Ľudská reč a slovo


Aký človek, taká reč

Ako vedel, tak povedel.

Aký zvon, taký zvuk; aké gajdy, taký huk. – Aké husle, taký zvuk; aké gajdy, taký huk.

Čo kto má v komore, vydáva do kuchyne.

Hrniec sa po zvuku pozná.

Jaký človek, taká beseda. Šariš.

Reč

Aké srdce, taká reč. – Aké srdce, taký jazyk.

Aký človek, taká reč.

Aký rozum, taká reč.

Čo iného môžeš čakať od blázna ako bláznivé reči?

Nečakaj múdrej reči od blázna.

Od planého človeka planá reč.

Vrava

Aká hlava, taká vrava.

Aká vrava, taká sprava.

Poznáš po vrave, čo jesto v hlave.

Vták vtáčik

Aký vtáčik, taký spev; aký medveď, taký rev; aká sviňa, taký kvik; aký úplaz, taký šmyk; aké drevo, taký cvik.

Aký vtáčik, taký speváčik.

Aký vták, taká pieseň.

Od planého vtáka planý spev.

Po speve vtáka poznajú.

Vtáka poznať po perí, vlka po srsti, človeka po reči.

Zo sprostej hlavy sprosté slovo. – Zo sprostých úst sprosté slovo.

Hodnota dobrého slova

Náuka všade miesta nájde.

Reč

Reč vážna a dobrá všade miesto nájde.

S dobrými rečami všade dobre vyjdeš.

Slovo

Čože ti za to dáme? Dobré slovo.

Dobré slovo lepšie od peňazí.

Dobré slovo nájde dobré miesto. – Dobré slovo sa všade zmestí.

Dobré slovo býva po sto rokoch nové.

Mužné slovo váži mnoho.

Od dobrého slova hlava nezabolí.

Pekné slovo moc môže.

Pekným slovom kedy-tedy i psa utíšiš.

Tichej mierne slovo hnev krotí.

Nezáväzné, nespoľahlivé slovo

Nieje to všetko Písmo sväté, čo ľudia hovoria. – Nie je to všetko pravda, čo ľudia hovoria. – Nie je to všetko pravda, čo v knihách stojí.

Povedala ryba, že bude chyba; povedal rak, že bude tak; povedala myš, že nebude nič.

Povedala chudá: ako sa udá.

Prorok

Ba či ten prorok švábku jedáva. – To je taký prorok, čo švábku jedáva. – To je taký prorok, čo sa halušiek naje. – To je taký prorok, čo kašu jedáva.

Hovorili proroci, že bude tma v noci.

Na terajších prorokov nedajú nič, bo tí vraj chlieb jedia.

Takého proroka dáme hodiť do potoka.

Reč

Bláznivá reč nemá múdrej odpovede.

čo tam po reči, keď niet v nej veci.

Reči sa hovoria a chlieb sa je.

Spraví všetko jazykom. – S hubou všetko vytlčie.

To je len také porekadlo.

Z fabuliek ešte nikto nevyžil.

Porekadlá a úslovia

Babské pletky. – Čo nás tam po babských pletkách! – Čo nás tam po babských rečiach!

Ba len kto by tomu veril! – Ba len kto by to počúval! – Aj to je blázon, kto tomu verí.

Jalové vajcia.

Na to ani pes nezabreše.

Strieľa bez prachu.

To je len také povedala, povedala.

To je starý človek, ten pamätá, čo pršalo a prestalo.

Toľko plací, ako husí hlas v nebi.Bošácka dolina.

To netreba brať za hotový peniaz.

To si veru mohol pre seba nechať.

To sú len frašky a fígle. – To sú len prázdne reči.

Stálosť slova. Sľuby

Sľuby sľubovať

Sľubmi ho kŕmi.

Sľuboval kozu so zlatými rohami. – Sľuboval zlaté bane.

Sľuboval mu aj to, čo nemá. Sľuboval mu aj to, čo vo sne videl.

Sľubuje ako dudok: bude, bude!

Už sa vyspal z toho, čo bol sľúbil.

Vyviedol ho na vrch a ukázal mu straku na kole.

Zelené z neba by mu obecal.

Zlatom písal, ho… pečatil.

Ústa

Nebi sa po ústach.

Nerob si z úst zadok.

Porekadlá a úslovia

Abys nebol cigáňom!

Čo ten povie, to je toľko, ako keď sa hus uprdne.

Dal ruku na to.

Jedno dobrodenie dvom obecal.

Keby jeho reč bola mostom, nechcel by som po ňom kráčať.

Medové motúzky mu cez ústa preťahuje.

Naholo zahrmelo.

Plieska sa po ústach. – Fliaska sa po ústach.

Drží slovo ako pes chvost.

Chytil ho za slovo.

Na toho slovo ja nič nedám. – Na toho slovo mohol by hory stavať. – Nazdal som sa, že by na jeho slovo mohol hory stavať.

Tu máš moje slovo na to!

Sľuby sľubovať sľúbenec a pod.

Či si mi nesľuboval, keď si do koša vodu načieral?

Čos' sľúbil, drž!

Dosť je sľúbiť, načo ešte i dať?

Keď verbujú, sľubujú. – Keď sľubujú, sľubujú, a keď sľúbili, palicou mlátili.

Kto mnoho sľubuje, málo splní.

Kto sľúbi a nesplní, je cigáň.

Kubo sľúbil voly, ale skutek utek.

Nesľubuj, čo nemôžeš zaistiť. – Nesľubuj, bez čoho byť nemôžeš. – Radšej nesľubuj, ak nemáš splniť.

Sľubmi sa mešec nenaplní. – Sľubmi sa brucho nenaplní. – Sľubmi sa kapsa nenaplní. – Prázdnymi rečami kapsy nenaplníš.

Sľúbenec vlastný brat Nedancovej.

Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí. – Sľúbeného sa veľa do vreca vprace.

Sľuby do kapsy nejdú. – Sľuby nenaplnia kapsu. – Sľub kapsy nemá. – Sľúbené kapsy nemá.

Sľuby naše, sľuby, ako na pni huby, huby opadajú, sľuby oklamajú. – Sľuby – huby! – Sľuby, sľuby, ako na pni huby, keď sčervivejú, všetky odpadajú.

Sľuby (sa) sľubujú a blázni sa radujú.

Sľúbiť a dať – je dvoje. – Sľúbiť a dať nie je jedno.

Sľúbiť je pansky, nesplniť cigánsky.

Sľuby vyjdú na ruby.

Sľubovánky, dánky, bláznom radovánky.

Sľubovať je ľahko, ale splniť!

Sľubuje ti hory-doly, a nepodá pohár vody.

Slovo

Aleže hľaď, aby sa tvoje slovo osvietilo!

Huncút, kto nedrží slovo.

Jedno slovo ako sto. – Slovo ako sto!

Nedám nič na pekné slová!

Neťahaj si slovo naspäť!

Slovo je slovo.

Slovo je viac ako závdavok.

Reč

Pamätaj si na svoje reči.

V reči si stoj!

Človek

Príslovia

Človeka chytajú za slovo, kravu za rohy. – Človeka chytajú za slovo, vola za rohy. – Vola lapajú za rohy, človeka za slovo. – Človeka cahaju za jazyk a vola za rohy.

Človeka chyť za slovo, psa za uši. – Človeka chyť za slovo, zajaca za uši.

Človek je iba dotiaľ človekom, kým si slova stojí.

Hľaď si človečenstvo vymeniť.

Pokiaľ reči, potiaľ i človeka. – Poky slova, poty človeka. Trenčianska.

Keď chcem, je žrebná, keď nechcem, nie je žrebná.

Krásnu besedu nenasycis hosci.

Obecunka šalenému radosc.

Pes, kto nie! – Pes, kto zruší!

Výhovorky

Bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost.

Vykrútiť

Kto nemá chuti, ľahko vykrúti.

Mrcha furman, čo nezná vykrútiť.

Príslovia a porekadlá

Darmo sa ten teraz umýva z toho. – Darmo sa ten teraz mydlí z toho. – Darmo sa ten teraz vytiera z toho.

Na ten hrniec dosť je pokrývky.

Väčšia záplata ako diera.

Veď čože je? Veď je iba potiaľ!

Vie sa vykrútiť.

Vytáča ako nitku. – Vykrúca ako nitku.

Z toho sa neočistíš.

Výhovorka vyhovárať sa

Dobrá výhovorka stojí groš.

Komu sa nechce, ľahko výhovorku nájde.

Kto sa vyhovára, ten sa zapredáva.

Lepšia dobrá výhovorka ako hotový groš.

Príčina a výhovorka sa vždy nájde.

Čert

Bol by čert diablovi po vôli, že sa neznal vykrútiť.

Čert matku zabil a vyhováral sa, že bola hustá hmla. – Čert si vše nájde výhovorku, prečo starú babu vzal. – Čert si vše nájde výhovorku, prečo starú mater zabil: že bola tma v pekle. – Kedz čort matku zabil, tým śe vyhvaroval, že tma bulo v pekle, a na ňu ciloval. Šariš.

Prečo čert starú babu zabil? Že sa nevedela vyhovoriť.

Chcel som, nemohol som.

Kto nechce, nemôže.

Na seba nikto nepovie.

Planý to pes, čo sa nevie vybrechať.

Planý to pravotár, ktorý nevie zohnúť.

Umyl si ruky ako Pilát.

Pravdovravnosť, prostorekosť, úprimnosť slova; účinok pravdovravnosti, prostorekosti

Aký zvonka, taký zdnuka.

Čisté ruky, šľebodne slovo.

Čo človek vie, to nech povie. – Čo viem, to poviem.

Ipse vtip se, za nos chyť se! – Nech sa za nos chytí!

Jazyk

Čo na srdci, to na jazyku.

Jazyk najlepší a najhorší.

Nato dal pánboh jazyk, aby sa hovorilo.

Keď má odťať, nechže dobre odtne.

Keď má smrdieť, nech smrdí.

Koho nepáli, ten sa neodmyká. – Koho nepáli, ten sa neodúcha. Adalb. Dopiekać.

Koho sa týka, ten sa odmyká.

Kto povedal a, nech povie aj b.

Kto sa cíti, nech sa vtípi.

Mrzká tvár nenávidí zrkadlo. – Ošklivá tvár nenávidí zrkadlo.

Pravda

Čo je pravda, nie je hriech.

Hutor mu lem pravdu v oči, un do cebe s kyjem skoči.

Najlepšie s pravdou vyjdeš.

Neboj sa pre pravdu.

Povedz pravdu a nechaj tak.

Povedz pravdu na otca, na mater, nemáš hriechu.

Povedz pravdu, prebiješ hlavu.

Pravda horká, ale zdravá. – Pravda trpká, ale zdravá.

Pravda oči kole.

Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.

Pravda rovno stojí a lož kríva.

Pravda sa nebojí svetla.

Pravdu si huďme, priatelia buďme. – Pravdu si recme, priatelia buďme.

Pre pravdu sa ľudia hnevajú.

Priateľ je, kto ti pravdu povie, nie, kto ti pochlebuje.

S pravdou môžeš ísť pred boha a pred ľudí. – S pravdou môžeš ísť na kraj sveta.

Víno a deti hovoria pravdu. – Deti, blázni a opití hovoria pravdu.

Trafená hus najskôr zgävždí. – Keď medzi husi skalu hodíš, ktorá dostane, tá zgagoce.

Volí byť prvší hnev ako druhý.

Porekadlá a úslovia

Aj oči si dá vyklať za pravdu.

Hockomu odsekne.

Len von s farbou!

Na dlaň mu to vyložil.

Neostane nikomu dlžen.

Poctivosť tvojim slovám!

Povedané tak zo smiechu naozaj.

Povedal mu do duše. – Povedal mu do pravdy.

Povedal mu málo, i to nič nestojí! – Povedal som málo, môžem menej!

Sám trúbi pred sebou.

S dvermi do izby vpadol.

Ver mu postrápal. do svedomia!

Vstrčil palicu medzi osy. – Vstrčil ruku do osieho hniezda.

Vysolil mu zaucho. – Vylepil mu zaucho. – Vyťal mu zaucho.

Zlý cigáň by bol z neho.

Pohnútky k hovoreniu

Bolesť mlčať nedá.

Čo koho bolí, o tom rád hovorí.

Čo radi máme, o tom radi rozprávame.

Srdce

Čo v srdci vrie, v ústach kypí. – V srdci vrie a ústy vybúši. – V srdci vrie a z úst kypí.

Luhárstvo

Lož luhať lyhať

Čo dýchne, to zlyhne. – Čo mihne, to zlyhne.

Číra, čistá lož!

Luže ako vajda. – Luže, až smrdí.

Nechce s farbou von.

Pes nech ti verí!

Pravdu naopak obrátil.

Zohol poriadne. – Zohol, a to dobre! – Zohol i bez ohňa!

Strieľa pánubohu do okien.

Tají do duše. – Tají do hrdla.

Taká pravda, akoby z motyky strelil. – Taká pravda, až sa mu pod nosom kúri.

Vlkov bije.

Zavesil mu na nos fabulu. – Zavesil mu na nos somára.

Zná biele robiť z čierneho.

Z nosa sa mu kadí.

Z prsta to vycical. – Z prsta to vymlzal.

Cigáň cigániť

Cigáni, až sa mu z hlavy kúri. – Cigáni, len sa tak práši za ním.

Cigánil, že sa hory zelenali.

Cigáň od kosti.

Cigáň sa mu za chrbát zavesil.

Človek odkľajduša.

„Desať vlkov tam bolo!“ „Ale kde by sa vzali?“ „No ale päť!“ (atď. až na jedného). „Ale, nebolo ani jedného!“ „Ale veru čosi, na môj pravdu, zašustlo!“

Farbí, a to bez indiga.

Jasnosť mračnom zatieniť.

Pes

Každý pes ináč šteká.

Nieto psovi čo veriť.

Porekadlá a úslovia

Breše ako pes. – Breše ako suka.

Lož luhár luhať

I pekne luhať je hriech.

Kto chce luhať, nech si dá pozor na reči.

Kto luže, ten breše.

Kto so lžou zachádza, o vieru prichádza.

Lož má plytké dno.

Luhára boh skára, keď nie razom, teda povrazom.

Luhár má krátke nohy, ďaleko neujde.

Luhať nie je kolom dvíhať.

Tak luhá, až sám svojim slovám uverí.

Cigáň cigániť

Cigáň a zlodej sú kamaráti. – Cigáň a zlodej všetko jedno.

Cigáň iba vtedy pravdu povie, keď sa pomýli.

Cigáň i vlastné reči za cudzie vydáva.

Cigáňovi ani pravdu neveria. – Koho raz v cigánstve popadnú, tomu ani pravdu neveria. – Kto raz zlyhal, tomu ani pravdu neveria.

Kto cigáni, ten kradne.

Kto chce cigániť, musí mať dobrú pamäť.

Neboj sa tak čierneho cigáňa ako bieleho.

Zďaleka prišlému ľahko cigániť. – Zďaleka prišlému dovolene cigániť.

Keď máš zohnúť, tak dobre zohni.

Kto sa často prisahá, tomu málo veria.

Mnohovravnosť, krikľúnstvo

Čím väčší roh, tým hlasnejšie trúbi.

Dobrá ovca nebečí, ale mnoho vlny dáva.

Hrnce poznať z klepania a bláznov z klepotania. – Hrnce poznať z klepania a bláznov z klekotania.

Ktorá krava najviac bučí, najmenej mlieka dáva.

Ktorá sliepka najviac kotkodáka, tá najmenej vajec znesie.

Ktorý kocúr najviac mravčí, ten najmenej myši lapá.

Menej hovor a viac rob! – Poviac rob a pomenej hovor. – Poviac rob a pomenej vrav. – Menej vrav, viac sprav!

Gága, jačala, jazyčník, jazyčnica, klapačka, krikľúň, ľapduľa, melihuba, papuľa, papuľa mešter, papuliak, papuľník, radorečník, radorečnica, rapčalo, straka rapotačka, štebotá.

Mlyn mlieť

Čakajže, nech sa i mne namelie!

Ide mu huba ako mlyn.

Ide mu huba ako mlynské koleso.

Klepoce ako hrot vo mlyne.

Mele, až človeku v ušiach znie. – Mele, až hrúza počúvať. – Mele bez konca kraja. – Mele hubou ako stará kvoka. – Mele, mele ako koza na meridzu.

Napustil na mlyn vodu.

Nemeľ toľko tým jazykom!

Pustil jazyk do mlyna.

Rapoce ako mlyn. – Rapoce ako straka.

Trkoce ako vo mlyne.

Ustavične mele tým lemešom.

Nedáva hube darmo jesť. – Nedáva hubke darmo papať.

Nemôže sa mi slovíčko vmestiť.

Plná izba ho je.

Plné uši mu toho napchal. – Plné uši mu toho nahovoril.

Jazyk

Úslovia

Ide mu jazyk ako mlynské koleso.

Jazýček si brúsi.

Jazykový vecheť.

Má dlhý jazyk. – Má dobrý jazyk. – Má jazyk ako deň o Jáne. – Má jazyk ako suka chvost. – Má jazyk ako z ocele. – Má podrezaný jazyk; netreba mu ho podrezávať.

Nedarmo ten jazyk chová.

Nemá v jazyku kosti.

Nikdy mu ten jazyk neustane.

Rada chodí jazyk prať.

Rozviazal sa mu jazyk. – Rozvinul sa mu jazyk.

Šanuj si ten jazyk!

Tá dobehla, keď jazyky rozdávali.

Trepe jazykom ako tá trlica.

Zato jazyku dáva dobre papať, aby vedel dobre štekať.

Kričí, až človeka uši bolia. – Kričí, dobreže človek o uši nepríde.

Kto tam bude jeho kotkodákanie počúvať!

Ľapoce ustavične ako stará baba.

Má, čo sa v ústach mrví.

Má hodný lemeš. – Má tá rapkáč. – Má ten dobré gáple.

Reči

Od veľa rečí hlava bolí.

Veľa rečí skaza.

Somáre ručia, premení sa čas.

Velé hrmavice, malo dažďa. – Z največej hermoty málo deždźa býva.

Viac otrúb ako múky. – Viac otrúb namele jazyk ako sto mlynárov.

Porekadlá a úslovia

Amen, Pašku, zavri knižku.

Ani k slovu nepripustí človeka. – Ani do reči nepripustí človeka.

Gága ako hus. – Gagoce ako hus.

Drží ho dlho na reči.

Ešte mi posial v hlave hučí od tých rečí.

Kde sa to len v tom človeku berie toľko rečí!

Má rečí ani koza bobkov. – Má veľa rečí!

Mieša sa do reči ako nemecká košeľa do zadku gatí.

Na reči ho je dosť.

Neskáč mi do reči!

Obsypal ho rečami.

Sype reči ako z rukáva.

Tým rečiam nieto konca kraja.

Štebocú si ako lastovičky.

Všetko, čo mal, vykrámil.

Všetku hlavu mi ohúril. – Všetku hlavu mi omámil.

Vyrozprával od a do z.

Začal od Adama a Evy. – Začal od čepčeka.

Zahovára ako mrcha hudec.

Prázdne

Prázdna bočka najhoršie dudní.

Prázdne sudy sú hlasné.

Prázdny kotál najväčšmi hučí. – Prázdny sud najväčšmi hučí.

Mnoho

Čo mnoho, to mnoho, i slova božieho.

Kto mnoho hovorí, mnoho cigáni.

Kto mnoho hovorí, alebo luhá, alebo sa chváli.

Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo je blázon. – Kto mnoho vraví, alebo mnoho vie, alebo luhá.

Kto mnoho rozpráva, mnoho tlachá a hreší.

Mnoho kriku, málo účinku. – Mnoho rečí, málo účinku. – Mnoho rečí, účinku nič.

Mnoho rečí, málo vecí.

Mnoho výčeskov, málo vlny.

Mnoho vraví, málo spraví. – Mnoho vravy, málo správy.

Najhoršie koleso najviac vŕzga. – Najhoršie koleso najviac škripí.

Nekaždý je súci do vojny, čo vie kričať.

Od jazyka hlava bolí.

Osly híkajú, budú vetry.

Potok hrčí, rieka mlčí.

Rozvážnosť, nerozvážnosť v hovorení a v mlčaní

Cez sito na koryto!

Cudziemu človeku svoje tajnosti nezver!

Čo raz z úst vypustíš, to ani štyrmi koňmi naspäť nevtiahneš.

Čo sa doma navarilo, nech sa doma poje.

Drž si ústa na hŕbe.

Aj smrť by vykričal.

Či sa nebojíš pánaboha také reči hovoriť?

Čo vyklopkal, to netlotkal.

Dotkol sa boľavého vreda.

Zuby

Maj zašité za zubami!

Zuby mi trhaj, len mi to nespomínaj!

Ústa

Polož si prst na ústa!

Vyšmyklo sa mu z úst.

Zapchaj si ústa!

Už na bubon uderil.

Už to všetko roztrúbil. – Už to všetko vybubnoval. – Už to všetko vyrapotal. – Už to všetko vyklekotil. – Už to všetko vybľabotal. – Už to kaši straka vyrapotala.

Vyspíme sa na to!

Zadrž to u seba!

Zájdime na druhú brázdu!

Zdulo by ho, keby to musel zamlčať. – Rozpučilo by ho, keby to musel zamlčať.

Slovo

Slovo medzi nami! – Nech ostane medzi nami!

To je veľké slovo!

Ticho, tu sú bosí! – Jazyk za zuby, tu sú bosí.

Jazyk

Drž si jazyk za zubami. – Drž si jazyk na uzde.

Hnev a jazyk drž na uzde.

Jazyk najmenší úd v tele a najväčšie veci vyčíňa.

Kto jazyk nedusí, často pokoj ruší.

Kto sa nechceš hnevať, uč sa jazyk držať.

Pre jazyk už nejeden prišiel o hrdlo.

Svrbľavý jazyk nikdy dobre nenarobil.

Keď chceš mať čo tajného, drž u seba samého.

Kto sa nehanbí za hubu, dostane do huby alebo na hubu. – Kto sa nehanbí za hubu, dostane po hube. – Kto sa nehanbí za hubu, dostane po nej.

Merkuj na gamby!

Daj si kus jazyka odrezať.

Jazyk ho svrbel.

Jazyk sa mu potknul.

Nepovedz to, lebo ti budú jazyk tylom ťahať!

Pupenec by sa mu vyhodil na jazyku, keby to zamlčal.

Radšej si dám jazyk tylom vytiahnuť, ako to slovo povedať.

Už ten nič nezdrží na jazyku!

V jazyk sa uhryzol.

Volil si jazyk odhryznúť, ako to povedať!

Len mu do ucha povedal. – Len mu pod pokrývkou povedal. – Len mu medzi štyrmi očami povedal.

Načnime druhý chlieb!

Nechajme si to na ráno!

Ostatné sa hvízda.

O tom netreba každej strake vedieť!

O tom Písmo mlčí.

Pst, na pántoch dvere! – Pst, šindle na dlachu!

Žuvať prežúvať

Dobreže si najskôr prežuj, čo máš povedať.

Najskôr prežuj; potom vypľuj!

Najskôr užuj, potom jedz! – Najskôr užuj, potom reč! – Najskôr užuj, potom vyslov! Neprežuté slová nepúšťaj!

Porekadlá a úslovia

Vyložiť vykladať

Netreba ti hneď celú bibliu vyložiť!

Nevykladaj hneď všetok krám. – Nevykladaj hneď všetko na trh!

Nevylož hneď všetko na misu!

Mlčať mlčanie mlčané zamlčané

Dobre hovoriť je striebro; dobre mlčať je zlato.

Lepšie mlčané ako vrčané.

Mlčané dám, kde chcem, a vrčané nie.

Mlčané schováš, kde chceš. – Zamlčané dieš, kam chceš. – Zamlčané podieš, kam chceš.

Mlčanlivosť zlato donáša.

Pre mlčanie nikto nebol trestaný.

Nedochoď konca rečiam!

Nechodia s bubnom na vrabce. – Nechodia s bubnom na vtáky. – Nechoď s bubny na zajace! (dokladá sa) a medzi psov bez palice.

Nie so všetkým na hác. – Nie so všetkým na okrín. – Nie so všetkým na trh.

Nezver sa nikomu, nikto ťa nezradí.

Netreba všetko roztrubovať. – Netreba všetko vybubnovať. – Netreba všetko vykričať. – Netreba všetko vykrámiť.

Nevŕtaj, rozštiepiš!

Nezdržal sa, teraz má!

Povedz slovo, budú dve.

Povedz v peci, počujú ťa všetci.

Smeti nevyhadzuj na ulicu. – Smeti z domu nevynášaj.

Steny majú oči a múry uši.

Svetu povedz, svet to zvie, a nič ti nespomôže.

Ten má v hlave hlúby, čo zvie, hneď vytrúbi.

Myseľ myslieť myšlienky

Myslieť si môžeš, čo chceš, ale na reči si daj pozor.

Myšlienky mýto neplatia.

Pre myseľ ešte nik nevisel.

Jazyk

Hovoriť

Ak pri posedení hovoríš o uhorských slivkách, o benátskom mydle, o poľskom medovníku, o českom hrachu, nikomu tým neuškodíš.

Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.

Kto málo hovorí, mnoho myslí.

Málo hovor, ale múdro!

Mysli, potom hovor!

Najprv rozváž, potom hovor!

Never všetko, čo počuješ a nehovor všetko, čo myslíš. – Never všetko, čo počuješ a nehovor všetko, čo veríš.

Rozumne hovor a statočne rob!

Zvláštne výrazy pre mlčanie a hovorenie

Mlčí, ale vrčí.

Neboj sa toho, kto hrozí mnoho.

Nič nepovie, ale sa cíti.

Skúpa chvála, hotová hana.

Pes

Bojazlivý pes viac šteká ako hryzie.

Horší to pes, čo nesteká a kuše.

Najhorší pes, ktorý mlčí.

Neboj sa psa, čo breše, ale toho, čo mlčí. – Neboj sa, keď pes šteká.

Nekúše každý pes, čo šteká.

Pes horší, čo mlčkom kuše.

Pes, ktorý najviac breše, najmenej hryzie.

Zlý pes, ktorý vrčí; horší, ktorý mlčí.

Pil by vôl, ktorý ručí; ešte viacej, ktorý mlčí.

Porekadlá a úslovia o zamlčaní a málovravnosti

Čapy mu spadli.

Či ja v tvojej hlave sedím?

Hovorí, akoby perie driapal.

Vravieť

Čože nevravíš, Nemce!

Zabudol vravieť.

Zakopal živého s mŕtvym.

Ústa

Má drahé ústa.

Má žabu v ústach.

Nemáš úst?

Nevie ústa otvoriť.

Tažobí sa mu ústa rozdrapiť.

Zamkol mu ústa.

Slovo

Ani čo by slová od neho kupoval.

Ani slova by z úst nevypustil.

Ani slova viac nepovedal, akoby zdrevenel.

Čo ho rozštvrtíš, neprerečie slova.

Nevydrieš od neho slova, čo by si ho kliešťami ťahal. – Nevydrieš od neho slova, čo mu jazyk vytrhneš. – Nevydrieš od neho slova, čo mu ústa rozdrapíš.

Skôr od neteľnej kravy tela vydrapí, ako od toho slovo. – Skôr od jalovej kravy tela vydrapí, ako od toho slovo.

Tak zatíchol, ani len nemukol. – Tak zatíchol, ani len neskukol. – Tak zatíchol, ani len neškrkol.

To pôjde so mnou do hrobu!

Mlčať zamĺknuť

Mlčí, akoby ho holili. – Mlčí, akoby mal na hube zámku. – Mlčí, akoby mal zapečatené ústa. – Mlčí, akoby mal zašité ústa. – Mlčí, akoby mal smolou zalepené ústa. – Mlčí, akoby nemal ústa. – Mlčí ako nemý. – Mlčí ako peň. – Mlčí ako stena. – Mlčí ako ten kameň.

Zamĺkol ako kukučka po Jane. Adalb. Jan Sw. 51. – Zamĺkol ako peň. – Zamĺkol ako ten kameň vo vode.

Nemý ako ryba.

Nepovedal ani bé, ani cé. – Nepovedal ani bé, ani mé. – Nepovedal ani biele, ani čierne. – Nepovedal ani slova, ani pol.

Otvor papuľu! – Na druhé veci máš dosť papule!

Jazyk

Jazyk mu onemel.

Má kŕč na jazyku.

Nemáš jazyka?

Zatiahlo mu jazyk.

Zjedol si jazyk.

Prosba, vyslovenie žiadosti

Dieťa nezaplače, mater nepočuje.

I k nebu i k zemi siaha.

Kto klope, tomu otvoria.

Kto sa chce zhovárať, musí hubu otvárať.

Krátka reč i pekné slovo vymôže u pánov mnoho.

Nemému ani vlastná mať nerozumie.

Nemému nik nerozumie.

Prosiť prosba

Krátka prosba a veľká vec.

Kto mnoho prosí, málo nosí.

Kto prosí, nehreší.

Lepšia prosba než hrozba.

Pravda prebíja hlavu, prosba nebesá.

Prosba nebe, zeme preráža.

Radšej si budem prosiť ako kradnúť!

Viac vykonáš prosbou ako hrozbou.

Rada

Cesta

Cesta leží na konci jazyka.

Kto sa opytuje, všade cestu nájde.

Lepšie je opýtať sa, ako nevedieť.

Nastav uši, kde ti sluší.

Rada radiť sa

Dobrá rada, hotová pomoc. – Dobrá rada, hotový peniaz.

Dobrá rada i od ďaďa.

Dobrá rada nikdy neprichodí neskoro.

Dobrá rada sa má vďačne prijať.

Dobrá rada stojí groš, a planá dva.

Dobrá rada v núdzi drahá.

Dobrá rada vzácna.

I sluhova rada časom dobre padá.

Kto sa radí, nezavadí.

Kto śe radzi, śe nezradzi.

Lepšia rada ako zrada.

Lepšie je dvakrát radiť, ako naraz chybu spraviť.

Ľudí sa rad, svojho rozumu sa drž! (Pozri nižšie: S druhým.)

Mnohých sa rad, jedného sa drž!

Počúvaj radu múdrych!

Prijmi dobrú radu, tak ujdeš úpadu!

Rada múdreho neminie.

S druhým sa raď a sebou sa riaď!

Skúsených sa raď!

Žiadaj radu, sto ti ľudí hneď pomáha; žiadaj skutok, všetkých sto sa pohnúť zdráha.

Klebety, ohovárky, potupovania

Ústa

Mnoho by potreboval plátna, kto by chcel všetkým ľuďom ústa zašiť. – Mnoho by potreboval nití, kto by chcel všetkým ľuďom ústa zašiť.

Musel by si mnoho chleba mať, aby si všetkým ľuďom ústa zapchal.

Ústa nikomu nezašiješ.

Zapchajže ľuďom ústa.

Všetci sú zlí, len on je dobrý!

Porekadlá a úslovia

Blatom hádže po ňom.

Druhému na palce stúpa.

Huš teľa, vlk!

Jazyk

Naveky jazyk pasie. – Rada chodí jazyk pásť.

Roznášajú ho na jazykoch.

Šuch z jazyka na jazyk.

Každá potvora sa do mňa zadrapuje!

Každý čert sa o mňa otiera.

Kde ho niet, chvália ho; kde je, križujú ho.

Chválil ho pred každým prázdnym domom. – Chválil ho pred každou prázdnou chalupou.

Klebetný

Chlap klebetný ako stará baba. – Klebetný(á) ako straka.

Len handra z neho zostala.

Má ho v zuboch.

Na posmech ho obrátil.

Nenechal na ňom ani kúska dobrého. – Nenechal na ňom ani miesta dobrého. – Nenechal na ňom ani vlasa dobrého. – Nenechal na ňom ani zdrapa dobrého.

Nenechal na ňom za polgrajciar cti.

Pes

Darmo pes na mesiac breše.

Každý pes ináč breše.

Pes breše a hory sa otriasajú.

Pes breše a chvost sa mu trasie.

Pes breše, vietor nesie.

Pes i na svätého zašteká.

Pes nebude hovoriť, ale štekať.

Pes nevie leda štekať.

Starý pes i vtedy ščeká, kedz nikoho nevidzí.

Po močiaroch žaby kŕkajú.

Tupiť každý blázon vie.

Každý pes do mňa breše.

Psie ľudské jazyky! – Psí jazyk!

Tomu povedať, to je, akoby psovi na chvost uviazal.

Roznáša ho po svete.

Sapún prišla predávať.

S holou hanbou chodí.

S píšťalkou a bubnom o mne rozhlasoval.

Ústa

Dostal sa do ľudských úst. – Prišiel ľuďom do úst.

Každý si s ním ústa vyplákne.

Ústa si oň otiera. – Omáľa ho v ústach.

Už ho obťal.

Vymietla jednou metlou dve izby.

Vystavil ho na pranier.

Vystrčil naň viechu. – Viechu mu vystrčili.

Všetky domy ním pozametal.

Všetku hanbu by kúpil na mňa.

Všetku žatvu s ním odbavili.

Vzali ho baby do prádla. – Vzali ho baby do reči. – Vzali ho baby v reč.

Z tvojej vyhne to vyšlo!

Pes

Osy

Osy na zlé ovocie nejdú.

To nie je planá hruška, ktorú osy kúšu.

Klebety

Jazyk

Nič na svete horšieho nad zlý jazyk.

Utrhačovi sedí diabol na jazyku a tomu, kto počúva, v ušiach.

Zlý jazyk moc zlého narobí.

Zlý jazyk od jedovatého hada horší.

Zlý jazyk všetko sprzní. – Zlý jazyk všetko ofŕka. – Zlý jazyk všetko oslintá. – Zlý jazyk všetko obrýzga.

Keď čert nič horšieho nemôže urobiť, aspoň zasmradí. – Iba čo daromného smradu narobil.

Klebeta ako uhoľ: ak nemôže popáliť, aspoň zašpiní. Novohrad.

Kobiety rady robia klebety.

Kto nemá roboty, začne si klebety. Prešpor. stol.

Kto o kom pred tebou, o tebe za tebou.

Kto o kom za chrbtom vraví, iste sa ho bojí.

Múdre ucho nedbá na reči hlúpych ľudí.

Na druhom všetko vidí, a na sebe ničoho.

Na koho straky, na toho vrany.

Nedobre po ľudských trúbach vodu piť.

Nekvákaj, nekvákaj, ty čierne havráňa, dosť sa nakvákajú mrcha ľudia na mňa!

Neopierajže mu, prepytujem pekne, gate!

Nepovedz ty, povedia tebe.

Novinka do mňa, beťahy zo mňa.

Haniť hanca hanič

Čoho chváliť neumieš, nehaň!

Do očú nechváľ a za chrbty nehaň!

Hance robia z celého strapce.

Haniť každý truľo vie.

Každé dobré má svojich haničov. Novohrad. – Každá cnosť má svojho hancu.

Ľahšie haniť ako spraviť.

Neprítomného a mŕtveho nehaň; jednako sa nemôžu brániť.

Radšej pochváliť ako pohaniť.

Jazyk nemá kostí, ale kosti láme.

Beta

Beta povie Bete, u tá roznesie po celom svete.

Svrbí jazyk Betu, mosí von s klebetú.

To je Beta, čo po meste smeti zmetá.

Celý svet je huncút, len on je statočný!

Cudzie hriechy na nose a svoje za chrbtom.

Baba

Ktože navarí kaše, ak nie baby?

Nenechá baba klebiet, švec trhov a džbánu.

Povedz babe, hneď je to všade.

Dobré a zlé meno, povesť

Ani ten čižmár nie je dobrý, čo na malú nohu veľkú obuv robí.

Bez ruchu a šuchu nič sa nehne.

Bolí hanba. T. 3.

Čo sa nedie, to sa nezvie.

Vravieť

Keď ľudia vravia, vše voľačo vyvravia.

Ľudia darmo nevravia.

Zlá novina sa skorej potvrdí ako dobrá.

Porekadlá a úslovia

Aj tie deti po uliciach o tom už vravia.

Ak ten cigáni, ja mu pomáham.

Ja viem, čo viem!

O tom už aj vrabce na streche čvirikajú.

Prv mu zvonili, ako umrel.

To je už stará história.

Urobil z komára velblúda. – Urobil z mušky vola. – Urobil z mušky slona.

Za čo som kúpil, za to predám.

Vietor vetrík

Ani byľka sa bez vetra nepohne. – Ani tráva sa bez vetra nepohne.

Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.

Chrasť bez vetra nezašuští.

Keď vietor neduje, hora sa nepohne.

Konárik sa nechveje, ak vietor neveje.

Reči

Dobré reči ďaleko idú, ale plané ešte ďalej.

Ľudské reči vždy viac pridávajú, ako je pravda.

Viac ver svojim očiam ako ľudským rečiam.

Povesť

Jedna povesť druhú plodí.

Oheň sa rozmnožuje, povesť sa roznáša.

Povesť je guľa zo snehu; čím ďalej sa váľa, tým väčšmi rastie.

Meno

Česť a dobré meno nekúpiš na trhu.

Dobré meno je nadovšetko.

Dobré meno viac stojí ako všetky bohatstvá.

Na dobré skoro zabývajú, ale na zlé dlho pamätajú.

Nedarmo sa bylina trasie.

Potupa horšia ako potopa.

Chýr

Dobrý chýr ide ďaleko, zlý ešte ďalej.

Chýr ide vo vetre.

Kto śe jako spravuje, tak śe o nim beśeduje.

Kto raz poctivosť utratí, tomu sa viac nenavráti.

Ľudia skôr uveria zlému ako dobrému.

Dym

Kde je dym, tam i oheň byť musí.

Kde nehorí, tam ani dymu nieto.

Obyčajne väčší dym ako oheň.

Dobrá pečienka ďaleko vonia, ale zlá ešte ďalej smrdí. – Dobré ďaleko vonia, ale zlé ešte ďalej smrdí.

Dobrý chýr beží a zlý letí.

Vyzvedanie, zvedavosť

Chto sce všecko vedzec, mosí tri dni v peci sedzec.

Keď chceš vedieť tajných vecí, opýtaj sa malých decí.

Kto sa moc spytuje, moc blúdi.

Kto chce moc vedieť, ošedivie.

Kto sa prácou oberá, o noviny málo dbá.

Kto za dvermi počúva, na seba počúva.

Nechodievaj na výzvedy!

Neotváraj na každý buch vráta!

Od koho, od toho, čo teba do toho?

Pije vodu po cudzích rúrach.

Čím viac prikladáš, tým viac horí.

Harce robia z tielka strapce.

Zvada, urážka, pichľavé reči

Grobian, groldo, hrubý plátenník, hrubý súkenník, sekačka, sekerka, rozavúst, rozdrapenec, pyskáč, pyskačka, zubačka (o ženách).

Bendečí, breše, brýzga, hubuje, jazyčí, obhrikuje sa, papuľuje, plieska, šteká.

Jazyk

Má jazyk ako britva. – Má jazyk ako žihadlo. – Má jazyk ako osa.

Má dlhý jazyk (jazýček). – Má končitý jazyk. – Má ostrý jazyk. – Má pichľavý jazyk. – Má preštekaný jazyk. – Má špicľavý jazyk. – Má štipľavý jazyk. – Má veľký jazyk.

Nejdem si s ním jazyk merať.

Nepríď mu pod jazyk.

Vysekal sa jazykom.

Keď sa spolu zídu – ako dva kohúty.

Má dlhé zuby. – Má končitý rypáčik.

Majú spolu potŕžku.

Mucha do leva, straka do vrany, vrana do svine.

Nadal mu do zaňátov.

Najprv sa uctili, potom sa vyctili.

Na každého hromží.

Naskočil naň ako jašter. – Naskočil naň ako vlk.

Nastrieľal mu do matere.

Našla Strcuľa Mikulu.

Naváľal mu ako svini do válova.

Nekričí, ale čo povie, to váži cent.

Nestojí mu za ostudu ísť s ním na reč.

Nič si nedá od huby odtrhnúť.

Nieto tých huncútov, aby mu ich nebol nadal. – Nieto tých psov, aby mu ich nebol nadal.

Papuľa

Má ten papuľu, vyrúbe sa ňou.

Neplieskaj tou papuľou! – Nepapuľuj toľko!

To je papuľa, so senným vozom by sa v nej obrátil.

Peklo

Posielal ho do horúceho pekla.

Tam je ustavične peklo.

Pichať pichľavý pichačka

Má pichľavé reči. – Má pichľavý jazyk.

Tá pichačka na mňa cieli!

Všetkého mu upichal. – Všetkého mu uštichal.

Poharkali sa medzi sebou.

Slovo

Musí mať slovo navrchu.

Nikomu nedá dobrého slova.

Od slova k slovu, až sa aj pobili.

Smola u nich horí.

S nikým nevyjde.

Spustil celý organ.

Škriepil sa o dušu. – Škriepil sa o večné hrdlo.

Štekať vyšteknúť odšteknúť

Čo vyrekne, to vyštekne.

Musí odšteknúť.

Šteká ako pes. – Šteká ako suka.

Vyštekne, čo mu len slina na jazyk donesie.

Uctil ho ako sviňa mech.

Vadiť sa povadiť sa

Poraďme sa, povaďme sa!

Vadia sa ako cigáni. – Vadí sa ako Cigán pre kus železa.

Z reči do reči, až sa aj povadili. – Z reči do reči, až sa naostatok jeden druhému do vlasov nanosili.

Vylial si na ňom polievku. – Vylial si na ňom žlč.

Vynadal mu: ty taký a taký!

Vypovedal ho z priateľstva.

Všetkých svätých mu pohľadal.

Zuby mu ukázal.

Hrýzť sa

Hryzie ako pes. – Hryzú sa medzi sebou ako psi.

Rád by sa hrýzol, ale sa nemá s kým.

S každým sa hryzie.

Zahrýza doň.

Hrubým koncom obrátil.

Idú doňho ako do repy.

Idú doňho ako osy.

Hriech (zvada)

Hriech v dome ako v pekle.

Každý bohovitý deň hriech robí.

Z ničoho toľký hriech stvára.

Zvada vadiť sa povadiť sa

Čo sa aj pobijete, len sa nepovaďte!

Kde sa vadia, nikdy si dobre nevravia.

Kde sa vadia, tam sa čerti na svadbe kutia.

Zvada nedá osohu.

Zvady sú zvady, len sa majme radi.

Zo zvady nič dobrého nepochádza.

Porekadlá a úslovia

Čo rekne, to brechne.

Dal mu psov slepých. – Nadal mu do psov slepých.

Doháňa sa s ním.

Do každého dojedá. – Do každého zavadí. – Do každého zapára.

Dolípali naň ako muchy. – Dolípali naň ako osy. – Dolípali naň ako poľovní psi.

Ďube doň ako vrana do zdochnutého psa.

Hodil oheň medzi nich.

Hovädo

Čo môžeš od hoväda čakať ako funt mäsa? – Od hoväda funt mäsa.

Z hoväda býva len mäso.

Iskry iskriť

Kremeň s ocieľkou iskry kreše.

Tvrdé o tvrdé iskrí.

Jazyk

Človek jazykom, vul rohem.

Väčší bôľ býva od jazyka ako od meča.

Keby nebolo hriechu (zvady), nebolo by pekla.

Keby vlk ne…, rozpučilo by ho.

Keď máš urobiť hriech, urob ho naraz, a nepichaj ma!

Kopnúť

Divže sa somárovi, keď ťa kopne!

Keď ťa kôň kopne, nepôjdeš s ním k richtárovi.

Nemaj krave za zlé, keď ťa kopne.

Kto začal, ten je najhorší. – Kto začína, ten je vina.

Neber každé slovo na vážku!

Nechaj ho vyvravieť sa!

Nepridávaj horúceho k teplému.

Neštekaj toľko, lebo si vlka z hory vyštekáš.

Nie každý žalúdok všetko znesie.

Oheň

Keď slama a oheň blízko seba ležia, rado horí.

Keby nebolo podnetu, nebolo by ohňa.

Kto do ohňa dúcha, dym a iskry do očí dostane.

Nedus oheň ohňom!

Neklaď drevo na oheň, ľahko sám vyhoríš.

Nelej olej na oheň!

Polenami oheň neuhasíš.

Tvrdé s tvrdým dáva oheň.

Rana sa zahojí, ale slovo nie.

Rozbroj

Kde domáci v rozbroji, tam je zlato na hnoji.

Lepší chlebík v pokoji, ako koláč v rozbroji. – Lepší krajec v pokoji, ako peceň v rozbroji.

Rozdráždiš, rozzlostíš, neudobríš.

Rozpapreš, rozjatríš, nenapravíš.

Včely

Kde sú včely, tam je med; kde sú lajna, tam je smrad; kde je zvada, tam je had.

Od včely med, od hada jed.

Karhanie

Bol v kucapaci. – Bol v Kurucovom kúpeli, a to v suchom.

Brúsi si naň jazyk.

Dal mu jazykovej polievky s rezanci.

Dal mu na papier.

Dal mu poriadnu facku.

Dobrá to preň lekcia.

Dokonale mu vysvietil. – Dokonale mu vyzrubil.

Dostal groš. – Dostal pyskom po papuli. – Dostal pohlavok. – Dostal polenom po hlave.

Hubu si popálil.

Zmyť umyť

Zmyl mu hlavu.

Zmyl ho ostrým uhlom.

Umyli ho aj bez mydla.

Vymydlili ho.

Znosil ho ako malého chlapca. – Znosil ho ako psa.

Znosil ho, že by ani pes kus chleba od neho nevzal.

Oči

Hodil mu piesku do očí.

Na oči mu vyhodil.

Povedal mu do duše. – Povedal mu proti srsti. – Povedal mu, po čom toho ríf.

Prebral mu driemoty. – Prebral mu mušky. – Prebral mu vošky.

Strmo na neho nastúpil.

Stúpil mu do strmeňa. – Stúpil mu na otlak.

Tak ma vyobracali, že som sa až vyparil!

Trafil mu do srdca. – Trafil mu do živého. – Trafil mu na žilu.

Vyčítal mu kapitolu. – Vyčítal mu kázeň.

Vyhnal mu muchy.

Vykrútil mu fúzy.

Vzal ho do pacu. – Vzal ho nakrátko. – Vzal ho natvrdo.

Zapchal mu hubu. – Zapchal mu ústa.

Zasolil mu.

Nos

Dal mu popod nos zavoňať.

Dostal frčku po nose. – Dostal po nose.

Šiel s ovisnutým nosom.

Kapsa vykapsovať

Dal mu chrenu. – Dostal chrenu.

Trel mu chren popod nos.

Dostal hodnú kapsu.

Odišiel s kapsou. – Odniesol kapsu.

Vykapsoval ho.

Nameral mu ovŕšenú.

Chren

Žarty

Čo fígeľ, to groš.

Čo komu nepristane, ani sa mu nesvedčí.

Čo si dostaneš v ihre, to ti ani čert nevydre.

Dobrému chlapovi všetko pristane.

Hračka – plačka.

Kde je smiech, tam je hriech.

Čo by bol mŕtvy, ešte sa musí pohnúť. – Čo by na doske ležal, ešte sa musí na ňom zasmiať.

Ľaďteže, aký to posmešný národ.

Nikdy nepovie pravého slova.

Žart žartovať

Dobrý je žart, ale nie vždy.

Kto nerozumie žartu, nech ani medzi ľudí nechodí.

Od žartu hlava nebolí.

Soli, korenia a žartu len po troche treba.

S priateľom žartuj, ale posmech z neho nerob.

Ťažko je smutnému žartovať.

Zo žartu do čartu. – Zo žartu naozaj.

Žarty – čerty.

Žart má mať ovčie, nie psie zuby.

Žert se žertuje, hlib śe keľtuje.

Kliatba, zlorečenie

Ďateľ dube, a na prsia si trúsi.

Chto nad sebú rúbe, do očí mu íverá padajú.

Keby pánboh pastierovu kliatbu vyslyšal, všetky kravy by mu do roka vydochli.

Kto do neba kameň hádže, na jeho vlastnú hlavu padá. – Kto do neba pľuje, na tvár mu padá.

Padlo mu z úst do záhrenia.

Hreší akoby hromy tĺkli.

Hromami a diably po kútoch hádže.

Kľaje a hreší, až zemi ťažko.

Klial, až sa hory triasli. – Klial, až sa zem triasla.

Psí

Keby po psej vôli bolo, všetky kone by podochli. – Keby po psej vôli bolo, ani jedného koňa by nebolo.

Psí hlas do neba nejde. – Psí brech do neba nejde. – Psí štek do neba nejde.

Vôl rohami prsť vyhadzuje, a na chrbát mu padá. – Bujak hrebe, za rohy mu padá.

Zlé slovo iba tomu za väzy padá, kto kľaje.

Bohoval, až strach bolo počúvať. – Čertoval sa, až strach bolo počúvať.

Daromné, hlúpe, zmätené reči; nedorozumenie

Ak nie biele, čierne; ak nie čierne, biele. – Povedz už raz, či čierne, či biele!

Ako mi dal dve zauchá, hneď som vedel, že ma ide biť!

Ani sa sadlo, ani sa padlo.

Ani slané, ani mastné. – Ani varené, ani pečené.

Budár zámkom robí.

Búcha dve na tri. – Mláti dve na tri. – Strieľa dve na tri. – Búcha od duba k dubu.

Chleba sa nenarodilo a kapustu zožrali súkenníci!

Ja o Havlovi, ten o Pavlovi. – Ja o slivách a on o hlivách. – Ja o voze a ten o cibuli. – Ja o voze a on o koze. – Pýtali sa ho o slivách a on odpovedal o hubách.

Jedno druhé, kadečo a ešte čo takého.

Kam buch, tam tresk!

Kde ti ten povie o studničke, tam bezpečne môžeš mlátiť.

Keď ma, milá, rada máš, odrež si kus sáry, javorové koryto, krava mala zimnicu.

Kýkol, nekýkol, prindu, neprindu, poješ si sám.

Tárať

Tára ako na mukách.

Tára, čo mu slina na jazyk donesie.

Tára do sveta. – Tára do vetra. – Tára vospust sveta.

To ja nikomu nepoviem, čo ty vravíš.

To je drevená skala.

To je pre nás a pre naše dietky!

Toľko moce, že ho je strach počúvať.

Tomu ani vývod, ani rozvod!

To nie je ani do ucha, ani do brucha. – To nie je ani do mešca, ani do brucha.

To slanina do komína.

Trepe piate cez deviate.

Veža babylonská!

Vezmite ma na voz, veď si batoh sám ponesiem.

Zelené veci predkladá.

Zhovárajže sa s ním, keď je Nemec.

Z toho nik nezmúdrie.

Strieľať

Hovorí, akoby z motyky strieľal.

Strelil do povetria.

Strelil z motyky. – Strelil z motovidla.

Reči

Daromné reči pletie do sveta.

To sú jalové reči. – To sú neomastené reči. – To sú neslané reči. – To sú prázdne reči.

Skorej mu ide sedlo ako kôň.

Srali muchy na lopúchy, božia múka pľask!

S tým nedôjdeš konca kraja.

Kura

Pletie ako kura harabura.

Tie reči by ani kura nepozobala.

To je pero, kura, chvost!

Zaplietol sa (v reči) ako kura do zrebí. – Zaplietol sa (v reči) ako kura do klkov.

Láry, fáry.

Mara, táraj, a ty, Kubo, píš!

Mieša koše s baniami.

Mláti, mláti, slamy neobratí.

Nemožno sa s ním pravdy domatať. – Nemožno sa s ním dohovoriť ako s Nemcom, Talianom.

Nelám vospust sveta! – Netrep vospust sveta!

Oholená brada a pustá záhrada, trada rada!

O sadlo komárove.

Pán Moriak, doniesol som vám prepošta!

Pele-mele!

Pobúchal, pomlátil, na hŕbu povláčil. – Pobúchal, pomlátil, navnivoč obrátil, vstúpil na nebesá, polámal kolesá, voz, bránu i kôl, zlatá muška pľask!

Nehanblivé reči

Neumytých úst človek.

Ústa si vymi!

Jazyk

Úslovia

Má chlpatý jazyk. – Má maškrtný jazyk.

Namydli si jazyk!

Nevyžmýkaná huba.

Ústa

Rečníctvo, dojímavosť reči

Bol by z neho kňaz.

Hovorí od srdca k srdcu.

Kameň by sa pohol, keď ten hovorí.

Môže za ním tlačiť.

Radosť ho je počúvať.

Ukázal mu to ako na dlani.

Zaslúži, aby mu ústa pozlátil.

Nepružná reč

Jazyk

Príslovia a úslovia

Bezzubému jazyk uteká a zajakavému neťahá. – Štrbavému jazyk uteká a zajakavému neťahá.

Jazyk mu zabŕda. – Jazyk sa mu potkol.

Kríva na jazyk.

Má ťažký jazyk.

Zasekol mu jazyk.

Ledva to vyslabikoval.

Nedostáva sa útku.

Trhá sa mu osnova.

Zajaká sa.

Zamotal sa. – Zaplietol sa.

Uzrozumenie

Akoby si mi bol v hlave sedel!

Z úst si mi to vzal.

Šepkanie

Čo je s šeptom, to je s čertom.

Čo je šepkané, to je zlyhané.

Popod nos hovorí.

Pošepky múky a nahlas soli. – Pošušky múky a nahlas soli.

Písané slovo; Pečať

Čo je napísané, to mačka nevylíže.

Ľudia sme smrteľní, spravme si písmo.

Napíš, nech to i vraví i hľadí!

Pečať platí.

Písmo nepustí. – Písmo oči kole.

Haky-baky.

Má čierne na bielom.

Ostrým perom mu písal.

To je také isté, akoby si to už mal na písme.

Reči národov

Koľko rečí vieš, za toľkých ľudí stojíš.

So slovenčinou prejdeš celý svet. – So slovenčinou kraj sveta zájdeš.

Dusiť slovenčinu.

Keby nevedel slovensky, (alebo inú materinskú reč) musel by brechať.

Maďar z Práge.


  • Modra.
  • Maďar, £o hovorí kriváku „křivák“. – Vzťahuje sa na pomaďarčeného Čecha. Z. – Maďar odtál, kde hovorá „toj“. – Vzťahuje sa na pomaďarčeného Trenčana. Z.
" href="prislovie.php?id=8842">Maďar, čo hovorí kriváku "křivák“. Modra. – Maďar, odtál, kde hovorá "toj“.

Nedal by sa predať.

Nem tudom maďarom!

Niks dajč!

Vie po (nemecky atď.) ako sviňa po latinsky.

Vie vraj tri reči: pošepky, nahlas a kričať.

Oneskorená rada

Mrcha rada po účinku.

Nie je tak ľahko urobiť, ako povedať.

Po nečase zlá rada.

Zdravý ľahko nemocnému radí.vČ. 285.

Čo vy usamíte, to je sväté a pravé.

Ľahko je tomu hovoriť!

Takú radu za chliev kladú!