Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "zena"

Kdze baba rondzi, tam lem čort blondzi. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že kde žena hlasno a neustále nadáva alebo sa sťažuje, tam je neporiadok alebo problémy.)

Kdze baba, tam lada. (Príslovie naznačuje, že kde je prítomná žena, tam môže byť neporiadok alebo chaos.)

Panna bez pokory, starena bez podpory. (Príslovie naznačuje, že pokora je dôležitou cnosťou mladej ženy, ktorá môže ovplyvniť jej budúcnosť, podobne ako staršia žena môže potrebovať podporu.)

Jaká, taká, stará baba, keďz ju boška, ta je rada. (Aj keď je žena staršia a možno nie dokonalá, stále si váži prejavy náklonnosti.)

Čertova baba! (Príslovie vyjadruje nedôveru alebo negatívny postoj k žene, ktorá je považovaná za záludnú alebo škodlivú.)

Zdurné kone, slabý voz, stará žena, mladý muž, čerta je tam dobre už. (Príslovie naznačuje, že nesúlad medzi partnermi, či už vekový alebo iný, môže viesť k problémom a disharmónii.)

Kedz bys‘ pošol na hoscinu, ber ze sebu tanistrinu. (Príslovie naznačuje, že je dobré byť pripravený a sebestačný, aj keď idete ako hosť na hostinu.)

Macocha – čertova socha. – Macocha – psia socha. – Macocha – psia knocha. – Macocha – psia noha. – Macocha – rázsocha. – Macocha – čertov bič. (Príslovia vyjadrujú negatívne vnímanie a odpor voči macoche, často reprezentujúcej tvrdosť a nemilosrdnosť.)

Žena si zuby jazykom zoderie. (Príslovie naznačuje, že ženy veľa rozprávajú alebo klebetia, často na úkor svojho času či energie.)

Žena opitá – zlatý stĺp v dome. (Príslovie ironicky naznačuje, že opitá žena je v domácnosti tak užitočná ako zlatý stĺp, ktorý je síce drahý, ale nepraktický.)

Baba ve společnosci kvitek, na ulici anjel, doma čort. (Príslovie vyjadruje, že osoba môže navonok pôsobiť prívetivo a milo, ale v súkromí môže byť úplne iná a nepríjemná.)

Kde je vdovica, tam je lavica. (Príslovie naznačuje, že prítomnosť vdovy môže byť spojená s pocitom osamelosti alebo smútku.)

Žene všetko nezver. (Výrok varuje pred úplnou dôverou voči manželke, naznačujúc možné riziko zneužitia alebo zneužitia dôvery.)

Hlavička ako makovička a v nej pusto. (Výrok poukazuje na vonkajšiu krásu, ktorá však zakrýva nedostatok intelektu alebo rozumu.)

Stará dievka – svieca pred bohom, a starý mládenec len puclík. (Príslovie poukazuje na rozdielne spoločenské vnímanie starnúcich slobodných žien a mužov, kde staré dievky sú považované za duchovne významné, zatiaľ čo starí mládenci za bezvýznamných.)

Šariš. Starej babe leda hrable, a mladej len si muž. (Príslovie vyjadruje, že staršia žena už nemá veľké vyhliadky na zmenu svojho života, zatiaľ čo mladšia má ešte pred sebou možnosť manželstva.)

Jedináček – šibenáček. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že jedináčik je často rozmaznávaný a môže sa stať problémovým alebo nešťastným.)

Śvekra – pol pekla. (Príslovie vyjadruje negatívny pohľad na svokru, porovnávajúc ju k polovičnému utrpeniu pekla.)

Vdovica – cez blato lavica. – Vdovička – každému lavička. (Príslovie vyjadruje, že vdova je často využívaná alebo zneužívaná ľuďmi vo svojom okolí.)

Dve oči v hlave – muž a žena v dome. (Vyjadruje harmóniu a vzájomnú potrebnosť muža a ženy v spoločnej domácnosti.)

Malý psík do smrti šteňa. (Človek alebo vec, ktorá sa nikdy úplne nezmení alebo nedosiahne plný potenciál.)

Sto frajerov a jeden muž. (Príslovie naznačuje, že hoci môže mať žena veľa nápadníkov, skutočný význam má len ten jeden, s ktorým je vo vzťahu alebo manželstve.)

Matka je matka. (Vyjadruje jedinečnú a nenahraditeľnú úlohu matky v živote človeka.)

Pri každom kostole má čert kaplnku. (V blízkosti dobra a zbožnosti často existuje aj zlo alebo pokušenie.)

Radovka – zradovka. (Príslovie naznačuje, že skupinové pitie z pohárika, známe ako radovka, môže viesť k zrade alebo nečakaným problémom.)

Chlieb. (Chlieb symbolizuje základné potreby a starostlivosť, ktorú rodičia poskytujú deťom.)

Padlo mu z úst do záhrenia. (Vyjadruje situáciu, keď niekto získa niečo cenné alebo výhodné bez veľkej námahy.)

Zať len vziať. (Príslovie upozorňuje na to, že vzťah medzi zaťom a svokrou môže byť komplikovaný alebo problematický.)

Krása do čaša, čnosť na večnosť. (Fyzická krása je pominuteľná, zatiaľ čo cnosť má trvalú hodnotu.)

Dvaja – rada, traja – zrada. (Príslovie vyjadruje, že v skupine dvoch ľudí je ľahšie udržať dôveru, zatiaľ čo s príchodom tretieho môže vzniknúť konflikt alebo zrada.)

Kto má v torbe, zji i na horbe. (Ten, kto má dostatok zdrojov alebo prostriedkov, sa nemusí obávať ani v náročných situáciách.)

Panna na päť p: poctivá, pekná, pracovitá, peňažitá, pobožná. (Príslovie opisuje ideál panny v minulosti, zahŕňajúci cnosti ako poctivosť, krásu, pracovitosť, bohatstvo a nábožnosť.)

Xantíp i teraz jest dosť na svete. (Ženy s hašterivou povahou sú stále prítomné v spoločnosti.)

Kto nemá starosti, môže o dvadsať rokov dlhšie žiť na svete. Bošácka dolina. (Absencia starostí môže predĺžiť život a zlepšiť jeho kvalitu.)

Lepší chlapec ako palec, ako dievka, ako kopa. (Príslovie vyjadruje preferenciu chlapcov pred dievčatami z dôvodu ich vnímaného väčšieho prínosu v poľnohospodárskej práci.)

Stará koza bláznivá. – Stará kobza bláznivá. (Poukazuje na to, že aj starší ľudia môžu konať nerozumne alebo detinsky.)

Veď ešte ani kone, ani voly nevydochli. (Vyjadruje nedôveru alebo odmietnutie prehnanej ceny za prepravu, pretože sú stále dostupné tradičné zdroje dopravy.)

Holub za pšenicou, šuhaj za dzievčicou. (Vyjadruje prirodzenú príťažlivosť a túžbu mládenca po dievčine, podobne ako holub prirodzene hľadá pšenicu.)

Kde husi, tam gag; kde ženy, tam jak. (Príslovie naznačuje, že ženy sú často zhovorčivé a hlučné, podobne ako husy.)

Rozum, starý! – Rozum si nadobývaj, starý! (Vek sám o sebe nezaručuje múdrosť, je potrebné ju aktívne hľadať a rozvíjať.)

Čo si dostaneš v ihre, to ti ani čert nevydre. (Čo si získaš v hre alebo na základe šťastia, ti už nikto nevezme.)

Nato kura hrebie, aby zrnko našla. (Príslovie vyjadruje, že aj malé úsilie môže viesť k pozitívnemu výsledku, ale môže tiež naznačovať márnosť snahy bez záruky úspechu.)

To je od bohsveta tak. – To je od nepamäti sveta tak. – To je tak, čo svet svetom stojí. – To je tak od prvosveta. – To je tak od samoprvu. (Vyjadruje nemennosť a dlhodobú platnosť určitej skutočnosti alebo osudu.)

Zdravie od boha. (Zdravie je považované za dar, ktorý nemožno úplne ovplyvniť vlastnými silami.)

Bitého nebi! (Výrok nabáda k tomu, aby sme neubližovali tým, ktorí už boli zranení alebo trpia.)

Sen a bzdina sú rodina. (Príslovie naznačuje, že sny sú rovnako nepodstatné alebo prázdne ako bzdina.)

Rozum nad rozum a pálenka fundament! (Príslovie vyjadruje iróniu nad tým, že alkohol je vnímaný ako základ múdrosti, aj keď v skutočnosti môže otupiť rozum.)

Každý človek má svoj kríž – aj jeden snop. (Každý má svoje problémy alebo bremená, ktoré musí niesť, podobne ako jeden snop obilia.)

Po veľkej suchote môže aj veľa dažďa prísť. (Aj po období zla alebo nedostatku môže nastať obdobie hojnosti alebo prebytku.)

Maj s ledačinou pokoj. (Vyhýbaj sa zbytočným a bezcenným veciam alebo ľuďom, aby si sa vyhol problémom.)

Keď si šťastný, nebuď pyšný. (Pripomína, že šťastie je prechodné a pýcha môže viesť k jeho strate.)

Čnosť so závisťou chodí. (Aj tí, ktorí konajú dobro a majú čnostné úmysly, môžu čeliť závisti od ostatných.)

K bratovi srok, ku sestre skok. – K starej srok, k mladej skok. – K nám srečisko, inde skočisko. (Príslovie vyjadruje, ako sa správanie a dynamika medzi ľuďmi môžu meniť v závislosti od veku a sociálnych vzťahov.)

Ani jednej zelinky v svete nieto nadarmo, lenže nevedia ľudia, od čoho je ktorá. (Každá rastlina má svoj účel a liečivé vlastnosti, aj keď ich ľudia nemusia vždy poznať.)

Kde jarmo, tam larmo. (Manželstvo prináša so sebou ťažkosti a konflikty.)

Což tam hiba, kedz je bida. (Keď je situácia zlá, malé chyby alebo problémy sú zanedbateľné.)

Nepreberaj, krásna panna, abys neprebrala! (Príslovie varuje mladé dievčatá pred prílišným vyberaním si partnera, aby nakoniec nezostali bez neho.)

Jeden dobrý– oba dobrí; jeden zlý– oba zlí. (Správanie a charakter jedného z manželov majú vplyv na celkovú dynamiku a kvalitu manželského vzťahu.)

Najvekša rodzina – najvekši hniv. (Veľká rodina môže priniesť viac konfliktov a hádok.)

Svetlonos ho vodil. (Výrok naznačuje, že osoba bola zvedená alebo oklamaná klamlivými silami alebo ilúziami.)

Pánaboha za nohy chytá. (Vyjadruje mimoriadne šťastie alebo priazeň, akoby človek chytil Boha za nohy a mal jeho podporu.)

Umný, ale nerozumný. (Opisuje osobu, ktorá má znalosti alebo šikovnosť, ale postráda praktickú múdrosť alebo zdravý rozum.)

Česc za češe, a bryndzu za groše. (Príslovie vyjadruje, že úcta by mala byť oplácaná úctou a za materiálne veci by sa malo platiť peniazmi.)

I sova na svetlo hladí. (Aj ten, kto sa obvykle vyhýba svetlu či pravde, je občas nútený sa s nimi stretnúť.)

Dakedy aj z pustej stodoly sova vyletí. (Aj chudobný alebo nenápadný človek môže prekvapiť svojou hodnotou alebo schopnosťami.)

LEŠŤANIA – Poschodia sa ako Lešťania na Štedrý večer. (Hovorí sa o ľuďoch, ktorí sú zmätení alebo chaotickí počas dôležitej udalosti.)

V oči si mi ako líška a krém očí ako vrana. (Príslovie vyjadruje dvojznačnosť alebo klamný vzhľad osoby, ktorá môže mať zdanlivo nevinný výraz, ale skrýva v sebe nečestné úmysly.)

BRUSNÍK – Pôjdem na Brusník, dajú nám kapustník. (Príslovie vyjadruje očakávanie pohostenia alebo pohody, pričom Brusník symbolizuje miesto, kde sa k tomu dochádza.)

Má Pikulíka. (Táto fráza naznačuje, že niekto má démonickú bytosť, ktorá mu prináša šťastie alebo výhody, často však so skrytými nákladmi.)

Všade sa mrcha zelina nájde. (Negatívne veci alebo zlé správanie sú prítomné v každom prostredí.)

KAKUS, MOTÚZ, SENTIVÁNI – všetci traja rovní páni (Príslovie naznačuje, že bez ohľadu na spoločenské postavenie alebo pôvod, všetky osoby sú si v určitých ohľadoch rovné.)

Hnev, zlý poradník. (Hnev môže viesť k zlým rozhodnutiam, pretože ovplyvňuje schopnosť jasného myslenia.)

Ber sebe roveň! (Príslovie radí, aby si človek vyberal partnera, ktorý je mu rovný v spoločenskom postavení alebo osobnostných vlastnostiach.)

Brucho – hlucho! (Príslovie vyjadruje, že naplnenie fyzických potrieb (ako je hlad) prebíja iné zmysly alebo emócie.)

Ani kura darmo nehrabe. – Ani kurča darmo nehrebie. – Ani kurča darmo nepapre. – Nato kura hrebie, aby vyhrebla. (Tento útvar vyjadruje myšlienku, že nikto nerobí nič bezdôvodne alebo bez očakávania nejakej odmeny.)