Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "vzťahy"

Dokiaľ je človek šťastný, vždy má dosť priateľov. (Priateľstvá často závisia od šťastia a dobrých časov, kým v ťažkých obdobiach sa ich počet môže zmenšiť.)

Koho ľúbiš, od toho najviac trpíš. (Láska môže prinášať aj bolesť a sklamanie od tých, na ktorých nám najviac záleží.)

Kto má koláč, ten i družbu nájde. (Bohatstvo a majetok priťahujú priateľov a spojencov.)

Mám ťa rád, neopustím ťa do posledného grajciara! (Príslovie vyjadruje iróniu vzťahov, kde láska je predstieraná kvôli materiálnym záujmom.)

Kmotrovstvo z lásky, priateľstvo z krvi. (Príslovie poukazuje na to, že kmotrovstvo je voľba založená na vzájomnej náklonnosti, zatiaľ čo priateľstvo môže byť hlboko zakorenené v rodinnej alebo pokrvnej väzbe.)

S kým si, taký si. (Správanie a charakter jednotlivca sú často ovplyvnené ľuďmi, s ktorými sa pravidelne stýka.)

Zvady sú zvady, len sa majme radi. (Aj keď sú hádky súčasťou života, dôležité je udržiavať lásku a priateľstvo.)

Priatelia buďme, dlhy si plaťme. (Príslovie zdôrazňuje dôležitosť udržiavania priateľských vzťahov tým, že si vzájomne splácame dlhy.)

Hnev bez vlády málo vadí. (Hnev, ktorý je pod kontrolou, nespôsobuje veľké problémy.)

Priateľstvo blízko nepriateľstva býva. (Príslovie upozorňuje na to, že aj blízke priateľstvá môžu ľahko prejsť v nepriateľstvo, ak sa neudržiavajú s opatrnosťou.)

Chlieb najtuhšie viaže. (Chlieb symbolizuje základné životné potreby, ktoré často vedú k záväzkom a závislostiam.)

A čo by tvoj priateľ i z medu bol, neoblíž ho celého. (Príslovie varuje pred zneužívaním priateľstva a zdôrazňuje potrebu rešpektu a ohľaduplnosti vo vzťahoch.)

Kto sa s vranou pustí na cestu, natrafí na mrcinu. (Spoločnosť zlých alebo podozrivých ľudí vedie k negatívnym dôsledkom.)

Kde sa je a pije, tam je priateľov dosť. (Príslovie poukazuje na to, že ľudia sa často priatelia z vlastného záujmu, najmä keď je v hre jedlo a pitie.)

Pyteľ priateľ a kapsa strýc. (Priateľstvo a rodinné vzťahy sú často motivované materiálnymi záujmami.)

Daj mu kožuch, i kožu ti stiahne. (Varovanie pred ľuďmi, ktorí sa neuspokoja s tým, čo dostanú, ale vždy budú chcieť viac.)

Častý počet, dobrý priateľ. (Pravidelná kontrola alebo inventúra môže prispieť k udržaniu poriadku a dobrých vzťahov.)

Nejednaj sa s tovarišom, ale s majstrom. (Rada, aby sa človek obracal priamo na tých, ktorí majú autoritu alebo rozhodovaciu moc, keď potrebuje niečo vyriešiť.)

Dobrá rada i od ďaďa. (Aj od vzdialeného alebo menej dôležitého človeka môže prísť užitočná rada.)

Lásku tratí, kto pozde platí. (Oneskorené platenie môže poškodiť vzťahy a dôveru medzi ľuďmi.)

Staraj sa sám o seba; čo teba do koho? (Príslovie nabáda k tomu, aby sa človek sústredil na vlastné záležitosti a nezasahoval do vecí, ktoré sa ho netýkajú.)

Čo sebe, to tebe. (Výrok vyjadruje princíp reciprocity a rovnakého zaobchádzania medzi ľuďmi.)

Dobré slovo nájde dobré miesto. – Dobré slovo sa všade zmestí. (Pozitívne a úprimné slová majú schopnosť vytvoriť priaznivé vzťahy a situácie.)

So svojím si rozkazuj! (Príslovie vyjadruje, že by sme sa mali zamerať na riadenie vlastných záležitostí a nezasahovať do vecí druhých.)

Aký človek, taká obyčaj. (Správanie a zvyky človeka odrážajú jeho charakter a vnútorné hodnoty.)

Slepý slepého, krivý krivého. (Príslovie vyjadruje, že ľudia s podobnými nedostatkami alebo chybami často spolupracujú alebo sa navzájom priťahujú.)

Každý nech sám na seba hladí, aký je. (Ľudia by sa mali zamerať na svoje vlastné chyby a nedostatky namiesto kritizovania ostatných.)

Uč si svoje deti kašu jesť! (Príslovie nabáda jednotlivcov, aby sa starali o svoje vlastné záležitosti namiesto zasahovania do cudzieho života.)

Čo nejde od srdca, to nejde do srdca. (Ak niečo nie je úprimné a autentické, ťažko to môže byť prijaté s porozumením a dôverou.)

Pokrievka sa hodí k hrncu a syr ku chlebu. (Každý má svoju zodpovedajúcu polovicu alebo vhodný doplnok.)

Keď sme aj bratia, ale štice nie sú sestry. (Príslovie vyjadruje, že aj blízki ľudia môžu mať rozdielne názory a záujmy.)

Nerob vietor pred druhým. (Nezasahuj do záležitostí iných ľudí a nevyvolávaj zbytočné problémy.)

Ja si nebudem pre teba prsty páliť. (Vyjadruje neochotu riskovať vlastné blaho alebo záujmy pre niekoho iného.)

Jeden všetkým nevyhovie. (Je nemožné uspokojiť všetky očakávania alebo potreby ľudí naraz.)

Jeden sasa, druhý do lesa. (Príslovie vyjadruje nesúlad alebo rozdielne záujmy a smerovania jednotlivcov.)

Kto hladká, ten i škrabe. (Ľudia, ktorí sú navonok priateľskí, môžu mať skryté úmysly a môžu ľahko zradiť.)

Kde chýba jedno, chýba i druhé. (Vyjadruje stav, keď nedostatok jednej veci často vedie k nedostatku ďalších, čím sa problémy navzájom prehlbujú.)

Kde si pojel smotanu, pojedz si i kýšku. (Príslovie naznačuje, že by sme mali byť zodpovední a stáť pri ľuďoch aj v ťažkých časoch, rovnako ako v čase úspechu.)

Do cudzej veci sa nemiešaj. (Varuje pred zasahovaním do záležitostí, ktoré sa nás netýkajú, aby sme predišli problémom alebo konfliktom.)

Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vlkovi horu. (Každý si prirodzene nájde to, čo potrebuje, bez potreby externého zasahovania.)

Nech každá praslica svoje kuky žuje. (Každý by sa mal starať o svoje vlastné záležitosti a nezasahovať do vecí iných.)

Ani ten pes nie je dobrý, čo sa svojho dvora nedrží. (Príslovie naznačuje, že je dôležité byť lojálny a oddaný vlastnej komunite alebo skupine.)

Čo me do teho? Ne moje še mele. (Každý by sa mal venovať svojim záležitostiam a nezasahovať do vecí iných.)

Každý nech si len do svojho hrnca hladí. (Príslovie radí, aby sa ľudia starali o svoje vlastné záležitosti a nezasahovali do záležitostí iných.)

Kto sa s blatom papre, zamaže sa od neho. – Kto sa s blatom oberá, zamaže sa od neho. (Stýkanie sa s nemorálnymi alebo zlými ľuďmi môže mať negatívny vplyv na človeka.)

Nedbám na mesiac, keď mi slnce svieti. Komu slnce svieti, čo ho do mesiaca. (Uprednostňovanie priaznivých a mocných okolností alebo osôb pred tými, ktoré majú menší vplyv alebo hodnotu.)

Železo sa železom ostrí. (Vzájomná interakcia a výzvy medzi ľuďmi vedú k posilneniu a zlepšeniu schopností.)

Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť. (Bohatstvo často vyvoláva závisť u ostatných, zatiaľ čo chudoba môže posilniť pocity nenávisti.)

Aby ti voz nevŕzgal, pomasť mu kolesá. – Aby ti voz neškrípal, pomasť mu kolesá. – Chto mascí, ten vozí. – Kto mascí, ten jede. – I kolesá ľahšie idú, keď sa pomastia. – Kolesá sa rozsypú, ak sa nenamastia. – Kto dobre mastí, dobre jachá. (Úspech a hladký priebeh vecí často závisí od toho, ako dobre a šikovne sa im venujeme alebo ich obhospodarujeme, prípadne od toho, ako si získavame priazeň ostatných.)

Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek zámok otvoríš. – Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek bľach otvoríš. (Peniaze a bohatstvo môžu otvoriť dvere a prekonať prekážky v spoločenských vzťahoch.)

Faloš a klam zradí sa sám. (Falošné skutky a klamstvá sa nakoniec vždy odhalia.)

Zrada z kúta číha rada. (Zrada často prichádza nečakane z miest, kde by sme ju nepredpokladali.)

Kameň zlato skusuje a zlato ľudí. (Zlato odhaľuje pravý charakter ľudí podobne ako kameň testuje pravosť zlata.)

Nikdá vlk vlkovi oko nevyklal. – Vlk vlka neruje. (Zlí ľudia alebo tí s podobnými záujmami sa navzájom neubližujú alebo nekritizujú.)

Dobre, že človeku slovo z úst nevydriape a potom ťa zradí. (Príslovie vyjadruje nedôveru k ľuďom, ktorí navonok pôsobia priateľsky, ale sú schopní zrady.)

Krv nie voda, žily nie motúze. (Príslovie zdôrazňuje silu a význam rodinných alebo krvavých väzieb, ktoré sú pevnejšie a dôležitejšie než povrchné alebo umelé spojenia.)

Pusť hada do rukáva, vyjde ti pod pazuchu. (Ak niekomu dôveruješ, môže ťa zradiť alebo ti uškodiť.)

Aký hrniec, taká pokrievka. (Každý človek alebo vec má svojho vhodného partnera alebo doplnok, ktorý sa k nemu najlepšie hodí.)

Nech sa každý len do seba stará. (Každý by sa mal sústrediť na svoje vlastné záležitosti a nezasahovať do vecí druhých.)

Dobrý poriadok — dobrý priateľ. (Udržiavanie poriadku vedie k lepším vzťahom a harmónii.)

Miluj svojho blížneho, vezmi skalu, udri ho. (Príslovie ironicky poukazuje na pokrytectvo a falošnosť v medziľudských vzťahoch, kde predstieraná láska slúži ako zámienka na zradu alebo ublíženie.)

Mastný mastného vždy nájde. (Bohatí ľudia sa často stretávajú a spájajú s inými bohatými ľuďmi.)

Nemému ani vlastná mať nerozumie. (Bez schopnosti vyjadriť svoje myšlienky sú naše potreby a pocity nepochopené, aj tými, ktorí sú nám najbližší.)

Akým prachom ho nabili, takým strieľa. (Správanie a reakcie človeka sú často formované jeho okolím a skúsenosťami, ktoré naňho pôsobili.)

Srdcom ľúb a rukou lup! (Príslovie kritizuje pokrytectvo, keď niekto predstiera lásku alebo priateľstvo, ale v skutočnosti má zištné úmysly.)

Umrelo dieťa, už je po kmotrovstve. (Príslovie vyjadruje, že keď hlavná príčina alebo potreba zanikne, zanikne aj súvisiaca zodpovednosť alebo vzťah.)

Zlé so zlým si ruky podávajú. (Ľudia s rovnakými zlými úmyslami alebo charakteristikami sa prirodzene priťahujú a spolupracujú.)

Na kom starosť, na tom zlosť. (Ten, kto má zodpovednosť a starosti, často čelí aj hnevu a frustrácii.)

Jedna oračka — jeden chlieb; — dve oračky — dva chleby. (Vyjadruje priamu súvislosť medzi množstvom práce a dosiahnutým výsledkom.)

Pusť Cigána pod pec, vyjde ti na pec. (Príslovie naznačuje, že ak niekomu ponúknete pomoc alebo ústupok, môže to zneužiť na vlastný prospech.)

Nepomažeš – nepovezieš. (Výrok poukazuje na skutočnosť, že bez úplatkov alebo prospechárskeho správania sa ťažko dosiahne požadovaný výsledok alebo pomoc od iných.)

Čím vyššia veža, tým väčšia tona. (Vyššie postavenie alebo moc so sebou prinášajú aj väčšie problémy alebo zodpovednosť.)

Vrana vrane oko nevykole. – Vrana vrane oko nevydlbe. – Vrana vrane oko nevyďube. – Vrana vrane oko nevykľuje. (Ľudia s podobnými negatívnymi vlastnosťami alebo záujmami sa navzájom chránia a nepodrážajú si.)

Smrť hasí závisť. (Smrť ukončuje všetky konflikty a negatívne emócie, vrátane závisti.)

Daj tomu svätý pokoj! (Nechaj to tak a nestaraj sa do vecí, ktoré sa ťa netýkajú.)

Bieda biedu nájde, hoc aj slnko zájde. (Bieda a ťažkosti sa navzájom priťahujú, bez ohľadu na okolnosti.)

Pán pána nepohubí. (Vyjadruje myšlienku, že ľudia na vyšších spoločenských alebo mocenských pozíciách sa navzájom chránia a neohrozujú.)

Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku uchytí. (Ak niekomu dáte príležitosť alebo ústupok, môže to viesť k väčšiemu využívaniu alebo zneužitiu.)

Trebárs i v pekle, nech si je len dobre. (Spokojnosť a šťastie sú dôležitejšie než okolnosti, v ktorých sa nachádzame.)

Dobrým zachádzaním i hovädo po ruke ti bude. (Správnym prístupom a starostlivosťou sa dá dosiahnuť spolupráca a poslušnosť, či už ide o zvieratá alebo ľudí.)

S každým pekne, s neveľa dôverne. (Príslovie radí, aby sme boli priateľskí ku všetkým, ale dôveru zdieľali len s niekoľkými blízkymi ľuďmi.)

Po smiechu býva plač. (Život je plný zmien a po šťastných chvíľach môžu prísť aj ťažké časy.)

Pusť psa pod stôl, vyjde ti na stôl. (Ak niekomu dáte malý ústupok, môže začať zneužívať vašu dobrotu a žiadať viac.)

Draho by ho zaplatil, kto ho nezná. (Tento výrok varuje pred nebezpečenstvom, ktoré môže prísť z dôvery voči neznámym osobám alebo veciam, ktoré sa môžu ukázať ako falošné alebo škodlivé.)

Čí pes, toho nôtu vyje. (Príslovie vyjadruje, že ľudia sú často ovplyvnení a konajú podľa príkazov alebo očakávaní tých, ktorým sú podriadení alebo od ktorých závisia.)

Chvost na líšku svedčí. (Vonkajšie prejavy alebo vzhľad môžu prezradiť skutočný charakter človeka.)

Což tam hiba, kedz je bida. (Keď je situácia zlá, malé chyby alebo problémy sú zanedbateľné.)

Aký mäsiar, taká jatka; aká cena, taká šatka. (Kvalita produktu alebo služby často zodpovedá kvalite poskytovateľa a jeho ceny.)

Požičaj žobrákovi koňa, utečie ti aj s ním. (Niekedy sa pomoc alebo dôvera voči nespoľahlivým ľuďom môže obrátiť proti nám.)

Ta voz musí, kam kone oprú. (Každá situácia alebo rozhodnutie je často diktované tými, ktorí majú moc alebo ju ovládajú.)

Panebože, oslobod ma od prátelú, od neprátelú sa sám oslobodím. (Niekedy môžu byť falošní priatelia väčším nebezpečenstvom než otvorení nepriatelia.)

Čeľaď načim priťahovať a na uzde držať. (Nutnosť udržiavať disciplínu a kontrolu nad podriadenými.)

Komára cedíš, ťavu hltáš. (Poučenie o tom, ako sa ľudia často zameriavajú na malé detaily a prehliadajú veľké problémy.)

Aký mech, taký flek. – Aké vrece, taká záplata. (Kvalita riešenia alebo prístupu je úmerná kvalite problému alebo situácie, ktorú rieši.)