Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "majetok"

Bez rozumu statky vychodia na zmätky. (Majetok bez rozumného hospodárenia vedie k chaosu a stratám.)

Statky vychodia na nestatky. (Majetok, ktorý nie je správne spravovaný alebo je zneužívaný, sa rýchlo stratí alebo zmení na niečo bezcenné.)

Kto si svoje neváži, nech po cudzom nebaží. (Je dôležité si vážiť to, čo vlastníme, než túžiť po veciach, ktoré patria iným.)

Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje. (Príslovie vyjadruje, že človek, ktorý si neváži vlastný majetok, si nebude vážiť ani majetok iných.)

Kto svojho nešanuje, cudzieho nezasluhuje. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že ten, kto si neváži svoje vlastné veci, si nezaslúži mať veci iných.)

Svojho sa drž! (Výrok nabáda k opatrnosti a zodpovednosti pri spravovaní vlastného majetku a zdrojov.)

Tak nás aj vši zjedia. — Tak nás aj vši nájdu. (Príslovie varuje pred dôsledkami zlého hospodárenia a nedbanlivosti, ktoré môžu viesť k úplnej strate majetku.)

Aj najtuhšie drevo prehorí. (Aj najväčší majetok alebo zdroje sa môžu minúť, ak sa nerozvážne užívajú.)

Tlsté bolo, pohorelo. (Aj veľký majetok sa môže rýchlo stratiť alebo zničiť.)

Jeden zlatý nie je svet. (Materiálne bohatstvo nie je najdôležitejšou vecou v živote.)

Kto má koláč, ten i družbu nájde. (Bohatstvo a majetok priťahujú priateľov a spojencov.)

Aký vtáčik, taká klietka. (Človek si zaslúži taký majetok alebo prostredie, aké zodpovedá jeho schopnostiam alebo naturelu.)

Všetko jedno, či na zlate, či na blate zarobiť. (Záleží najmä na samotnom zisku, nie na tom, akým spôsobom bol dosiahnutý.)

Kto má v torbe, zji i na horbe. (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť mať niečo v rezerve, pretože to poskytuje istotu a pohodlie aj v ťažkých časoch.)

I hlboká studňa sa časom vyváži. (Aj veľké zásoby sa môžu časom minúť, ak nie sú správne spravované.)

Kto má, tomu zhynie. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že majetok môže byť nestály a môže sa rýchlo stratiť.)

Naraz hyc, na druhý raz nic. (Výrok upozorňuje na nestálosť a premenlivosť majetkových pomerov alebo životných situácií.)

Kde krajan neváži si grajciara, má cudzozemca za pána. (Kto si neváži svoj majetok, môže sa ľahko stať závislým na iných.)

Nieto toho rúcha, čo by nešlo už do brucha. (Každý nadobudnutý majetok sa nakoniec využije na základné potreby, ako je jedlo.)

Na vidličke snadne, ale chytro spadne. — Na vidličky ladne, ale rado spadne. (Príslovie varuje pred ľahkovážnym nakladaním s majetkom, ktorý sa dá ľahko získať, ale rovnako ľahko stratiť.)

Nieto toho moc, aby sa neminulo, a toho málo, aby dosť nebolo. (Príslovie vyjadruje, že aj veľký majetok sa môže minúť, ale aj malé množstvo môže byť dostatočné, ak je správne využité.)

Baňa je baňou, ešte sa preberie. (Aj keď sa niečo zdá byť neaktívne alebo bezcenné, môže sa to opäť stať hodnotným alebo užitočným.)

Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom. (Dom bez majetku či obsahu je zbytočný, pretože neplní svoj účel.)

Kto si chráni, ten má. — Kto si šanuje, ten má. — Kto gazduje, ten má. — Kto si opatruje, ten má. (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť starostlivého spravovania a ochrany majetku pre jeho udržanie a narastanie.)

Za peniaze všetko kúpiš, len kráľovstvo nebeské nie. (Peniaze majú moc a umožňujú veľa, ale nie sú schopné zabezpečiť duchovné alebo morálne hodnoty.)

Za svoje peniaze môžem si rozkázať. (Vyjadruje, že osoba má právo rozhodovať o tom, ako naloží so svojimi financiami.)

Ťažko je vlkovi barana zo zubov vydrapiť. (Je náročné získať späť niečo, čo už niekto silný a chamtivý uchvátil.)

Neváženého mäsa najlepšie sa naješ. (Najlepšie sa využijú veci, ktoré sú zanedbávané alebo prehliadané.)

Mnoho rúcha vošlo už do brucha. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že veľa peňazí či majetku, ktoré by mohli byť rozumne využité, sa často premrhá na zbytočné pôžitky.)

Psie bolo, psie bude, zo psa na psa príde. (Mať majetok alebo byť lakomým je dočasné, pretože bohatstvo sa môže ľahko stratiť alebo zmeniť majiteľa.)

Kto nedrží groš, zlatého sa nedočká. (Ak si človek neváži malé množstvá peňazí, nikdy nedosiahne väčší majetok.)

Kým nadobudneš niečo, prídeš o všetko. (Upozorňuje na riziko, že snaha o získanie majetku môže viesť k strate všetkého, čo už človek má.)

Ako získal, tak prevýskal. (Príslovie poukazuje na to, že majetok získaný nečestnými alebo ľahkými spôsobmi môže rýchlo zmiznúť.)

Pri orlovi vyživia sa vrabce. (Aj tí, čo sami nič nemajú, môžu profitovať z bohatstva iných.)

Lepšie dačo ako nič. (Je lepšie mať aspoň niečo než nemať vôbec nič.)

Aká dostiha, taká hostina. (Úroveň hostiny alebo oslavy odráža množstvo prostriedkov, ktoré sú k dispozícii.)

Groš za grošom, zlatý za zlatým, pekne sa všetko minie. (Príslovie upozorňuje, že aj malé sumy sa môžu rýchlo minúť, ak s nimi nehospodárime rozumne.)

Malá škoda nie je svet. (Nezáleží na malých stratách, pretože nemajú významný dopad na celkový stav vecí.)

Čo prišlo od čerta, ide do čerta. (Majetok alebo zisk získaný neetickými alebo nečestnými prostriedkami sa nakoniec stratí alebo spôsobí problémy.)

Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie konský zadok?! (Príslovie vyjadruje frustráciu z márnotratnosti a nevhodného využívania majetku, varujúc pred neschopnosťou nájsť riešenie v zložitých situáciách.)

Na keľo vystač, ta teľo pristac. — Jako vystač, tak pristac. (Hospodáriť treba tak, aby výdaje zodpovedali príjmom.)

Popíjaj, popíjaj, nekradni, nezbíjaj, čerta napopíjaš, keď si nenazbíjaš. (Bez nelegálneho získavania majetku sa nemôžeš tešiť z jeho výhod.)

Lepšie delené, ako naraz zjedené. (Zdieľanie a postupné užívanie majetku alebo zdrojov je výhodnejšie než ich rýchle spotrebovanie.)

Dobré je dobré, keby ho bolo kedy jesť. (Aj keď sú dobré veci lákavé, nie vždy je na ne správny čas.)

Pri zlatom voze sa vždy nájde zlatý klinec a pri drevenom len drevený. (Výrok poukazuje na to, že bohatstvo priťahuje ďalšie hodnotné veci, zatiaľ čo chudoba zostáva obmedzená na menej hodnotné prostriedky.)

Koho neboli, lehko povolí. (Ľudia sú často štedrí alebo neuvážení s peniazmi a zdrojmi, keď sa ich to osobne nedotýka.)

Čané, ale požičané. (Aj keď si niečo požičiame a užívame to, stále to nepatrí nám a musíme to vrátiť.)

Aspoň ho ty zašanuj, keď sa sám nešanuje. (Výrok naznačuje, že je dôležité chrániť alebo šetriť niečo, čo si iní nevážia alebo na to nedávajú pozor.)

Ak si zješ prasa, nebudeš mať korýtka mäsa. — Zabi prasa, pokazíš korýtko mäsa. (Príslovie varuje pred okamžitým uspokojením potrieb, ktoré vedie k stratám a nedostatku v budúcnosti.)

Keď sa drevo rúbe, v oba boky ívery skáču. (Pri každej činnosti, najmä pri získavaní majetku, sa môže stať, že sa niečo nevyhnutne stratí alebo poškodí, a to netreba brať príliš vážne.)

Kto mnoho holubov má, i viac mu k nim priletí. (Bohatstvo má tendenciu sa hromadiť u tých, ktorí už hojne vlastnia.)

Chudobnému veľa chybí, lakomému všetko. (Lakomstvo vedie k nespokojnosti bez ohľadu na množstvo majetku.)

Kto chce dačo mať, musí o to dbať. (Dosiahnutie a udržanie majetku alebo úspechu vyžaduje starostlivosť a úsilie.)

Potom sa gazda dokáže, keď sa mu brada podviaže. (Skutočná hodnota a schopnosti človeka sa často prejavia až po jeho smrti, keď sa zhodnotí jeho dedičstvo a spôsob, akým gazdoval.)

Predal zápraž, kúpil na voz kolomaž. (Príslovie poukazuje na nerozumné hospodárenie, kde sa majetok predáva, len aby sa okamžite získali prostriedky na niečo, čo nie je nevyhnutné.)

Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kašu variť. — Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kyseľ variť. (Majetok a dostatok zdrojov uľahčujú hospodárenie a zvyšujú pohodlie života.)

Akuo jesta, takuo sesta. — Čo jesta, to sesta. — Čo jesto, to sesto. (Pri užívaní a spravovaní majetku platí, že aké sú dané podmienky alebo prostriedky, taký bude aj výsledok alebo efekt.)

Moje je moje, tvoje je tvoje, každého je svoje. (Príslovie zdôrazňuje zásady vlastníckych práv a rešpektovanie majetku druhých.)

Babka k babce, budú kapce. (Postupné a pravidelné šetrenie vedie k nahromadeniu majetku.)

Načo má, keď neužíva? (Poukazuje na nezmyselnosť hromadenia majetku bez jeho využitia.)

Čert požehnal, čert vzal. (Nečestne nadobudnutý majetok nemôže priniesť trvalý prospech.)

Malá hŕba pýta viac. (Aj malé množstvo majetku alebo zdrojov môže viesť k túžbe po väčšom.)

Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne. (Príslovie poukazuje na zbytočnosť majetku alebo zdrojov, ktoré sú zničené alebo nevyužité.)

Lehka porta pujdze do čorta. (Ten, kto je lakomý a skúpy, skončí zle.)

Chutný, ale kúpny. (Príslovie poukazuje na to, že niektoré veci môžu byť atraktívne alebo kvalitné, ale ich hodnota je znehodnotená tým, že boli kúpené, nie získané prirodzene alebo zaslúžené.)

Čo sa môže dlaňou zapchať, načo celý človek? (Príslovie upozorňuje na zbytočnosť nadmerného hromadenia majetku, keďže postačuje uspokojiť len základné potreby.)

Ľahko tomu nekradnúť, čo má všetkého dosť. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že tí, ktorí majú dostatok majetku, nemusia podvádzať alebo kradnúť.)

Co śe hasnuje, to śe haluje. (To, čo sa ušetrí, sa zhodnotí alebo využije neskôr.)

Ľahké nábytky zriedka užívajú dietky. (Majetok získaný ľahko a bez námahy zvyčajne neprospieva potomkom.)

Keď máš koč, len sa voz. (Užívaj si výhody a možnosti, ktoré ti tvoj majetok poskytuje, kým ich máš.)

Za nič ničoho nekúpiš. (Bez peňazí si nemôžeš nič zadovážiť.)

Nechráň si grajciar, nebudeš mať dva. (Sporenie a opatrné hospodárenie sú dôležité pre znásobenie majetku.)

Keď jesto, minie sa, a keď nieto, obíde sa. (Príslovie naznačuje, že majetok a zdroje sa môžu rýchlo minúť, ale keď ich nemáme, vieme sa bez nich zaobísť.)

Kto nekupuje, nešanuje. (Ten, kto si veci nezakúpi sám, si ich neváži, pretože nepozná ich skutočnú hodnotu.)

Škoda je, čo pes zje. — Škoda je, čo ani pes nezje. (Príslovie poukazuje na zbytočné starosti o majetok, ktorý je tak či tak nenávratne preč, či už spotrebovaný alebo nepoužiteľný.)

Huba malá dzurka, ale veľká medzurka. (Aj keď sa zdá, že niečo malé nemôže mať veľký vplyv, jeho účinok môže byť prekvapivo významný.)

U nás taká obyčaj, kto nemáš, si požičaj. (Príslovie poukazuje na bežnú prax zadlžovania sa ako riešenia nedostatku majetku alebo prostriedkov.)

Ľahko prišlo, ľahko išlo. (Rýchlo nadobudnutý majetok alebo peniaze sa rovnako rýchlo a bezstarostne minú.)

Nieto toho málo, aby nestačilo. — Nit teľo veľo, žeby śe nerozešlo; nit teľo malo, žeby śe neobešlo. (Aj malé množstvo môže byť dostatočné, ale aj veľké sa môže rýchlo minúť.)

S prstom omáčaj, vyomáčaš. (Ak si budeš majetok užívať bez rozmyslu, rýchlo ho premárniš.)

Nač sú ti kasne, keď sú ti prázdne? (Nezáleží na tom, že vlastníš niečo hodnotné, ak to nemá žiadny obsah alebo úžitok.)

Cudzie nežiadaj, svoje neopusť. (Výrok nabáda k rešpektovaniu majetku iných a zároveň k starostlivosti o vlastné záležitosti.)

Ľahký nábytok, ľahký pozbytok. (Rýchlo a ľahko nadobudnutý majetok môže byť rovnako rýchlo a ľahko stratený.)

Malý pán vo veľkom dome sa stratí. (Ten, kto nemá dostatok prostriedkov alebo schopností, sa môže cítiť stratený alebo neadekvátny vo veľkom majetku.)

Keď dom zhorí, dlh na komín vyletí. (Straty majetku môžu niekedy nečakane vyriešiť aj finančné záväzky.)

Do brucha nik nevidí. (Skutočné potreby alebo bohatstvo človeka nie sú vždy viditeľné na prvý pohľad.)

Cudzí statok nikdy sa nedarí. (Cudzie bohatstvo neprináša trvalý prospech alebo šťastie.)

Aj deravá strecha lepšia ako žiadna. (Aj nedokonalý alebo poškodený majetok je cennejší ako nemať žiadny.)

Odklady — poklady. (Pravidelné a rozumné šetrenie vedie k postupnému nahromadeniu majetku.)

Prišlo z dráča na marháča a z marháča na naháča. (Poukazuje na nestálosť majetku a možné rýchle straty zisku až k chudobe.)

Chleba v ruke nepribýva. (Upozorňuje na to, že majetok alebo zdroje sa bez ďalšieho úsilia samy od seba nezväčšia.)

Co śe potrebuje, to śe spotrebuje. (Neobávaj sa prílišného hromadenia majetku, lebo sa vždy spotrebuje len to, čo je skutočne potrebné.)

Komu slúži, nech sa túži. (Tí, ktorí sú majetní, často túžia po ešte väčšom bohatstve.)

Svoje šanovať, cudzieho nebantovať. (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania vlastného majetku a nezasahovania do majetku druhých.)

Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí. — Kto za cudzím chodí, svoje tratí. (Príslovie varuje pred chamtivosťou po cudzom majetku, ktorá môže viesť k strate vlastného.)

Horká myši múka, keď jej je sýta. (Aj keď má niekto dostatok, nemusí si vždy vážiť to, čo má.)

Bolo by pšena, i moja mamka by kaše navarila. (Príslovie vyjadruje, že s dostatkom prostriedkov by aj menej schopní ľudia dosiahli úspech.)

Bohatý je pánboh (nie ľudia). (Bohatstvo nie je v rukách ľudí, ale je záležitosťou vyššej moci.)

Čo leží, to beží. (Ak niečo necháme byť samo sebou alebo nerobíme zbytočné zásahy, môže to samo prospievať alebo rásť.)

Čo nekúpiš, s tým neskúp. (Príslovie naznačuje, že by sme nemali byť lakomí alebo prehnane šetrní s niečím, čo sme sami nezískali vlastným úsilím.)

Nimas dudka, nimas krove. (Príslovie naznačuje, že bez peňazí si nemožno zabezpečiť základné potreby alebo pohodlie.)

Keď si pán, zaplať džbán. — Keď si pán, zaplať sám. (Príslovie zdôrazňuje zodpovednosť a povinnosť platiť za svoje záväzky.)

Z mnohých kvapiek býva príval. (Aj malé prírastky môžu viesť k veľkým výsledkom.)

Z cudzieho nezbohatneš. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že skutočné bohatstvo a úspech sú výsledkom vlastného úsilia, nie závislosti na majetku iných.)

Škoda s osohom chodí. (Škoda je často sprevádzaná aj niečím užitočným alebo prospešným.)

Nejeden pre svoje vrecko prišiel o všecko. (Chamtivosť a snaha o nahromadenie majetku môže viesť k úplnej strate všetkého, čo človek má.)

Čím väčšia hlava, tým väčší klobúk. (Veľkosť potrieb alebo túžob človeka často rastie s jeho postavením alebo schopnosťami.)

Nemusíš mať všetko, čo vidíš. (Upozorňuje na potrebu rozlišovať medzi skutočnými potrebami a prehnanými túžbami po majetku.)

Kto na cudzie s lyžicou, čert na jeho s vrecom. (Ten, kto sa snaží získať cudzie majetky, skončí ešte horšie, keďže odplata ho postihne s väčšou silou.)

Naraz hojno, druhý raz h… (Príslovie poukazuje na nestálosť majetku a potrebu rozumného hospodárenia.)