Kto do tridsiateho roku nezmúdrie, do štyridsiateho nezbohatne, potom už nikdy viac. – Kto je do tridsiateho roku nie zdravý, do štyridsiateho nie múdry, do päťdesiateho nie bohatý, potom už nebude. – Kto je v dvadsiatom roku nie pekný, v tridsiatom nie silný, v štyridsiatom nie bohatý, v päťdesiatom nie múdry, ten už takým nikdy nebude. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že ak človek nedosiahne múdrosť, bohatstvo alebo iné pozitívne vlastnosti v určitých fázach života, už ich pravdepodobne nikdy nedosiahne.)
Mohol si nos doma držať! (Výrok naznačuje, že daná osoba mala radšej ostať doma a nevstupovať do spoločnosti, kde sa jej nedarilo.)
Slepý slepého nemôže viesť, lebo obidvaja upadnú do jamy. (Nezodpovední alebo nekompetentní lídri nemôžu efektívne viesť, pretože to vedie k neúspechu alebo problémom pre všetkých zúčastnených.)
Kto mnoho remesiel zná, býva žobrák. (Príslovie naznačuje, že rozptýlenie pozornosti na mnoho remesiel môže viesť k neúspechu v každom z nich.)
Veľa remesiel, veľa nešťastia. (Ak sa niekto snaží vykonávať príliš veľa rôznych remesiel naraz, môže skončiť neúspešne vo všetkých.)
Kto mnoho pýta, mnoho spustí. (Príslovie varuje, že prehnané požiadavky môžu viesť k strate alebo neúspechu.)
Semenec, keby sa nehanbil, i za bránou by zišiel. (V nevhodných podmienkach sa môže aj kvalitný človek alebo vec pokaziť alebo nevyvinúť správne.)
Hrabem, hrabem a nemám nič. (Príslovie vyjadruje márnosť námahy a pocit frustrácie z nedosiahnutia očakávaných výsledkov.)
Robím ako hovädo, a nemôžem k ničomu prísť. (Vyjadruje frustráciu z ťažkej práce, ktorá neprináša očakávané výsledky alebo zlepšenie životnej situácie.)
Robota veľká a chova tenká, deň dlhý a v kapse nič. (Príslovie vyjadruje frustráciu z toho, že aj napriek veľkému úsiliu a práci zostáva človek stále chudobný.)
Lenivá ruka, hotová muka. — Lenivá ruka, hotová psota. — Lenivá ruka, hotová bieda. — Lenivá ruka, hotové nešťastie. (Lenivosť vedie k problémom a nedostatku.)
Bez peňazí do trhu, domov bez soli. (Bez potrebných prostriedkov sa ťažko dosahujú potrebné výsledky.)
Prvé štence do vody hádžu. — Prvé štence za plot hádžu. — Prvé štence odpuštence. — Perše kotky poza plotky. (Prvé pokusy alebo začiatky často nie sú úspešné a môžu byť považované za bezcenné či nevyužiteľné.)
Kto kradne, tomu zle platia. (Krádež sa nevypláca, lebo zlodeji často nedosiahnu očakávaný úžitok alebo sú potrestaní.)
Zlodej hľadá plné komory a dôjde i pustej. (Snaha zlodeja získať majetok môže často skončiť neúspechom alebo nečakanými dôsledkami.)
Či gazda nebude viacej siať, keď mu raz pánboh nepožehnal? (Zlodej sa snaží ospravedlniť svoje opakované krádeže prirovnaním k poľnohospodárovi, ktorý pokračuje v siatí napriek neúspechu.)
Keď sa kôň potkne, hodne sa potkne. (Aj tí najlepší a najsilnejší môžu zlyhať, a keď sa tak stane, dôsledky môžu byť veľké.)
Prudké skoky nie vždy sa daria. (Unáhlené rozhodnutia alebo konanie môžu viesť k neúspechom či problémom.)
Neliepaj sa ta, padneš! (Príslovie varuje pred riskantným správaním alebo ambíciami, ktoré môžu viesť k pádu alebo neúspechu.)
Dvoch brehov sa chytal a oba sa s ním odtrhli. (Snaha dosiahnuť príliš veľa naraz môže viesť k neúspechu vo všetkom.)
Kto dvoch zajacov naháňa, ani jedného nechytí. (Ak sa človek snaží dosiahnuť príliš veľa naraz, môže skončiť bez úspechu v žiadnej oblasti.)
Kto na dva stolce sadá, najskôr na zem padá. — Na dvoch stolcoch je zle sedieť. (Príslovie varuje pred snahou sedieť na dvoch stoličkách naraz, čo predstavuje riziko neúspechu alebo nestability.)
Sadol si medzi dve lavičky. (Znamená to, že sa niekto snažil dosiahnuť dve veci naraz, ale nakoniec neuspel ani v jednej.)
Kto tieň lapá, prázdnu hrsť máva. (Snaha dosiahnuť niečo iluzórne alebo nedosiahnuteľné vedie k neúspechu.)
Po úfaní ľudia kapú. — Po ufaji človek kape. (Príslovie varuje pred prílišnou dôverou alebo nádejou, ktorá môže viesť k sklamaniu alebo neúspechu.)
Na zajtra kto rád odkladá, nedosiahne to, čo hľadá. — Odkladaná robota nikdy dobrá nebýva. (Odkladanie povinností vedie k neúspechu a nekvalitnému výsledku.)
Vajcom skalu neroztrepeš. (Príslovie vyjadruje, že slabší alebo nevhodný nástroj nemôže prekonať alebo zmeniť niečo silnejšie alebo pevnejšie.)
Kto śe boji, źle obstoji. (Strach môže zabrániť dosiahnutiu úspechu alebo efektívnemu riešeniu problémov.)
Vysoko si rúbal, a nízko mu padlo. (Príslovie naznačuje, že človek mal príliš vysoké ambície alebo očakávania, ktoré sa nenaplnili, a preto zažil sklamanie alebo neúspech.)
Pýcha pred pádom chodí. (Príslovie varuje, že pýcha často predchádza neúspechu alebo pádu.)
Už to dajedno, či zhrdne, či stvrdne, ale je zlé. (Bez ohľadu na to, ako sa situácia vyvinie, výsledok je nepriaznivý.)
Bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost. (Príslovie vyjadruje výhovorku, ktorá naznačuje, že ospravedlnenie je zbytočné alebo nedostatočné pre neúspech.)
Kto na zem padne, ledakto ho nabije. (Keď niekto zažíva neúspech alebo je zraniteľný, často sa stáva terčom ďalších útokov alebo kritiky.)
Keď chceš najlepšie, vtedy ti vypadne najhoršie. (Aj keď sa snažíš dosiahnuť najlepšie výsledky, veci sa môžu aj tak nevydariť.)
Padol horeznak a udrel sa o nos. (Príslovie vyjadruje, že niekto sa pokúsil urobiť niečo dômyselné alebo nezvyčajné, no skončilo to neúspechom alebo zranením.)
Ďaleko neujdeš na krivom koni. (Podvody a nečestné konanie sa nakoniec obrátia proti tebe a nevedú k trvalému úspechu.)
V piatok zlý počiatok. (Začínať niečo v piatok môže viesť k neúspechu alebo problémom.)
Čokoľvek robíš vo sviatok, to všetko ide naspiatok. (Príslovie naznačuje, že práca vykonávaná počas sviatku neprináša úspech alebo sa môže obrátiť proti vám.)
Na dobrú ciachu trafil. – Na zlú ciachu trafil. (Príslovie vyjadruje, že niektoré životné rozhodnutia alebo šťastie môžu byť buď úspešné alebo neúspešné bez jasného dôvodu.)
