Všeobecné pravidlá múdrosti a opatrnosti


Vzácnosť a stupne dobrého

Čo má byť kyslé, nech bude s octom.

Dobré

Aj to šuták, čo pekno rád nevidí a dobro radšej.

Dobré je dobré a lepšie je lepšie. — Nieto lepšie ako dobré, a krajšie ako pekné.

Dobré mäso sa na každej dedine predá.

Dobré sa samo chváli.

Dobrému vínu nenačim viechy. — Dobré víno i bez viechy vypijú.

Dobrý kôň i na maštali kupca nájde.

Radšej menej a dobre, ako mnoho a zle. — Radšej menej, ale dobrého.

Jedno slnce stojí za všetky hviezdy.

Kára nie je voz.

Každá polievka je lepšia, keď je pripražená.

Keď má byť mokro, nech tečie.

Lepší zlata kus ako z olova hus.

Vlastným pričinením k pokroku a blahobytu

Človeče, varuj sa a boh ti pomôže.

Človek šije v tom sám sebe pánboh.

Kto sa chráni i boh ho ochráni.

Kto sa na čo vzmáha, vše mu pánboh pomáha.

Kto sa neopúšťa, ani boh ho neopustí.

Kto sa opustí, i boh ho opustí.

Čo je v poli, nech sa tmolí!

Čo je živé, len sa hýbe. — Kto je živý, nech sa hýbe.

Čo môžeš urobiť sám, urob si sám.

Chcieť nechcieť

Komu sa chce, i môže; komu sa nechce, ani nemôže. — Kto chce, všetko môže.

Ťažko toho vodziť, chto sám nesce chodziť.

Zlý vojak, ktorý nechce byť generálom.

I najtenšia pavučina ku slncu sa pohýna.

Každé nech sa hádže, ako vládze.

Každý je sám svojho šťastia kováč.

Kto Hada, nachodí. — Kto chodí, nachodí. — Kto chodí, vychodí. — Kto chodí, dochodí.

Kto lezne, ten vezme. — Ak nelezneš, nič nevezmeš.

Samé božekanie ohňa nezaleje.

S rukami vo vreckách nič nevykonáš.

Usilovnosť všetko premôže.

Vôľa

Dobrá vola všetko zdolá.

Chuť a dobrá vôľa človeka premáha.

Na dobrej vôli najviac záleží.

Vôľa cestu nájde, čo v šíry svet pôjde.

Vo snách ti nič nepadne do lona.

Znechávať sa

Kto sa na druhých znecháva, škodu, a nie osoh máva.

Len sa ty na druhých ľudí znechávaj, však uvidíš!

Neznechávaj sa na nikoho, čo môžeš, sprav si sám.

Rozhodnosť

Ak bude, dobre, ak nie, nie.

Vyhrať

Hraj, vyhráš!

Kto nepostaví, ani nevyhrá.

Kuráž platí, kocka hrá; kto postaví, ten vyhrá.

Smelý osmeliť sa

Ak sa neosmelíš, jakživ veľkej veci nevykonáš. — Ak neoželieš, jakživ veľkej veci nevykonáš.

Kto sa neosmelí, ten nič veľkého nedokáže.

Smelým sa darí.

Smelý šťastie máva.

Škoda, lebo osoh — smrť, lebo život!

Próba probovať

Kto probuje, nebanuje.

Próba nikam nedá.

Probuj svoje šťastie! — Probuj, za to nič nedáš.

Skoč oko, lebo zub. — Praskni oko, lebo zub.

Báť sa

Kto sa bojí mrazu, nech nesadí vinohrad.

Kto sa bojí, neobstojí. — Kto sa bojí, nič nestojí.

Kto sa šuchotu bojí, nech do hory nechodí.

Oko sa bojí, a ruka urobí.

Chto sa na ništ nenavedze, ten ničeho nevyvedze.

Kto chce rybu chytiť, musí ísť do vody.

Kto mnoho vyberá, preberie.

Kto nikdy nezačne, nikdy nedokončí.

Kým múdry mudroval, sprostý to vykonal.

Vytrvalosť, dúfanie v úspech; nádej v utrpení; cena trpezlivosti

Aj tebe ešte deň svitne!

Ako príde, tak odíde.

Aleže sa drž v kostiach!

Radosť

I bolesť má radosť.

Radosť chodí po žalosti.

Ruže rastú medzi tŕním.

Slnce slniečko

Ešte aj pred naším domom slnce svietiť bude.

Ešte sa úfaj svojmu slniečku. — Ešte slnce naveky nezapadlo.

Po daždi zas slnce svieti. — Po búrke býva slnce.

Strom

Ani strom naraz nezotnú. — Na prvý úder sa strom než valí.

Tým, čo čakajú, zámky stavajú.

Trápenie

Starosť a trápenie — života korenie. — Trápenie — života korenie.

Trpieť trpezlivosť vytrpenie

Na vytrpení záleží.

Trpezlivosť najlepšia zelinka.

Trpezlivosť všetko premôže.

Trp; naveky zle nebude, ešte i dobre bude!

Ukáž, že si darmo kašu nedúchal. — Ukáž, že si darmo do školy nechodil. — Ukáž, že si darmo krpce nedral.

Vôľa dobrá

Dobrá vôľa robí smiech; za zlou vôľou ide hriech.

V boli treba byť dobrej vôli.

Za bačkorom čižma príde.

Začať začiatok

Každý začiatok býva ťažký. — Každý začiatok býva tvrdý.

Keď si začal, aj konaj.

Najtiaž začať, potom už ide.

Nie ten majster, ktorý začne, ale ktorý dokoná.

Radšej nezačať, ako nedokončiť.

Zasaď si kvietky: čakanku, mlčanku, stulipyštek.

Zlé

Dobré sa so zlým mieša.

Netrať nádeje, keď sa ti zle deje.

Zas bude dobre, keď zlé pominie. — Za zlým vždy dobré chodí.

Zlé sa zlým hojí. — Zlé sa zlým vyháňa.

Železo sa železom ostrí.

Žiadne nešťastie večne netrvalo.

Orech

Kto chce jadro, musí orech prehryznúť.

Kto orech kúpil, musí spolu i škrupinu prijať.

Polovičná práca, žiadna práca.

Príde i na teba rad.

Príde ti to teraz tvrdo, ale potom bude hrdo.

Oheň (dym)

Kto dym zniesť nemôže, tomu ťažko zohrievať sa pri ohni. — Kto sa chce pri ohni zohriať, nesmie sa báť dymu.

Kto chce mať oheň, musí aj dym trpieť.

Zlato sa v ohni probuje.

Boh

Ani pánboh svet naraz nestvoril.

Poručeno bohu a ostatné na kostol!

Boj bojovať

Bez boja niet víťazstva. — Kto nebojuje, nezvíťazí

Buď čímkoľvek, len buď dokonalým.

Bude!

Akosi bolo, akosi bude! — Bude, ako bude! — Nech bude, ako bude!

Cesta

Čo je už v ceste, nech len ide.

Iď svojou cestou, nedbaj na nikoho!

Kto chce furmaniť, musí cestu nehaniť. — Kto rád furmaní, zlú cestu nech nehaní.

Nezostaňte stáť vprostred cesty!

Čas

Bez času nič nenie.

Čas a trpezlivosť ruže donáša.

Čas ruže donáša.

Čas sa vyčkať musí.

Čas všetko zahojí. — Čas všetko napraví.

Dobrému čas neujde.

Dočkaj času sťa hus klasu.

Keď už nič nemôže, čas spomôže.

Lekár hojí telesné, čas duševné rany.

Po nečase čas býva. — Po zlom čase pekne býva.

Príde čas i tvoja hodina.

Starosť pred časom donáša šediny.

Za časom všetko príde.

Čo do sveta pošleš, to sa ti domov navráti.

Čo nemáme, to mať môžme, len sa majme radi!

Čo nie je dnes, môže byť zajtra.

Čo nie je, to môže byť.

Čo nie na jednom, to na druhom.

Čo sa vlečie, neutečie.

Dobré

Ani by sme nevedeli, čo je dobré, keby nebolo zlého.

Dobrého nehoden, kto zlého neskúsil.

Dúfaj a nezúfaj!

Ešte i mne pánboh zasvieti, keď nie sviečkou, hoc len paličkou.

Ešte všetky dni nezapadli!

Chyba

Chyba neplatí.

S chybami začíname.

I dub bol kedysi len žaluďom.

I horšie býva, a nechvália.

Jak śe vysuší, tak śe vykruši.

Kde bieda veľká, tam pomoc blízka.

Kde cengajú, i zvonia.

Kde sú bosrmani, tam sú i slivky.

Keby všetko bolo sladké, čo bude horké a kyslé?

Kedy, tedy, keď nie, vtedy.

Keď máš koňa, o sedlo sa nestaraj. — Kto má koňa, ľahko naň sedlo nájde.

Keď nie po prvé, podarí sa po druhé.

Keď sa nestalo to, čo si si žiadal, žiadaj si to, čo sa stalo.

Keď si sa chytil plávať, tak plávaj.

Keď sme sa pohli, ta poďme! — Keď sme sa pustili, ta poďme! — Keď sme sa dali ísť, ta poďme!

Kto vydrží, ten vyhrá.

Lepšie na jednu nohu kuľhať, ako na obe.

Myseľ myšlienka

Dobrá myseľ a veselá viac stojí, lež zlata veľa.

Dobrá myseľ v tŕni rastie.

Napi sa dobrej mysli. — Napi sa dobromyslového vína.

Od veľa myšlienok hlava bolí.

Veselá myseľ — polovica zdravia.

Neboj sa, ani vo vojne všetkých nepobijú.

Netreba kepeňa predošlému dažďu.

Nič preto, vyschne blato, bude leto. — Nič to preto, že je blato; príde vietor, vyfúka to. — Nič to preto, že je blato, príde slnko, ohreje to a zase len bude leto.

Nie vždy v saku ryba, dakedy aj žaba.

Zlá náhlivosť

Bezpečnejšie krokom, ako skokom.

Čo śe vari, naj śe vyvari.

Čo je v piesni, nech sa kliesni.

Čím skoršie, tým horšie.

Pomaly

Kto pomaly ide, dobre ide.

Pomaly ďalej ujdeš.

Pomaly, nenáhli!

Prudké skoky nie vždy sa daria.

Radšej hamovať, ako banovať.

Náhly náhlivosť

Kto sa náhli, často sa prenáhli.

Kto veľmi náhli, ľahko sa popáli.

Lenivosť mrcha, náhlivosť horšia.

Náhla robota, zlá robota.

Náhlivá robota z rúk padá.

Náhlivý pes slepé štence kotí.

Nenáhli, ale potiahni!

Nechoď skôr do kostola, ako vyzváňajú.

Nechoď z mosta doprosta!

Nerob na zlomkrky!

Neskoro, ale sporo.

Opovážlivý, ale nerozvážlivý.

Deň

Dňom sa leto nezapozdí.

Jeden deň nie je rok.

Desaťkrát meraj a potom strihaj. — Dva razy meraj, raz strihaj.

Desať ráz rozmysli a raz rob.

Horúca polievka hubu opáli.

Chytrá robota dobrá nebýva.

Lačný nedovára, mokrý nedosúša, holý nedošíva.

Opatrnosť

Aj na malej hranke o veľa prísť môžeš.

Ak by som si nepremejšou, nuž by som zle prejšou.

Ako si postelieš, tak budeš ležať.

Ako si zapriahneš, tak potiahneš.

Zlé

Zlé nikdy netreba hľadať, príde samo. — Nešťastie netreba hľadať, príde samo.

Zle sa dlho nerobí.

Z malej rany býva veľká.

Zlato

Nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Nie z každej rudy býva zlato.

Veslo

Nechoď na vodu bez vesla! — Nepúšťaj sa na more bez vesla. — Nepúšťaj sa na hlbokú vodu bez vesla!

Páliť spáliť popáliť atď.

Keď sused horí, aj teba páli.

Kto sa ohňa chráni, toho neopáli.

Nejedz horúce, hubu si spáliš.

Nepchaj prst do ohňa, keď sa nechceš spáliť.

Nepchaj prsty do kaše, nuž sa nepopáliš. — Horúca kaša náhle opáli.

Nezahrávaj sa s ohňom, lebo sa popáliš.

Pazúrik uviazol, celý vtáčik zahynul.

Po akej ceste ideš, ta prídeš.

Prvá chyba kladie lavicu druhej.

Radšej sa z kratšej cesty navráť, akoby si mal zle pochodiť.

Rozum užitočný, nikdy nie zbytočný.

Rozváž si dobre, abys’ neobanoval.

Ryba najľahšie vo vode vykĺzne. — Číkovi je nikdy nie ľahšie vykĺznuť z ruky, ako kým je vo vode.

S flintou netreba žartovať.

S plameňom je zle hrať sa.

Opatrný opatrnosť

Bez opatrnosti je i múdrosť slepá.

Opatrného i pánboh opatruje.

Opatrnosti nezbýva.

Opatrnosť je matka bezpečnosti.

Opatrnosť všade dobrá.

Oči

Dobre je to spredku i zozadku oči mať.

Kto máš oči, viď; kto máš uši, čuj!

Otvor rozum, oči!

Pole má oči, les uši: chovaj sa všade, jak sluší.

Ústa zatváraj, oči otváraj!

Zajac s otvorenými očami spí.

Obzerať sa

Neobzeraj sa po strakách.

Obzeraj sa na zadné kolesá.

Iskra

Dobre je zavčasu iskru udusiť.

Z malej iskry veľký oheň býva. — Aj maličký oheň veliký les zapáli.

Kde je nitka najtenšia, tam sa najskorej urve. — Kde je nitka najtenšia, tam sa najskorej roztrhne.

Keď nevieš plávať, neskáč do vody.

Keď vták z klietky uletí, nečakaj, by sa vrátil. — Kto raz vtáčka z ruky pustí, sotva ho kedy dostane.

Kto si na zem sadá, ten nikdy nepadá. — Kto na zemi sedí, nebojí sa, že padne.

Hlúpy zle kúpi. — Hlúpy chytro kúpi, neskoro predá.

Ľahšie je zhubiť, ako spraviť.

Lépjěj sa krátce stydět, než dlho žalet.

Lepšia škodka než škoda.

Lepšia je hodinka na rozmýšľanie, ako rok na banovanie.

Lepšie dať vlnu ako ovcu.

Lepšie sa varovať, ako banovať.

Lepší rozmysel ako zámysel.

Merkuj sa, aby si sa nepopálil. — Merkuj sa, aby si zle nepochodil. — Merkuj sa, aby si zle neprešiel.

Na blato nenačim veľa dažďa.

Neber si nič na žart!

Nehraj, neprehráš! Adalb.

Nechytaj nôž za ostrie!

Nechoď na ľad, neporúcaš sa.

Nechoď za nosom!

Neliepaj sa ta, padneš!

Nepchaj prsty medzi dvere.

Nepil konár pod sebou!

Nerob nič huj, buj! — Nerob nič na bláznivosť. — Nerob nič vospust sveta! — Nerob paškálu, trafíš na skalu.

Never koži, čo sa do nej vloží.

Never podomletému brehu!

Nevolaj vlka z hory!

Nevsádzaj vši do kožucha, aby ti samy nevliezli.

Hľadieť

Hľaď ďalej od nosa. — Ďalej od nosa nevidí.

Hľaď na koniec! Adalb.

Čert

Nemaľuj čerta na stenu.

Nespomínaj čerta, je ti za pätami. — Nespomínaj čerta, zaraz príde.

Človek nikdy nie je dosť múdry. — Človek nikdy dosť nepremudruje.

Čo kto ľúbi, to ho hubí.

Čo sa hýbe, never mu!

Dobrého nikdy nazbyt. — Dobrého nikdy nezbýva.

Dobreže sa zapni! — Dobreže si podviaž gate! — Dobreže si pritiahni opasok! — Dobreže si pritiahni remeň!

Dokiaľ môžeš, chráň sa.

Dotiaľ chodí krčah do studne, kým sa nezabije.

Dupkom vyskoč, ale sa nepotoč!

Báť sa nebáť sa neboj sa

Aj Nebojsa zhorela. — Pri Nebojsi aj Galanta zhorela.

Aj nebojsa psi zožerú. — Aj nebojsa psi kúšu.

Každý sa vody bojí, keď je mútna.

Lepšie boj sa, ako neboj sa. — Lepšie varuj sa, ako neboj sa.

Výčitky pre neopatrnosť, svojhlavosť

Aká priadza, také plátno.

Aké koleso, taká koľaj.

Ako kto zomlel, tak pečie.

Ako nabil, tak vystrelil.

Ako sa stavia, tak stojí.

Ako si kto nasype, tak sa mu namele.

Ako si kto nasnuje, tak tká.

Blahoslavený, kto trpí a je vinovatý.

Navariť

Čo si si navaril, to jedz, a keď si si presolil, to je tvoja vec.

Kto si kaše navaril, nech si ju aj poje.

Kto si piva navaril, nech si ho i pije.

Na vinovatého akoby lopatu hrnul.

Nechal sa len naverímboha.

Okolo vody chodiť a nezamočiť sa, bol by zázrak.

Pánboh nikoho za vlasy do neba neťahá.

Pes, keď mu je najlepšie, vtedy sa zbesnie. — Pes, keď mu je najteplejšie, vtedy sa zbesnie. — Od rozkoše sa psi besnia.

Podľa ucha je väčšia diera, ako do ucha.

Pokuta za hriech!

Pozde je kebycha honiť!

Pozde zajaca chytať za chvost, keď si ho nechytil za uši.

Pozde zatvárať klietku, keď vtáča uletí.

Pozde zamykať stajňu, keď kravu vlk zožral. — Pozde zamykať stajňu, keď kone vyviedli.

Rada porada

Komu málo platí rada, ten nech pomoc inde hľadá.

Komu niet porady, tomu niet pomoci.

Tak ti treba, prečo nepočúvaš múdrych ľudí rady!

Ryba nejde na udicu, ale na žranicu.

Robiť

Ako kto robí, tak sa mu vodí. — Ako robíme, tak sa máme. — Ako si kto robí, tak sa má.

Čo robíš, sebe robíš.

Kto zle robí, sebe robí. — Kto dobre, sebe dobre; kto zle, sebe zle.

Robil si na svoju päsť.

Rozmýšľa, ako by na psotu vyšiel.

Sama hora proti sebe sekere porisko dáva.

Sám na seba uplietol korbáč. — Sám na seba uplietol bič.

Sám sebe lep na krídla hotuje.

Sám si podťal haluz pod sebou. — Pod sebou drevo rúbe. — Láme pod sebou konár.

Sám si pohubil šťastie. — Sám si prepásol šťastie.

Siať zasiať

Ako kto seje, tak žne. — Čo kto seje, to i veje. — Čo si zasial, to ti zišlo.

Tak neprídeš k zelenej ratolesti.

Tak ti treba, môžeš mať rozum!

Tak to býva, kto sa v lete neumýva! — Tak to býva, keď sa človek nepodíva!

Vôľa voľa zvoľa

Tvoja psia vôľa to urobila!

Urobil si naprotiveň kvôli!

Vôľa ho zopsula.

Zmrzela ho dobrá vôľa.

Zo zvole ide do nevôle.

Všetečný si ľahko utŕži.

Vtedy je dosci, keďz mu lámu kosci.

Zostaň si sám, buď pre seba pán!

Liať naliať sa

Iba vtedy prestane, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy začne, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy prosí, keď sa mu už za sáru leje. — Iba vtedy zvie, že je zle, keď sa mu už za golier naleje.

Pes nepláva, dokiaľ sa mu pod chvost neleje. — Pes nepláva, len keď sa mu do uší naleje.

Mršina, keď sa zháči, ani čo bys’ ju preťal, nepohne.

Na čo napriahol, dotiahol.

Kúpiť

Čo kutíš, to kúpiš.

Čo si kúpil, to si drž! — Čo si dostal, to si drž!

Chcieť nechcieť

Chceš dobre — nie!; chceš zle — až poskočím.

Chto nesce počúvat, nech sa dá podzubat.

Kto čo sám chce, nech nerepce.

Kto chodí, kade chce, nech si hľadá, kde chce.

Kto sa chce biť, musí tam byť.

Chytrý chytro dostane, ale nevyžiada.

Išiel len tak nazdarboh.

Jaký hlop, taký snop.

Kde bolí, tam boli.

Keby koza neskákala, nohy by si nezlámala.

Keď druhý do studne skočí, ty nemusíš.

Keď si sa lapil, drž sa!

Keď ťa mrzí voš, hoď kožuch do ohňa!

Krutá hlava boľavá býva.

Kto koňovi pod chvostom býva, toho vše kôň kopne.

Kto nepočúva, tak sa mu vodí.

Kto pri dverách stojí, každý ho uderí.

Kto sa do pekla ťahá, postrč ho!

Kto si samochťa škodí, nezasluhuje poľutovania.

Húsť

Sám húdol, sám tancoval. — Sám sebe hudie, sám vesel bude. — Sám hudieš, sám si vyskakuj.

Hľadať

Čo hľadáš, to nájdeš. — Čo si hľadal, to si našiel.

Kto čo nemá, to hľadá.

Našiel, čo hľadal. — Našiel, čo nehľadal.

Hore hľadel, spadol do jamy.

Dobré dobrota

Dobré najskorej človeka omrzí.

Dobrotu človek najskôr zunuje.

Sama tvá dobrota to učinila!

Dotiaľ mudroval, kým nepremudroval.

Dotiaľ sa v ohni hrabal, kým sa nespálil.

Do tých čias papril, kým nepohubil.

Blázon blázniť sa

Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie.

Chto sa chce blázniť, musí rozum mať.

Nekázal sa pánboh blázniť.

Bolo ti tam nos nepchať!

Cigán každú zimu sľuboval, že sa už na druhý raz nenechá bez dreva.

Čo chytil, nech má. — Čo chytil, nech si drží.

Čo jednou rukou buduje, to druhou kazí.

Čo kto pasie, to i zaháňa.

Čo si si dostal, to si vopchaj do vrecka!

Čo si si odtrhol, to si voňaj!

Darebák aj pod strechou zmokne.

Isté – neisté; zdar – nezdar

Za to sa nedám v palec uhryznúť. — Za to by si ja nikdy prsty nepohrýzol.

Oko oči

Istejšie oko ako ucho. — Viac oko ako ucho.

Presvedč sa na vlastné oči!

Viacej ver očiam ako ušiam!

Ovcu strihá, a ešte jej nemá.

Postavil kravu, vyhral teľa.

Povetrie

Nemaľuj si zámky v povetrí!

V povetrí darmo chytať ryby.

Preskočiť vyskočiť

Až keď preskočíš, povedz hop! — Nevrav hopsa, kým nepreskočíš!

Ešte si nepreskočil lavičku.

Nehvízdaj, až preskočíš. — Najskôr preskoč, potom hvízdaj.

Nevýskaj, dokiaľ nepreskočíš.

Za jarkom vyskoč a povedz hop!

Pristaň na tom, čo môže byť.

Radšej dačo, ako nič.

Ražeň hotový a zajac v lese.

To máš v zisku, čo máš v pysku.

Tomu ver, čo máš v hrsti. — To je tvoje, čo v hrsti držíš. — Tomu ver, čo v hrsti držíš. — To je tvoje, čo máš v hrsti.

Úfnosť úfanie úfaj

Po úfaní ľudia kapú. — Po ufaji človek kape.

Úfaj na vrch vyvedie a dolu sotí.

Ufaj veľký cigáň. — Úfnosť je horšia od cigáňa.

U mnohého skorej sedlo skáče ako kôň.

Vidieť

Čo vidím, to verím. — Čo oči vidia, to srdce uverí.

Nemôžeš mať všetko, čo ti oči vidia.

Zvadili sa ženy pre cudzie dieťa.

Nádeja

Nestavaj nádeju na piesku.

V cudzej nádeji hrachu nevar.

Nechváľ, kým neskúsiš.

Nestrieľaj naslepo.

Netancuj pred veselím.

Nie toho je vtáča, kto ho šklbe, ale kto ho zje. — Nie toho je zajac, kto ho zastrelil, ale kto ho zje.

Lepší lepšie

Lepšie s istotou ihrať.

Lepší bol ako nebol.

Lepší dnes vrabec, ako zajtra tetrov. — Lepší dnes vrabeľ, ako zajtra puľak.

Lepšie dnes skús! ako zajtra hus.

Lepšie jedno dnes, lež dvoje zajtra.

Lepšie dnes ako zajtra.

Lepšie staré železo, ako nové striebro.

Lepšie teraz dačo, ako dakedy nič.

Lepší vrabec v hrsti, ako zajac v chrasti. — Lepší vrabec v hrsti, ako zajac v tŕsti.

Lepší zajac v hrsti, ako desať v chrasti.

Lepší za živa groš, ako po smrti sto zlatých.

Koža

Ešte kožu na baranu, už mäsiari pijú na ňu. — Ešte vlna na baranu, už mäsiari pijú na ňu.

Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili.

Nepredávaj popredku kožku z medveďa.

Pili na medvedovu kožu, a medveď v hore. — Pili na vlkovu kožu, a vlk v hore.

Trhajú sa o medveďovu kožu, a medveď po horách behá.

Kto mnoho pýta, málo dostáva. Adalb.

Kto mnoho začína, málo dokoná.

Kto sa rád do všetkého lapá, nebýva v ničom dokonalý.

Kto tieň lapá, prázdnu hrsť máva.

Isté

Isté je isté.

Neopúšťaj isté pre neisté.

Kde máš dobrý sed, tam seď!

Kde si si nepoložil, tam nehľadaj! — Kde si si položil, tam hľadaj!

Kde ti je dobre, tam buď! — Kde ti je dobre, tam čuš! — Kde ti je dobre, tam seď!

Keď ti je dobre, nehľadaj lepšie!

Dva dve dvoje

Dvoch brehov sa chytal a oba sa s ním odtrhli.

Dvojdvorný pes hlady mrie.

Kto dvoch zajacov naháňa, ani jedného nechytí.

Kto na dva stolce sadá, najskôr na zem padá. — Na dvoch stolcoch je zle sedieť.

Sadol si medzi dve lavičky.

Zle je dvom pánom slúžiť.

Ešte rožky na barane, už mäsiari pijú na ne.

Držať sa držať

Drž sa jedného.

Drž sa svojho.

Drž sa toho, čo máš.

Drž sa toho, čo vieš.

Nič nedrž za svoje, čo môžeš stratiť.

Cesta

Príslovia

Drž sa cesty, lebo po chodníku i kravy chodia.

Chodník, zvodník, cesta drží.

Neopúšťaj cestu pre chodník.

Ďaleko hľadajú a pod rukou majú.

Čas konania

Robiť urobiť

Čo urobíš v piatok, neostane ti na sobotu.

Keď máš jesť, jedz; keď máš robiť, rob.

Rob sám, za druhým nečakaj.

Stará sa o teľa, a nemá ešte ani kravy.

Toho sú vtáčence, kto ich prvý vyberie.

V lete robia sane a v zime vozy.

Vtedy krútia píšťalky, keď je miazga. — Za miazgy krútia píšťalky.

Odkladať

Kto odkladá, mnoho si dokladá.

Na zajtra je len hnev dobre odkladať. — Hnev je najlepšie na ráno odložiť; s ostatným neodkladaj.

Na zajtra kto rád odkladá, nedosiahne to, čo hľadá. — Odkladaná robota nikdy dobrá nebýva.

Práca odkladaná nebýva dokonaná.

Od kraja kašu jedia. — Od kraja chlieb krájajú.

Po staršom do mlyna a po mladšom do kostola. — Po staršom do mlyna a po mladšom do pekla.

Neskoro

Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.

Neskoro na konci začínať.

Ne vtedy śedlac, kedz už treba śedac.

Mlieť mlyn

Kto skôr do mlyna donesie, tomu skôr melú. — Kto prv do mlyna, prv melie. — Kto skorej do mlyna, ten skorej zo mlyna. — Kto skorej príde, skorej melie.

Múdry užije príležitosti.

Načo krave rozum, keď seno vidí?

Najprv si maštaľ vystav, potom si kravu kúp.

Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku.

Nenechaj oranie pre lyka dranie.

Kovať

Kováč kuje klinec, kým je horúci. — Vtedy kuj, keď je železo horúce. — Za horúca kováč kuje. — Zakiaľ železo horúce, kuj. — Železo kujú, kým je teplé.

Lepšie niekedy ako nikdy. — Lepšie neskoro ako nikdy.

Lepšie včas tam byť, ako sa opozdiť.

Dnes

Čo dneska zameškáš, zajtra nedohoníš.

Čo máš urobiť zajtra, urob dnes a čo máš zjesť dnes, nechaj si na zajtra.

Čo máš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.

Radšej maj dnes pokrstené dieťa, ako zajtra.

Doba dobu nájde.

Chytrý všade dostane, a lenivý žiada.

Keď kostol otvorený, vtedy doň idú.

Keď oheň horí, vtedy kašu varia.

Keď pes zašteká, čakaj na zajaca.

Keď trh stojí, vtedy predávajú.

Kto chce škody zbiť, nedaj iskre ohňom byť.

Kto je skorý, nie je hlúpy.

Kto prvší, ten lepší.

Čas nečas

Príslovia

Čas je drahý.

Čas nečaká nikoho.

Čas ťa naučí.

Čas uteká.

Každá vec má svoj čas.

Kto má čas a čas čaká, čas tratí.

Kto má k čomu príhodný čas, nech na iný nečaká šas. — Kto má k čomu príhodný čas, nech na iný nenechá zas.

Po nečase nemáš vôle.

Rob, kým je čas.

Spravuj sa podľa času, ako svet ide.

Stratený čas sa nikdy nevráti.

Uži času sťa hus klasu.

Uži času ako húsa klasu.

Vtedy zapáľ svetlo, keď je tma; vtedy čiň dobre, keď je tomu čas.

Čo si zameškal, to už nedohoníš.

Primeranosť a neprimeranosť konania

Aké vrece, taká záplata.

Bez náčinu nič.

Bez peria ťažko lietať.

Bez rebríka ani na pôjd nevyjdeš.

Plávať

Kto zná plávať, v studni to neukáže.

Proti prúdu neplávaj!

Pod nízkym povalom nevyskakuj!

Poriadok

Bez poriadku nič nemôže byť.

Dobrý poriadok — dobrý priateľ.

Kde nieto poriadku, ide všetko do úpadku.

Rybu treba chytiť za hlavu, nie za chvost.

Silené

Silená modlitba nejde do neba.

Silená vec dobrá nebýva.

Silené nič nie je dobré, krem oleja.

Spôsob

Každej veci spôsob. — Všetkému sa spôsob nájde.

Strom nezoženiem do doliny, ak haluze neobtnem.

Ťarbavý sám sebe zavadzia. — Ťarbavý sám sebe prekáža.

Ťažká to vec bez krídel lietať.

Ťažko do povaly vŕtať.

Treba mieru držať vo všetkom.

Tromf tromfom!

Vajcom skalu neroztrepeš.

Viac rozumom, ako kolom.

Viac si nasnujem, ako utkám.

Voda

Darmo liať vodu do koša.

Darmo nosiť vodu v riečici.

Darmo tisneš mechúr do vody.

Márna práca košom vodu načierať.

Z kameňa vodu nevytisneš.

Za nitkou sa ihla nájde.

Zbytok zbytočné

Zbytočné — neužitočné. — Žiaden zbytok nejde na úžitok.

Z h… bič neupletieš.

Zlá zelina musí sa s koreňom vytrhať.

Žiak bez knihy, kováč bez kladiva.

Môcť

Ako môžeme, nie ako chceme.

Ako môžeš, tak rob.

Kde nemôžeš preskočiť, podlez.

Na hrču kyjanicu!

Na hrubé drevo treba hrubá sekera.

Na muchu netreba ísť s kyjanicou.

Nato drží kováč kliešte, aby sa nepopálil.

Na vtákov lepom.

Neber sa do toho, keď nie si z toho.

Neber veľký kabát na malú chlapinu.

Neber viacej na chrbát, ako uniesť môžeš.

Nedobre oproti vetru ščať.

Nehodí sa každá obuv na každú nohu. — Nehodí sa každý krpec na každú nohu.

Nechytaj za chvost, keď môžeš za rohy.

Nie každé drevo súce na poleno.

Nelapaj sa na to, na čo si nenarástol.

Netras hrušku, keď samy padajú.

Netreba psa na zajace honiť.

Nevykrúcaj, prekrútiš!

Od starého sa nové meria.

Mnoho moc

Čo je moc, je predsa len moc.

Čo mnoho, ani sviňa nechce.

Čo mnoho, to škodno.

Klin

Klin klinom.

Krivej diere krivý klin.

Na tvrdé drevo tvrdý klin. — Na tvrdé drevo ťažká pucka.

Na tvrdý kŕč tvrdý klin.

Kolok kolkom treba vybiť.

Kone nesedlajú vidlami.

Kto dobre zaviaže, dobre i rozviaže.

Kto sa prudko prisilí, skoro sa vysilí.

Kto sa veľmi namáha, skoro ustane.

Kto vidíš čítať, neber okuliare.

Ku každému mechu nájde sa motúz. — Ku každému vrecu nájde sa motúz.

Klbko

Každé klbko sa vyvinie.

Nájde sa klbko po niti.

Po niti klbko, po potoku žriedlo nájdeš.

Hrniec

Na každý hrniec nepristane každá pokrievka. — Na každý hrniec nepristane každá skrydelka.

Pokrievka sa hodí k hrncu a syr ku chlebu.

Jest motyka na repu.

Kde nestačí, nadstav; kde krátko, nadčiň.

Kde nieto správy, málo sa spraví.

Kde si stratil, tam hľadaj.

Keď nenasypeš na koryto, chleba nenapečieš.

Keď preleješ, pretečie. — Nelievaj, preleješ.

Keď si slabý, nebi sa.

Hľadať

Nehľadaj, kde nieto. — Tam hľadaj, kde jest.

Cesta

Nájde sa všetkému cesta.

Prostredná cesta býva najlepšia. — Prostredná cesta býva najistejšia.

Čelom múr neprebiješ.

Čo kôň premôže, to komár nemôže.

Dobrý počiatok — polovica práce.

Dobrý stroj v rúče — polovíc práce.

Dopredku sa nechápaj, nazadku nezaostávaj; prostriedku sa drž.

Do tvrdého dreva kyjanka sekeru naháňa.

Forman jenným vajcom preťaží náklad.

Bolesť

Aká bolesť, taká masť.

Bolesť bolesťou zahnaná byť musí.

Bystrý kôň skoro ustane.

Márna snaha

Dlaňou dieru zapcháva.

Do skaly čelom buchol.

Do skaly rúbe.

Hľadá teľa pod bujakom. — Hľadá včerajší deň. — Hľadá vlasy po plešine. — Hľadá vlčie krídla. — Hľadá v klase veniec. — Hľadá kolienko v šachorí. — Hľadá uzol v šachorí.

Chce ísť s bránou do hory.

Chodí s kostolom okolo kríža.

Chrtov za zajacmi naháňa.

Išiel s bubnom na vrabce. — Išiel s bubnom na vtáky. — Išiel s bubnom na zajace.

Kľúčom drevo kála a sekerou dvere otvára.

Kone zapriaha za vozom.

Mieňa za chvost drží.

Mnoho hláv pod jeden širák prichlopil.

Na starú šatu prišíva nové záplaty.

Oheň mečom kúta.

Voda

Leje vodu do deravej nádoby.

Na vodu píše rováš.

Vo vode poľuje.

Vŕta cez múr nebožiecom.

Vtáka na udicu a ryby na lep chytá.

Vyššie lieta, než krídla vyniesť môžu.

Piesok

Krúti z piesku bič.

Na piesku rozsieva.

Piesok orie, vodu hrabe. — Piesok viaže.

Stavia na piesku.

Pod snehom kosí.

Prázdnu slamu mláti.

Psa na držky uviazal.

Ryby po strome lapá. — Ryby pred sakom loví.

Sedlo na psa vložil.

Slnko do vreca chytá.

Vietor lapá. — Vietor chytá. — Vietor chytá do saku.

Skúsenosť a núdza učí

Nesadne viac na lep.

Prišiel do dobrej školy. — To mu bude dobrou školou.

Báť sa

Príslovia

Koho raz had uštipne, i hlísty sa bojí. — Koho raz had uštipne, i húsenice sa bojí. — Koho raz had uštipne, i žaby sa bojí.

Koho raz pes pohryzie, ten sa potom i muchy bojí.

Obarený pes i dažďa sa bojí.

Bieda

Bieda majster. — Bieda najlepší majster.

Bieda rozum láme.

Bieda všetkému naučí.

Čo śe druhemu vodzi, ta to i mne nezaškodzi.

Keď sa vyspíš, aj z teba bude človek.

Múdry múdrejší zmúdrieť

Aj Hanzo bol múdry, keď sa kaše najedol.

Dnešok múdrejší ako včerajšok.

Druhý deň vždycky múdrejší.

Po práve je každý múdrejší.

Po rákoši bývajú páni múdrejší. — Po správe páni múdri bývajú.

Vlastnou škodou zmúdrel.

Popáliť sa opáliť sa

Koho raz kaša popáli, vždy ju fúka. — Koho raz kaša popáli, potom všetko fúka.

Kto sa raz opáli, aj huspeninu dúcha. — Kto sa raz opečie, aj huspeninu dúcha.

Kto sa na horúcom popáli, i na studené dúcha.

Kto sa raz popáli, aj na ľade dúcha. — Kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí. — Kto sa raz popálil, aj ľadu sa varuje. — Kto sa raz popáli, aj ľadu sa odmyká.

Rozum

Časom príde rozum do ruky.

Dobrý rozum po škode, a lepší pred škodou.

Núdza rozum zobúdza.

Po nečase veľa rozumu.

Uč śe od kuma rozuma.

Sedz doma, nevíš nic.

Škola svet, psota majster.

Učiť učiť sa naučiť sa

Človek sa svojou vlastnou škodou učí.

Čo škodí, to učí.

Mačka učí gazdinú komoru zatvárať.

Práca učí človeka.

Psota majster, ona všeličomu človeka naučí.

Šťastný, kto sa na cudzej škode naučil.

Z cudzej škody sa neraduj, ale sa uč.

Skúsiť skúsenie skúsenosť skúsený

Dobre je sveta skúsiť.

Kto neskúsil, nevie, čo je zlé na svete.

Kto nič neskúsi, nič nevie.

Kto nič neskúsi, nič nevie pretrpieť.

Kto sám neskúsi, druhému neuverí.

Kto skúsi, vie.

Nepýtaj sa starého, ale skúseného.

Skúsenosť človeka učí.

Skúsenosť stojí peniaze.

Všetko skúste, a čo je dobré, toho sa držte.

Zo skúsenia poučenia.