši. – Každý doň udrie. – Každý doň drgne.
Skáču doň ako hady.
Vzal si ho na mušku.
Toho by bolo po smrť poslať.
Dobrého koňa najviac bijú. – Ktorý kôň najlepšie ťahá, toho najviac bijú.
Páni mnoho dať nechcú a málo sa hanbia.
Polpáni sú najhorší.
Čert pánom!
Povedala vrana vrane, že nás kvákať neprestane.
Či ma skôr budeš biť, či sa skôr naobedujeme?
Maj že sa tu dobre, hriešny človeče, keď zo všetkých strán ako vrany do teba idú!
Že sa len seba nehanbíš!
Taký sa mi chlebík udal, že pod kôrkou kocúr dudal; zo striedky mi voda tiekla a spod korky myš utiekla.
