Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "laska"

Milé za ľúbe. (Príslovie vyjadruje reciprocitu v láskavosti a priateľstve.)

Pekné každému sa ľúbi. (Vzhľad je často univerzálne oceňovaný a priťahuje pozornosť.)

Matka sladká, kto ju má. (Príslovie zdôrazňuje vzácnosť a dôležitosť materskej lásky a starostlivosti.)

Chlieb. (Chlieb symbolizuje základné potreby a starostlivosť, ktorú rodičia poskytujú deťom.)

Dlhé vlasy, krátky rozum. (Príslovie naznačuje, že ľudia s dlhými vlasmi sú považovaní za menej inteligentných.)

Sila váži. (Sila má svoju váhu a hodnotu, ktorá sa prejavuje v ich účinkoch či dôsledkoch.)

Kto Boha miluje, toho svet sužuje. (Bohaplný život môže prinášať ťažkosti a nepochopenie zo strany sveta.)

Láska ho morí. (Láska môže spôsobovať trápenie a nepokoj.)

Lásku si zjedli. (Láska medzi partnermi bola vyčerpaná alebo skončila.)

Láska všetkému naučí. (Láska má moc a schopnosť ovplyvniť a formovať správanie a znalosti človeka.)

Láska nemá zákazu. (Láska je silná a nepozná obmedzenia ani hranice.)

Láska lásku budí. – Láska lásku plodí. (Láska má schopnosť inšpirovať a vytvárať ďalšiu lásku.)

Láska nie je bez tŕňov. (Láska je často sprevádzaná ťažkosťami a problémami.)

Láska ako prsteň, konca kraja nemá. (Láska je nekonečná a nepretržitá ako kruh prsteňa.)

Ostatná to láska, čo sa za peniaze kupuje. – Za peniaze žiadna láska. (Láska, ktorá je založená na peniazoch, nie je skutočná.)

Kmotrovstvo z lásky, priateľstvo z krvi. (Príslovie poukazuje na to, že kmotrovstvo je voľba založená na vzájomnej náklonnosti, zatiaľ čo priateľstvo môže byť hlboko zakorenené v rodinnej alebo pokrvnej väzbe.)

Pri ľúbosti chce sa jesti. (Láska si vyžaduje praktické zabezpečenie a starostlivosť, nielen romantické city.)

Každému svoje najmilšie. – Každému svoje sa ľúbi. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že ľudia uprednostňujú a oceňujú to, čo je pre nich osobne dôležité alebo príťažlivé.)

Koho ľúbiš, od toho najviac trpíš. (Láska môže prinášať aj bolesť a sklamanie od tých, na ktorých nám najviac záleží.)

Bola láska, bola, zakiaľ švábka bola; švábka sa minula, láska pominula. (Láska závislá na materiálnom zabezpečení je prchavá a nestála.)

Láska nepotrebuje zákona. (Láska funguje na základe vlastných pravidiel a nepotrebuje vonkajšiu reguláciu.)

Láska potajemná, buď si mi len verná! – Láska potajemná, taká býva verná. (Tajná láska je považovaná za vernejšiu a spoľahlivejšiu.)

Za peniaze žiadna láska. (Skutočnú lásku nemožno kúpiť za peniaze.)

Kto priateľa miluje, svojho neľutuje. (Pravé priateľstvo si vyžaduje obetovanie vlastných záujmov alebo zdrojov pre dobro priateľa.)

Nedeľa, nedeľa, bodajs’ priletela, aby som si čo skôr milého videla! (Vyjadruje túžbu po rýchlom príchode nedele, aby sa mohla osoba stretnúť so svojím milovaným.)

Láska niekedy tiež praská. (Láska môže byť krehká a nie vždy vydrží tlak alebo problémy.)

Kde nieto lásky, nieto ani pásky. (Láska je základom pre vytvorenie a udržanie pevného puta medzi ľuďmi.)

Bože, bože, jak to šumné, keďz śe lubi potajemne; nezná ocec ani matka, ani žadna kamarátka. (Skrytá láska má svoje čaro, keďže nie je známa rodičom ani priateľom.)

Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa – to všetko na zajačom chvoste visí. (Príslovie vyjadruje nestálosť a premenlivosť niektorých javov a emócií.)

Zvady sú zvady, len sa majme radi. (Aj keď sú hádky súčasťou života, dôležité je udržiavať lásku a priateľstvo.)

Noc, ľúbosť a víno všetko púšťajú mimo. (Príslovie vyjadruje, že noc, romantika a víno často vedú k neuváženým rozhodnutiam alebo konaniam.)

Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje; – toho tresce. (Utrpenie a ťažkosti sú považované za znamenie Božej lásky a pozornosti, keďže vedú k duchovnému rastu a posilneniu viery.)

Kto syna miluje, ten ho i tresce. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že skutočná rodičovská láska zahŕňa aj disciplínu a vedenie dieťaťa správnym smerom.)

Pokoj každému milý. (Príslovie vyjadruje univerzálnu túžbu ľudí po mierovom súžití a harmónii.)

Zamilovaný i blchu od milej zje. (Zamilovaný človek je schopný prehliadnuť alebo tolerovať aj nepríjemnosti či nedokonalosti u milovanej osoby.)

Vlastné ohnište každému najmilšie. (Každý človek najviac oceňuje a preferuje svoje vlastné domáce prostredie.)

Aj pes vie, kto mu dáva jesť. (Vyjadruje, že aj najmenej vnímavé bytosti sú schopné rozpoznať a oceniť základné prejavy starostlivosti alebo láskavosti.)

Dobré srdce nad zlato. (Hodnota dobra a láskavosti je väčšia než materiálne bohatstvo.)

Miluj svojho blížneho, vezmi skalu, udri ho. (Príslovie ironicky poukazuje na pokrytectvo a falošnosť v medziľudských vzťahoch, kde predstieraná láska slúži ako zámienka na zradu alebo ublíženie.)

Kto mňa miluje, ja ho víc; kto mňa nemiluje, ja ho nie. – Kto mňa ctí, ja ho víc; kto mňa nectí, ja ho nie. (Príslovie naznačuje reciprocitu v medziľudských vzťahoch, kde láska a úcta sú odplácané rovnakou mierou.)

Boh aj zlé na dobré obráti. (Tiež:) Boh aj zo zlého dobré učiní. (Boh má moc premeniť negatívne situácie na pozitívne výsledky.)

Krása ako tráva vädne. (Krása je pominuteľná a nemá trvalú hodnotu v porovnaní s inými kvalitami.)

Do domu, kde láska býva, slniečko sa rado díva. (Láska v rodine prináša harmóniu a šťastie, ktoré je navonok viditeľné.)

Pri studenej kuchyni horúca láska chladne. (Láska môže slabnúť, keď chýba materiálne zabezpečenie.)

Jaká, taká, stará baba, keďz ju boška, ta je rada. (Aj keď je žena staršia a možno nie dokonalá, stále si váži prejavy náklonnosti.)

Holub za pšenicou, šuhaj za dzievčicou. (Vyjadruje prirodzenú príťažlivosť a túžbu mládenca po dievčine, podobne ako holub prirodzene hľadá pšenicu.)

Boh naloží, aj odloží. (Vyjadruje dôveru v to, že Boh má moc nielen dávať, ale aj uľahčiť situácie alebo zobrať bremená.)

Z veľkej ľúbosti nič nebýva. (Príliš intenzívne city môžu viesť k sklamaniu alebo nezrealizovaniu vzťahu.)

Krása do čaša, čnosť na večnosť. (Fyzická krása je pominuteľná, zatiaľ čo cnosť má trvalú hodnotu.)

Mám ťa rád, neopustím ťa do posledného grajciara! (Príslovie vyjadruje iróniu vzťahov, kde láska je predstieraná kvôli materiálnym záujmom.)

Starci dvaráz chlapci. (Príslovie naznačuje, že starí ľudia sa v starobe často správajú alebo sú vnímaní podobne ako deti.)

Rodičovská láska býva slepá. (Rodičia môžu byť voči nedostatkom a chybám svojich detí neobjektívni alebo ich prehliadať.)

Láskavé teľa i dve kravy vycicia, a terkacie ani jednu. – Láskavé teľa i dve kravy vycicia, a potlukacie ani jednu. (Pokorný a prispôsobivý prístup môže viesť k väčšiemu úspechu než tvrdohlavosť a agresivita.)

S bláznom ani boh nič nevyvedie. (Aj tí najmocnejší sú bezmocní voči tvrdohlavej hlúposti.)

Studené rúče – horúce srdce. – Studené rúče – horúca láska. (Protiklad medzi fyzickými prejavmi a vnútornými pocitmi naznačuje, že vonkajšie vlastnosti nemusia odrážať vnútorné kvality.)

Bolesť na srdci a slza v očiach. (Vyjadruje vnútorný smútok a emocionálnu bolesť človeka.)

U Boha viac milosti ako u ľudí vedomosti. (Božia milosť je väčšia a dôležitejšia než ľudská múdrosť alebo poznanie.)

Pes psa dycky obráni. – Pes psa nikdy nenechá. – Pes psa vždycky pozná. – Pes psa vždycky sa rád zaujme. – Pes psa vždycky vyňuchá. – Pes psa vždycky hľadá. (Zlí ľudia sa navzájom podporujú a chápu, podobne ako psi, ktorí si vždy pomáhajú a rozumejú si.)

Pán Boh je najlepší lekár. (Výrok vyjadruje presvedčenie, že Božia starostlivosť a láska sú najúčinnejšie v liečení a podpore človeka.)

LUPOČANIA – No všetci naraz ako Lupočania pesničku! (Výrok odkazuje na spoločný, možno až prehnaný entuziazmus alebo zjednotenie skupiny ľudí pri nejakej činnosti.)

Komu sa ako ľúbi, komu kapusta a komu hlúby. (Každý človek má svoje vlastné preferencie a chute.)

Alebo je vždy smutná, alebo sa blázni. (Výrok vyjadruje extrémne zmeny v emocionálnom prejave človeka, ktorý nevie nájsť rovnováhu medzi smútkom a radostnou nerozvážnosťou.)

Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame. (Poučenie, že často prehliadame to, čo už máme, a túžime po niečom inom.)

Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vlkovi horu. (Každý si prirodzene nájde to, čo potrebuje, bez potreby externého zasahovania.)

Rozum nad rozum a pálenka fundament! (Príslovie vyjadruje iróniu nad tým, že alkohol je vnímaný ako základ múdrosti, aj keď v skutočnosti môže otupiť rozum.)

Dobrý priateľ nad zlato. (Skutočné priateľstvo je cennejšie než materiálne bohatstvo.)

Za hnevom ľútosť chodí. (Po hneve často nasleduje pocit ľútosti alebo výčitiek svedomia.)

Mladému sa svet usmieva. (Mladí ľudia majú pred sebou mnoho príležitostí a možnosti, ktoré im život ponúka.)

Nechaj ho, nech sa vyplače. (Vyjadruje potrebu nechať človeka vyjadriť svoje emócie, aby dosiahol vnútorný pokoj.)

Mladosť – radosť; starosť – žalosť. (Príslovie vyjadruje kontrast medzi bezstarostnosťou mladosti a ťažobou staroby.)

Lakomec je najhorší sám od seba. (Lakomec spôsobuje najväčšie utrpenie sám sebe tým, že sa odmieta deliť o svoje bohatstvo.)

Veprovi je jarec, pijakovi marec, lačnému chlieb na mysli. (Každý túži po tom, čo mu najviac chýba alebo čo mu prináša najväčšie potešenie.)

Osol oslovi najlepšie sa páči. (Ľudia s obmedzeným rozumom sa často priťahujú a rozumejú si navzájom.)

Dvaja – rada, traja – zrada. (Príslovie vyjadruje, že v skupine dvoch ľudí je ľahšie udržať dôveru, zatiaľ čo s príchodom tretieho môže vzniknúť konflikt alebo zrada.)

Vdovica – cez blato lavica. – Vdovička – každému lavička. (Príslovie vyjadruje, že vdova je často využívaná alebo zneužívaná ľuďmi vo svojom okolí.)

Čo si dostaneš v ihre, to ti ani čert nevydre. (Čo si získaš v hre alebo na základe šťastia, ti už nikto nevezme.)

Šariš. Starej babe leda hrable, a mladej len si muž. (Príslovie vyjadruje, že staršia žena už nemá veľké vyhliadky na zmenu svojho života, zatiaľ čo mladšia má ešte pred sebou možnosť manželstva.)

Dievča krásne ako kvet, dobré ako med, tichučké ako muška a do roboty ako sršeň. (Opisuje ideálnu predstavu o vlastnostiach, ktoré by mala mať dokonalá mladá žena.)

Či to dážď, či blato, nič som nedbal na to, keď som dievča zaľúbil. (Skutočná láska prekonáva všetky prekážky a neváži si na vonkajšie okolnosti.)

Dobrú jalovičku aj na maštali nájdu. (Kvalitné a hodnotné veci alebo osoby sú rozpoznateľné bez ohľadu na okolnosti.)

Boh najlepšie vie, čoho ľuďom treba. (Boh má dokonalé porozumenie a stará sa o potreby ľudí lepšie, než si sami uvedomujú.)

Čím budem, tým budem, sveta neprebudení. (Vyjadruje akceptáciu osudu a nevyhnutnosti vplyvu času na život jedinca.)

Čo jedno dieťa, to milšie. (Každé dieťa je vnímané ako jedinečné a má pre rodiča osobitnú hodnotu.)

Matka sladká, otec drak, nezriedka to býva tak. (Príslovie vyjadruje bežný stereotyp, že matka je v rodine vnímaná ako láskavá a otec ako prísny.)

Kto sa neučí, nevie. (Bez učenia a snahy získať vedomosti človek zostáva neinformovaný.)

Tomu je sveta žiť, kto sa nemusí na nič trápiť. (Skutočné šťastie a spokojnosť v živote pramení z absencie starostí a trápení.)

Aká príveta, taká odveta. – Veta za vetu. (Správanie sa ľudí voči druhým sa im často rovnakou mierou vracia.)

Chudobnému veľa chybí, lakomému všetko. (Lakomstvo vedie k nespokojnosti bez ohľadu na množstvo majetku.)

Lakomosť nemá dna. (Lakomosť je neukojiteľná a nikdy nekončí.)

Boh jednou rukou tresce, druhou požehnáva. (Tiež:) Ruka božia aj keď tresce, požehnáva. (Boh môže poskytnúť trest aj požehnanie, pričom obe sú súčasťou jeho starostlivosti a lásky k ľuďom.)

Lož má plytké dno. (Lož je nestála a rýchlo sa odhalí.)

Nasýtený vlk sa uspokojí, ale lakomec nikdy. — Vlk sa nasýti, lakomec nikdy. (Lakomec nikdy nedosiahne spokojnosť, pretože jeho túžba po majetku je neukojiteľná.)

Kto má šťastie, tomu netreba rozumu. (V živote môže byť šťastie dôležitejšie než logika a rozum.)

Pes kmotor, pes švagor, všetko psia rodina. (Príslovie vyjadruje kritický alebo dehonestujúci pohľad na určitý kruh známych alebo rodinných vzťahov, ktoré sú považované za bezcenné alebo nevýznamné.)

Nemaj krave za zlé, keď ťa kopne. (Toleruj prirodzené správanie a nesnaž sa ho brať osobne.)

Stará dievka – svieca pred bohom, a starý mládenec len puclík. (Príslovie poukazuje na rozdielne spoločenské vnímanie starnúcich slobodných žien a mužov, kde staré dievky sú považované za duchovne významné, zatiaľ čo starí mládenci za bezvýznamných.)

Čo strovíš s milými, to boh vynahradí s inými. (Výrok naznačuje, že pohostinnosť a štedrosť voči blízkym budú odmenené inými ľuďmi alebo okolnosťami.)

Rodiny do psej hodiny, ale priateľčeka ani ako palčeka. (Priateľstvo je často trvalejšie a hodnotnejšie než vzťahy v rodine.)

Vtedy sa pánboh raduje, keď muž so ženou tancuje. (Tanec medzi mužom a ženou je vnímaný ako harmonická a radostná činnosť, ktorá prináša potešenie aj vyššej sile.)

Boh svojho neopustí. (Vyjadruje presvedčenie, že Boh vždy stráži a chráni svojich verných.)

Pán Boh dal kravičku, dá i trávičku. (Ak Boh poskytuje základné potreby, postará sa aj o všetko ostatné.)

Kto má dobre, ešte lepšie žiada. – Čo ako sa dobre má, ešte lepšie si žiada. (Ľudia sú často nespokojní s tým, čo majú, a túžia po ešte lepšom.)

Čo si nežiadaš, to sa ti najskôr pridá. (Veci, o ktoré aktívne neusilujeme, môžu prísť do nášho života nečakane.)

Pánaboha za nohy chytá. (Vyjadruje mimoriadne šťastie alebo priazeň, akoby človek chytil Boha za nohy a mal jeho podporu.)

Panská láska na zajačom chvoste visí. – Panská láska rosce na zajačom chvosce. – Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa – to všetko na zajačom chvoste visí. (Láska a priazeň od vyššej spoločenskej vrstvy sú nestále a nespoľahlivé.)

Luhať nie je kolom dvíhať. (Luhať je jednoduché, na rozdiel od fyzicky náročnej práce.)

S božou pomocou cez svet sa prebijem. (Výrok vyjadruje dôveru v božiu pomoc pri prekonávaní ťažkostí života.)

Lepší sused blízky ako priateľ ďaleký. Adalb. Sąsiad 6. (Príslovie zdôrazňuje hodnotu a praktickosť blízkych vzťahov a pomoci oproti vzťahom, ktoré sú geograficky vzdialené.)

Keď si šťastný, nebuď pyšný. (Pripomína, že šťastie je prechodné a pýcha môže viesť k jeho strate.)

Keď má smrdieť, nech smrdí. (Vyjadruje akceptáciu nepríjemnej pravdy bez snahy ju zjemniť alebo zakryť.)

Priateľ pánboh a rodina meštek. (Príslovie vyjadruje, že v ťažkých časoch sa môžeme spoľahnúť na Boha a finančnú podporu od rodiny.)

Tvrdé mäso, tupý nôž; stará žena, mladý muž; mačka so psom v pitvore; dva kohúty na dvore: kde tých dvoje prebýva, nikdy dobre nebýva. (Príslovie vyjadruje, že nesúrodé a protichodné dvojice alebo situácie vedú k neharmonickému spolužitiu a problémom.)

Trpezlivosť, pekná cnosť. (Trpezlivosť je hodnotná a cenná vlastnosť, ktorá je často oceňovaná v medziľudských vzťahoch.)

Pyteľ priateľ a kapsa strýc. (Priateľstvo a rodinné vzťahy sú často motivované materiálnymi záujmami.)