Majetok a výživa


Majetok a chudoba

Pohodlie v bohatstve

Bohatý

Príslovia

Bohatému ľahko ide.

Bohatému netreba rozumu.

Dobre bohatému v teple sedieť.

Bolo by pšena, i moja mamka by kaše navarila.

Dobre

Dobre bačom, keď jest na čom.

Dobre je gazdovať, keď jesto v čom.

Dobre je pod jabloňou jablká zbierať.

Dobre je pri kope klásky zbierať.

Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kašu variť. — Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kyseľ variť.

Dobre na starým ohnisku oheň klase.

Dobre sa je preberať, keď jesto v čom.

Dobre sa je tomu smiať, kto všetkého dosť má.

Horká myši múka, keď jej je sýta.

Jak sa zval, tak sa zval, keď sa len dobre mal.

Kde dreva, tam i triesok.

Kde je husto, nie je pusto.

Kde je chlieb, tam sa i nôž nájde. — Nôž sa nájde ku takému chlebu.

Kde je sadlo, tam je snadno.

Komu slúži, nech sa túži.

Ľahko

Kde jesto, tam ľahko nájsť.

Ľahko je s plným bruchom postiť sa.

Ľahko tomu nekradnúť, čo má všetkého dosť.

Mastný mastného vždy nájde.

Mať nemať

Kto má vo vačku, má aj v hlave.

Kto má koláč, ten i družbu nájde.

Kto má, tomu zhynie.

Len tomu zvýši, kto má; kto nič nemá, tomu nezvýši.

Pri orlovi vyživia sa vrabce.

Pri zlatom voze sa vždy nájde zlatý klinec a pri drevenom len drevený.

Veľká voda, veľké ryby; malá voda, malé ryby.

Majetková nerovnosť

Boh

Bože, bože, pomodz tomu, čo nemôže; každý orie, ako môže.

Bože náš, bože náš, nerovno nám dávaš; jednému nakydáš, druhému nič nedáš.

Boh rozdáva, i keď nemá komu.

Dal by pánboh, ale nemal komu.

Nejednako boh rozdáva; jednému hus, druhému páva.

Pánboh jednému dal a druhému sľúbil.

Bohatý zbohatnúť

Bohatý nemá nikdy dosť.

Keď bohatý skupuje, chudobu rozmnožuje.

Nemôže byť každý bohatým pánom.

Z chudobných páni zbohatli.

Čert vždy na jednu hŕbu s… — Čert vždy na veľkú hromadu drísta.

I vo Viedni ľudia biedni.

I v Pešti ľud vreští. — I v Pešti bieda vreští.

Jeden sa postí, druhý sa hostí.

Kto mnoho holubov má, i viac mu k nim priletí.

Narodiť sa

Kto sa narodil ku babce, nepríde ku stovce. — Kto sa narodil ku grajciaru, nepríde ku zlatému. — Kto sa narodil ku babke, nepríde ku zlatému. — Kto sa narodil ku babke, nikdy nepríde ku grošu. — Kto sa narodil na grajciari, zriedka zomiera na groši.

Prišiel na káre, a už sa vozí v kočiare.

Statočná chudoba

Aj deravá strecha lepšia ako žiadna.

Ani v zlate, ani v blate.

Veď sa už len dáko vypechoríme!

Záplata

I záplata zdobí človeka.

Lepšia záplata ako diera.

Spokojný spokojnosť

Dosť má, kto je s málom spokojný. — Kto je s málom spokojný, vždy má dosť od boha.

Kde spokojnosť, tam všeho dosť.

Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.

Uňho chyža chytväná, ale dobre omazaná.

Chudobný chudoba chúdak

Hoc je chudobný, ale priateľ dobrý.

Hoci chudobný, len keď je statočný.

Hoc aj pri chudobe, predsa chlieb na stole.

Chudoba cti netratí. — Chudoba cnoty netratí; bohatý za chudobného neplatí.

Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti.

Chudoba najďalej trvá. — Ďalej panuje chudoba než boháč.

Chudobné vrecko poberá všetko.

Chudobný, ale nežiada cudzieho chleba.

Chudobný je čert, čo duše nemá. — Čert je chudák, čo duše nemá.

Chudobný je tak dobre človek ako bohatý.

Lepšia cnostná chudoba ako hriešne bohatstvo.

Lepšia vlastná chudoba ako cudzie bohatstvo.

Milšia cnosť s chudobou ako hriech s ozdobou.

Na chudobe svet stojí.

Kde je cnota, tam nebude psota.

Keď netečie, aspoň kvapká.

Keď nie pstruh, aspoň plž.

Kurička po zrnku sa nazobe.

Lepšia hrubá nitka, ako holá ritka.

Lepšie chudé nebo, ako mastné peklo.

Naša kapsa úbohá, všetko vezme, čo boh dá. — Čo boh dá, s tým do kabely.

Nerobme nič, nebudeme mať nič.

Niekedy i na bujnom poli sú kone chudé.

Nízka chalupa, žiadna potupa.

Peniaze do času; statočnosť — pekná cnosť, tá trvá na večnosť.

Trebárs je ako prst, viacej stojí ako cudzie.

Chlieb

Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.

Spravodlivý sa vždy chleba naje.

Bohatý boháč

Bohatý je pánboh (nie ľudia).

Bohatý sa diví, ako sa chudobný živí; chudobný sa živí snadne, bohatý sa nazdá, že kradne.

I bohatý dve má v nose dierky.

I boháč chudobným stať sa môže.

Dobrá vôľa jedáva koláče, zlá plače. — Dobrá vôľa jedáva koláče, zlá nemá ani chleba.

Hoc sa krčíme, predsa trčíme.

Mravné nebezpečenstvo chudoby

Psota

Kde je psota, tam je hriech.

Psota hotové peklo.

Zo žobráka nič dobrého nebýva.

Chudoba chudobný

Hriešna chudoba je dva razy prekliata: pred bohom i pred svetom.

Chudoba nemá hanby ako pes. — Chudoba nezná hanby ako pes. — U chudoby nehľadaj hanby.

Chudobný človek hotový cigáň.

Kto má škodu, má aj hriech.

Málo máme, málo dbáme.

Pes psa zje, keď barana nie. — Pes psa zje, keď nemá zajaca.

Pôst je posledný hosť.

Hlad hladný

Hlad čertu brat. — Hlad psu brat.

Hlad je veľký pán.

Hlad sa nebojí šibenice.

Hlad nemá očí. — Hlad nemá hanby.

Hladný sa kyja nebojí.

V hlade i pes psa zje.

Bieda

Príslovia

Bieda hlúposti suseda.

Chlieb má rohy, bieda nohy.

Keby nebolo biedy, neboli by ani jedy.

V dome najviac pohoršenia pochodí z biedy.

Utláčanie chudoby; opovrhovanie chudobou

Chudobný chudoba

Boháč boháča zastane, chudobného nikto.

Hudobný človek ani v nebe pravdy nemá.

Chudobného nikto za nič nemá.

Chudobný človek sa nikdy pravdy nedožije. — Chudobný človek nikde nenájde pravdy.

Chudobný môže za rebrinový voz pravdy doviezť, boháč len za hrsť, predsa tento vyhrá.

Chudobný s bohatým neťahaj sa za prsty.

Chudobný všade vytrpí.

Na chudobnom každý sa voľká.

O chudobného každý sa otrie.

O chudobného nik nestojí. — O chudobného nik sa neozrie.

Šutý s rohatým, chudobný s bohatým, nebárs sa borí. — Ťažko šutému s rohatým sa boriť.

Kde bohatý zomiera, každý sa na pohrab poberá, a kde zomrie chudý, tam len kantor s mendíkom blúdi.

Komora prázdna, nikto ma nezná.

Nízky plot hocijaký pes preskakuje.

Od žobráka iba vši dostaneš, hop od neho!

Posmech smiech

Chudoba — smiech.

Chudobný smiech — hotový posmech.

Keď máš škodu, o posmech sa nestaraj.

Kto má škodu, má aj posmech. — Na kom škoda, na tom posmech. — Na kom bieda, na tom posmech.

Mlyn býva pri vode a posmech pri škode.

Pre chudobnú strechu prídeš do posmechu.

Sýty lačnému neverí.

Tustá sviňa za chudou nerada idze.

Zdravý nezdravému neverí.

Trápenia a ťažkosti chudoby

Ako tam, tak i tu!

Núdza

Čert v čas núdze aj muchy žerie.

Núdza do roboty zobúdza.

Odri školu, pobi špitál.

Od spodku sa derie, od vrchu ho vši hryzú. — Od spodku sa derie, od vrchu ho vši žerú.

Polna torba cežka, prazna eščik cežša.

Prázdne

Prázdnemu bruchu robiť sa nechce.

Prázdne vrece stáť nebude.

Z prázdneho mešteka mnoho nenakúpiš.

Prenešťastné sťahovanie, keď niet čo nakladať.

Psota

Psota hlavu zjedá.

Psotu i bohatstvo zbojovať je ťažko.

Psota je ponosná.

Psota majster, bieda tovariš, hrdlo exekúcia. — Psota majster a hlad kuchár.

Psota sa tak krčí, ako môže. — Psota sa všelijak krčí.

Psota sa vždy len zle mala, lebo mrcha strechu mala. — Psota sa naveky zle mala, bo jej planá strecha stála.

Robiť robota

Robím ako hovädo, a nemôžem k ničomu prísť.

Robota veľká a chova tenká, deň dlhý a v kapse nič.

Roboty do soboty a peňazí do nedele.

Ťažko je v studni plávať.

Vyplatila košeľu a založila sukňu.

vytrhnúť trhnúť

Trhni komárovi nohu a hneď sú i črevá vonku. — Vytrhni malému vtáčkovi pero, vytrhneš mu hneď celé krídlo.

Z dlane vlások nevytrhneš.

Zdravišťa ako zdravišťa, ale chlebišťa!

Z nahej husi nenaškubeš peria.

Z nízkej slamy krátke povriesla.

Zo žaby peria nenapáraš.

Žobrák žobrácky

Zo žobráka nikdy nič nebude.

Žobráckej kapse nikdy dosť nenie.

Žobrák len žobrákom zostane.

Nič

Kde nič, tu nič!

Kdeže vezmeš, keď nič nemáš.

Z ničoho nič!

Malý málo

Malé dôchodky, malé východky. — Malé dôchodky, malé výhodky.

Malý vták — malé hniezdo.

Za málo peňazí málo muziky.

Z mala málo, z moca moc.

Z malej vody malé ryby.

Neboj sa malej misy, ale malého hrnca.

Nedostatok — hotový zmätok.

Nemáš — nedáš.

Kostol

Kostol odiera a faru pláta. — Kostol otŕha a krčmu pokrýva. — Kostol zdiera a vežu pobíja.

Len aby človek robil a na hmle žil.

Maj dačo, zle je, nemaj nič, horšie je.

Bieda biedny

Ak vpustíš trochu biedy oblokom, dvermi ju nevyženieš.

Bieda človeka zjedá.

Biednej hlavy aj rozum biedny.

Biedu kúpiš, biedou ti ostane.

Čo kde budeš, biedy nikde nepozbudeš.

Boh

Bože môj, bože môj z vysokého neba, keď si mi dal zuby, dajže mi aj chleba!

Lepší pánboh daj! ako zdravý buď!

Doma mrú a pod posteě hádžu.

Hlad hladný hladno

Hladnému sa nechce spievať.

Hladný kôň nevyhadzuje zadkom.

Hlad ťa doženie.

Jednému hladno, druhému chladno.

Holý

Ľahko holému hlavu zmyješ.

Ťažko je z holých rúk živiť sa.

Z holej dlane nevyžiješ.

Z holých rúk ešte nikto nezbohatol.

Chudoba chudobný

Bohatému nevrie, chudobnému vykypí.

Chudoba a bieda zatajiť sa nedá. — Chudoba a kašeľ zatajiť sa nedá.

Chudoba hotová psota.

Chudoba všade sa zle má.

Chudobného i šťastie je chudobné.

Chudobnému aj z hrnca vykypí.

Chudobnému človeku i jedno oko dosť.

Chudobnému je všade len zle.

Chudobnému vždy skorej žaba do saku vbehne.

Chudobný človek i od hladu spáva.

Chudobný človek, hotová opica.

Chudobný človek nikdy sa dobre nemal, ani sa mať nebude, ani bodaj sa nemal.

Chudobný človek nikdy sa dobre nemal; chcel sa prežehnať, vybil si oko.

Chudobný človek s vodou varí.

Chudobný, kedz si sce jenno oko hájiť, vybonne si druhé.

Láska, psota a chudoba zatajiť sa nedá.

Zle je na chudobu!

Jesť

Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu. — Jedz h… a pi vodu, neprídeš na chudobu. — Jedz mrnky, pi vodu, neprídeš na chudobu.

Keď sa jesť chce, nebývajú veselí.

Nenie len jeden, a preca by jedel.

Vodu pijem, vodu jem, kýmže čertom s… budem?

Jednu dieru zapcháš, a druhú odopcháš.

Kde čisto, tam pusto.

Kde chýba jedno, chýba i druhé.

Kde nejest slaniny, nejest ani sadla.

Trpké žarty o chudobe

Celý svet je môj! hovorí žobrák.

Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde!

Vyžiť vyživiť sa

Do smrti len dáko vyžijeme.

Pes ani kapsy nenosí, a vyživí sa.

Psota

Neboj sa, veď nás psota neopustí.

Psota najdlhšie trvá.

Nič

Do ničoho ani soli netreba.

Lepšie za rána dačo, ako cez celý deň nič.

Noha ako noha, ale nohavica!

O všetko prídem, kým zbohatnem!

Mať nemať

Ako kedy nič nemať!

Dobre tomu, kto nič nemá; netrápi sa, kde čo schová.

Kto má, tomu kape, kto nemá, tomu neskape.

Kto má len jedny nohavice, vždy vie, ktoré si má obliecť.

Kto nemá, nestratí.

Kto nič nemá, ten nič nedá.

Kto ničoho nemá, nič ho netlačí.

Najlepšie je tomu, kto nič nemá, lebo od neho nikto nič nepýta.

Nebojí sa Nemec, že mu gate vezmú, keď ich nemá.

Jesť najesť zjesť

Čo zarobíš krvavsky, to zješ doma po pansky.

Keď je človek lačný, aj halušiek sa naje.

Lyžíc dosť, len by sme mali s čím jesť.

Keď Cigánovi troje prasiec zdochlo, pri prvom riekol: má z čoho; pri druhom: tomu dochne, kto má; pri treťom: prestal zdoch!

Chudoba chudobný

Bohatstvo len do času a chudoba naveky.

Chudoba i koláče poje. — Chudoba i pirohy poje.

Chudobný sa aspoň dobre vyspí.

Chudobný sa dva razy hreje pri dreve: raz, keď ho hotoví, druhý raz v teplej izbe.

Chudobný sa i bez lyžičky naje.

Chudobu nikto na svete nepremôže.

Chlieb

Hojže, bože, chleba, už je gamba otvorená.

Chlieb náš vezdajší daj nám hneď!

Musíme jesť koláče, keď chleba nemáme.

Chvastavá, pyšná chudoba

Čo je po honore, keď nič niet v komore.

Čo tam po tituli, keď nieto v škatuli.

Čím tvrdšie, tým hrdšie.

Chlípu, chlípu a papy nič.

Chudobe a paráde nesvedčí byť v hromade.

Vrch

Na vrchu tafaty, na zadku záplaty.

Po vrchu lizu, lizu, a po spodku vši ma hryzú.

Pýcha

Lačná pýcha.

Pýcha na ulici, prázdno v truhlici.

Žobrácka pýcha.

Viac na mechu než v mechu.

Chvála

Chvála vyše stadla a v stadle nič.

Chvál do povál a cundier do zeme.

Prázdnou chválou kapsy nenaplníš.

Toľko chvál do povál a na povale nič.

Keď sa domieľa, mlyn najviac hrkľuje.

Kúpil by ves, nemá penz.

Panské rúcho, žobrácke brucho.

Plné ústa, hladné oči.

Porekadlá a úslovia o majetnosti a chudobe

O majetnosti a samostatnosti

Je dobre zaperený. — Zaperil sa.

Jelenie volky vozia mu do stodôlky.

K lyžici sa dostal.

Mať

Má biedu jak mlynárova sliepka.

Má dobrú pašu. — Má dobrú žatvu.

Mám od boha dosť!

Má obrastené ruky.

Má svoj kus chleba. — Je na svojom chlebe.

Mohol by si dach pokryť bankovkami.

Na groš ľahne a pod zlatým vstane. — S grošom líha, s dvoma vstáva.

Na svojich vlastných nohách stojí.

Nevie o sume.

Peniaze

Je studený od peňazí.

Len sa tak peniazmi obsýpa.

Má peňazí ako čert pliev.

Má škriatka, čo mu peniaze vláči. — Musí mu zmok peniaze vláčiť. — Vláči ako zmok.

Narobil peňazí ako čert železa.

Peniaze sa mu kotia.

Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka.

Sypú sa mu peniaze ako z vreca.

Tuším ti rarášok peniaze nosí.

Pod palec si nabil.

Poklad

Musel dakde poklad vykopať.

Pasie oči na pokladoch.

Tomu sa netreba modliť, len: Vďaka ti, bože.

Všetko má doma okrem vtáčieho mlieka. — Nechybuje mu nič, iba lastovičie mlieko.

Z každého dreva uhlie páli.

Zlato zlatý

Má zlata za sekeru.

Zlata ako blata.

Zlatá baňa sa mu otvorila.

O chudobe

Ani netečie, ani nekvapká.

Ani ohňa, ani miesta.

Aspoň sa omýlime!

Hladoš, lašút, niktoš, potlkeň, šklban, trhan, všivák, všinda, žobrák.

Nemať

Nemá ani ako za necht blata. — Nemá ani bydla, ani židla. — Nemá ani čo by myš uniesla. — Nemá ani čo by na raz do úst vložil. — Nemá ani čo by sa do oka vmestilo. — Nemá ani čo by straka na krielci uniesla. — Nemá ani čo by muška na krielci uniesla. — Nemá ani deravej babky. — Nemá ani dobrej košele. — Nemá ani jedenia ani spania. — Nemá ani na seba, ani do seba. — Nemá ani toľko ako kostolná myš. — Nemá ani vola, ani osla, ani ničehož, čo jeho jest.

Nemá čo do gamby vziať. — Nemá čo by na zub vložil. — Nemá čo pod zuby.

Nemá dudky. — Nemá grajciara na svojom bydle.

Nemá iba to, čo je na ňom.

Nemá iba tú dušu.

Nemám nič za preboha!

Nemá si čím hanbu zakryť.

Nemá si za čo funt soli kúpiť.

Nemá tromfov. — Nemá adutov. — Vyšli mu aduty.

Nezbýva mu z večera na ráno.

Obsypaný je háveďou.

Ostatná kravička z maštale.

Päta mu k uchu nedochodí.

Pober handry, choď na vandry.

Potĺkať sa otlkať

Cudzie prahy otĺka. — Po cudzích prahoch sa potĺka.

Len sa tak potĺka.

Potĺka sa po svete, ako čo by ho ani zem za syna nemala. — Potĺka sa po svete ani zlý duch.

Psota psie

Ako sa máš? Po psote, po biede!

Ledva sa stačí psote odháňať. — Má sa čo proti psote obháňať.

Nemáš voza, nemáš koní; jedna psota druhú honí.

Psie dni trie.

Psota je s ním.

Psota mu z každého kúta kuká. — Psota mu z každého kúta hľadí. — Psota mu z každého kúta vyzerá.

Psota s biedou.

Teraz sa nám psota omnožila a zase je kotná.

Pustá škola, sám pán rechtor zvoní.

Riedkou plachtičkou ho pánboh prikryl.

Ruky

Jedna ruka prázdna a druhá holá. — V jednej ruke nič a v druhej čič!

Živí sa o dvoch rukách.

So všetkým ide dolu, len so slaninou hore.

Starý Grič nemá nič.

Suchý mlynár.

Tenký plátenník. — Tenký súkenník.

Toho dom skoro oči zažmúri.

Trasie randami, všami.

Už je s ním na dne. — Už je s ním na nágu. — Už vypriahol. — Už z ostatného mláti.

Var — nevar, keď nemáš čo.

Vrátil sa s píšťalkou.

Vypršali mu brká.

Vysoko jasle.

Vyšiel na mizinu. — Vyšiel na mindžáre.

Vyžije tak, jak pes ve studni.

Vrecko

Prázdno vo vrecku. — Prázdno v pokladnici. — Prázdno vo vrecku, ani týždňom pred stvorením sveta.

Vrecko mu trpí na suchoty. — Mešec mu trpí na suchoty.

Zamknuté je a kľúč v studni.

Zodral si opätky, nuž chodí na sárach.

Zostal na holej dlani. — Zostal na prázdnom. — Zostal na pšenku.

Z plosky kašu jedia. — Z krpky kašu jedia.

Z toho by som ani psa nevyživil.

Žiť

Len pre meno božie žije.

Na tom oži i umri! — To je ani žiť, ani umrieť.

Žije z dneska na zajtra.

Žobrák žobrácky

Horší je od žobráka.

Od žobráka by kus chleba prijal.

Vyšiel na žobrácku palicu.

Chudobný chudoba

Chudobná fara, sám farár zvoní. — Chudobná fara, sám páter zvoní. — Chudobná fara, sám plebán zvoní.

Chudobný ako voš.

Tak mu je ako chudobnému v bohatom meste.

Ide na počepky. — Už je na počepkách.

Ja šuhaj úbohý, nemám len dve nohy.

Kapsa sa mu z besnela.

Keď má on, nemá kôl; keď má kôl, nemá on.

Ľahko si z toho krpce strasiem.

Len práve že hrebie.

Lopata jej zhorela.

Má sa len tak po chudopaholsky.

Mizéria s otcom. — Mizéria s chrenom.

Chlieb

Do roka ani korky chleba nevidí.

Je veľmi chleba žiadny. — Je veľmi chleba žiadostivý. — Žiada chleba.

Noža dosť, len by bolo chleba.

To nie je ľahký chlieb.

To je tvrdý chlieb.

Chodí pomedzi dobrých ľudí.

Bydlo

To je jeho bydlo, čo na ňom vidno. — Všetko bydlo, čo vidno.

Bieda

Bieda ho morí a psota trápi.

Bieda ho priškrela.

Bieda s ním spáva.

Biedu z pleca na plece prekladá.

Biedu trie. — Psotu trie.

Bude bieda, bude mráz, kam sa podieš, neboráz?

Iba koža visí z neho od biedy.

Ide bieda, otvor vráta!

Brucho

Bruchom kričí.

Brucho prázdne, v kapse nič.

Čo na piatok, to na sviatok.

Deti

Má toľko lačných detí ako vrán.

Plno detí, a v dome ani suchej kôrky.

Požehnaný je deťmi a kupovaným chlebom.

Diera

Dierami poplátaný.

Leda nechtom dieru zapchal.

Väčšia diera ako záplata.

Hlad

Hlady mrie.

Chýli sa nám už od hladu pomrieť!

To je tam celý vymrihlad!

Hlôžky na stôl predložil.

Holým telom blýska.

Chýba mu devätnásť groší do rýnskeho.

Chýba mu ešte deväťdesiatdeväť do sto.

O vypínavých chudobných

Barón Hnida.

Grošom smrdí.

Horká jeho bryndza!

Chudoba de Badín a Psota de Garamsek.

Ide na prechádzku chleba pýtať.

Keby ho o zem buchol, ani by grajciar z neho nevyfrkol.

Keď má byť polievka, nech bude polievka — s jedným vajcom za hrniec.

Kôň obutý a šľak bosý.

Kúpiť si

Ja si to kúpim! Iba ak za vši!

Kúpil by si čáč, keby len mal zač. — Bolo by čáč, keby bolo zač.

Mať nemať

Dali by mu, dali, keby sami mali.

Jednu ovcu mal, svojím salašom stál.

Má pes babku a ten druhú.

Má ten čerta rohatého, nie peniaze.

Má ten peňazí ako žaba srsti. — Má ten peňazí ako žaba vlasov. — Má ten peňazí ako žaba chlpov.

Má ten psa!

Má veľa prať a málo vešať.

Máš voľaký, ale nie veľmi široký peniaz.

Nekokoš sa bratku, len by si mal zlatku.

Nemá drobných, a odmeniť nemá čo.

Podkovu už má, len kôň mu chýba.

Všetko nám pobrali, keď sme nič nemali. — O všetko sme prišli, keď sme nič nemali.

Mešec plný pavučín.

Ništ sa neboj, otrhaný, hovorí ti ošklbaný.

Pán z Nemaníc.

Pod forgovom a bosý.

Pyšní sa ako žobrácka voš.

O chudobných nespokojencoch

Dobrá tomu i kára.

Dobré je to, mohol by si si i packy z toho oblízať! — Dobré je to, mohol by si si i všetkých päť z toho oblízať!

Môže byť rád, že má strechu nad hlavou a že neprší na neho.

Poješ to ako s medom, len by bolo.

Zíde sa ti to na umrlčiu truhlu.

Získavanie a užívanie majetku

Práca

Dal boh vtákom krídla a ľuďom ruky.

Otržihrdlo, oťažihrdlo.

Práca pracovať

Hanba kradnúť, ale nie pracovať. — Nehanba pracovať, lež kradnúť.

Šiť či párať, všetko práca.

Robota je mati života.

Namáhavá a ľahká práca

Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať!

Železo

Aj železo sa zoderie.

Človek nie je zo železa.

Robota

Od roboty človek nestustne, iba jeho žily.

Od roboty kone dochnú.

Robota nie lakota.

Práca

Ľahká práca nebýva trváca.

Po práci chutí odpočinok.

Práca sa nedá cez koleno prelomiť.

Reťaz je reťazou, ešte sa pretrhne.

Usilovnosť

Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.

Bohdá aj zajtra bude deň! — Bohdá aj zajtra svitne!

Čiň už to, už iné, tak sa ti čas minie.

Robiť robota

Dneska rob, zajtra hop!

Drž sa roboty do soboty.

Ráno rob, večer hop! — Včera hop, dneska rob!

Usilovnosť všetko premôže.

Vstaň hore, nič nenaležíš!

Jesť jedenie

Chytro jedz, chytro rob.

Kto je chytrý v jedení, je chytrý aj v robote.

Kto pomaly je, pomaly robí.

Kto trebe je, trebe robí.

Kto vie pilno pracovať, vie aj pilno jesci.

Komu je kam píľa, nenie mu zlá chvíľa.

Kôň

Dobrého koňa netreba biť. — Na dobrého koňa netreba biča.

Strmému koňovi uzdy, a nie ostrohy.

Kto sám beží, toho netreba naháňať.

Kto sa usiluje sebe, i druhému dobre vykoná.

Dokiaľ chodíš, dotiaľ sa hodíš.

Práca pracovať

Kto má prácu, tomu je čas nikdy nie dlhý.

Kto nemá práce, nech si pec zváľa a znovu stavia.

Ráno ranný

Hodina ranná zlato doháňa. — Hodina ranná dáva požehnania.

Kto včas ráno vstáva, boh ho požehnáva. — Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva.

Lepšia ráno hodina, ako na večer tri.

Ranná hodina — zlatá hodina.

Práca a zárobok

Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.

Aký zákon, také peniaze.

Žiť živiť sa

Hľaď ta, z čoho žiješ.

Každý nech sa sám živí.

S čím sa kto narodil, s tým sa aj živiť musí.

Z čoho žiješ, toho sa drž.

Siať

Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.

Kto chce žať, musí siať.

Kto neseje, ten neveje.

Kto riedko seje, riedko žne.

Tu orajte, tu kopajte, tak si chleba dobývajte!

Robiť vyrobiť robota

Bárs i pôjde medzi Rusi, i tam za chlieb robiť musí. — I na Rusi robiť musí.

Kde je robota, tam je i med.

Kto robí, vyrobí.

Kto o čom robí, o tom chce žiť. — Kto o čom robí, o tom chce živúcim byť.

Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí.

Rúčky vyrobili, nôžky vybehali. — Ruky vyrobia, nohy vychodia.

Za kus chleba robiť treba. — Za kus chleba skočiť treba.

Práca pracovať

Aká práca, taká pláca. — Aká pláca, taká práca.

Bez práce niet plače.

Kto chce chleba, pracuj, čo treba.

Kto nepracuje, nemá.

Kto pracuje, má, čo potrebuje.

Najprv práca, potom pláca.

Nič bez práce.

Žiaden bez práce neje koláče.

Peniaze jazykom nevysekáš.

Jesť

Kto chce jesť, musí liezť.

Kto chce jesť, nech pracuje.

Kto nepracuje, nech neje.

Ležanoho hliba nikto nejid.

Kde služba, tam i výslužka.

Komu sa nelení, tomu sa zelení. — Tomu sa zelenie, komu sa nelenie.

Kto dbá, ten má; kto nedbá, ten nemá.

Kto chce dačo mať, musí o to dbať.

Kto hrabe, vyhrabe.

Kto zaslúži, ten dostane.

Boh

Na peci pánboh nepožehná.

Seď doma na peci, donesie ti pánboh vo vreci.

Do ledabrucha ledastrova. — Do ledahuby ledastrova.

Hlad učí robiť.

Hoden je robotník mzdy svojej.

Mlátiť mlat

Aký mlat, taký plat.

Najprv mlátia, potom platia.

Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú. — Najprv vtáčik zaspieva, potom mu semenca nasypú. — Najprv žiačik zaspieva, potom mu dajú.

Naučí ťa bieda koly kresať. — Naučí ťa nevôľa rúbať kola. — Nehľadáš, nemáš. — Nevyrobíš, nemáš. Adalb. Biec 17.

Lenivosť a darmožráčstvo

Človek panského života a konského jelita.

Darebák má vždy nedeľu.

Dlhé spanie — žobrácke kochanie.

Jesť zjesť pojesť jedlo

Dobrá bolesť, čo dá pojesť.

Jedlo by sa, pilo by sa, len by mal kto dávať.

Keď jesť, tak jesť, a keď robiť, tak sa skryť.

Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol.

Zjesť zjem, vypiť vypijem, len chuti žiadnej nemám.

Keď ti je najpilnejšie, sadni si!

Krátka modlitba, dlhá klobása.

Kto dlho leží, psota mu do zadku beží.

Kto miluje povolí, toho hlava nebolí.

Kto najbližšie kostola býva, ten najneskoršie doň chodieva.

Kto nechce, ani nestihne. — Kto nemá chuti, nemá ani stihy.

Kto nechce pracovať, bude skoro žobrať.

Kto nemá vôli, všetko ho bolí. — Kto nemá vôle, všetko ho kole.

Kto nepilnuje svego, kyjom tego.

Kto spí, tomu syra nič.

Lenivý lenivosť leniť sa

Čo chytrý nedohoní, to lenivý doleží.

Chudoba s lenivosťou chodí.

Komu sa lení, ten nič neuhoní.

Kto lenivo žije, sám seba bije.

Kým lenivý myslí, chytrý spraví.

Lenivému na chrbáte a friškému v ústach.

Lenivému nikdy nenie na spech.

Lenivý doleží, chytrý doskočí.

Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.

Lenivosť je matka núdze.

Pri lenivosti nehľadaj múdrosti.

Skúpy dva razy platí; lenivý dva razy chodí.

Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.

Tučný od lenivosti fučí.

Misa miska

Jest nás dosť na misku kaše.

K mise mnoho, do roboty málo.

Pomoc do misy.

Mladí ležiaci, starí žobráci.

Mnoho bocianov, málo žiab.

Mrcha je to kopov, ktorého za zajacom naháňajú.

Nedbalec

Horší nedbalec ako opilec.

Lepší korhelec ako nedbalec.

Pes psi

Moc psov a málo otrúb. — Psov dosť, len by boli otruby. — Sviň dosť, len by boli otruby.

Ťažko je psa na zajaca huckať, keď vôle nemá.

Rád kocúr ryby jedá, ale za nimi do vody sa nedá.

Robiť robota

Bez ochoty zlé roboty.

Do roboty ako šíp, a žrať nič.

Do roboty ako za vlasy a do jedenia akoby pálil.

Do roboty jaj! a jesť len daj!

Kto nemiluje robotu, vždy svätí sobotu. — Kto nerád robí, tomu je vždy sviatok. — Kto nerád robí, tomu sú vždy hody.

Na hore, na dole, krvavé mozole; kto neumie robiť, môž’ na dol nechodiť.

Paráda na parádu, a robota v pekle.

Robota neutečie, počká.

Ruka ruky

Kde viac rúk do misy ako do práce, tam je bieda. — Kde viac rúk do misy ako do práce, tam bývajú hlady.

Lenivá ruka, hotová muka. — Lenivá ruka, hotová psota. — Lenivá ruka, hotová bieda. — Lenivá ruka, hotové nešťastie.

Mnoho rúk, málo práce.

Ruka bez roboty upadá do psoty. — Ruka bez roboty príde do žobroty.

Stonci stonka

Samé stonky a nič bomky.

Stonci stonú, chlebce hynú, nedeľa príde a pohrabu nič!

Svíň dosť, a žíru málo.

Ťaží — ľudí kazí.

Vavro, uteč odo mňa, lebo vybijú teba aj mňa.

Veselá myslička, prázdna kapsička.

Vstávať

Kto nerád vstáva, utrie si ústa.

Kto včas líha, neskoro vstáva, zle sa máva. — Kto včas líha, včas vstáva, zle sa máva; kto včas líha, neskoro vstáva, horšie sa máva.

Kto včas vstáva, vytiera si zuby; kto neskoro, vytiera si oči.

Záhalka čertova podhlávka.

Chorý

Chorý, chorý — na bachory!

Že vraj chorý — a je ako bársktorý.

Stáť stojatý

Kto veľa stojí, zhrbatie.

Stojatá voda hnije a smrdí.

Voda, kerá duho stojí, zesmradí sa.

Porekadlá a úslovia o práci

O usilovnosti a namáhavej práci

Čo rukami nestačil, to nohami dotlačil.

Robiť robota

Ide ako osa do roboty. — Ide ako žihadlo do roboty.

Robí ako kováč z ohňa.

Robí ako do úmoru.

Robí, dobre si tie ruky nezoderie.

Robí, dobre sa nepretrhne.

Robí, dobre nohy nestratí.

Robí, len sa mu tak kečka parí. — Robí, len tak tečie z neho.

Robí, len mu tak práca v rukách horí.

Robí, drhne vo dne, v noci.

Robí naveky ako krt.

Robí o milých päť.

Robí rukami i nohami. — To som si ja týmito hriešnymi rukami vyrobil.

Starý, na oferu!

Svätili svätého Narobsa. — Dneska je sv. Narobsa.

Svetom, za novým letom!

Ťažkú fúru vezie.

Ten nebude mať kedy ani zomrieť.

To sú moje mozole!

Ustatý ako kôň. — Ustatý ako pes. — Ustatý na úmor. — Ustatý do omdletia.

Včas hore a neskoro dole.

Vrtí sa (v práci) ako ciha. — Vrtí sa ako vrtievka. — Vrtí sa ako vreteno.

Vysúkal rukávy.

Zapriahnutý v práci ako hovädo.

Kôň

Robí ako kôň.

Ťahá ako kôň.

To je dosť na koňa, čo ten urobí.

Vždy je zapriahnutý ako kôň v gápli.

Krvopotne vylopotený groš.

Namáha sa, len mu tak oči vysedajú.

Nemá ani noci, ani dňa. — Nemá ani sna, ani dňa. — Nemá ani spania, ani stania. — Nemá ani sviatku, ani piatku.

Nemám sa kedy ani poškrabať.

Pilno mu ako keby horelo.

Pilný ako tá včelička. — Pilný ako ten mravček.

Pomáhaj v dedine bývať!

Práca pracovať

Ide mu práca akoby pálil.

Ide mu práca od ruky.

Má plné ruky práce.

Pracuje do úmoru. — Pracuje do umorenia.

Vždy v práci zapriahnutý ako v gápli.

O lenivosti a darmožráčstve

Akýže si tlelý!

Ani krížom slamy nepreloží.

Ani prstom nepohne. — Ani sa prstom roboty nedotkne.

Ani slamku neprekročí.

Báťa, ale ste ťažké pohli!

Bože a pane, vezmi sane, a mňa na ne!

Boží dar po peci sa pováľal. — Boží dar bez kvasníc.

Darebák, darmožrút, daromník, daromnica, hnilý kôň, pecival, pecúch, poľagan, popelvár, popelváľ, Postojké Janko, povaľač, skľago, telivo.

Pes

Naťahuje sa ako pes na pazderí. — Vylihuje ako pes na pazderí. — Vylihuje ako Belko na pazderí.

Zíva sa mu ako psovi na pazderí.

Pokazil pánboh z neho pána.

Deň

Bude večer, lebo nie, ledaže sa deň minie.

Deň na nohách roznosil. — Deň na pätách rozvláčil.

Pánubohu deň kradne.

Doniesol mu Lacko hniličiek. — Doniesol mu Lacko hrušiek.

Hniloba

Pre svätú hnilobu nemôže.

Smrdí od hniloby.

Hopsa, chlapci, a ja nič!

Hviezdy číta. — Hviezdy číta na poludnie.

Chceš chleba? Daj! A robiť? Jaj! A tancovať? Hopsasa, rasasa, a robiť nechce sa!

Chytrý ako olovený vták. — Chytrý ako vôl.

Iba čo čas darmo márni.

A. Jaj, keby mi chcela tá hruška do úst odpadnúť! B. Jaj, keď sa ti len chce tie ústa rozdrapovať!

Ja som bača od Rimavskej Soboty, nenaučil som sa žiadnej roboty!

Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde.

Kde som, tu som, nech len som.

Kúty zošíva.

Lauro ho opálil.

Má Vavru pri sebe.

Práca pracovať

Bez práce sa len tak tmolí po dome.

Musí ho tiskať do práce ako tekvicu do vody. — Musí ho tiskať do práce ako mechúr do vody.

Pracuje, až sa mu jazyk potí.

Sedliak žene ťuká, do práce ju núka.

Za tenší koniec prácu chytá.

Preťahuje sa ako slimák na dážď.

Previeva sa po povetrí ako mátoha v noci.

Priberá sa ako kňaz orať.

Robiť robota vyrobiť sa

Bude radšej vši pásť a holú dlaň lízať, akoby mal robiť.

Čo budeme robiť, už sme porobili! Budeme sa valkať z vŕšku do doliny.

Ej, keby nebola nedeľa, čiže by som robila!

Hop, hop, nič nerob, otrhaný, bosý choď!

Hop, hop, zajtra rob a pozajtre švábky škrob!

Ľahostaj si robí.

Na ruku napľul, na robotu nas…

Robí három-fárom. — Chodí három-fárom.

Robí to ako z panštiny. — Odbudol si to ako panštinu.

Robota mu smrdí.

Sem tam, hen tam, a roboty ništ.

Tak sa vyrobil ako krava na ľade.

Ruky

Díva sa so založenými rukami.

Drží ruky vo vreckách.

Ruky na kríž založil.

Si ty gazdiná z pustého mlyna!

Svätí svätého Ležúcha. — Svätí svätého Ležiaka.

Taká sedí za stolom ako pani ruža.

To je chlieb bez kvasu.

Uhly podopiera.

Už sa mu palička ohladila.

Valí sa ako olovený klát.

Vetrom sa živí.

Vlasy mu opuchli. — Vlasy ho bolia.

Vlečie sa ako smola. — Vlečie sa ako tmola. — Vlečie sa ako slimák.

Vojak od božieho hrobu.

Vstávaj hore, holoritá, či nevidíš, že už svitá?!

Všadebol a nič nevykonal.

Vylihuje ako slon. — Vyvaľuje sa ako máček na slnci.

Zuby si na slnci vysúša ako Cigán.

Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera.

Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem.

Žily preťahuje.

Medveď

Kýva sa ako medveď. — Rediká sa ako starý medveď. — Temeší sa ako starý medveď. — Teperí sa ako starý medveď. — Terigá sa ako starý medveď.

Môj otec bol dobrý gazda, a ja sem jeho syn: on sám zedel mech zemákú a ja dva mechy zím.

Muchy oháňa.

Na čo brucho? Na rozum. A hlava? Na vši.

Na dlhý motúz to uviazal.

Nechcelo sa Cigánovi žať, že vraj nech si zbiera, kto si porozsýpal.

Nechty ho bolia.

Nepomôže ani za toľko, čo by muška na krielci uniesla.

Nerád do tvrdého vŕta.

Nezaslúži ani slanej vody.

Odkladá ako hriešnik s pokáním. — Odkladá ako lačný s… — Odkladá ako kráľovi smrť. — Odkladá ako Rusnák sviatok. — Odkladá to do súdneho dňa.

Od válova do brloha.

Otče náš, jenž si — včasráno zjem si. — Otčenáš, který si — včasráno do misy.

Žobrák

Ešte spí, keď už žobrák na tretiu dedinu zašiel.

Iba vtedy vstáva, keď žobrák z tretej dediny príde. — Iba vtedy vstáva, keď je žobrák už na piatej dedine.

Všeobecné pravidlá sporenia a užívania; márnotratnosť

Aj najtuhšie drevo prehorí.

Aká dostiha, taká hostina.

Aký hrniec, taká pokrievka.

Aký vtáčik, taká klietka.

Aspoň ho ty zašanuj, keď sa sám nešanuje.

Lepšie najlepšie

Lepší bol, než nebol.

Lepšie dačo ako nič.

Starý chlieb, staré víno, stará slanina vždy najlepšie.

Kuchyňa

Čo si dáš do kuchyne, to ti donesú z kuchyne.

Veľká kuchyňa, malý testament. — Veľká kuchyňa ešte nikdy testament nerobila.

Ľahko tečie voda, ľahšie ide škoda.

Lakoty vedú do núdzoty.

Len časom kapusta s mäsom.

Jesť zjesť

Ak si zješ prasa, nebudeš mať korýtka mäsa. — Zabi prasa, pokazíš korýtko mäsa.

Akuo jesta, takuo sesta. — Čo jesta, to sesta. — Čo jesto, to sesto.

Bohatý je, kedy chce; chudobný, keď môže.

Co máš, to jedz. — Čo mám, to ham!

Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, a čo máš dnes zjesť, nechaj si na zajtra.

Hovorí svätý Tomáš: jedz doma, čo máš, a u ľudí, čo ti dajú.

Kto si nepreje, ten má.

Lepšie delené, ako naraz zjedené.

Mačka zje sviecu a potom bárs po tme sedí.

Zjedz všetko, čo teba nezje.

Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie konský zadok?!

Kde je príma, je aj výdanok.

Keby si bol šanoval, mohol psovi zlej cesty neukázať.

Keď čo nemáš, pristaň na chuti.

Keď jesto, minie sa, a keď nieto, obíde sa.

Keď máš koč, len sa voz.

Keď nemáš koní, choď pešky.

Keď nemáš penez, pred muziku nelez.

Keď nemáš vína, napi sa vody.

Keď sa slanina načne, vždy hore vyššie ide.

Kto má v torbe, zji i na horbe.

Kto si chráni, ten má. — Kto si šanuje, ten má. — Kto gazduje, ten má. — Kto si opatruje, ten má.

Kto si nepremárni, ten má. — Kto si neprežerie, ten má. — Kto si neprepije, ten má.

Kým nadobudneš niečo, prídeš o všetko.

Chlieb chlebík

Aj toto je kus chleba!

Dobrý je i chlieb, keď nieto koláčov.

Chleba v ruke nepribýva.

Chlieb len načať a okruštek za okruškom sa minie.

Jedz chlieb a pi vodu, nebude ti na škodu.

Keď je človek lačný, aj ovsený chlebík šmačný.

Nepúšťaj sa do toho, čo ti chleba nedá.

Chto nevyscíska, nevyzíska.

I hlboká studňa sa časom vyváži.

I po žatve bývajú suché dni.

Íverko, trieštička, aj to je pesnička; žínečka, motúžček, aj to jej je kúšček.

Jeden idze na odpust a druhý zas na rozpust.

Jeden raz orieš, jeden raz si odkroj.

Hody

Hody, hody, narobili škody.

Kde často hody, tam neďaleko hlady.

Husto šiť, riedko piť.

Groš

Drž groš, aby ti grajciar neutiekol.

Groš za grošom, zlatý za zlatým, pekne sa všetko minie.

Hore groš, dolu dva.

Kto nedrží groš, zlatého sa nedočká.

Kým vyhráš groš, utratíš dva.

Lepší dnes groš ako zajtra dva.

Lepší usporený groš ako nájdený toliar.

Hlad sporiť včas, máš v núdzi zas.

Počet

Častý počet, dobrý priateľ.

Kto počtuje, ten gazduje.

Počkaj, aby si nešiel vedľa radu. — Počkaj, aby si nešiel z dom do domu.

Málo malý (prípadne mnoho)

Huba je malá dierka, ale veľká roznosielka.

Huba malá dzurka, ale veľká medzurka.

Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.

Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.

Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží.

Kto si mála neváži, viacej nezaslúži.

Malá dierka je do hrdla, ale veľká stodola.

Malá hŕba pýta viac.

Málo bolo, vyžili sme; mnoho bolo, strovili sme.

Moc bolo, minulo sa; málo bolo, vyžilo sa. — Moc bolo, minulo sa; málo bolo, pristalo sa.

Nemáš tak mnoho, aby si to nestrovil, a nemáš tak málo, aby si nemohol vyžiť.

Nieto toho málo, aby nestačilo. — Nit teľo veľo, žeby śe nerozešlo; nit teľo malo, žeby śe neobešlo.

Nieto toho moc, aby sa neminulo, a toho málo, aby dosť nebolo.

More je more, a preberie sa.

Muchy lapá, voly púšťa.

Nač sú ti kasne, keď sú ti prázdne?

Na grošovom prasati päťgrošový motúzok.

Najprv hoja, hoja! potom horká psota moja! — Včera bolo hoja, hoja! dneska bieda moja!

Na keľo vystač, ta teľo pristac. — Jako vystač, tak pristac.

Naraz hyc, na druhý raz nic.

Naraz hojno, druhý raz h…

Na vidličke snadne, ale chytro spadne. — Na vidličky ladne, ale rado spadne.

Na vychýrne jahody s košom nechodia.

Nehádž vajci za vrabci.

Nejeden pre svoje vrecko prišiel o všecko.

Nekupuj, čo potrebuješ, len bez čoho nemôžeš byť.

Nemusíš mať všetko, čo vidíš.

Nevieš ešte, čo je starosť, kým nesolíš svojou soľou.

Odklady — poklady.

Od kováča uhlie nekupuj. — Od kováča uhlie, od žobráka kapsu, od kata meč pýta.

Otec

Čo otec nazhromaždil motykou, to syn rozhadzuje lopatou.

Otec stíska a syn výska.

Peniaze po úbočí a bieda popred oči.

Pokrovec

Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí.

Pokrovec netreba do tých čias naťahovať, kým nepukne.

Pomôž, bože, dačijo, a svojemu pridze čas.

Po pierku zbiera a duchny rozhadzuje.

Rok

Rok je dlhší ako klobása. — Rok je dlhý.

Žeň býva len raz do roka.

Schovaj, to jesť nepýta. — Schované veci sa zídu.

Smädnému volovi aj kaluža chutí.

S prstom omáčaj, vyomáčaš.

Statky vychodia na nestatky.

Bez rozumu statky vychodia na zmätky.

Svoje

Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.

Kto si svoje neváži, nech po cudzom nebaží.

Kto svojho nešanuje, cudzieho nezasluhuje.

Lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať.

Svojho sa drž!

Šanuj si, kým máš.

Tak nás aj vši zjedia. — Tak nás aj vši nájdu.

Tenšie musíš krájať.

Tlsté bolo, pohorelo.

Troviť stroviť

Každý by viac strovil, keby mal!

Ľahšie stroviť ako zarobiť.

Skôr sa stroví ako zarobí.

Usiluj sa hus dostať, pokiaľ vrabca strovíš.

V krpcoch musí človek na peniaze robiť a v čižmách ich troviť.

Vrabec sa zarobí, a hus sa stroví.

Umrie hľadá, doma živé kape.

Uži, čo máš a kým máš.

Veď je to nie „daj nám dnes“ a zajtra „choď, kde chceš“.

Viac dní ako klobás.

Vtedy bolo dínom-dánom a teraz je bože môj!

Vyrobiť zarobiť

Keď zarobíš, vtedy skry; keď utratíš, vtedy pi.

Modli sa a pracuj, a čo vyrobíš, zavaruj.

Zajaca zanechal a komára honí.

Zapchať

Čo sa môže dlaňou zapchať, načo celý človek?

Kde môžeš zapchať prstom, nezapchávaj dlaňou.

Kto nechce zapchať dieru rukávom, musí dať celú halenu.

Predať predávať

Ploty pálil a popol predával.

Predal voly, kúpil soli.

Predal zápraž, kúpil na voz kolomaž.

Predac, stracic; kupic — nabyc.

Zlato

Lepšie zarobiť na blate, ako škodovať na zlate.

Všetko jedno, či na zlate, či na blate zarobiť.

Z mnohých kvapiek býva príval.

Z rúna žiť, nie z barana.

Žobrácky

Nech sa nikto neodrieka žobráckej palice. — Nech sa nikto neodrieka žobráckej kapsy.

Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej palice.

Grajciar

Kde krajan neváži si grajciara, má cudzozemca za pána.

Kto nechce grajciare, nemá toliare.

Lepší častý grajciar, ako neskorý groš. — Lepší hustý grajciar ako riedky groš.

Nechráň si grajciar, nebudeš mať dva.

Za morom grajciar, a prievoz jeden zlatý.

Gazdovať gazda

Ak nenavaruješ, nenagazduješ.

Kto koštoval, zle gazdoval.

Potom sa budeš učiť gazdovať, keď nebudeš nič mať.

Potom sa gazda dokáže, keď sa mu brada podviaže.

Lízať

Potom bude dlaň lízať, keď si premárni.

Potom bude labu lízať ako medveď, keď si potroví.

Babka

Babka k babce, budú kapce.

Kto si babku neváži, na groš sa nezváži.

Pridaj babku k babce, nazbieraš na kapce a naposledy i na nohavice.

Baňa

Aj najväčšia baňa sa kedysi preberie.

Baňa je baňou, ešte sa preberie.

Márnotratnému ani bane nepostačia. — Márnotratnému nič nestačí.

Blchy kŕmi a slonov nechá dochnúť.

Brucho

Do brucha nik nevidí.

Milšie brucho ako rúcho.

Mnoho rúcha vošlo už do brucha.

Nieto toho rúcha, čo by nešlo už do brucha.

Oči zapchaj, brucho napchaj.

Urež rúcha, nastav brucha.

Vzácne veci a rúcha stratili sa do brucha.

Čím väčšia hlava, tým väčší klobúk.

Človek lačný nie je prieberčivý.

Čo je väčšie ako ves, to do domu vez. — Čo je vakše jako ves, to ši do torbečky vez.

Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame.

Čo na mýte vyhráš, to utratíš na tridsiatku. — Čo na mýte obídeš, to na tridsiatku doplatíš.

Čo vyhodíš, to nelapíš.

Dnes veselé hopsa, zajtra prázdna kapsa.

Dobré

Dobrá psu mucha a človeku repa. — Dobrá psu mucha a chlapu repa. — Dobrá psu mucha, keď mu padne do brucha.

Dobrého moc nebýva.

Dobré je dobré, keby ho bolo kedy jesť.

I dobrého moc škodí.

Pomaly s dobrým.

Dom

Malý pán vo veľkom dome sa stratí.

Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.

Dupčiť

Dze vydupčil, tam predupčil.

Dupči, Janko, dupči, keď ti otec kupčí.

Ešte i klobásu na slaninu doplácať! — Ešte i sadlo na slaninu doplácať!

Užívanie podľa času

Na Vánoce — po gágorce. — Na Vianoce — plné i hrnce. — Na Vianoce — plné gace.

Na Velikú noc — najedel sa moc; Na Ducha — do pol brucha; Na Trojicu — už len za užicu.

Na svätého Jána už len dzejakého šmáňa.

Na Veľkú noc najem sa moc; na Ducha do pol brucha ; na Trojičku len trošíčku a na Jána už v bruchu jama.

Na Svätý kríž len jeden slíž.

Pôst

Na fašiangy výskal, v pôste bruchom stískal.

Pôst — chyť sa za chvost.

Za fašiangy pôst.

Márnotratnosť

Ani baňa by mu nepostačila. — Ani Likavské panstvo by mu nepostačilo.

Doremeslil, dogazdoval, vygazdoval.

Grajciar

Poslednému grajciaru na krk stúpil.

Ten vždy len hľadí, ako by z groša na grajciar prišiel.

U toho sa grajciar nesplesnie.

Groš

Neľúbi u seba groš. — Nerád má groš vo vrecku.

U toho sa groš neobstojí; keď má len jeden, povie, že mu smutno samému; keď ich má viac, že sa vraj neznášajú.

Ide mu gazdovstvo dolu vodou. — Ide mu to zo psa na psa. — Ide mu to šiky-miky.

Jedno bije harnky, druhé trepe rahynky.

Keď má v hrsti šesť dukátov a otvorí ju, už má len tri.

Kúpi i slona, keď mu ho ponúknu.

Mal som, mal som, premarhal som!

Márnotratný syn.

Nosí deravú kapsu.

Oboma rukami rozhadzuje.

Odkladá to do deravého vreca.

Peniaze

Nezná cenu peňazí.

Peniaze ho pália vo vrecku.

U toho sa peniaze neľúbia ohriať.

Pestvo ho kazí.

Pod vozom mu utekajú kolesá. — Idú mu kolesá napred.

Predá aj Kristov plášť.

Prehajdákal majetok. — Prepajoval majetok.

Prehnal črevom majetok. — Prehnal hrdlom majetok. — Prehnal hrtanom majetok. — Prehnal všetko cez hrtan.

Púšťa všetko do dymu. — Púšťa všetko do vetra.

Robiť sa mu nechce, ale halaškovať, kalatovať, na to by ho bolo.

Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol.

Rozdáva od buka do buka ako Jánošík.

Väčší východ ako príchod.

Veľkého pána hrá.

Voľakedy si ceduľami fajku zapaľoval, a teraz je žobrák. — Voľakedy si banknótami fajku zapaľoval, a teraz je žobrák.

Vŕzga koleso, prepil kočiš sadlo.

Všetko uporajil.

Zachodí s tým ako s farskou slamou.

Zle vybačoval. — Zle vyradoval.

Gazdovať vygazdovať

Gazduje čertovi na budzogáň.

Gazduje od desiatich k piatim. — Gazduje od tisíca ku stu. — Gazduje z tisíca na grajciar. - Gazduje z kravy na kanárika. — Gazduje z mecha do tanistry. — Gazduje z pece na hlavu.

Vygazdoval ako Barto na číkoch.

Nebuď priveľmi úzkostlivý v majetku

Co śe hasnuje, to śe haluje.

Co śe potrebuje, to śe spotrebuje.

Čert by vzal hrnčiara, aby jeden hrniec naveky trval.

Čo nekúpiš, s tým neskúp.

Jeden jedno a druhé

Čo na jednom nedochodí, to sa na druhom vynahradí.

Čo na jednom prehráš, to na druhom vyhráš. — Čo ti na jednom ušlo, to si na druhom doženieš.

Jeden zlatý nie je svet.

Jesť

Kde sa najedia štyria, naje sa i piaty.

Keby si cigán halušky cenil, nikdy by ich nejedol.

Keď sa drevo rúbe, v oba boky ívery skáču.

Kedz śe straty bojíš, zarobku neufaj.

Kto peniaze utratí, tomu pánboh navráti.

Škoda

Malá škoda nie je svet.

Osoh so škodou za ruky sa vodia.

Škoda ide do chasňa.

Škoda je, čo pes zje. — Škoda je, čo ani pes nezje.

Škoda s osohom chodí.

Utešujúce úslovia o strate majetku

Aspoň sa sekere porisko navráti.

Bodaj to bolo za všetku škodu! — Bodaj len väčšej škody nebolo!

Na Likavskom zámku viacej skapalo.

Preto nebudem chudobnejší a on bohatší.

S tým nezbohatnem a bez toho nezchudobniem.

S tým nezískam ani nespískam.

Skúposť, lakomstvo, úžerníctvo

Aj dušu si zapredá.

Ani suchého chleba nepodá.

Držibabka, gabaj, lakomčík, priezdušník, skučko, skuhroš, skupáň, skývražník, škrvačník, tlčibabka, úžerník, žgrliak, žgrľo, žgrľoš.

Žobrák žobrácky

I kepeň by vzal žobrákovi.

Od žobráka kapsu by vypýtal.

Priviedol ho na žobrácku palicu.

Skoro ho na žobráka vyniesol.

Skoro ho ožobráčil.

Vyhybuje žobrákovi ako čert božej muke.

Nedať

Nedal mi ani čo by mucha na krielci uniesla.

Nedá ti to, čo by sa to od ťažkej nemoci žiadalo. — Nedá ti to, čo by si hneď dušu pustil. — Nedá ti to, čo by si jazyk vyplazil.

Nehodno je s ním mastné halušky jesť.

Nenásytné vrece. — Nenásytné črevo. — Nenáberné vrece. — Vrece bez dna.

Nevyprosíš od neho, čo bys’ krvou zaplakal.

Nezaložil by ťa ani čo bys’ ho preboha prosil.

Oplel ho o všetko.

Po jednom hrachu v hrnci varí.

Dať

Dal mu ako psovi na vidličke.

Dá ti koza mlieka, ale sa najprv doň vys…

Kto chce dať, ten sa neopytuje. — Kto sa pýta, nerád dáva. — Kto sa pýta, či chceš, nerád dáva.

Nie ten dá, kto má, ale kto chce.

Jeden nespravodlivý groš sto spravodlivých vytiahne.

Keď si mu vzal živnosť, môžeš mu i život.

Koho neboli, lehko povolí.

Kto chce mnoho, nemáva ničoho.

Ľahko prišlo, ľahko išlo.

Lakomý lakomosť lakomec

Chudobnému veľa chybí, lakomému všetko.

Lakomec je najhorší sám od seba.

Lakomec je rovný svini: len po smrti osoh činí. — Lakomcovi a svini jeden osoh, iba po smrti. — Skúpemu a svini jeden osoh, iba po smrti.

Lakomému čo by vozom vozil, nebude mu dosť.

Lakomý čím viac má, tým viac skuhre. — Lakomý čím viac má, tým viac žiada.

Lakomý nikdy nemá dosť.

Lakomý o všetko príde.

Lakomý viac utratí, než ulakotí.

Lakomosť nemá studu.

Lakomosť nemá dna.

Lehko pohoscic hosce v posce.

Musel sa cap zabiť.

Nábytok nabývanie nabyté

Aké nabývanie, také pozbývanie.

Ľahké nábytky zriedka užívajú dietky.

Ľahký nábytok, ľahký pozbytok.

Zle nabyté, ešte horšie odbyté. — Zlé nábytky — zlé odbytky.

Nacicaná blcha menej štípe.

Načo má, keď neužíva?

Ňaňo škvárnik, Jano márnik.

Nech chodí po smrti žrať.

Nespravodlivý majetok na tretieho dediča nedôjde. — Nespravodlivý statok nededí.

Otec zdiera, syn márnik sa vyškiera.

Pes psie

Čo pes schváti, nerád vráti.

Psie bolo, psie bude, zo psa na psa príde.

Prišlo z dráča na marháča a z marháča na naháča.

Sebe zlý, komu dobrý?

Skúpy skúposť

Kto je skúpy, ten je i hlúpy.

Od skúpeho sa nik nepožije.

Pyšný pyšného a skúpy skúpeho najviac nenávidí.

Skôr by od jalovej kravy teľa vyžiadal, ako niečo od skúpeho.

Skúpy dva razy platí, lenivý dva razy chodí.

Skúpy draho kúpi. — Skúpy draho platí.

Skúpy jednou rukou dáva, druhou berie. — Skúpy najprv dáva, potom berie. — Skúpy čo jednou rukou podáva, to druhou vychytáva.

Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.

Skúpy vždy tratí.

U skúpeho je vždy poobede.

Umrel Darmodaj, nastal Vydrigroš.

Vlk

Čo sa raz vlkovi do hrtana dostane, to nikto viac nevydriape.

Nasýtený vlk sa uspokojí, ale lakomec nikdy. — Vlk sa nasýti, lakomec nikdy.

Ťažko je vlkovi barana zo zubov vydrapiť.

Vlk je pachtivec.

Vlk nepýta, ale chytá.

Zisk získať

Ako získal, tak prevýskal.

Zlý zisk neomastí pysk.

Zjedzme najprv tvoje, potom každý svoje.

Koža

Nedbal by z neho kožu strhnúť.

Pili mu na kožu.

Stiahol by z nahého kožu.

Zodral by ho z deviatej kože.

Lakomý na peniaze ako čert na dušu.

Nabil si pod päty.

Nabil si pod prsty.

Nadobro ho zabil.

Na druhých ťapká a na seba hrabká.

Na necht všetko odmeriava.

Babka

Bojí sa ešte i o ten prach pod prahom.

Bude sa pravotiť pre piaď zeme.

Bude skoro spod seba jesť.

Cmar židovkám na rífy predáva.

Dal sa čertu do pazúrov.

Derie ako pastier.

Dobrý to ošmek.

Grajciar (babka groš polgrajciar)

Bude za grajciar Cigánovi dieťa kolísať. — Bude za grajciar čertovi dieťa kolísať.

Dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať.

Poženie za grajciar kozu cez Tatry. — Poženie za grajciar voš cez horu. — Poženie za grajciar bicím cez mesto. — Poženie za grajciar blchu do Pešti. — Poženie za grajciar blchu do Viedne. — Poženie za grajciar blchu na tretiu dedinu.

Trasie sa za grajciarom. — Trasie sa, keď ide dakomu grajciar dať.

Za grajciar by sa dal obesiť. — Za grajciar blchu vymiškuje.

Cudzie

Cudzí statok nikdy sa nedarí.

Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí. — Kto za cudzím chodí, svoje tratí.

Kto sa lakomí na cudzie, príde o svoje.

Ľahko je dávať z cudzieho.

Ľahko je z cudzej kože remence krájať.

Na cudzej koži ľahko bubnovať.

Z cudzieho nezbohatneš.

Z cudzieho štedrý.

Bohatý boháč

Blázon chodí nahatý, aby umrel bohatý.

Boháči moc dať nechcú a málo dať sa hanbia.

Boháči najväčší lakomci.

Boháč obyčajne i skupáň.

Bohatý nemá dosť, kým mnoho chudobných nezožerie.

Chudobní nemajú, bohatí nedajú.

Boh

Príslovia

Ani bohu, ani svetu.

Boh toho zatratí, kto chudobného ukráti.

Kto chudobnému uťahuje, tomu boh z hrdla vytrhne. — Kto druhému uťahuje, tomu boh utiahne.

Neverí ani v boha, ani v koňa.

Vermež’ v boha jedného, drimež’ jeden druhého.

Všetko

Všetko by do jedného uzla zaviazal.

Všetko by sám pohltal.

Všetko mu oči kole.

Všetko najprv ofrflal, ohundral.

Vyzliekol by ho z kabáta. — Vyzliekol by ho z košele. — Vyzliekol by ho z kože.

Za peniaze pôjde i do pekla. — Za peniaze i dušu si predá.

Z hrdla by vydral človeku.

Z každého dreva uhlie páli.

Zobral mu to ako mrcha koňovi podkovy.

Zobrali ho ako lipu. — Zodrali ho ako lipu.

Žije len ako vlk v diere. — Žije len pre seba.

Ruka

Má krátku ruku. — Má skrčenú ruku.

Narodil sa so zavretou rukou.

Ruky sa mu trasú od skúposti.

S ničím sa neučlovečí. — S ničím sa nezavďačí.

Stydne od úžery. — Studený je od úžery.

Šturmuje nie k zámku, ale k mešku.

Štyroch obíde a piatemu nič nedá.

Tam žne, kde nesial.

Ťažko páperie pustí.

Ten i od jalovej kravy mlieka nadojí. — Ten i od jalovej kravy tela vydrie.

Tvrdá to hus na šklbanie.

Veď si ho ty len obohatil!

Vie od koštiaľa mäso zhrýzť.

Vláči ako zmok, dobre, že sa nepretrhne.

Polgrajciar

Pomohol mu z vrecka.

Poskladajme sa, ja nedám nič.

Rád by len na daromnici žiť.

Holiť

I holí i strižie.

Oholil ho bez britvy.

Chce spraviť z muchy dva kožuchy.

I o tú poslednú kabanicu by ho nedbal pripraviť. — I o tú poslednú smidku by ho nedbal pripraviť.

I z oltára by vzal.

Žobrák

Keď je kapsa sýta, ale žobrák nie.

Keď je žobrák sýty, ale kapsa nie.

Všetko

Čert

Čert by sa obesil, aby ten dačo dakomu dal. — Čert by sa z býla zabil, aby ten dačo dakomu dal.

Čert požehnal, čert vzal.

Čertu z hrdla nevydriapeš.

Čo čert vzal, to nevráti.

Čo kto s čertom zgazduje, po toho (majetok) si príde diabol i s interesom.

Čo prišlo od čerta, ide do čerta.

Hriešne peniaze idú do čerta.

Kto druhému berie hrsťou, po toho príde čert s vrecom.

Kto na cudzie s lyžicou, čert na jeho s vrecom.

Lehka porta pujdze do čorta.

Od čerta dušu pýta.

Skôr vydrieš od čerta dušu, ako niečo od lakomca.

Slúži za groš i čertu i pánubohu.

Uderil sa čert o božiu muku.

Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.

Sebecké a pôžitkárske zásady

Človek nemá nič, iba to, čo užije. — Nemáš na svete, len čo užiješ. — To je moje, čo užijem.

Čo zjem, to viem; čo vypijem, to užijem, a čo po mne ostane, to čert vie, komu sa dostane.

Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.

Štedrosť, dobročinnosť

Bol u neho bytom i sýtom. — Bol u neho varený i pečený.

Chytil sa vrecka.

Keď má byť zvon, nech bude zvon!

Pleskol sa po vačku.

Rozgazda, rozgazdiná, rozdaj, rozdajka.

Dať dávať

Komu chcem, tomu dám, aj z cesty ho zavolám.

Kto dá, ten aj má; kto nedá, ani nemá.

Lepšie dávať než pýtať.

Sladšie je dať než brať.

Na lazára, ide z desiatich domov požehnanie.

Nezabúdaj na chudobu!

Skôr chudobný udelí ako bohatý.

Skôr ťa ešte chudobný znevestuje ako bohatý.

Boh

Čo chudobnému dáš, to ti pánboh stonásobne vynahradí.

Čo užiješ, to vieš; čo v mene božom dáš, to u boha máš, a čo po tebe zostane, bohvie, komu sa dostane.

Dobre je to, keď sa hodne nazbiera toho pánboh zaplať!

Kto chudobnému dáva, bohu požičiava.

Kto chudobnému udelí, tomu pánboh nadelí.

Kto pre boha dá, aj u boha má.

Kto zo svojho udeľuje, tomu pánboh nadeľuje.

Na úrok bohu dáva, kto sa nad chudobným zmilováva.

Ruka

Má prajnú ruku.

Oboma rukami rozdáva.

Otvorená ruka.

Plnou rukou dáva. — Plným priehrštím dáva.

Všetko by rozdal, keby mu ruky nedržali.

Starou mierou mu nameral.

U toho sú vždy otvorené dvere.

Výstrahy pred nerozumnou dobročinnosťou

Bohatým dary dáva.

Dávať i ešte prosiť je mnoho.

Dobrota

Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu. — Pre svoju dobrotu vyšiel na psiu smiechotu.

Prílišná dobrota — hotová žobrota. — Nerozumná dobrota — hotová žobrota.

Drevo do hory nevoz. — Drevo do hája nevoz. — Drevo do lesa nevoz.

Chorý zdravého nesie, a sám ledva lezie.

Kto je štedrý, nosí holé bedry.

Kto sa chváli, tomu daj, a kto stene, toho dri. — Kto stene, od toho ber; kto sa chváli, tomu daj. — Ked sa chváli, daj mu; ked sa hani, ber mu.

Kto sa za druhého zakladá, zo svojho dokladá.

Kujon, kto viac dá, ako má.

Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.

Nepchaj slamu do chomúta, keď je plný.

Peniaze daj a hrle maj!

Ručiť zaručiť sa

Kto sa ručí, ten sa mučí.

Veľká vec zaručiť sa komu.

Veru, veru, už ho berú.

Voda

Nelej vodu do mora.

Nenos vodu do Dunaja. — Nenos vodu do potoka.

Z jamy do Dunaja vodu leješ.

Ohradenie sa proti nesprávnym požiadavkám

Ach jaj, ty len daj!

Aj mne idú dva grajciare do groša. — Každému ide sto grajciarov do zlatého.

Ani mne peniaze z nosa nepadajú.

Ani mne to z neba nepadá.

Ej, veď hádam ľudia po ceste peniaze nezbierajú!

Veď mne tiež kozy neorú a capy nebránia.

Veď som ja to pod múrikom nenazbieral!

Dlžoby, pôžičky, poplatky

Borg zomrel, kredit nežije, kto nemá peňazí, nech nepije.

Cežko na zjedzeny chlip robic.

Ako keby si mi daroval.

Ani to nie je jeho, čo má na sebe.

Beriem na bradu, napíš na hradu.

Berie na bradu. — Berie na veru.

Jaj, či už nemáš iba to, čo som ti ja dlžen?

Veď ešte neutekáme!

Veď sa ti to hockedy zíde.

Veď si ja to viacej neurobím.

Veď to ešte dosť minieš.

Daj si ho zasoliť!

Daj si ho za rám!

Daj si ho za sklo!

Môžeš si ho zjesť! — Zjedz si ho!

Môžeš si ho zožrať! — Zožer si ho!

Zaplatiť vyplatiť

Nemôže sa mu vyplatiť ako Liptov za Jánošíka.

Nestaraj sa, žena má, už som dluhy splacil, od kmotra som požičal, židovi som vrácil.

Zaplatil mu štyri týždne na mesiac.

Zaplatil do grajciara.

Zaplatil statočne.

Zaplatil chrbátom. — Zaplatil chlpami. — Zaplatil kožkou. — Zaplatil pätami.

Zaplatí potom, keď na deravom moste nájde. — Zaplatí potom, keď pánboh bude hudcom platiť. — Zaplatí potom, keď sa mu myš okotí.

Zaplať za bryndzu!

Vrátiť

Nevracia ani kosu, ani oslu.

Vráti, keď sa vyvráti.

Vráť, suka, koláč!

Dlh dlžoba dlžen

Aj s dušou čertu dlžen.

Beda mne hriešnemu, dlžen som každému, komu groš, komu dva, i za holbu vína.

Bojím sa zomrieť pre dlhy.

Dlžen, len mu kačka v dlhoch pláva.

Dlžen po uši.

Dlžen toľko, že nemá vlasov toľko. — Má viac dlhov ako vlasov na hlave.

Má viac dlhov ako šupák na streche.

Nikomu som nie dlžen, len bohu dušu.

Z dlžôb sa vykýchať.

Dobre je zamočený.

Hriešna hlava, skade vyvrsuješ?

Jennoho odstrihne, druhého nadšije.

Má ho (niekto) v kapse.

Mrcha platec.

Nemá ani vlasa svojho.

Potiahol ho za vačok.

To je človek hotový groš. — To je človek hotový peniaz.

To nie je požičaný chlieb.

U toho si veritelia jeden druhému dvere podávajú.

Požičať pôžičky

Ak nemáš nepriateľa, len peňazí požičaj.

Čané, ale požičané.

Pôžičky nezašanujú.

Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.

U nás taká obyčaj, kto nemáš, si požičaj.

Veselo berie a smutno vracia.

Platiť zaplatiť platník

Hneď je človek hotový cigáň, keď nemá odkiaľ zaplatiť.

Kde vezmeš, tam vezmeš, len plať.

Keď si pán, zaplať džbán. — Keď si pán, zaplať sám.

Keď si pil, plať, a s krčmárkou sa nevaď.

Kto hneď platí, dva razy platí.

Ľahko je vypit, ale potom platit!

Lásku tratí, kto pozde platí.

Naberie na nohy, na rohy, a potom nemôže platiť. — Naberie ako baran na rohy a potom nemôže zaplatiť.

Od zlého platníka aj plevy ber. — Od zlého platcu aj plevy ber. — Od zlého platníka aj kozu bez mlieka ber. — Od zlého platcu ber, čo môžeš.

Zaplať, bár kde sa paprať.

Koža

Hrešila hlava — koža trp! — Hrešili ústa — koža trp! — Hrešilo brucho — koža trp!

Koža pila — koža trp! — Trp koža, keď si pila.

Kto čím iným nemá, kožou zaplatí.

Kto nemá peňazí, nech kožou zaplatí.

Ma hypotéku — cintir.

Dlh dlžoba dlžník dlžen dĺžiť sa

Dlh býva čím diaľ, tým mladší.

Dlh dlhom, klin klinom.

Dlh je zlý druh.

Dlh rastie.

Dlhy majú nohy a vodia do Chudobíc.

Dlžoba má nohy, ale aj rohy.

Horšia dlžoba ako chudoba.

Kde dlžoba, tam chudoba.

Keď dom zhorí, dlh na komín vyletí.

Kto sa nedĺži, život predĺži.

Kto sa rád dĺži, málo slova drží.

Ľahko brať na dlh, ale ťažko vracať.

Láska, dlžoba a smrad nedajú sa zatajiť.

Lepší dlžník ako hnevník. — Horší hnevník ako dlžník.

Lepšie je bez večere spávať, ako s dlhmi vstávať.

Priatelia buďme, dlhy si plaťme.

To je ostatný človek, kto je nikomu nie dlžen, lebo mu nič nezveria.

Zaplať dlhy, budeš ako druhý. — Nerob dlhy, budeš ako druhý.

Dlhé motúzy sa zle vlečú.

Dnes je svätého Skry sa, zajtra Neukáž sa; napozajtre vyjdi von: Mohol si prísť, keď bol lôn. — Keď je lôn, skry sa, na druhý deň neukáž sa, na tretí deň vyjdi von, na štvrtý: Mohol si prísť, keď bol lôn!

Vychodiť

Čižmy zoderiem, kým dačo vychodím od neho. — Nemôže človek od neho vychodiť.

Peniaze

Ako prišli, tak odišli.

Bez peňazí do jarmoku a bez kúpy domov.

Bez peňazí do trhu, domov bez soli.

Bez peňazí na svete človek nič nezvedie. — Bez peňazí na svete darmo sa človek pletie.

Čím viac peňazí, tým viac starostí.

Dieťaťu nedávaj nôž do ruky a hlúpemu peniaze.

Hneď je šuhaj nemý, čím peňazí neni.

Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť.

Jedným peniaze slúžia a druhí slúžia peniazom.

Keby sa peniaze tak liahli ako smeti!

Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.

Kto chceš peniaze schovať, schovaj ich pod červenú bradu.

Kto má peniaze, má diabla; kto nemá, má dvoch.

Kto má peniaze, má poctivosť.

Kto má peniaze, to je pán. — Teraz je ten pánom, kto má peniaze.

Kto má šupáky, netreba mu rozumu.

Kto mešec tratí, nech chrbtom platí.

Ľahko tomu, kto má peňazí dosť.

Na peniazoch čert sedí.

Nimas dudka, nimas krove.

Peniaze iba aby jeden robil. — Aby jeden nič iného nerobil, iba peniaze.

Peniaze, peniaze, kto ich má!

Peniaze sa derú pre neveru.

Peniaze sú dobré čítané a žena bitá.

Peniaze sú lakomé.

Peniaze sú okrúhle, chytro sa rozkotúľajú.

Peniaze sú smrť.

Za nič ničoho nekúpiš.

Za peniaze aj skaly lámu! — Za peniaze bárs kaluž mlátiť. — Za peniaze flinta strieľa. — Za peniaze husle hrajú. — Za peniaze naučí aj čerta modliť sa.

Za peniaze všetko kúpiš, len kráľovstvo nebeské nie.

Za peniaze všetko kúpiš, nebo aj peklo. — Za peniaze aj peklo kúpiš, a to najskôr.

Za peniaze všetko, zadarmo nič.

Za peniaze žiadna láska.

Za svoje peniaze môžem si rozkázať.

Dudky, groše, července, drobné, šupáky, bukovce, dvadsiatniky biele ako srieň. — Peniaz nový ako pena.

Dary

Darmodaj zakapal, nastal kúpsi. — Už ten umrel, čo daroval, narodil sa kúpsi. — Zomrel dávno, čo dával darmo.

Darovať je pansky, nazad brať cigánsky.

Divy a zázraky už prestali.

Každý dar vďačne ber.

Každý radšej vezme, ako dá.

Kobyla zdochla, i vera zdochla.

Kto dáva, viac žiada.

Kto je malému daru nevďačný, veľkého je nehoden.

Kto na malé nepristane, tomu sa nič nedostane. — Kto na malé nepristane, tomu sa moc nedostane.

Mŕtvych z chrámov nenavracajú.

Nezaslúži druhého, kto nebol povďačný prvému.

Nový mesiac a dar nikdy nechodí pozde.

Sladší je darovaný ocot ako kúpené víno.

Umrelo dieťa, už je po kmotrovstve.

Dar nedodar.

Klobásou zrazil pôlt slaniny.

Vajcom za volom hádže.

Kupované veci

Čo na nôž, to za groš.

Chutný, ale kúpny.

Kúpno — skúpno.

Kto nekupuje, nešanuje.

Voľakedy mohol človek kúpiť za groš, čo chcel.

Zlodejstvo

Bol by z neho organista: mechy z voza ťahať.

Či gazda nebude viacej siať, keď mu raz pánboh nepožehnal?

Kto si stratil, nech si hľadá; kto si našiel, nech si nedá.

Ľudia kradli i budú!

Neukradneš, nemáš; nevychváliš, nepredáš.

Neváženého mäsa najlepšie sa naješ.

Nezavreli ťa preto, že si ukradol, ale že si zle skryl.

Nie je to zlodej, čo ukradne, ale čo zle schová.

Oklam blázna, ako chceš, a múdreho, ako vieš.

Popíjaj, popíjaj, nekradni, nezbíjaj, čerta napopíjaš, keď si nenazbíjaš.

To pánboh pre každého požehnal.

Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj. — Ukradni, neboj sa nič, len sa nevyzraď.

Za mladi nazbíjaj, na starosť užívaj.

Brázda

Cudzie brázdy vyžína.

Vyháňa na nesvoju brázdu.

Čo vo dne vidí, to v noci uchmatne.

Druhému odoráva.

Chodí poza bučky.

Jedol z neváženého mäsa.

Každý klinec sa pred ním trasie.

Kúpil to za utekáč.

Ihlička

Najskôr ihličku, z ihličky na kravičku, z kravičky na šibeničku. — Najskôr špendlíček, potom ihličku, nuž ľahko prídeš na šibeničku. — Z ihličky na truhličku, z truhličky na kravičku, z kravičky na šibeničku.

Kdes’ nepoložil, neber.

Kmín

Nebolo by kmínov, keby nebolo komorášov.

Pred kmínom niet zámky.

Remeslo

Aké remeslo, taký cech.

Zlodejstvo ľahké remeslo, ale ťažký cech.

Tchor neškrtí vo dvore, kde sa zdržuje, ale ďalej.

Vlk vĺčko

Dotiaľ vlk nosí, až jeho samého ponesú. — Nosil vĺčko, nosil, a už jeho nesú.

Vlk i z čítaného berie. — Aj z čítaných oviec vlk berie.

Zlodej zlodejstvo

Malých zlodejov vešajú a veľkých púšťajú.

Mladý žobrák, starý zlodej.

Na zlodejovi košuľa horí.

Nebolo by zlodeja, keby nebolo ukrývača.

Pred zlodejom nieto zámky.

Príležitosť robí zlodeja.

Strež, koľko chceš, zlodeja, ženy a blchy neustrežieš.

Zlodej dáva lepší pozor na seba, ako ľudia na zlodeja.

Zlodej hľadá plné komory a dôjde i pustej.

Zlodej na zlodeja nepovie.

Zlodejovi cestu neukazuj.

Zlodej domáci

Domáceho zlodeja neľahko ustrežieš. — Domáceho zlodeja ťažko sa ustriehnuť. — Domáci zlodej najhorší. — Pred domácim zlodejom sa neukryješ.

Ruky

Čo oko vidí, to ruka vezme.

Má smolné ruky. — Má zasmolené ruky.

Prilepilo sa mu na prsty.

Tam môže všetko spievajúc vynosiť.

Tá vec dostala nohy.

Ten aj z ohňa uchytí.

Tu si, kupec trnavský!

Večer sa obúva a ráno vyzúva.

Vezme ti a čo bys’ to mal pod kožkou.

Prsty

Kúpil to za päť prstov, šiestu dlaň.

Má dlhé prsty. — Má lipkavé prsty. — Lepí sa mu na prsty. — Na prsty sa mu prilepilo.

Zmizlo mu medzi prstami. — Zaviazlo mu medzi prstami. — Ostalo mu medzi prstami. — Stratilo sa mu medzi prstami.

Brať

Berie, kde nepoložil. — Našiel, kde si nepoložil.

Čo vidí, to berie. — Len to neberie, čo nevidí.

Kradnúť ukradnúť

Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som.

Chodí na spoveď s tými, čo kone kradnú.

Kradne ako straka, čo kde popadne. — Kradne ako straka, čo kde vidí.

Neboj sa zlodejov, niet ich doma, šli kradnúť.

Siedme nepokradneš! (povedal Cigán, nechávajúc každú siedmu kapustnú hlavu, keď kradol.)

Skryte si, lebo dohán aj statočný človek ukradne.

Ukradli mu truhlu, ale šťastie, že má od nej kľúč. — Ukradli mu turbicu, ale kľúč od nej tu.

Pokapala na salaši slanina, povedali na našeho Martina.

Kradnúť krádež

Bodaj nemal viac, iba to, čo ukradol!

Daj pozor na svoje veci, aby ti neukradli Poliaci.

Krádež — faleš.

Kto kradne, má jeden hriech, kto ukradnuté hľadá, má sto hriechov.

Kto kradne, tomu zle platia.

Kto nemôže vziať, ukradne.

Vzdychaj duša, telo pôjde v noci krásť!

Hra a zisk

Aj žid nabil syna, keď prvý raz vyhral.

Čo leží, to beží.

Guráž platí, kocka hrá.

Biblia. (Karty.)

Čerti mu podstlali.

Do brucha mu hľadí.

Karty

Karty sú čertove obrázky.

Z karát ešte nik nezbohatol, ale mnohí už na žobrotu vyšli.

Keď sa ti najlepšie darí, prestaň hrať.

Kto nehrá, neprehrá. — Nehraj, neprehráš.

Najlepší hráč — najväčší lotor.

Prvé štence do vody hádžu. — Prvé štence za plot hádžu. — Prvé štence odpuštence. — Perše kotky poza plotky.

Prvé vyhranie z vrecka vyhnanie. — Perša hra — psa hra.

V ihre ani čert nevydre.

Všetko utratiť, alebo všetko vyhrať, ale skôr to prvé.

Zvada pri hre rada.

Dobre mu ide karta. — Zle mu ide karta. — Nejde mu karta. — Karta sa mu obrátila.

Kubo, dolu gate! — Kubo, zavri knižku!

Na svitaní bravy opaľujú.

Perie pierka

Obstrihali mu perie.

Nechal za sebou pierka.

Pustil perie.

Pod skalou ryba. — Pod skalou žaba.

Podšklbali ho. — Poštípali ho. — Ale ťa poštípali!

Prehral by aj plášť z Krista Pána.

Tu vari psov drali.

Už je fuč!

Večer psov derú, proti ránu svine obárajú.

Vyhral z kapsy.