Kdze baba, tam lada. (Príslovie naznačuje, že kde je prítomná žena, tam môže byť neporiadok alebo chaos.)
Vtedy sa pánboh raduje, keď muž so ženou tancuje. (Tanec medzi mužom a ženou je vnímaný ako harmonická a radostná činnosť, ktorá prináša potešenie aj vyššej sile.)
Kmotor – lotor. (Príslovie naznačuje, že kmotrovstvo môže byť zneužité na nekalé praktiky alebo nečestné správanie.)
Zolvica – brata polovica. (Príslovie naznačuje, že vzťah so svokrou (zolvicou) môže byť rovnako dôležitý a blízky ako vzťah s vlastným bratom.)
Ber sebe roveň! (Príslovie radí, aby si človek vyberal partnera, ktorý je mu rovný v spoločenskom postavení alebo osobnostných vlastnostiach.)
Matka bije, telo tyje. (Príslovie naznačuje, že aj keď matka dieťa fyzicky trestá, činí tak často z lásky a pre jeho dobro, čo môže mať pozitívny vplyv na jeho vývoj.)
Holub za pšenicou, šuhaj za dzievčicou. (Vyjadruje prirodzenú príťažlivosť a túžbu mládenca po dievčine, podobne ako holub prirodzene hľadá pšenicu.)
Raz pohladok, raz pohlavok. (Vyjadruje rovnováhu medzi láskou a disciplínou vo výchove detí.)
Matka sladká, kto ju má. (Príslovie zdôrazňuje vzácnosť a dôležitosť materskej lásky a starostlivosti.)
Svoje obuškom, cudzie okruškom. (Príslovie naznačuje, že ľudia majú sklon byť prísnejší k vlastným deťom a zhovievavejší k cudzím.)
Beda tej myši, s ktorou kocúr nahráva. (Príslovie varuje pred dôverou v niekoho, kto má skryté zámery a môže uškodiť.)
Kto z boha ratuj, daj rady! (Vyzýva k súcitu a pomoci tým, ktorí sú v núdzi.)
Rozum nad rozum a pálenka fundament! (Príslovie vyjadruje iróniu nad tým, že alkohol je vnímaný ako základ múdrosti, aj keď v skutočnosti môže otupiť rozum.)
Česc za češe, a bryndzu za groše. (Príslovie vyjadruje, že úcta by mala byť oplácaná úctou a za materiálne veci by sa malo platiť peniazmi.)
Svoje obuškom, cudzie okruškom. (Príslovie naznačuje, že ľudia majú sklon byť prísnejší k vlastným deťom a zhovievavejší k cudzím.)
Beda tej myši, s ktorou kocúr nahráva. (Príslovie varuje pred dôverou v niekoho, kto má skryté zámery a môže uškodiť.)
Kto z boha ratuj, daj rady! (Vyzýva k súcitu a pomoci tým, ktorí sú v núdzi.)
Rozum nad rozum a pálenka fundament! (Príslovie vyjadruje iróniu nad tým, že alkohol je vnímaný ako základ múdrosti, aj keď v skutočnosti môže otupiť rozum.)
Česc za češe, a bryndzu za groše. (Príslovie vyjadruje, že úcta by mala byť oplácaná úctou a za materiálne veci by sa malo platiť peniazmi.)
Každý svoju pieseň hudie. (Ľudia často uprednostňujú vlastné záujmy a názory pred záujmami iných.)
Lepši doma bandurka, jak u cudzích pečenka. (Príslovie vyjadruje, že aj jednoduché veci doma sú lepšie ako luxusné veci u cudzích ľudí.)
Čo je v piesni, nech sa kliesni. (Výrok naznačuje, že obsah piesne by mal byť otvorene a bez zábran vyjadrený.)
Mimo oči, mimo mysle. (Ak niečo alebo niekto nie je fyzicky prítomný, ľahšie na to zabúdame alebo to ignorujeme.)
Panna bez pokory, starena bez podpory. (Príslovie naznačuje, že pokora je dôležitou cnosťou mladej ženy, ktorá môže ovplyvniť jej budúcnosť, podobne ako staršia žena môže potrebovať podporu.)
Rujný pes máva potrhané uši. (Príslovie naznačuje, že agresívne alebo konfliktné správanie môže viesť k negatívnym následkom pre samotného jedinca.)
Bráň sa chlap, abo skap! (Príslovie zdôrazňuje nutnosť aktívnej obrany, keď čelíme ohrozeniu, inak riskujeme neúspech alebo zánik.)
Ženba jest, ale rozženby niet. (Ženba je záväzok, z ktorého sa nedá len tak ľahko uniknúť.)
Durklo ako z mažiara. (Príslovie opisuje rýchly a hlasný zvuk, ktorý je porovnávaný s výstrelom z mažiara.)
Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov. (Príslovie vyjadruje, že fúzy sú považované za dôležitý znak mužskosti a bez nich muž stráca časť svojej identity.)
Mierne žitie, dlhé žitie. (Upozorňuje na to, že striedmosť v jedle a pití môže prispieť k dlhšiemu a zdravšiemu životu.)
Čo sa často perie, skoro sa poderie. (Časté opakovanie alebo používanie môže viesť k opotrebeniu alebo poškodeniu.)
Hlavička ako makovička a v nej pusto. (Výrok poukazuje na vonkajšiu krásu, ktorá však zakrýva nedostatok intelektu alebo rozumu.)
Synáček, máček, môj jedináček! (Vyjadruje silný cit rodičovskej lásky a ochrany voči jedinému dieťaťu.)
Nato kura hrebie, aby zrnko našla. (Príslovie vyjadruje, že aj malé úsilie môže viesť k pozitívnemu výsledku, ale môže tiež naznačovať márnosť snahy bez záruky úspechu.)
Kde husi, tam gag; kde ženy, tam jak. (Príslovie naznačuje, že ženy sú často zhovorčivé a hlučné, podobne ako husy.)
Každý vták ináč spieva. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a vyjadrovania.)
Macocha – čertova socha. – Macocha – psia socha. – Macocha – psia knocha. – Macocha – psia noha. – Macocha – rázsocha. – Macocha – čertov bič. (Príslovia vyjadrujú negatívne vnímanie a odpor voči macoche, často reprezentujúcej tvrdosť a nemilosrdnosť.)
Milé za ľúbe. (Príslovie vyjadruje reciprocitu v láskavosti a priateľstve.)
Z brucha ide sila. (Príslovie vyjadruje, že fyzická sila a energia človeka súvisí s jeho výživou a nasýtenosťou.)
Koľko ľudí, toľko myslí. (Každý človek má jedinečné názory a pohľady na svet.)
V ušiach mi piští, počujem novinu. – V ušiach mi zvoní, počujem novinu. (Príslovie naznačuje, že pocit zvonenia alebo pískania v ušiach môže byť predzvesťou blížiacej sa správy alebo novinky.)
Kde chlap, tam smrad. (Vyjadruje stereotyp, že muži často nedbajú na hygienu alebo zanechávajú neporiadok.)
S bláznom ani boh nič nevyvedie. (Aj tí najmocnejší sú bezmocní voči tvrdohlavej hlúposti.)
Urob si druhý raz uzlík! (Príslovie nabáda človeka, aby si lepšie zapamätal dôležité veci tým, že si vytvorí fyzickú pripomienku.)
Z dubca narastie dub. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že aj z malých začiatkov môže vyrásť niečo veľké a významné.)
Chlieb. (Chlieb symbolizuje základné potreby a starostlivosť, ktorú rodičia poskytujú deťom.)
Aká repa, taká vňať, aké plásty, taká mlaď. (Deti často zdedia vlastnosti a charakteristiky svojich rodičov.)
Ako starí hudú, tak aj mladí budú. (Deti často nasledujú príklad svojich rodičov a opakujú ich správanie.)
Hlava pán! (Príslovie naznačuje, že hlava je najdôležitejšou časťou tela a je potrebné ju chrániť a vážiť si ju.)
Kdze baba rondzi, tam lem čort blondzi. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že kde žena hlasno a neustále nadáva alebo sa sťažuje, tam je neporiadok alebo problémy.)
Muž koreň, žena rod. (Príslovie vyjadruje vzájomnú doplnkovosť a nevyhnutnosť muža a ženy v manželstve a rodine, kde muž poskytuje stabilitu a žena plodnosť.)
Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár! (Príslovie vyjadruje obavy z nesprávneho výberu životného partnera a následných dlhodobých dôsledkov zlého manželstva.)
Daj mi, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách netančil, dohánu nefajčil! (Vyjadruje túžbu ženy po ideálnom manželovi, ktorý by sa vyhýbal zlým návykom.)
Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a bieleho ako kvet a dobrého ako med! (Príslovie vyjadruje túžbu mladých dievčat po ideálnom manželovi, ktorý je atraktívny, čistý a dobrý.)
Kdze baba rondzi, tam lem čort blondzi. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že kde žena hlasno a neustále nadáva alebo sa sťažuje, tam je neporiadok alebo problémy.)
Muž koreň, žena rod. (Príslovie vyjadruje vzájomnú doplnkovosť a nevyhnutnosť muža a ženy v manželstve a rodine, kde muž poskytuje stabilitu a žena plodnosť.)
Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár! (Príslovie vyjadruje obavy z nesprávneho výberu životného partnera a následných dlhodobých dôsledkov zlého manželstva.)
Daj mi, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách netančil, dohánu nefajčil! (Vyjadruje túžbu ženy po ideálnom manželovi, ktorý by sa vyhýbal zlým návykom.)
Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a bieleho ako kvet a dobrého ako med! (Príslovie vyjadruje túžbu mladých dievčat po ideálnom manželovi, ktorý je atraktívny, čistý a dobrý.)
Beda toho bič, s kým musíme žič. (Vyjadruje poľutovanie nad tým, že musíme byť v dobrej vôli s niekým, kto nám spôsobuje utrpenie.)
Alebo pi, alebo bi! (Príslovie vyjadruje beznádej muža, ktorý sa musí rozhodnúť medzi dvoma zlými možnosťami v manželstve so zlou ženou: piť alebo biť.)
Starý husár, biely kôň; mladá žena, starý muž – hotová plačka. (Príslovie vyjadruje, že kombinácia starého muža s mladou ženou môže viesť k problémom a smútku.)
Kde jarmo, tam larmo. (Manželstvo prináša so sebou ťažkosti a konflikty.)
Brucho – hlucho! (Príslovie vyjadruje, že naplnenie fyzických potrieb (ako je hlad) prebíja iné zmysly alebo emócie.)
Prázdne brucho – hluché ucho. (Hlad oslabuje schopnosť sústrediť sa a počúvať.)
Rozum, starý! – Rozum si nadobývaj, starý! (Vek sám o sebe nezaručuje múdrosť, je potrebné ju aktívne hľadať a rozvíjať.)
Rozum sa brúsi cvičením. (Pravidelné a aktívne cvičenie mysle je nevyhnutné pre rozvoj a udržanie rozumu.)
Lepší kus rozumu ako palica na siahu. (Používanie rozumu je hodnotnejšie a efektívnejšie ako fyzická sila alebo násilie.)
Čo hlava, to rozum. — Rozum — hlava. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a názory.)
Lepší rozum ako zlato. (Rozum a vedomosti sú cennejšie ako materiálne bohatstvo.)
Rozum, starý! – Rozum si nadobývaj, starý! (Vek sám o sebe nezaručuje múdrosť, je potrebné ju aktívne hľadať a rozvíjať.)
Rozum sa brúsi cvičením. (Pravidelné a aktívne cvičenie mysle je nevyhnutné pre rozvoj a udržanie rozumu.)
Lepší kus rozumu ako palica na siahu. (Používanie rozumu je hodnotnejšie a efektívnejšie ako fyzická sila alebo násilie.)
Čo hlava, to rozum. — Rozum — hlava. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a názory.)
Lepší rozum ako zlato. (Rozum a vedomosti sú cennejšie ako materiálne bohatstvo.)
Lót rozumu viacej váži ako cent zlata. (Hodnota rozumu a vedomostí je väčšia ako hodnota materiálneho bohatstva.)
Kde fúzy, tam rozum. (Príslovie naznačuje, že muži s fúzmi sú považovaní za rozumnejších alebo múdrejších než tí bez fúzov.)
Rozum drahá partéka. (Rozum je cenná a dôležitá vlastnosť, ktorú si treba vážiť.)
Zlato bez rozumu blato. (Materiálne bohatstvo bez múdrosti je bezcenné.)
Každý po svojom rozume robí. — Nech každý za svojím rozumom ide. (Každý by mal nasledovať svoje vlastné názory a úsudok.)
Umný, ale nerozumný. (Opisuje osobu, ktorá má znalosti alebo šikovnosť, ale postráda praktickú múdrosť alebo zdravý rozum.)
Múdremu povedz slovo, vykoná, čo treba. (Múdry človek dokáže rýchlo pochopiť a zrealizovať potrebné úlohy s minimálnym usmernením.)
Rozumného človeka každý má v poctivosti. (Rozumní a múdri ľudia sú v spoločnosti vysoko cenení a rešpektovaní.)
Umu dosť, ale rozumu málo. (Poučenie, že človek môže mať veľa vedomostí, ale nedostatok zdravého rozumu.)
Kto má rozum, má všetko. (Rozum a vedomosti sú kľúčom k úspechu a dosiahnutiu životných cieľov.)
Lepší jeden múdry, ako tisíc bláznov. (Výrok zdôrazňuje hodnotu múdrosti a rozumu nad početnou prevahou nevedomosti.)
Hlava śiveje, rozum šaleje. (Aj keď človek starne a šedivie, jeho myseľ môže byť stále nepokojná a nerozvážna.)
Aký koreň, taký fúz. (Vonkajší vzhľad alebo charakteristiky sú často odrazom pôvodu alebo základov.)
Dlhé vlasy, krátky rozum. (Príslovie naznačuje, že ľudia s dlhými vlasmi sú považovaní za menej inteligentných.)
Cudziemu psu never. (Príslovie varuje pred dôverou voči neznámym alebo nespoľahlivým osobám.)
Ver, ale komu! (Príslovie vyzýva k opatrnosti a rozvážnosti pri dôvere voči iným ľuďom.)
Myš, nehraj sa s mačkou! (Nevyvolávaj konflikt s niekým, kto je oveľa silnejší alebo nebezpečnejší než ty.)
Maj s ledačinou pokoj. (Vyhýbaj sa zbytočným a bezcenným veciam alebo ľuďom, aby si sa vyhol problémom.)
Ošiň, Kubo, tuje hrubo! (Príslovie vyjadruje moment, keď sa trpezlivosť skončí a treba konať rozhodne.)
Na tvrdú šiju tvrdú palicu. (Ukazuje, že na tvrdohlavých alebo nepoddajných ľudí je potrebné uplatniť tvrdé alebo prísne opatrenia.)
Aj svrček volá: „trp! trp!“ (Príslovie naznačuje, že aj tie najmenšie a bezvýznamné bytosti alebo hlasy pripomínajú nevyhnutnosť trpezlivosti a znášania ťažkostí.)
Krása – makový kvet. (Krása je pominuteľná a rýchlo sa vytratí, podobne ako kvet maku.)
Krása – ranná rosa. (Krása je pominuteľná a rýchlo mizne podobne ako ranná rosa.)
Dievča krásne ako kvet, dobré ako med, tichučké ako muška a do roboty ako sršeň. (Opisuje ideálnu predstavu o vlastnostiach, ktoré by mala mať dokonalá mladá žena.)
Za mladi uži sveta! (Príslovie povzbudzuje mladých ľudí, aby si užívali život, kým sú ešte mladí a plní energie.)
Bože, bože, jak to šumné, keďz śe lubi potajemne; nezná ocec ani matka, ani žadna kamarátka. (Skrytá láska má svoje čaro, keďže nie je známa rodičom ani priateľom.)
Za mladi hrdo, na starosť tvrdo. (Zatiaľ čo mladosť je spojená s bezstarostnosťou a pýchou, staroba prináša ťažkosti a tvrdé výzvy.)
Mladosť – pochabosť; starosť – nemúdrosť. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že mladí ľudia sú často nerozvážni, zatiaľ čo starší ľudia môžu byť príliš opatrní alebo zbytočne starostliví.)
Mladosť – pochabosť; starosť – neradosť. (Príslovie vyjadruje kontrast medzi bezstarostnou povahou mladosti a starosťami, ktoré prichádzajú s vekom.)
Za mladi uži sveta! (Príslovie povzbudzuje mladých ľudí, aby si užívali život, kým sú ešte mladí a plní energie.)
Bože, bože, jak to šumné, keďz śe lubi potajemne; nezná ocec ani matka, ani žadna kamarátka. (Skrytá láska má svoje čaro, keďže nie je známa rodičom ani priateľom.)
Za mladi hrdo, na starosť tvrdo. (Zatiaľ čo mladosť je spojená s bezstarostnosťou a pýchou, staroba prináša ťažkosti a tvrdé výzvy.)
Mladosť – pochabosť; starosť – nemúdrosť. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že mladí ľudia sú často nerozvážni, zatiaľ čo starší ľudia môžu byť príliš opatrní alebo zbytočne starostliví.)
Mladosť – pochabosť; starosť – neradosť. (Príslovie vyjadruje kontrast medzi bezstarostnou povahou mladosti a starosťami, ktoré prichádzajú s vekom.)
Mladý nabývaj, starý užívaj! (Príslovie povzbudzuje mladých, aby sa snažili a získavali skúsenosti či majetok, ktoré si v starobe môžu užívať.)
Mladý – zdravý. (Táto fráza naznačuje, že mladosť je prirodzene spojená so zdravím a vitalitou.)
Dobre hovoriť je striebro; dobre mlčať je zlato. (Hodnota mlčania je často vyššia než hodnota hovorenia, pretože múdre mlčanie môže byť cennejšie než neuvážené rozprávanie.)
Ruža u h… vyrostená smrdzí. (Aj keď niečo krásne vyrastie v nevhodnom prostredí, môže to stratiť svoju hodnotu alebo pôvab.)
Pre zrno slamu mlátia. (Príslovie naznačuje, že niekedy sa používajú tvrdšie opatrenia alebo tresty na dosiahnutie cenného výsledku, podobne ako sa mláti slama kvôli zrnu.)
Malá hrudka, ale samý syr. (Hoci niečo vyzerá malé alebo bezvýznamné, môže byť veľmi hodnotné alebo plné obsahu.)
Stará koza bláznivá. – Stará kobza bláznivá. (Poukazuje na to, že aj starší ľudia môžu konať nerozumne alebo detinsky.)
Na starom do mlyna, na mladom do vína. – Na starom i do mlyna i zo mlyna. (Starší ľudia sú často oceňovaní pre svoju spoľahlivosť a pracovitosť, zatiaľ čo mladší môžu byť vnímaní ako vhodnejší pre zábavnejšie a menej náročné úlohy.)
Starý ale jarý. (Vyjadruje pozitívny pohľad na starobu, kde aj starší človek môže byť vitálny a plný energie.)
Statečný ośiveje, huncút oliśeje. (Statečnosť a huncútstvo majú svoje vlastné dôsledky a prejavujú sa v starobe rôzne.)
Matka je matka. (Vyjadruje jedinečnú a nenahraditeľnú úlohu matky v živote človeka.)
Zať len vziať. (Príslovie upozorňuje na to, že vzťah medzi zaťom a svokrou môže byť komplikovaný alebo problematický.)
Śvekra – pol pekla. (Príslovie vyjadruje negatívny pohľad na svokru, porovnávajúc ju k polovičnému utrpeniu pekla.)
Inde kurča ješ, doma svoje rež! (Príslovie naznačuje, že človek by mal byť štedrý voči iným, ale tiež sa postarať o svoje vlastné záležitosti a zdroje.)
Kto má v torbe, zji i na horbe. (Ten, kto má dostatok zdrojov alebo prostriedkov, sa nemusí obávať ani v náročných situáciách.)
Kedz bys‘ pošol na hoscinu, ber ze sebu tanistrinu. (Príslovie naznačuje, že je dobré byť pripravený a sebestačný, aj keď idete ako hosť na hostinu.)
Mnoho múdry nedobre mudruje. (I múdry človek môže urobiť chybu, keď príliš rozumuje.)
Kto sa neblázni, preto ešte nenie múdry. (Aj múdry človek môže prejaviť nerozvážnosť alebo sa občas správať bláznivo.)
Nenie to každému pridanica. (Nie každý má dostatočnú múdrosť alebo schopnosti na pochopenie alebo vykonanie niečoho náročného.)
Múdry nebýva, kto sa neučieva. (Bez učenia a získavania vedomostí nemožno dosiahnuť múdrosť.)
Kto sa mučí, ten sa učí. — Kto sa učí, ten sa mučí. (Proces učenia je často náročný a spojený s úsilím a trápením.)
Učený nikto z neba nespadol. (Každý sa musí učiť a získať vedomosti postupne, nikto sa nenarodí múdry.)
Rok k hrobu krok. (Príslovie vyjadruje, že s každým ďalším rokom sme bližšie k smrti.)
Človek je len ako tráva. (Príslovie vyjadruje pominuteľnosť a krehkosť ľudského života.)
Starý musí zomrieť a mladému sa pridá. (Príslovie vyjadruje nevyhnutnosť smrti starších generácií, čo umožňuje priestor a príležitosti pre mladších.)
Jedináček – šibenáček. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že jedináčik je často rozmaznávaný a môže sa stať problémovým alebo nešťastným.)
Vrany kváču, bude šmárava. (Príslovie naznačuje, že ak ženy (vrany) rozprávajú alebo klebetia, môže dôjsť k nejakým nepríjemnostiam alebo problémom (šmárava).)
Sprostákovi len cepy do ruky. — Braček, tebe len cepy do ruky. (Príslovie naznačuje, že niekto je vhodný len na jednoduchú manuálnu prácu kvôli nedostatku rozumu alebo schopností.)
Aká roľa, taká úroda. (Kvalita výsledku závisí od kvality vstupov a vynaloženej práce.)
Chto sce dobre spáč, nesmi mnoho zrač. (Ak chceš pokojne spať, nesmieš sa prejedať.)
Chto sce dobre spáč, nesmi mnoho zrač. (Vyjadruje, že pre kvalitný spánok je potrebné nevystavovať sa nadmernému premýšľaniu alebo starostiam.)
Kdze baba, tam lada. (Príslovie naznačuje, že kde je prítomná žena, tam môže byť neporiadok alebo chaos.)
Kmotor – lotor. (Príslovie naznačuje, že kmotrovstvo môže byť zneužité na nekalé praktiky alebo nečestné správanie.)
Matka bije, telo tyje. (Príslovie naznačuje, že aj keď matka dieťa fyzicky trestá, činí tak často z lásky a pre jeho dobro, čo môže mať pozitívny vplyv na jeho vývoj.)
Svoje obuškom, cudzie okruškom. (Príslovie naznačuje, že ľudia majú sklon byť prísnejší k vlastným deťom a zhovievavejší k cudzím.)
Chlieb. (Chlieb symbolizuje základné potreby a starostlivosť, ktorú rodičia poskytujú deťom.)
Beda tej myši, s ktorou kocúr nahráva. (Príslovie varuje pred dôverou v niekoho, kto má skryté zámery a môže uškodiť.)
Kdze baba rondzi, tam lem čort blondzi. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že kde žena hlasno a neustále nadáva alebo sa sťažuje, tam je neporiadok alebo problémy.)
Zolvica – brata polovica. (Príslovie naznačuje, že vzťah so svokrou (zolvicou) môže byť rovnako dôležitý a blízky ako vzťah s vlastným bratom.)
Brucho – hlucho! (Príslovie vyjadruje, že naplnenie fyzických potrieb (ako je hlad) prebíja iné zmysly alebo emócie.)
Kto z boha ratuj, daj rady! (Vyzýva k súcitu a pomoci tým, ktorí sú v núdzi.)
Rozum, starý! – Rozum si nadobývaj, starý! (Vek sám o sebe nezaručuje múdrosť, je potrebné ju aktívne hľadať a rozvíjať.)
Rozum nad rozum a pálenka fundament! (Príslovie vyjadruje iróniu nad tým, že alkohol je vnímaný ako základ múdrosti, aj keď v skutočnosti môže otupiť rozum.)
Česc za češe, a bryndzu za groše. (Príslovie vyjadruje, že úcta by mala byť oplácaná úctou a za materiálne veci by sa malo platiť peniazmi.)
Aký koreň, taký fúz. (Vonkajší vzhľad alebo charakteristiky sú často odrazom pôvodu alebo základov.)
Každý svoju pieseň hudie. (Ľudia často uprednostňujú vlastné záujmy a názory pred záujmami iných.)
Holub za pšenicou, šuhaj za dzievčicou. (Vyjadruje prirodzenú príťažlivosť a túžbu mládenca po dievčine, podobne ako holub prirodzene hľadá pšenicu.)
Lepši doma bandurka, jak u cudzích pečenka. (Príslovie vyjadruje, že aj jednoduché veci doma sú lepšie ako luxusné veci u cudzích ľudí.)
Cudziemu psu never. (Príslovie varuje pred dôverou voči neznámym alebo nespoľahlivým osobám.)
Rozum sa brúsi cvičením. (Pravidelné a aktívne cvičenie mysle je nevyhnutné pre rozvoj a udržanie rozumu.)
Čo je v piesni, nech sa kliesni. (Výrok naznačuje, že obsah piesne by mal byť otvorene a bez zábran vyjadrený.)
Ošiň, Kubo, tuje hrubo! (Príslovie vyjadruje moment, keď sa trpezlivosť skončí a treba konať rozhodne.)
Ver, ale komu! (Príslovie vyzýva k opatrnosti a rozvážnosti pri dôvere voči iným ľuďom.)
Krása – makový kvet. (Krása je pominuteľná a rýchlo sa vytratí, podobne ako kvet maku.)
Za mladi uži sveta! (Príslovie povzbudzuje mladých ľudí, aby si užívali život, kým sú ešte mladí a plní energie.)
Aká repa, taká vňať, aké plásty, taká mlaď. (Deti často zdedia vlastnosti a charakteristiky svojich rodičov.)
Dobre hovoriť je striebro; dobre mlčať je zlato. (Hodnota mlčania je často vyššia než hodnota hovorenia, pretože múdre mlčanie môže byť cennejšie než neuvážené rozprávanie.)
Stará koza bláznivá. – Stará kobza bláznivá. (Poukazuje na to, že aj starší ľudia môžu konať nerozumne alebo detinsky.)
Na starom do mlyna, na mladom do vína. – Na starom i do mlyna i zo mlyna. (Starší ľudia sú často oceňovaní pre svoju spoľahlivosť a pracovitosť, zatiaľ čo mladší môžu byť vnímaní ako vhodnejší pre zábavnejšie a menej náročné úlohy.)
Bože, bože, jak to šumné, keďz śe lubi potajemne; nezná ocec ani matka, ani žadna kamarátka. (Skrytá láska má svoje čaro, keďže nie je známa rodičom ani priateľom.)
Mimo oči, mimo mysle. (Ak niečo alebo niekto nie je fyzicky prítomný, ľahšie na to zabúdame alebo to ignorujeme.)
Panna bez pokory, starena bez podpory. (Príslovie naznačuje, že pokora je dôležitou cnosťou mladej ženy, ktorá môže ovplyvniť jej budúcnosť, podobne ako staršia žena môže potrebovať podporu.)
Muž koreň, žena rod. (Príslovie vyjadruje vzájomnú doplnkovosť a nevyhnutnosť muža a ženy v manželstve a rodine, kde muž poskytuje stabilitu a žena plodnosť.)
Matka je matka. (Vyjadruje jedinečnú a nenahraditeľnú úlohu matky v živote človeka.)
Rujný pes máva potrhané uši. (Príslovie naznačuje, že agresívne alebo konfliktné správanie môže viesť k negatívnym následkom pre samotného jedinca.)
Inde kurča ješ, doma svoje rež! (Príslovie naznačuje, že človek by mal byť štedrý voči iným, ale tiež sa postarať o svoje vlastné záležitosti a zdroje.)
Mnoho múdry nedobre mudruje. (I múdry človek môže urobiť chybu, keď príliš rozumuje.)
Lepší kus rozumu ako palica na siahu. (Používanie rozumu je hodnotnejšie a efektívnejšie ako fyzická sila alebo násilie.)
Bráň sa chlap, abo skap! (Príslovie zdôrazňuje nutnosť aktívnej obrany, keď čelíme ohrozeniu, inak riskujeme neúspech alebo zánik.)
Za mladi hrdo, na starosť tvrdo. (Zatiaľ čo mladosť je spojená s bezstarostnosťou a pýchou, staroba prináša ťažkosti a tvrdé výzvy.)
Krása – ranná rosa. (Krása je pominuteľná a rýchlo mizne podobne ako ranná rosa.)
Dlhé vlasy, krátky rozum. (Príslovie naznačuje, že ľudia s dlhými vlasmi sú považovaní za menej inteligentných.)
Ženba jest, ale rozženby niet. (Ženba je záväzok, z ktorého sa nedá len tak ľahko uniknúť.)
Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár! (Príslovie vyjadruje obavy z nesprávneho výberu životného partnera a následných dlhodobých dôsledkov zlého manželstva.)
Durklo ako z mažiara. (Príslovie opisuje rýchly a hlasný zvuk, ktorý je porovnávaný s výstrelom z mažiara.)
Čo hlava, to rozum. — Rozum — hlava. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a názory.)
Myš, nehraj sa s mačkou! (Nevyvolávaj konflikt s niekým, kto je oveľa silnejší alebo nebezpečnejší než ty.)
Lepší rozum ako zlato. (Rozum a vedomosti sú cennejšie ako materiálne bohatstvo.)
Daj mi, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách netančil, dohánu nefajčil! (Vyjadruje túžbu ženy po ideálnom manželovi, ktorý by sa vyhýbal zlým návykom.)
Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov. (Príslovie vyjadruje, že fúzy sú považované za dôležitý znak mužskosti a bez nich muž stráca časť svojej identity.)
Múdry nebýva, kto sa neučieva. (Bez učenia a získavania vedomostí nemožno dosiahnuť múdrosť.)
