Strava, odev, čistota, cesta a tanec


Jedlá, nápoje

Chlieb (a koláč)

Chlebíček dar boží.

Chlebíček náš tatíček.

Chlebové kôročky kto jedáva, ten červené líčka dostáva.

Komu sa chce jesť, nech sa naje chleba.

Kto chlieb nosí, i chlieb ho nosí.

Kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi.

Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.

Lepší kus chleba na ceste ako pero za klobúkom.

Neklaď chlieb na stôl načatým krajom proti dverám, aby neuchodil z domu.

Pomoc dobrá, ale chlebu pomora.

Prejesť sa prijesť sa

Domáci chlieb sa najskôr prije.

Chlieb sa nikdy nepreje.

Koláče sa prejedia, chlieb nie.

Z jednej pece chlieb sa prije.

S chlebom je dobre chodiť.

Ani mastný, ani kvasný.

Chlieb kyslý ako nácesta. – Chlieb široký ako lúka. – Chlieb vysoký ako doska. – Chlieb ako karta.

Koláč ako na slniečku upečený.

Kus chleba ako konský pysk. – Kus chleba ako ovčí pysk. – Kus chleba ako za ovcami.

Osla v kapse.

Taký sa mi chlebík udal, že pod kôrkou kocúr dudal; zo striedky mi voda tiekla a spod korky myš utiekla.

Vo chlebe pánboh býva.

Všetko jedno, či z bieleho, či z bieleho.

Mäso, polievka, pečienka

Čert je čertom, ešte mu musela hovädzina vrieť za tri hodiny.

Keď je hus, dobrý kus; ked je prasa, nadto zasa.

Mladá žena, hus pečená, holba vína – najlepšia od suchotín medicína.

Pečienka a víno, to je biglajz na tvár.

Z malých vtáčkov najlepšia je – hus.

Zo všetkých múčnych jedál najlepšia je – šunka.

Žobrácka polievka nemá očí.

Mäso tvrdé ako cupina. – Mäso tvrdé ako podošva.

Mäso uvrelo na mozgy.

Neni väčšej radosti, jako mogon v peci; lebo keď sa upeče, najeme sa všetci.

Polievka ako čo by gate vyplakal.

Pečienka spod pierka.

Kapusta (zelie)

Bez zelia nieto veselia.

Kapusta je dobrá, keď sviňa cez ňu nepreskočí. – Kapusta je dobrá, čo sa sviňa cez ňu povala. – Bez svini zlé hostiny.

Kapusta kole ústa.

Kapusta má veľké ústa.

Kapusta sedem ráz prihrievaná je najlepšia.

Kto nerád kapustu, to je mrcha gazda.

Od kapusty vlasy bolia.

Tota hyža nepustá, dze śe vari kapusta.

Kapusta kyslá ako štiak.

Kapusta tvrdá ako trnina.

Kapustnica ako víno.

Kaša

Kaša – mať naša.

Kaše sa najedz a pozri na strechu, už si lačný.

Kto nemá zubov, nech jedáva kašu.

S horúcou kašou zájdeš do Prievidze.

Kaša s mliekom, to Slovákom.

Uhrom za uhlom, Nemcom za chlievcom a Slovákom kaša s mliekom.

Šošovica

Netreba jej šošovicu jesť.

Od šošovice budeš pekný.

Šošovica dobrá vára, tá ľuďom zadok otvára.

Raky

Jedz raky, smrkaj tabaky, chyť sa za bruch, vždy si jednaký. – Tricec raky, funt tabaky, šuhac po bruchu, jakys’ búl, ta śi taký.

Raky sú najlepšie, keď sa ovos sype. – Raky sú najlepšie v mesiacoch, v ktorých nieto r.

Údený sleď a nadievaný rak robia dobrý zrak.

Rozličné

Čo nie je pre oči, nie je ani pre ústa.

Huby jedz, ale meno im vedz!

Kto nerád robí, nech si kúpi droby.

Loházka sa každá na sadlo obráti.

Od mlieka brucho narieka.

Psovi to dajte, nepohŕňajte!

Čos’ jedol? Rybaciu polievku, lenže bola neslaná a bez rýb.

Keď ste dali kúpeľ, dajteže i dieťa!

Kýška ako repa.

Niečo pod zuby.

Pätoraké jedlo a samá polievka.

Štvoro jedál, samý hrach.

To by aj Rusnák na Veľký piatok mohol zjesť.

Tomu jedlu nič iného nechýba, iba ústa.

Uvrie ako maslo.

Žinčica hustá, že môže v nej lyžica stáť.

Víno, pivo, pálenka atď.

Dobre je, keď sa huba obleje, ale lepšie, keď sa do nej naleje.

Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína.

Na studni voda, na cepe víno.

Od piva hlava krivá. – Od piva hlava sa kýva.

Opitý od vína letí nabok, od piva na chrbát, od pálenky na nos.

Pivo śe peni, voda śe nepeni.

Víno i starého rozihrá.

Víno skáč, pivo sráč, pálenka spáč. – Víno hráč, pivo sráč, pálenka spáč.

Víno za nos ťahá, pivo nazad sáca a sečka potáca.

Ocot tuhý ako jed.

Nápoj tuhý ako môťovský ocot. – Tuhý, až v hlave vŕta.

Nelej doň vody, už krčmár nalial.

Pálenka, len si si rúrami smrdí.

Sedem chmeľov, päť jačmeňov.

To je len taká vŕbová voda.

Drapák, drapliak, kočvardina, krupinské víno, ločprdina, zabiják.

Besnica, čečina, čertovica, gramatika, nešťastnica, sečka, strcuľa, strcuľka.

Víno

Dobré je to víno, ale sa vláči.

To víno muselo ísť cez mnohé vody.

To víno je židom pokrstené.

To víno razí sudom! Odpoveď: Veď vari nebude vrecom!

Víno ako voda. – Víno ako olej.

Víno, čo ho môže žena desať holbí vypiť a neopije sa.

Voda

Kto pije vodu, teho nevodzi.

Kto chce dlho žiť, má len vodu piť. – Kto chce dlho žiť, nesmie mnoho piť.

Voda hlavu nepomúti. – Voda rozum nepomúti.

Voda mladým, víno starým.

Voda čistá ako krištáľ. – Voda studená ako ľad. – Voda studená, že zuby láme. – Voda teplá ako lúh. – Voda po jednej naoberaná.

Odev

Aký odev, taká česť.

Čo sa nosí, sa neprosí. – Čo sa nosí, to sa prosí. – Čo sa nosí, to sa znosí.

Fúroš, Honzík z Kocúrkova, kolomažník, neogabanec, obšivkár, ošklbanec, ošva otrhaná, otrhátor, randoš, randa, rašmák, rozgajdanec, staré futro, šklban, trhan.

Kabát

Kabát šedivý ako mačka. – Kabát šedivý ako odratá mačka.

Ten kabát veľa pamätá.

To je taký kabát, ako čo Adam v raji nosil.

Košeľa biela ako list.

Košeľa zo saku a gate zo siete. – Má košeľu zo saku a gäte zo sita.

Látka slabá ako pavučina. – Látka riedka ako sak.

Len handry z neho visia. – Len knôty z neho visia. – Len zdrapy z neho visia.

Len tak horí na ňom ako páper.

Lepí na seba ako opica. – Všetko na seba lepí.

Maškara

Chodí ako dáka maškara.

Maškaru zo seba robí.

Menší chlievik ako svinka.

Nemá nitky dobrej na sebe.

Nohavičky mu v jarku merali.

Nové šaty so starými dierami.

Oblečený ako cibuľa.

Obutá noha, bosý šľak.

Odev nesúci už iba na vreteno roztriasť.

Otrhaný ako lipa. – Olípaný ako lipa. – Holý ako lipa. – Nahý ako lipa.

Otrhaný, akoby sa so psi trhal.

Pristrojila ho ako do kostola.

Sadlom prerastá.

Stojí na ňom odev akoby ulial.

Strojí sa ako Dodola.

Šaty ako deravá rozsievka.

Šaty ako krave z pysku.

Šaty ako čo by ich z kochu vytiahol.

Taká je pribratá ako páva.

Tak je zodraté, že by nemal do čoho štipku soli zaviazať.

Tej šate nieto ani úderku.

To je už iba handrárovi.

Trčí ako mucha v cmare.

V Adamových šatách.

Vitaj h… v kepeni!

Vpoly draní – v najlepšom odhodení.

Vyobliekala sa pekne, krásne ako ľalia.

Zaodetý ako v zime lipa.

Zvoní pani rechtorke.

Žena, daj tú tanistru, nech sa oblečiem!

Diera dierka drať podrať

Častá pierka, hotová dierka. – Čo pierka, to dierka.

Čo sa berie, len sa derie.

Čo sa často perie, skoro sa poderie.

Čo sa nosí, drať sa musí. – Čo sa nosí, to sa derie.

Diera neprežitá vec.

Lepšia záplata ako diera.

Ešte je nič, keď sa tkáč díva na súkenníka, ale keď sa mäsiar!

Košeľa je najpotrebnejšia, lebo v tej i líhame i vstávame.

Kraj kroj

Aký kraj, taký kroj. – Aký kraj, tak sa stroj. – Aký kroj, taký stroj.

Čo vŕšok prejdeš, to iný kroj nájdeš.

Iný stav, iný kroj.

Nemôže sa každý hrdo nosiť, no čisto chodiť áno.

Obuto me vidno, a boso me slidno.

Pekné pekne

Aj omelo je pekné, keď ho pristroja. – Keď došek nástroji, aj ten je pekný. Bošácka dolina. – Keď sa na stĺp šaty povešajú, aj ten je pekný. – Obleč pekne starú vŕbu, a pekná bude.

Pekné perie pekného vtáka činí.

V pekných hábach aj šupka pekná.

Šata šaty

Blázni majú vo vážnosti viac šaty ako cnosti.

Človeka poznáš podľa šiat, podľa peria vtáka.

Človeka vítaj dľa šaty a vyprevaď dľa jeho rozumu.

Keby nie tie šaty, nebolo by väčšej špaty.

Šata nerobí človeka.

Šata robí človeka.

Šata ťa nezašanuje, ak ju ty nie.

V čom ťa vidím, v tom ťa cítim.

Čižmy

Porekadlá a úslovia

Čižmy mu kašu pýtajú. – Čižmy mu jesť pýtajú. – Čižmy mu piť pýtajú.

Čižmy červené ako líška.

Čižmy sa mu kľujú.

Čižmy veľké, že by z pece do nich mohol skočiť.

Dala si címer obnoviť.

Dlhší piatok ako sobota.

Furmy z druhých vyberá.

Hodinky mu visia.

Holý ako mladý vrabec.

Hor sa, chlapci, hor sa, kde sa ako nosia!

Chodí pripravený ako zo škatuľky.

Chodí vyfintená tá fifla.

Čistota, nečistotnosť

Čistota pol zdravia. – čistota pol života.

Čistota von oblokom pozerá.

Nieto toho hájika, aby nebolo v ňom zvierika. – Špatná to hora, v ktorej nie je zverina.

Voš je do tretieho dňa starou materou.

Čierny ako kochniar. – Zapískaný ako kochniar.

Čistotný ako hrach pri ceste.

Hnevá sa s mydlom.

Karpavý akoby mu do očí pšena nahádzal.

Nečistotný ako prasa.

Nechty mu smútia.

Nekúpal sa od tých čias, ako ho baba okúpala.

Neumýva sa iba na výročité slávnosti.

Má blata na nohách, že mu môžu na ne repu siať.

Bridoš, bridoška, pľuhavec, prasa ošklivé, sviňa, vozgrivec.

Repa

Repa by mu narástla na nohách.

To bolo v smetnej skrini.

Umyl sa ako mačka labkou.

Upískaný, ako čo by sa v blate pováľal.

Všetko sa mi zbridí, keď pozriem naň. – Všetko sa mi v žalúdku zodvihne, keď pozriem na to.

Zamastený ako bača.

Zamazaný ako sviňa. – Zašípaný ako prasa.

Cestovanie, putovanie; povoz; zvítanie sa

Dobrá ovca svoje rúno unesie.

Dráha drahá.

Hore vrchom pomaly, dolu vrchom nenáhli a po rovnej zajímaj.

Huba človeka všade dovedie.

Keď ideš do sveta, si svetár, a keď doma sedíš, si peciar.

Kto má v torbe, zji i na horbe.

Kto nebol ďalej od pece, nevie, čo je svet.

Míla nenie široká, ale dluhoká.

Nepúšťaj sa proti noci.

Panebože, postretajže!

Po chodníčku bližšie.

Viezť vezky

Koľko vezky, toľko pessky.

Vari hnoj vezieš?

Vezie štyri míle za dva dni.

Za nami je dobre!

Zišli sa spolu ako líšky u kušniera na žrdi.

Rohy

Baranovi rohy nezaťažia. – Jeleňovi rohy nie sú ťažké. Adalb. Jeleň. – Každý baran svoje rohy unesie.

Sánky sanica (a voz)

Keď je dobrá sanica, dobrá je i kolesnica.

Sánka cigánka, vozík pán.

Sánka ľahký voz, chytro prestrie nos.

Voz panna, kurva saňa.

Voz spravodlivosť, sánka cigánka.

Sprav si dobre na mieste (doma), budeš mať pokoj na ceste.

Veď ešte ani kone, ani voly nevydochli.

V Ríme byť a pápeža nevidieť!

Voz viezť

Baba z voza, vozu ľahšie. – Koza z vozu, vozu lehčejši.

Keď voz namastíš, akobys’ tretieho koňa pripriahol.

Lepšie je viezť sa čo i na drgľavom voze, ako peši ísť dlhou cestou.

Ťarcha nie na voze, ale pod vozom.

Uväzuj stenúci, povezieš smejúci.

Zhovorčivý tovariš na ceste stojí za voz.

Za jazykom sa i do Ríma dostaneš. – Za jazykom i do pekla trafíš. – Za jazykom všade trafíš.

Zísť sa

Hory s dolami sa nezídu, ale ľudia s ľuďmi sa zídu. – Vrchy sa neschodia, ale ľudia sa schodia.

Živého je dobre vézci, dze nemôže, mosí zlézci.

Cesta

Porekadlá a úslovia

Cesta ako železo.

Cesta hladká, rovná ako sklo.

Cesta ako peniaz.

Cesta na zlomkrky.

Cesta dobreže dušu z človeka nevytrasie.

Cesta strmá ako do dachu.

Vari sa čertovi reťaz roztrhla, keď tú cestu meral.

Bolo by dosť vtákovi prelietať, čo ten prešiel.

Dobrý chodec i zajaca by vybehal.

Hijó, stará, tu ťa nechám!

Hijó, štyri hony za dva dni!

Hore Nemec, dolu Nemec!

Hore nohavice, ideme cez mesto!

Nevie ani psovi cestu ukázať.

Obul nové krpce.

Prišiel na vlastnej príležitosti. – Prišiel ako pán pes.

Rád buď, že si doma.

Slnko nízko, šábes blízko, do Brna ďaleko, pohni!

Šiel do sveta na skusy. – Šiel sveta skúsiť.

Ťahajú tie kone ako kravy.

To je dobrý potisk. – To je dobrý prípor.

Uplietol hodný mrváň.

Tanec

Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, a dievčatká plačú, že sa nevyskáču.

Hopsa, chlapci, do radu!

Išla z rúk do rúk a stála ako drúk.

Len by zahrali na hlasné drievce.

Mak drví. – Tancuje, ani čo by mak drvil.

Natriasa sa ako pyteľ vo mlyne.

Panenka jak putenka, tancuje sa s nú jak s mechem.

Petržlen predáva.

Stála, dobre (že) jamu nevystála.

Šibaj bičom barana, ihráme sa do rána!

Šuhajko záhorský, drž sa po paholsky!

Tancuje ako na zvrtalku. – Tancuje ľahko ako pierko. – Tancuje ako pinka.

Tanečník ako za vozom opálka.

Tancujte myši, kde ktorá slyší.

Tancoval, len tak opätkoval. – Tancoval, dobreže sa povaly hlavou nedotýkal. – Tancoval, len tak tľapkal dlaňou o sáru. – Tancoval, mal sa potrhať. – Tancoval o dušu. – Tancoval, akoby ho najal.

Už je dievča vyvedené!

Vyskočil na nebožiec.

Krv

Príslovia

Čo je z krvi, to sa mrví.

I to je z tej krvi, čo sa rada mrví.

Krv nie voda, žily nie motúze.

Kto je mŕtvy, tomu hrob, kto je živý, tomu hop!

Kto umrel, už je tam, moje nôžky sem i tam!

Srdce

Pokora je v srdci.

Smútok v srdci, nohy v tanci.

V tanci ide ako v otčenáši; príde domov, ledva nohy vláči.

Vtedy sa pánboh raduje, keď muž so ženou tancuje.