Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "príroda"

Hora — bohatá komora. (Príslovie vyjadruje, že príroda, konkrétne lesy a hory, sú zdrojom bohatstva a prosperity.)

Hora bola, hora bude. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že hory pretrvajú aj napriek ľudským zásahom a činnostiam.)

Čo je z hory, to zas len uteká do hory. (Ľudia a veci sa prirodzene vracajú k svojmu pôvodu alebo k tomu, čo im je blízke.)

Kam voda má spád, ta tečie. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že veci alebo udalosti sa prirodzene vyvíjajú smerom, ktorý je pre ne najlogickejší alebo najľahší.)

Čo je v poli, nech sa tmolí! (Príslovie naznačuje, že veci by mali byť ponechané svojmu prirodzenému priebehu a nemali by sme zasahovať do prirodzeného poriadku.)

Nájde si žaba mláku. – Žaba kaluž hľadá. – Žaba kaluž nájde. – Žaba kaluž neopustí. (Každý si prirodzene hľadá prostredie alebo situácie, ktoré vyhovujú jeho povahe alebo zvykom.)

Z vlka nebude baran, ani zo psa oráč. (Niektoré vlastnosti a povahy sú nezmeniteľné bez ohľadu na snahu alebo vonkajšie okolnosti.)

Mačke sa vždy o myšiach sníva. (Príslovie vyjadruje, že každý túži po niečom, čo je pre neho prirodzené alebo blízke jeho povahe.)

Voda jednému odnesie, druhému prinesie, ale oheň spáli všetko. (Príslovie vyjadruje nevyspytateľnosť prírodných živlov, kde voda môže byť prospešná aj škodlivá, zatiaľ čo oheň je vždy deštruktívny.)

Všelijako býva vo svete. (V živote sa stávajú rôzne a nepredvídateľné veci.)

Načo krave rozum, keď seno vidí? (Niektoré veci sú pre niektorých ľudí alebo bytosti tak prirodzené, že nepotrebujú ďalšie rozvahy alebo vysvetlenia.)

Aký vtáčik, taký spev; aký medveď, taký rev; aká sviňa, taký kvik; aký úplaz, taký šmyk; aké drevo, taký cvik. (Výrok poukazuje na to, že vlastnosti alebo charakteristiky jednotlivcov alebo vecí sú priamo odrazom ich podstaty či povahy.)

Čečinatá hora — planý kraj; listnatá hora, lepší kraj. (Príslovie vyjadruje hodnotenie krajiny na základe typu vegetácie, pričom listnaté lesy sú považované za úrodnejšie a bohatšie oblasti.)

Každá vec má svoju príčinu. (Všetko, čo sa deje, má svoj dôvod alebo pôvod.)

More nevypiješ, Boha nepremôžeš – neprevalíš. (Príslovie vyjadruje, že niektoré veci sú mimo dosahu ľudskej schopnosti ovládania alebo prekonania, ako sú prírodné sily alebo božská vôľa.)

Aká je vec, dá znať koniec. (Vlastnosti a povaha veci sa prejavia až na jej konci.)

Vola hoc bys’ ho prez celý svet previedol, len volom bude. (Bez ohľadu na získané skúsenosti alebo zmeny prostredia, základná povaha človeka zostáva rovnaká.)

Ryba najľahšie vo vode vykĺzne. — Číkovi je nikdy nie ľahšie vykĺznuť z ruky, ako kým je vo vode. (Je jednoduchšie uniknúť z nebezpečenstva, keď sme vo svojom prirodzenom prostredí alebo situácii.)

Krása – makový kvet. (Krása je pominuteľná a rýchlo sa vytratí, podobne ako kvet maku.)

Roľa sa nedá oklamať. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že úspech v poľnohospodárstve závisí od poctivej práce a prirodzených procesov, ktoré nemožno obísť.)

Na svete je všetko. (Výrok vyjadruje, že svet je plný rôznorodosti a obsahuje všetko možné.)

Čo je v lete zelené, všetko v zime zjedené. (Príslovie naznačuje, že to, čo sa v lete vypestuje, sa v zime spotrebuje, zdôrazňujúc cyklus prírody a potrebu pripravenosti.)

Vrana k vrane sadá. (Podobní ľudia sa prirodzene priťahujú alebo majú tendenciu vytvárať skupiny.)

Čo musí byť, to musí byť. (Neodvratnosť určitých udalostí alebo situácií, ktoré sa musia stať bez ohľadu na snahu ich zmeniť.)

Koňovi sa o obroku a medveďovi o plánkach sníva. — Koňovi sa o ovsi a medveďovi o plánkach sníva. (Príslovie vyjadruje, že každý túži po tom, čo je pre neho prirodzené alebo čo mu najviac chýba.)

Aký vtáčik, taká klietka. (Človek si zaslúži taký majetok alebo prostredie, aké zodpovedá jeho schopnostiam alebo naturelu.)

Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. – Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina a z mora pustatina. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že veci alebo ľudia nemôžu zmeniť svoju základnú podstatu.)

Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vlkovi horu. (Každý si prirodzene nájde to, čo potrebuje, bez potreby externého zasahovania.)

Bláznov nesejú, a rodia sa. (Hlúposť je prirodzenou súčasťou ľudskej existencie, nie je výsledkom vonkajších vplyvov.)

Staré je staré. (Príslovie vyjadruje akceptovanie nemennej povahy vecí alebo ľudí, ktorí sa vekom nemenia.)

Krása na tanieri nekrája sa. (Vonkajšia krása nemá praktickú hodnotu a nie je zárukou úspechu.)

Vo svete sa všeličo pletie. – Vo svete sa všeličo stáva. (Svet je nepredvídateľný a môže sa v ňom udiať čokoľvek.)

To pánboh pre každého požehnal. (Zlodej sa snaží ospravedlniť krádež tvrdením, že príroda a jej plody sú určené pre všetkých.)

Nič nového pod slncom. (Všetky veci a udalosti sa opakujú a nič nie je skutočne nové alebo originálne.)

Poznať vlka po srsti. (Schopnosť odhaliť pravú povahu človeka na základe vonkajších znakov.)

Čo má byť, bude; čo má prísť, príde. (Príslovie vyjadruje prijatie nevyhnutnosti a osudu, ktorý sa nedá zmeniť.)

Obed si spravíme, kedy chceme, a večer príde sám. – Poludnie hockedy a večer, keď príde. (Príslovie zdôrazňuje nevyhnutnosť príchodu večera bez ohľadu na naše plány.)

Strom dlho rastie a zrazu sa zotne. (Životné úsilie a vývoj môžu byť náhle a nečakane prerušené.)

Každé prečo má svoje preto. (Každá udalosť alebo situácia má svoju príčinu alebo dôvod.)

Kočka ham, myška tam! (Príslovie vyjadruje nevyhnutnosť a prirodzený sled udalostí, kde prítomnosť mačky znamená nevyhnutný útek alebo skrytú prítomnosť myši.)

Nemiešaj sa ty Pánu Bohu do remesla. (Neposuzuj řízení boží.) (Výrok upozorňuje na to, aby sme sa nezasahovali do záležitostí, ktoré sú mimo našu kontrolu a sú v rukách Boha.)

Čo z neba prší, to žiadnemu neškodí. (Vyjadruje presvedčenie, že všetko, čo pochádza od Boha, je pre ľudí prospešné alebo neškodné.)

Komu pánboh nedaruje, tomu kováč neukuje. — Komu pánboh nedaruje, v apatieke nekúpi. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že vrodené schopnosti a rozum nemožno získať ani získať z vonkajších zdrojov.)

Netreba psa na pomyje hľadať. (Príslovie vyjadruje, že nie je potrebné vynakladať úsilie na niečo, čo je prirodzene očakávané alebo ľahko dostupné.)

Z ničoho nič! (Vyjadruje prekvapivé objavenie sa niečoho bez zjavnej príčiny.)

Bez božej vôle sa ani vlas na hlave nepohne. (Všetko na svete sa deje podľa Božej vôle a pod Jeho kontrolou.)

Hromy bijú. – Hromy perú. – Hromy rachotia. (Príslovia opisujú silu a hlučnosť búrky prostredníctvom rôznych slovných obrazov.)

Slnce ako božie oko. – Nebo jasné ako oko. (Opisuje krásu a jasnosť slnečného a pokojného počasia.)

Čo malo začiatok, musí mať aj koniec. (Každá udalosť alebo existencia, ktorá začala, nevyhnutne dospeje k svojmu záveru.)

Každý vlas rôzno sa ježí. (Každý človek má svoje jedinečné vlastnosti a reakcie, ktoré ho odlišujú od ostatných.)

Čnosť a peknosť je milá spoločnosť. (Príslovie vyjadruje, že vnútorné kvality a vonkajšia krása tvoria príjemnú kombináciu.)

K čomu má kto vôľu, nájde príležitosť. (Ak má človek silnú túžbu alebo záujem o niečo, prirodzene si nájde spôsob alebo príležitosť, ako to dosiahnuť.)

Aký strom, také ovocie. (Deti často odrážajú vlastnosti a správanie svojich rodičov.)

Ako prišlo, tak odišlo. (Vyjadruje pomíjivosť a nestálosť vecí alebo situácií v živote.)

Cvik cviku uhýba. (Zručnosť a prax sa vyhýbajú nešikovnosti a neskúsenosti.)

Čo darmo, to darmo. (Príslovie vyjadruje, že veci získané bez úsilia alebo bezdôvodne nemajú hodnotu.)

Aký zvonka, taký zdnuka. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že vonkajší vzhľad alebo správanie človeka odráža jeho vnútornú povahu alebo charakter.)

Pánboh má všelijakých kostošov. — Pánboh má všelijakých svätých. — Pánboh má všelijakých bláznov. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že Boh má vo svojom kráľovstve miesto pre rôznorodé typy ľudí, bez ohľadu na ich povahu či správanie.)

Nieto tej ruže, čo by nezvädla. (Žiadna krása alebo šťastie netrvá večne.)

Naveky nič netrvá. (Všetko má svoj koniec a nič nie je trvalé.)

Časom sa všetko minie. (Všetko má svoj koniec a nič netrvá večne.)

Nežije krása, ale poctivosť. (Poctivosť a charakter sú dôležitejšie a trvácnejšie než vonkajšia krása.)

Aj Panna Mária jedávala chlieb. (Aj vznešení alebo svätí ľudia musia plniť základné ľudské potreby.)

I to je z tej krvi, čo sa rada mrví. (Príslovie naznačuje, že niektorí ľudia majú prirodzenú tendenciu vytvárať problémy alebo konflikty.)

Kam sa strom nahne, tam i padne. (Osobné sklony a návyky človeka často určia jeho budúce správanie alebo osud.)

Všetci my pod Bohom chodíme. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že všetci ľudia sú podriadení Božej moci a zvrchovanosti.)

Cigáňove deti neboja sa iskier. — Kováčove deti neboja sa iskier. (Ľudia zvyknutí na určitú činnosť alebo prostredie sa neboja jeho rizík.)

Boh je nad nami. (Vyjadruje presvedčenie o Božej nadradenosti a ochrannej prítomnosti.)

Svet sa mení a my s ním. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že zmeny vo svete ovplyvňujú aj zmeny v našich životoch.)

Ako včera, tak dnes. (Táto fráza naznačuje konzistentnosť alebo nemennosť situácie alebo správania.)

Čo nepanovalo, nikdy čas nezastaví. (Čas plynie neúprosne vpred a nič ho nemôže zastaviť.)

Čas všetko ukáže. (Časom sa pravda alebo výsledky situácií stanú zrejmými.)

Utešená chvíľa. (Vyjadruje spokojnosť alebo radosť z krásneho počasia.)

S časom všetko príde aj prejde. (Čas má schopnosť prinášať zmeny a riešiť problémy, pričom všetko má svoj začiatok aj koniec.)

Iné časy, iné spevy. – Iné časy, iný svet. (Príslovie vyjadruje, že každá doba má svoje vlastné charakteristiky a spôsoby, ktoré sa môžu líšiť od minulosti.)

Človek mieni, Pán Boh mení. Adalb. (Plány ľudí sú často premenlivé a podliehajú božej vôli, ktorá môže zasiahnuť nečakane.)

Ticho, že sa ani lístok na strome nehne. (Ticho v prírode môže byť predzvesťou zmeny počasia, ako napríklad búrky.)

To inakšie nebude, kým svet svetom bude. (Osud a udalosti sú nemenné a nezmeniteľné, nech sa deje čokoľvek.)

Hory s dolami sa nezídu, ale ľudia s ľuďmi sa zídu. – Vrchy sa neschodia, ale ľudia sa schodia. (Príslovie poukazuje na to, že zatiaľ čo prírodné útvary sa nikdy nestretnú, ľudia sa vždy môžu stretnúť a nadviazať kontakt.)

Nechaj vodu bežať a kamene ležať. (Výrok naznačuje, že je múdre nezasahovať do prirodzeného chodu vecí a nechať ich plynúť svojou cestou.)

V noci ako potme. (Príslovie vyjadruje očividnosť alebo samozrejmosť situácie.)

Čím budem, tým budem, sveta neprebudení. (Vyjadruje akceptáciu osudu a nevyhnutnosti vplyvu času na život jedinca.)

Pánboh vládne šťastím a mačka myšami. (Šťastie a jeho rozdelenie sú mimo ľudskej kontroly, podobne ako prirodzené správanie zvierat.)

Zlé so zlým si ruky podávajú. (Ľudia s rovnakými zlými úmyslami alebo charakteristikami sa prirodzene priťahujú a spolupracujú.)

Osla bárs do Viedne poženieš, predsa zostane len oslom. (Zmena prostredia alebo okolností nezmení podstatu človeka alebo veci.)

Ešte oheň vodou zaleješ, ale vode sa neubrániš. — Ešte oheň vodou zaleješ, ale povodni sa neubrániš. (Príslovie vyjadruje, že niektoré problémy sú neodvrátiteľné a nemožno ich plne kontrolovať.)

Sviňa je len sviňou, bárs by na sebe zlaté sedlo mala. – Zo svine len sviňa bude. (Základná povaha človeka sa nezmení ani vonkajšími úpravami alebo prestížou.)

Čo sa nedá premeniť, najlepšie tak nechať. – Čo sa nedá premeniť, tomu sa načim podvoliť. (Príslovie naznačuje, že ak niečo nemôžeme zmeniť, mali by sme sa s tým zmieriť a prijať to.)

Čo má byť kyslé, nech bude s octom. (Ak niečo má byť prirodzene nepríjemné alebo ťažké, nemá zmysel to zlepšovať alebo prikrášľovať.)

Keď má smrdieť, nech smrdí. (Vyjadruje akceptáciu nepríjemnej pravdy bez snahy ju zjemniť alebo zakryť.)

Blázon sa z blázna smeje. (Každý človek, bez ohľadu na svoje vlastné nedostatky, môže kritizovať alebo zosmiešňovať druhých.)