Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "lenivosť"

Zjesť zjem, vypiť vypijem, len chuti žiadnej nemám. (Vyjadruje nechuť k práci alebo činnosti, pričom poukazuje na pasivitu a pasívne prijímanie jedla a nápojov bez záujmu o aktivitu.)

Jedlo by sa, pilo by sa, len by mal kto dávať. (Vyjadruje túžbu po užívaní si bez vlastného pričinenia alebo námahy.)

Samé stonky a nič bomky. (Používa sa na vyjadrenie frustrácie z neproduktívnej práce alebo nedostatku hodnotných výsledkov.)

Človek panského života a konského jelita. (Používa sa na opis osoby, ktorá žije v luxuse bez vlastného pričinenia alebo zásluh.)

Ťažko je psa na zajaca huckať, keď vôle nemá. (Je ťažké dosiahnuť niečo, ak chýba motivácia alebo záujem.)

Čo staré, to nemilé. (Vyjadruje pocit nespokojnosti alebo nezáujmu o opakované či známe veci.)

Záhalka čertova podhlávka. (Nečinnosť a lenivosť vedú k zlým návykom a zbytočným problémom.)

Mladosť – pochabosť; starosť – neradosť. (Príslovie vyjadruje kontrast medzi bezstarostnou povahou mladosti a starosťami, ktoré prichádzajú s vekom.)

Mladí ležiaci, starí žobráci. (Lenivosť v mladosti vedie k chudobe v starobe.)

Rád kocúr ryby jedá, ale za nimi do vody sa nedá. (Príslovie poukazuje na neochotu pracovať alebo vynaložiť úsilie na dosiahnutie toho, čo si želáme.)

Keď ti je najpilnejšie, sadni si! (Príslovie povzbudzuje k lenivosti tým, že navrhuje oddych, keď je najviac práce.)

Jest nás dosť na misku kaše. (Poukazuje na to, že je veľa ľudí, ktorí chcú využívať výhody bez toho, aby prispeli svojou prácou.)

Harce robia z tielka strapce. (Neustále vystrájanie a neposlušnosť vedú k únave a opotrebovaniu tela.)

Svíň dosť, a žíru málo. (Zdôrazňuje nedostatok zdrojov pre príliš veľa ľudí alebo situácií.)

Mladosť – pochabosť; starosť – nemúdrosť. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že mladí ľudia sú často nerozvážni, zatiaľ čo starší ľudia môžu byť príliš opatrní alebo zbytočne starostliví.)

Stojatá voda hnije a smrdí. (Lenivosť a nečinnosť vedú k úpadku a škodám.)

Dlhé spanie — žobrácke kochanie. (Dlhé vyspávanie vedie k chudobe a nedostatku.)

Veselá myslička, prázdna kapsička. (Aj keď má niekto dobrú náladu a veselú myseľ, nemusí to znamenať, že je finančne zabezpečený.)

Voda, kerá duho stojí, zesmradí sa. (Nečinnosť a stagnácia vedú k úpadku alebo zhoršeniu situácie.)

Darebák má vždy nedeľu. (Príslovie poukazuje na to, že leniví ľudia sa vyhýbajú práci a žijú, ako keby bol každý deň sviatok.)

Kto miluje povolí, toho hlava nebolí. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí si užívajú prácu alebo povinnosti, sa nestresujú a nezaťažujú si tým myseľ.)

Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame. (Poučenie, že často prehliadame to, čo už máme, a túžime po niečom inom.)

Kto nerád vstáva, utrie si ústa. (Príslovie vyjadruje, že leniví ľudia, ktorí nechcú včas vstávať a pracovať, nebudú mať z čoho byť nasýtení.)

Do roboty ako šíp, a žrať nič. (Príslovie ironicky poukazuje na niekoho, kto sa tvári ako usilovný pracovník, ale v skutočnosti nič neurobí a len sa priživuje.)

Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol. (Výrok poukazuje na človeka, ktorý je lenivý a snaží sa vyhýbať práci, ale pri jedle je aktívny a živý.)

V čom sa nečujem, od toho ma hlava nebolí. (Ak sa nezaujímaš alebo si neuvedomuješ niečo, nemusí ťa to trápiť či zaťažovať.)

Všetko sa človeku prije. (Aj tie najpríjemnejšie veci môžu časom stratiť svoju príťažlivosť a stať sa nudnými alebo otravnými.)

Veľká chystačka a malá hostina. — Veľký prístroj a malá hostina. (Vyjadruje nesúlad medzi veľkými prípravami a malým výsledkom, často poukazujúc na zbytočné vystatovanie.)

Ľahko tomu pískať, kto v rákosí sedí. (Ľudia v pohodlnej situácii majú tendenciu byť bezstarostní a kritizovať tých, ktorí čelia ťažkostiam.)

Keď sa vypsíme, i z nás budú ľudia. (Príslovie poukazuje na lenivosť alebo prokrastináciu ako prekážku k dosiahnutiu cieľov a rozvoja.)

Chorý, chorý — na bachory! (Príslovie vyjadruje kritiku lenivosti a predstierania choroby ako výhovorky na neproduktívnosť.)

Kto veľa stojí, zhrbatie. (Príslovie varuje, že nečinnosť a lenivosť môžu viesť k úpadku alebo degenerácii.)

Kto nechce, ani nestihne. — Kto nemá chuti, nemá ani stihy. (Príslovie vyjadruje, že človek bez motivácie alebo snahy nedosiahne úspech ani uspokojenie.)

Prázdna hlava nebolieva. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí nemajú veľa vedomostí alebo sa príliš nezamýšľajú, sú často bezstarostní.)

Že vraj chorý — a je ako bársktorý. (Príslovie kritizuje ľudí, ktorí sa vyhovárajú na chorobu, aby sa vyhli práci, hoci sú v skutočnosti zdraví ako ostatní.)

Lepší korhelec ako nedbalec. (Príslovie naznačuje, že je lepšie byť pijanom, ktorý si ešte môže zachovať nejaké úsilie, než človekom, ktorý je úplne lenivý a nečinný.)

Vavro, uteč odo mňa, lebo vybijú teba aj mňa. (Príslovie vyjadruje obavu, že lenivosť a neproduktívnosť jedného človeka môže negatívne ovplyvniť aj ostatných v jeho okolí.)

Ustatej kobyle aj chvost je ťažký. (Keď je človek vyčerpaný alebo preťažený, aj malé úlohy sa môžu zdať náročné.)

Lenivému na chrbáte a friškému v ústach. (Príslovie naznačuje, že lenivý človek len veľa rozpráva, ale nič nerobí, zatiaľ čo aktívny človek koná.)

Kto nepilnuje svego, kyjom tego. (Ten, kto sa nestará o svoje záležitosti, môže očakávať, že bude potrestaný alebo poškodený.)

Mnoho bocianov, málo žiab. (Keď je viac záujemcov o niečo než je dostupných zdrojov, všetci sa môžu ocitnúť v núdzi.)

Chudobnému veľa chybí, lakomému všetko. (Lakomstvo vedie k nespokojnosti bez ohľadu na množstvo majetku.)

Zhováraj sa s ním a s kobylou sa modli, to je jedno. — S koňom sa modliť a so somárom sa zhovárať, všetko jedno. (Vyjadruje márnosť komunikácie s niekým, kto je neochotný alebo neschopný pochopiť či reagovať racionálne.)

Trpezlivosť, pekná cnosť. (Trpezlivosť je hodnotná a cenná vlastnosť, ktorá je často oceňovaná v medziľudských vzťahoch.)

Osnovy dosť, ale útku málo. (Hovorí o tom, že niekto má veľa plánov alebo rečí, ale málo činov alebo schopností ich realizovať.)

Mladosť – radosť; starosť – žalosť. (Príslovie vyjadruje kontrast medzi bezstarostnosťou mladosti a ťažobou staroby.)

Dobrá bolesť, čo dá pojesť. (Aj nepríjemné situácie a pocity môžu byť prijateľné, ak sú spojené s nejakým prospechom alebo výhodou.)

Neotváraj na každý buch vráta! (Buď opatrný a nerozptyľuj sa každou maličkosťou alebo každou požiadavkou.)

Mne je všetko jedno, či Havol, či Pavol. (Príslovie vyjadruje ľahostajnosť alebo nezáujem voči rozdielom medzi ľuďmi alebo situáciami.)

Kto nemiluje robotu, vždy svätí sobotu. — Kto nerád robí, tomu je vždy sviatok. — Kto nerád robí, tomu sú vždy hody. (Príslovie kritizuje lenivosť tým, že naznačuje, že leniví ľudia nachádzajú výhovorky, aby sa vyhli práci.)

Kto nemá starosti, môže o dvadsať rokov dlhšie žiť na svete. Bošácka dolina. (Absencia starostí môže predĺžiť život a zlepšiť jeho kvalitu.)

Skúpy dva razy platí, lenivý dva razy chodí. (Príslovie zdôrazňuje, že skúposť a lenivosť môžu viesť k zbytočným dodatočným nákladom a úsiliu.)

Hladnému sa nechce spievať. (Keď sú ľudia hladní alebo v núdzi, nemajú motiváciu ani energiu na radosť alebo zábavu.)

Neverí ani v boha, ani v koňa. (Poukazuje na extrémnu nedôveru alebo skepticizmus voči všetkému, vrátane duchovných a materiálnych hodnôt.)

Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať! (Príslovie poukazuje na to, že je jednoduché oddychovať, ale ťažšie je sa prinútiť a začať pracovať.)

Napľujem (nás…) do kníh, keď neviem nič z nich. (Vyjadruje frustráciu alebo znechutenie z nedostatku porozumenia alebo znalostí získaných z kníh.)

Kto privykol na mäkkom spávať, nerád líha na holom. (Zvyk na pohodlie vedie k neochote prispôsobiť sa menej komfortným podmienkam.)

Komu sa nechce, ľahko výhovorku nájde. (Príslovie vyjadruje, že ľudia, ktorí nemajú záujem niečo urobiť, si vždy nájdu dôvod alebo ospravedlnenie, prečo to neurobia.)

Kto najbližšie kostola býva, ten najneskoršie doň chodieva. (Príslovie poukazuje na to, že tí, ktorí majú niečo na dosah alebo to považujú za samozrejmosť, to často najmenej využívajú.)

Robím ako hovädo, a nemôžem k ničomu prísť. (Vyjadruje frustráciu z ťažkej práce, ktorá neprináša očakávané výsledky alebo zlepšenie životnej situácie.)

Med je medom, i ten sa prije. (Aj to najlepšie a najpríjemnejšie môže časom omrzieť.)

Kto včas líha, neskoro vstáva, zle sa máva. — Kto včas líha, včas vstáva, zle sa máva; kto včas líha, neskoro vstáva, horšie sa máva. (Príslovie poukazuje na negatívne dôsledky lenivosti a nedostatku disciplíny v súvislosti so správnym režimom dňa.)

Musel sa cap zabiť. (Používa sa na vyjadrenie prekvapenia alebo nedôvery, keď lakomý človek niečo daruje.)

Mrcha je to kopov, ktorého za zajacom naháňajú. (Príslovie kritizuje lenivosť a neochotu urobiť to, čo sa od jednotlivca očakáva alebo čo je jeho povinnosťou.)

Pyšný pyšného a skúpy skúpeho najviac nenávidí. (Ľudia často najviac neznášajú vlastnosti, ktoré sú im samým blízke.)

Kto má dobre, ešte lepšie žiada. – Čo ako sa dobre má, ešte lepšie si žiada. (Ľudia sú často nespokojní s tým, čo majú, a túžia po ešte lepšom.)

Bez ochoty zlé roboty. (Práca vykonávaná bez ochoty alebo záujmu je zvyčajne nekvalitná alebo neúspešná.)

Len aby človek robil a na hmle žil. (Vyjadruje ťažkosti a márnosť práce, keď jej výsledky sú nepostačujúce na lepší život.)

Kto nemá roboty, začne si klebety. Prešpor. stol. (Nečinnosť vedie k šíreniu klebiet a zbytočnému ohováraniu.)

Prázdny voz sa nezasekne. (Hlúpi alebo nekompetentní ľudia bez skutočného obsahu či vedomostí sa často nepozastavujú nad svojimi chybami alebo nedostatkami.)

Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí. (Príslovie poukazuje na to, že lakomí ľudia zbytočne míňajú peniaze, zatiaľ čo leniví ľudia ničia svoje zdroje nečinnosťou.)

Dobré bydlo psa kazí. (Príliš pohodlné a bezstarostné prostredie môže narušiť prirodzené inštinkty alebo správanie jedinca.)

Čo je všedné, to nie je vzácne. (Hodnotu vecí často znižuje ich každodenná prítomnosť a bežnosť.)

Ľahko je z cudzej kože remence krájať. (Je jednoduché a bezstarostné využívať alebo plytvať zdrojmi, ktoré nám nepatria.)

Prázdnemu bruchu robiť sa nechce. (Hlad bráni človeku v práci a znižuje jeho motiváciu k aktivite.)

K mise mnoho, do roboty málo. (Príslovie poukazuje na ľudí, ktorí sa radi zúčastňujú na výsledkoch práce, ale neprispievajú k jej vykonaniu.)

Ako kedy nič nemať! (Vyjadruje pocit, že mať niečo je často také pominuteľné, že to pripomína, akoby človek nič nemal.)

Netreba psa na pomyje hľadať. (Príslovie vyjadruje, že nie je potrebné vynakladať úsilie na niečo, čo je prirodzene očakávané alebo ľahko dostupné.)

Myši kóta nečujú, ta bezpečne tancujú. (Keď nie je nadriadený, ľudia často zanedbávajú svoje povinnosti a správajú sa bezstarostne.)

Oko neuvidí, srdce nezabaží. (Keď niečo nevidíme alebo o tom nevieme, nemôže nás to trápiť ani znepokojovať.)

Daj mu kožuch, i kožu ti stiahne. (Varovanie pred ľuďmi, ktorí sa neuspokoja s tým, čo dostanú, ale vždy budú chcieť viac.)

Lakomosť nemá dna. (Lakomosť je neukojiteľná a nikdy nekončí.)

Koho neboli, lehko povoli. (Ten, kto nepociťuje utrpenie alebo tlak, ľahko sa vzdá alebo podvolí.)

Plač, neplač, všetko jedno. (Vyjadruje rezignáciu alebo zbytočnosť emócií v situácii, ktorú nemožno zmeniť.)

Za mladi pýcha, na starosť zvyklosť. (Príslovie vyjadruje, že mladí ľudia majú tendenciu byť pyšní, zatiaľ čo s pribúdajúcim vekom je správanie formované zvykmi a skúsenosťami.)

Kto sa prácou oberá, o noviny málo dbá. (Príslovie poukazuje na to, že ľudia zaneprázdnení prácou nemajú čas alebo záujem sledovať novinky alebo klebety.)

Márna práca košom vodu načierať. (Zbytočné úsilie a plytvanie energiou na niečo, čo nemá zmysel alebo šancu na úspech.)

Tomu je sveta žiť, kto sa nemusí na nič trápiť. (Skutočné šťastie a spokojnosť v živote pramení z absencie starostí a trápení.)

Kto o nebo nestojí, pekla sa nebojí. (Človek, ktorý nemá záujem o duchovné hodnoty a posmrtný život, sa neobáva ani následkov svojich činov v podobe pekla.)

Nacicaná blcha menej štípe. (Príslovie naznačuje, že ten, kto už má dostatok alebo nadbytok, je menej motivovaný k ďalšiemu zhromažďovaniu alebo využívaniu zdrojov.)

Nedur sa na daromnicu. (Neplaš sa alebo nerozčuľuj sa kvôli niečomu bezvýznamnému.)

Koho nepáli, ten sa neodmyká. – Koho nepáli, ten sa neodúcha. Adalb. Dopiekać. (Ľudia, ktorých sa problém netýka, sa doň nezapájajú.)

Ťažko toho vodiť, kto sám nechce chodiť. (Vyjadruje, že je ťažké pomôcť alebo vzdelávať niekoho, kto nemá záujem alebo snahu sa učiť.)

Z prázdneho duba iba sova. — Z prázdneho duba iba vrabec alebo sova. — Z pustej stodoly iba sova vyletí. (Nevedomosť alebo nedostatok vedomostí zvyčajne vedie len k bezvýznamným alebo malým výsledkom.)

Lakomý čím viac má, tým viac skuhre. — Lakomý čím viac má, tým viac žiada. (Lakomí ľudia nikdy nie sú spokojní so svojím majetkom a neustále túžia po ďalšom bohatstve.)

Chrastu netreba sa báť. (Strach z malých problémov alebo nedôležitých vecí je zbytočný.)

Chudobný sa aspoň dobre vyspí. (Príslovie naznačuje, že chudobný človek má menej starostí alebo zodpovedností, ktoré by ho mohli obrať o spánok.)

Lenivá ruka, hotová muka. — Lenivá ruka, hotová psota. — Lenivá ruka, hotová bieda. — Lenivá ruka, hotové nešťastie. (Lenivosť vedie k problémom a nedostatku.)

Do roboty jaj! a jesť len daj! (Poukazuje na neochotu pracovať, ale veľkú ochotu prijímať výsledky cudzej práce.)

Ruka bez roboty upadá do psoty. — Ruka bez roboty príde do žobroty. (Lenivosť a nečinnosť vedú k chudobe a nedostatku.)

Kde viac rúk do misy ako do práce, tam je bieda. — Kde viac rúk do misy ako do práce, tam bývajú hlady. (Ak je viac ľudí, ktorí len konzumujú a neprispievajú prácou, nastáva nedostatok.)

Do roboty ako za vlasy a do jedenia akoby pálil. (Príslovie kritizuje ľudí, ktorí sú leniví pracovať, ale veľmi rýchli a nadšení, keď ide o jedlo.)

Kto lenivo žije, sám seba bije. (Lenivosť vedie k osobným problémom a nešťastiu.)

Kto nechce pracovať, bude skoro žobrať. (Ak človek nebude ochotný pracovať, rýchlo príde o prostriedky na živobytie a môže skončiť v núdzi.)

Keď jesť, tak jesť, a keď robiť, tak sa skryť. (Príslovie kritizuje lenivých ľudí, ktorí sa vyhýbajú práci, ale neodmietajú príležitosti na jedenie.)

Kým lenivý myslí, chytrý spraví. (Príslovie zdôrazňuje, že váhanie a lenivosť vedú k strate príležitostí, zatiaľ čo iniciatívni ľudia rýchlo dosahujú svoje ciele.)

Paráda na parádu, a robota v pekle. (Príslovie kritizuje povrchnosť a zdôrazňuje, že práca je zanedbávaná na úkor vonkajšieho dojmu.)

Lenivosť je matka núdze. (Lenivosť vedie k nedostatku a chudobe.)

Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia. (Lenivosť vedie k chudobe a nedostatku.)

Komu sa lení, ten nič neuhoní. (Lenivosť vedie k nedostatku úspechu a pokroku.)

Lenivému nikdy nenie na spech. (Leniví ľudia sa nikdy neponáhľajú, pretože im chýba motivácia alebo záujem konať rýchlo.)

Chudoba s lenivosťou chodí. (Lenivosť často vedie k chudobe, pretože sa človek nesnaží zlepšiť svoju situáciu.)

Pri lenivosti nehľadaj múdrosti. (Lenivosť bráni získavaniu múdrosti a poznania.)

Tučný od lenivosti fučí. (Príslovie kritizuje ľudí, ktorí sú tak leniví, že ich nečinnosť vedie k nezdravému priberaniu.)

Čo chytrý nedohoní, to lenivý doleží. (Lenivý človek môže dosiahnuť rovnaké výsledky bez námahy, ktorú by inak vynaložil niekto usilovný.)

Lenivý doleží, chytrý doskočí. (Leniví ľudia zostávajú pozadu, zatiaľ čo tí, ktorí sú šikovní a aktívni, dosahujú úspech.)

Stonci stonú, chlebce hynú, nedeľa príde a pohrabu nič! (Príslovie kritizuje lenivých ľudí, ktorí sa nesnažia pracovať a potom nemajú žiadne výsledky ani úžitok.)