Ľudský rozum


Rozličnosť umu, rozumu

Hlava

Príslovia

Čo hlava, to rozum. — Rozum — hlava.

Dve hlavy nevejdu pod jeden kapeluch.

Koľko hláv, toľko rozumov. — Koľko hláv, toľko klobúkov.

Moja hlava nenie kalendár.

Sto hláv, sto rozumov.

Každý fučí, ako sa naučí.

Každý po svojom rozume robí. — Nech každý za svojím rozumom ide.

Každý si tak pomáha, ako vie.

Každý tak chváli boha, ako zná.

Každý vták ináč spieva.

Koľko ľudí, toľko myslí.

Nemôže každý všetko vedieť.

Všetci ľudia všetko vedia.

Hodnota rozumu, vedomostí

Čo človek vie, to je všetko dobre.

Kto má rozum, má všetko.

Lepšie rozumom ako kolom.

Lepšie znať, ako mať. — Lepšie dačo znať, ako mnoho mať.

Lepší kus rozumu ako palica na siahu.

Múdremu povedz slovo, vykoná, čo treba.

Na múdreho mihni, a už vie.

Na múdrych ľuďoch stojí svet, a na bláznoch tma.

Rozum drahá partéka.

Rozumného človeka každý má v poctivosti.

Rozum — žiadne čary. — Šikovnosť — žiadne čary.

To ani voda nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.

Učený rozum drahý, vrodený drahší.

Viac je rozum než šťastie.

Zlato

Lepší rozum ako zlato.

Lót rozumu viacej váži ako cent zlata.

Zlato bez rozumu blato.

Nadobúdanie vedomostí; nedbanlivosť v učení

Aký učiteľ, taká škola. — Aký učiteľ, taký učeň.

Bez múky nieto náuky.

Čím vyššie vyjdeš, tým ďalej dovidíš.

Človek sa musí do smrti učiť a ešte sa nedoučí. — Človek sa nikdy nepreučí.

Dobrý kňaz sa do smrti učí.

Keď sa vypsíme, i z nás budú ľudia.

Kniha

Bol jeden mních, mal moc kníh, nevedel nič z nich.

Krava i vôl knihy majú, a predsa čítať neznajú.

Napľujem (nás…) do kníh, keď neviem nič z nich.

Škola nie je zajac, knižka nie líška.

Z knihy múdry, z hlavy sprostý. — Z knihy múdry, bez knihy nemý.

Žiak bez knihy, vojak bez zbroja.

Kto nikdy do vody nejde, plávať sa nenaučí.

Kto sa mučí, ten sa učí. — Kto sa učí, ten sa mučí.

Kto sa neučí, nevie.

Múdry nebýva, kto sa neučieva.

Múdry sa nik nenarodil.

Rozum sa brúsi cvičením.

Ťažko toho vodiť, kto sám nechce chodiť.

Učený nikto z neba nespadol.

Žiadna hanba od kohokoľvek sa učiť.

Nevedomosť, hlúposť; zdanlivá vedomosť

Aká gramatika, taká politika.

Aká roľa, taká úroda.

Vedieť

Huncút, kto lepšie urobí, ako vie.

Vie, keď aj nie kovať, aspoň mechy ťahať.

S tebou reč a s koňom otčenáš.

Zhováraj sa s ním a s kobylou sa modli, to je jedno. — S koňom sa modliť a so somárom sa zhovárať, všetko jedno.

Zo slamy bude len sečka.

Z prázdneho duba iba sova. — Z prázdneho duba iba vrabec alebo sova. — Z pustej stodoly iba sova vyletí.

Teľa vôl

Chovaj teľa, bude z neho vôl.

Jalová krava neuliahne teľa.

S cebu hutoric, s celecem śe modlic.

Teľa do školy, vôl zo školy.

Vošlo tela, vrátil sa vôl.

Vola hoc bys’ ho prez celý svet previedol, len volom bude.

Vôl má vysoké čelo a je sprostý vôl.

Umný, ale nerozumný.

Umu dosť, ale rozumu málo.

Sprostý sprosták

Deravý mechúr nenaduješ, sprostáka darmo učiť budeš.

Keď jeden sprostý skalu do studne hodí, ani desať múdrych ju nevytiahne.

Sprosták nikdy dobre nenarobil.

Sprostákovi len cepy do ruky. — Braček, tebe len cepy do ruky.

Sprostého kam chceš strčiť môžeš.

Sprostého postrč, múdremu povedz.

Sprostý ani vravieť, ani mlčať nevie.

Rozum

Aký rozum, taký účinok.

Čo durnemu po rozume!

Čo bláznovi po rozume, keď ho nemá. — Pes bláznovi po rozume, keď ho nemá, nebanuje.

Dajže mu rozumu, keď ho nemá. — Dajže mu rozumu, keď ho sám nemáš. — Dajže mu rozumu, keď neprijme.

Kde nedôjde rozum, dôjde klin.

Lievikom rozumu nikomu nenaleješ.

Má rozum, ale ho nevie užiť.

Slabý rozum po svojej hlave jazdí.

Slepý nemôže súdiť o farbách. Adalb.

Osol somár

Nesvedčí oslovi červené sedlo. — Nesvedčí oslovi cifrované sedlo.

Osla bárs do Viedne poženieš, predsa zostane len oslom.

Osol oslovi najlepšie sa páči.

Panebože, akého si ma dal, taký ti tancujem.

Prázdny voz sa nezasekne.

Múdry mudrc

Brada nerobí mudrca.

Kto sa neblázni, preto ešte nenie múdry.

Mnoho múdry nedobre mudruje.

Neni to múdry, čo veľa vie, ale kto vie, čo mu treba.

Nebude zo záprdka kuraťa.

Nechaj tak, čomu si sa neučil.

Nenie to každému pridanica.

Nie každý Cigán kováč.

Nie každý kosec, čo kosu na pleci nosí.

Nie každý kováč, čo je začadený.

Nie každý mních, čo kutňu nosí.

Nie každý mlynár, čo zamúčený klobúk nosí.

Nie každý oráč, čo pluh v ruke drží.

Nie pre každého v noci lampáš.

Nie z každého dreva môže byť poleno.

Nie z každého žiaka bude kňaz.

Krava

Krava nevyliahne žriebä.

Niektorá krava celé hovädo.

Hlúpy hlupák

Čo jeden hlupák skazí, to sto múdrych nenapraví.

Hlúpy sa na všetkom len smeje.

Kto je od narodenia hlúpy, v apatické to nekúpi. — Kto je od narodenia hlúpy, ani v Paríži rozum nekúpi.

Múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz.

Na múdreho mihni, hlúpeho drgni.

Komu pánboh nedaruje, tomu kováč neukuje. — Komu pánboh nedaruje, v apatieke nekúpi.

Hluchý

Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.

Nemý hluchému nespomôže.

Hlava

Aká hlava, taký rozum.

Hľadaj v suchej hlave mozgy.

Kto nemá v hlave, v sklepe nekúpi.

Na tvári brázda a hlava prázdna.

Prázdna hlava nebolieva.

Blázon

Blázna mlčaním odbavíš.

Bláznovi je aj drevený groš dobrý.

Bláznov nesejú, a rodia sa.

Blázni sa všade nájdu.

Bláznov všade dosť.

Blázon každého za blázna drží.

Dva blázni slobodní.

Jeden blázon urobí sto bláznov. — Jeden blázon desať iných oblázni.

Ľahko byť bláznom, kde chybuje rozum.

Lepšie s múdrym plakať, ako s bláznom skákať.

Lepší jeden múdry, ako tisíc bláznov.

Múdra rada pre múdrych a pre bláznov palica.

Na vajcia nenie dobre položiť blázna.

Nechaj bláznov blázny byť.

S bláznom ani boh nič nevyvedie.

S bláznom najlepšie pokoj mať.

S bláznom ničoho nevykonáš.

Ťažko múdremu medzi blázny hovoriť.

U blázna je i reč bláznovská.

Z blázna nebude len blázon. — Blázon je len blázon a zostane naveky bláznom.

Čomu nerozumieš, to nehaň!

Čože je z veľkej stodoly, keď je pustá!

Nezrovnalosti vonkajšieho zjavu s rozumom, rozumu so skutkom

Dakedy aj z pustej stodoly sova vyletí.

Dakedy mudry pochybi, dakedy zas blazen trafi.

I čierna kvočka biele vajce znesie.

I pod otrhaným klobúkom často múdra hlava býva.

I sova na svetlo hladí.

Keď sa kôň potkne, hodne sa potkne.

Keď sa múdry pošpatí, to sa hodne pošpatí. — Keď múdry chybí, hodne chybí.

Ľudia chatrní mávajú rozum jadrný.

Malý, ale má „rožum do pánbocha“.

Malý žobrák nosí veľkú kapsu. — Malý žobrák chodí s veľkou palicou.

Múdry sa o málo neošudí.

Niekedy i Kubo dobre povie.

Pravda vyšla z kúta.

Výčitky nerozumnému, zábudlivému, nepozornému, roztržitému

Bohu ku cti a ľudom na posmech.

Kto nedočuje, nech sa domyslí.

Kto nemá v hlave, má v pätách. — Kto nemá v hlave, má v nohách.

Kto nevie umom, musí vreckom.

Kto rozumom nestačí, nech kolenom dotlačí.

Len múdre a bez rozumu!

Napíš si druhý raz na kríž uhľom do kochu!

Neobzeraj sa po strakách!

Okuliare na nos!

Pán farár dva razy na kancli nekáže.

Urob si druhý raz uzlík!

Uši

Daj si uši vystriekať!

Nastrč si uši a počúvaj! — Natiahni si uši a počúvaj!

Počúvaj ušami, nie zadkom!

Uviaž si to druhý raz na nos!

Súcosť

Dobrá práca sama sa chváli.

Dobrá sliepka i v žihľave vajce znesie.

Dobrý kôň i na maštali kupca nájde, a podlého po jarmokoch vodia.

Dobrý pisár i planým perom napíše.

Kto je múdry, aj piva navarí.

Oberučnému kováčovi remeslo sa darí.

Práca chváli majstra.

Žeravý uhoľ páli, koniec dielo chváli.

Z človeka majster.

Rozum a jeho prejavy

Vedomosti, dobrá pamäť

Hlava

Porekadlá a úslovia

Má hlavu na svojom mieste.

Má viac v päte ako iný v hlave.

Nemá otruby ani sečku v hlave.

Nie je na hlavu padnutý.

Škoda tej hlavy!

To je múdra hlava. — To je otvorená hlava.

Je dobre podkovaný. — Je dobre osedlaný. — Je dobre obutý.

Má filipa.

Má to na päť prstoch. — Má všetkých päť spolu.

Nie je v temeno urazený.

Sečka

Nemá sečku pod kačku, môže byť ministrom. Adalb. Głowa 105. — Nenosí sečku pod klobúkom.

Starý je to kalendár.

Škola

Nechodil poza školu. — Nechodil nadarmo do školy.

Trinástu vychodil školu.

To je rozum nad rozumom.

Vie mená hubám.

Vie to odriekať ako otčenáš. Vie to odriekať akoby hrachom sypal.

Vie viac ako halušky jesť. — Vie viac ako kašu dúchať. — Vie viac ako chlieb jesť.

Dovtípenie sa, presvedčenie sa

Rozum

Chytil sa rozumu. — Doložil sa rozumu. — Pohol rozumom.

Tak mu to na pamäť prišlo ako starej babe parta. — Tak mu to na pamäť prišlo ako cigánovi nôta.

Už je doma. — Už sme doma. — Už to máme.

Už vie, koľko bilo. — Už vie, skadiaľ vietor duje. — Už vie, skadiaľ vietor veje. — Už vie, z ktorého kríka je to zajac.

Vošiel do toho ako starý kôň do štverní.

Zavrtelo mu to mozgom.

Hlava

Po hlave sa tĺkol.

Pochodilo mu to po hlave. — Pobehalo mu to po hlave.

Svitlo mu v hlave. — Svitlo mu v rožku. — Svitlo mu v mozgu.

Trafil klinec na hlavu.

Má nos. — Má dobrý nos. — Má nos, našiel vtáča v hniezde.

Otvorili sa mu oči. — Svitlo mu v očiach.

Čelo

Bil sa v čelo. — Do čela sa udrel.

Beľmo

Spadlo mu beľmo z očí. — Strhol mu beľmo z očí.

Zábudlivosť, nedovtípenie sa, roztržitosť

Aha! dobre (že) ti oči nevykole.

Áno, či ste dobre spali?

Zabudnutie zabudnúť

Čo dávajú od zábudku? — Dostal od zábudku. — Od zábudku s maslom hrudku. — Od zábudku mastnú hrudku.

Zabudol sa pomýliť.

Zabudol som na to ako na smrť.

Voda

Na brehu ležal a vody žiadal. Pri studni stojí a vody pýta.

Ucho uši

Kameň ti v ušiach! — Kameň ti v ušiach a soľ v očiach!

Má hluchú muchu v uchu. — Má špunty v ušiach. — Má v ušiach kameň zakovaný.

Počul vietor, ale nevie odkiaľ. — Počul zvoniť, ale nevie kde. — Počul zvoniť, ale nie zazváňať.

Sedí si na ušiach.

Hlava

Nemá hlavu na svojom mieste.

To mu už dávno z hlavy vyšumelo.

Už ho z toho hlava nebolí.

Vyletelo mu to z hlavy ako operené vrabce z hniezda. — Vyfučalo mu to z kotrby.

Koňa hľadal a na ňom sedel.

Len sa mi tak na jazyku pletie.

Má kuraciu pamäť. — Má pamäť ako krava.

Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol.

Nevidí horu pre stromy.

Oči

Má oči, a nevidí; má uši, a neslyší. — Má oči vo vrecku. — Nevidí pre oči.

O poludní nevidí.

Pod nosom mu je, a nevidí.

To by už aj slepý videl.

Vo dne chodí s lampášom.

Hlúposť, nevedomosť

Barak, baran, bibas, bludár, haľama, haraburda, hlupák, hovädo, chuchma, chuchmička, chumaj, chňupák, jašo, Jano drevený, Kelerova trúba, kôň, krava, Kubo sprostý, lanko, mamľas, motoch, motovidlo, mumaj, mumák, našialistý, netrebný, osol, pochabec, pochábeľ, pletkár, pletniak, sadlakurka, somár, sprosták, sprostina, syseľ, šaľo, šalabachter, šaľuga, šašo, šialenec, špalek, taranda, telivo, telpis, teliar, tetivo, trkvas, trúb, trúba, trubiroh, trulant, truľo, trup, trupák, trupavec, ťuťmák, ušiak, vôl, zamotal, zvetrelec.

Balabuší, balácha, baluší, halabuší, pletie, tára, zdivel sa, zduj sa!, zblaznel sa, zmatožil sa, zmyšil sa, zošalel sa, spochabel sa.

Zvonec

Nechybuje mu iba zvonec.

Nosí zvonec. — Nosí kuklu.

Opica so zvoncom.

Temä. temeno temiacko

Má mäkké temiačko. — Má temiačko pritlačené. — Na temiačko padol.

V temeno urazený.

To by ani krave nebolo napadlo.

To pre teba grécky.

Tratí nôty.

Uši mu narástli.

Už si lapil psa za chvost.

Veď si vari nie od prvôstky.

Veď ten zase vytrielil! — Veď ten zase vykázal!

Všetko vie, len to nevie.

Vyšiel z koľaje.

Z teba ani pes!

Teľa

Skorej by tela naučil ako jeho.

To je svätojánske teľa.

Ty teľa, keď narastieš, bude z teba vôl!

Škola

Chodí poza školu.

Ledva školy ovoňal. — Ledva školský prach zo seba striasol (a už sa robí najmúdrejším atď.).

Škola mu smrdí.

Tak si vedie múdro ako za groš pes.

Sprostý

Najprvší medzi sprostými.

Sprostá kotrba.

Sprostý ako baran. — Sprostý ako baraní roh. — Sprostý ako basa. — Sprostý ako býk. — Sprostý ako furmanova bôta. — Sprostá ako hus. — Sprostý ako kapustný hlúb. — Sprostý ako noc. — Sprostý ako pantok. — Sprostý ako pastierova trúba. — Sprostý ako peň. — Sprostý ako somár. — Sprostý ako Talafúz. — Sprostý ako teľa. — Sprostý ako telica. — Sprostý ako tĺk. — Sprostý ako vôl.

Rozum rozumieť

Či máš šialený rozum?

Dal rozum do árendy.

Iba ak sa ti rozum čistí! — Iba ak si sa s rozumom pominul! — Iba ak z rozumu postupuješ!

Je s pochybeným rozumom.

Kaput hlava, rozum na retiazke! — Kaput hlava, v zadku rozum!

Maj rozum! — Ba, maj rozum!

Má rozum doskami zabitý. — Má rozumu, čo by vrabec naraz vypil. — Má toľko rozumu ako vrabec svedomia. — Má rozumu v sáre.

Na rozume chytený. — Na rozume pomätený. — Na rozume porazený. — Na rozume pošinutý.

Na rozume si sedel.

Nemá ani kúska rozumu. — Nemá ani kvapky rozumu. — Nemá ani za grajciar rozumu. — Nemá ani za babku rozumu.

Nemá dobrého rozumu. — Nemá zdravého rozumu. — Nemá zrelého rozumu. — Nemá rozumu ako malé dieťa. — Nemá splna rozumu.

Padol mu rozum za sáru.

Pohol rozumom ako krava chvostom.

Pozbavil sa rozumu. — Pozbudol rozumu.

Rozum, človeče, rozum!

Rozum ho premáha.

Rozumie (sa) do toho ako hus do piva. — Rozumie (sa) do toho ako koza petržlenu. — Rozumie (sa) do toho ako krava muškátu. — Rozumie (sa) do toho ako sliepka do piva a hus do neba. — Rozumie sa do toho ako žaba do orechov. — Rozumie tomu ako osol harfe a sliepka pivu.

Rozumy tratí. — Nuž či si rozum potratil? — Či ty rozum tratíš?

Rozum mu kypí.

Rozum si prepil.

To je nie po ničom, ani po rozume, ani po pravde.

To je rozum!

Ušiel mu rozum do zadku.

Osol

Hotový osol, len veľké uši mu chýbajú.

Krista Pána osol.

Ó, ty dube!

Pojedol šialené huby.

Pol hoväda, pol koňa.

Prvý od zadku.

Pustý je horný zámok. — Prázdny je horný zámok, nenie pán doma.

Múdrosť múdry (Ironicky.)

Je v ňom múdrosti ako v komárovi sadla.

Múdra hlava papierová. — Múdra hlava z Kocúrkova.

Múdry ako práznovický richtár. — Múdry ako práznodvorský richtár. — Múdry ako Šalamúnove plundre. — Múdry ako Šalamúnove pudlo. — Múdry ako hus v nebi.

Múdrosť mu prevyšuje rozum.

Na to on nemá fifi.

Nechápe, iba keby mu na lopate podal.

Nechybuje mu iné, iba baranie rohy.

Nemá mysli doma. — Nemá všetkých doma. — Nemá všetkých svojich domácich. — Nemá všetkých pod čapicu. — Nemá všetkých pod širákom.

Nerob zmuty, golomuty. — Nerob zmuty, galamuty.

Nevidí ďalej od nosa. — Ide za nosom.

Nevie ani, kadiaľ hus ští, a mieša sa do toho.

Nevie ani ústa rozdrapiť. — Nevie ani ústa rozpantať.

Nič nemožno z neho vybiť.

Hlava hlavička

Buková hlava. — Dubová hlava. — Buková kotrba. — Dubová kotrba.

Hlava ako baňa, a rozumu nič. — Hlava veľká ako merica, a predsa sprostá.

Hlavná osnova sa mu trhá.

Hlavu stratil.

Iba ak máš ošiaľ v hlave?!

Má hlavu ako zo železa.

Má motolice v hlave. — Má strečky v hlave. — Má šiaľ v hlave. — Má čemer v hlave. — Má v hlave Otruby.

Má tvrdú hlavu. — Je tvrdej hlavy. — Môj otec nebohý mal slamené nohy a hlavu dubovú, chvála pánubohu!

Na hlavu padnutý; na hlavu udretý.

Obročnicu má na hlave.

Prázdna hlava.

Rechtor z Lopašova, hlava ako sova.

Škoda tej hlavy, že ju plecia nosia. — Škoda tvojej múdrej hlavy, že si sprostý.

To je hlavička!

V hlavu zachádza.

Hotový vôl, len trávu žrať.

Iba ak sa ti dačo ukazuje! Iba ak sa ti sníva! — Či sa ti sníva, či čo sa ti robí? — Iba ak sa ti v očiach mení. — Iba ak si sa nadragule napil. — Iba ak si sa opil! — Iba čo haraburdí.

Jedno koliesko mu brnčí.

Kams’ podel oči?

Košom udretý. — Vrecom udretý. — Mechom udretý.

Ký parom ťa oslepil? — Ký parom ťa omátal?

Lámu sa mu kolesá.

Len sa mu tak svet blyští.

Len taký tĺk je z neho.

Ľuľok s’ požral?

Má čerta v nose, len nevie, v ktorej dierke.

Má kone, ale kočiš chybuje.

Mamľas je lekvárový osúch.

Milý brachu, ešte poješ mnoho slovenského hrachu (až sa to naučíš)!Ľuľok s’ požral?

Mozgy sa mu pomútili.

Môžeš mu i do zadku trúbiť, nič s ním nevykážeš.

Blázon bláznivý blaznieť sa

Bláznivý ako vietor.

Či sa blaznieš? — Či si blázon, či mňa máš za blázna? — Či som ja blázon, či ty? — Jeden z nás dvoch je blázon, ale ja nie. — Ty pochabý, bláznivý košút!

Božie hoviadko.

Či sa šalie, či čo sa mu robí?

Či si slepý, či nevidíš, či nepočuješ?

Ešte musíš moc kaše pojesť, kým sa to naučíš.

Súcosť, schopnosť

Dobre sa vycibril medzi ľuďmi.

Ešte ta zbaví od mladého majstra.

Hodno mu je ruky pozlátiť.

Spraví, čo do ruky chytí.

Stojí za druhých dvoch.

Šikovný ako parom. — Šikovný ako strela.

Tisíc kumštov majster.

To (mu) ide ako po masle. — To (mu) ide ako po liehach. — To (mu) ide ako po mydle.

To je medzi svetom vykublaný.

To je moja pravá ruka.

Trafí i poslepiačky.

Všetko z neho vystane.

Neschopnosť

Akoby kolom dvíhal. — Akoby perie páral. — Akoby z kutla strieľal.

Ako čo by kury pohrabali. — Ako čo by kury popaprali.

Ako prišiel, tak odišiel.

Ako rohatý vôl — všetko rozhádže.

Akýže si netrebný!

Ani do rady, ani do vady. — Ani povidomky, ani poslepiačky. — Ani reči, ani kroči. — Ani žák, ani dvorák.

Buch sem, buch tam!

Capa odral. — Capa zabil. — Capa zastrelil.

Čert

Bol čertu cestu dlžen.

Čert ho najal. — Čerti ho to spískali. — Čert mu to kázal.

Čertov vystrája. — Paromov vystrája.

Nech čert vezme takú robotu! — Nech čert berie takú robotu!

Čoho sa dotkne, všetko mu z ruky letí.

Čo len bude z teba o sto rokov? Medveď!

Dal sa ti ťarbák pozdraviť.

Dlhšia košeľa než kaftan.

Do tej flinty nerozumiem!

Do unovania vodu prelievať.

Frajšták išiel, Frajšták prišiel.

Hoden je spod živého pňa huby jesť.

Hoden chvály jak pes kyjaca. — Hoden chvály ako slepý pes na hone.

Iba čo druhému zavadzia. — Iba čo druhému chuť odoberá.

Ide ako voz bez oja.

Ide mu to ako slepému tkáčovi útok.

Ide nazad ako rak.

Jednou rukou stavia, druhou rúca.

Je to s ním ako s bránou do hory.

Kade horí, tade hasne.

Kam noha, tam ruka; kam ocas, tam hlava.

Každej veci musí na krk stúpiť.

Kde padlo, tam sadlo.

Keď chceš zajaca, lapiť, udri sa dobre po kolene, alebo mu nasyp soli na chvost!

Kukučka ho chváli.

Ký je to čert za robota, jedna čižma, druhá bôta!

Lelky chytá.

Len tak na šuch buch robí.

Matuzalemský plot.

Nemá to ani hlavy ani nôh. — Nemá to ani hlavy, ani ruky. — Nemá to ani hlavy, ani päty.

Neskoro neskorý

Neskorý kňaz ho krstil.

Ten i na súdny deň dôjde neskoro.

Všade neskoro dôjde.

Nie pol ledačoho, ale celé.

No veď si ty tomu dal!

Opaladlo, koryto, neobrátils’, pozri to!

Pobúchal, pomlátil, navnivoč obrátil.

Pod kepeňom frčky a o stenu hrach hádzal.

Prišiel s ústy na chrústy.

Robí to ako stolček od Lucie.

Robí všetko od buka do buka. — Robí všetko voslep.

Robota ako v rukaviciach.

Šaša do lesa, šaša von z lesa!

S daromninami sa zaoberá.

Si ty chlap — hnoj robiť!

Smoly do ruky!

Súci ako motovidlo do kapsy.

Šikovný ako bôbový snop. — Šikovný ako drevená olmária. — Šikovný ako holý v tŕni. — Šikovný ako olovený vták. — Šikovný ako vôl do koča.

Tak nech sa mele, leda rumplovalo!

Tak vykonal, ako ten, čo mydlo jedol a krochmeľom si zajedal.

Ťažký furman.

To ide ako v lete na saniach.

To je ostatná litera v abecede.

To je tupý šíp.

Trafil medzi holuby.

Trochu mimo, ostatné von.

Ty sa do toho remesla nerozumieš.

Usporiadal si to ako sviňa mech.

Už sa preučil.

Už skratnel.

Vlas okresáva.

Všade bol a nič nevykonal.

Všade primrzne.

Všetko čím hore, tým dolu obrátil. — Všetko na paseku obrátil.

Všetko strepal dovedna.

Vyčíňa od výmyslu sveta. — Vystrája od výmyslu sveta. — Stvára od výmyslu sveta.

Vyčíňa samé šarapaty.

Začal len jednou rukou.

Za chvost lapá.

Zaslúžil, aby mu niekto hlavu do fáteľa zašil.

Zas paroma vyviedol! — Zas voľákeho čerta vykutral! — Zas voľákeho čerta vyhútal! — Zas voľákeho čerta vymyslel!

Z motyky naprázdno do sveta vystrelil. — Z motovidla naprázdno do sveta vystrelil.