Všeobecný priebeh života a príhody v ňom


Ľudia chybia v mravoch i v činoch

Adamove deti sú divné smeti.

Ani tys’ nie od druhých odchodnejší.

Blchy

Každý pes má blchy.

Ktovie, či doňho blchy nenaskáču.

Človek

Človek krehká nádoba.

Čoho sa človek najviac odrieka, toho sa najskôr dopustí.

Dom

Dom nie kostol, človek nie anjel.

Nenie toho domu, dze by nebolo lomu. Bošácka dolina.

Nieto domu bez dymu. – Nieto toho domu, aby sa v ňom nezakadilo. – Nieto tej pece, aby sa v nej nezakadilo.

Chyba chybný schybiť

Bez chyby kto na svete?

I ten najmúdrejší môže schybiť.

Ľudia sme chybní.

S chybami sa učíme.

Svoje chyby nikto vidieť nechce.

Žiaden človek bez chyby a žiadna cesta bez úhonu.

I dobrému kocúrovi niekedy myš ušmykne. – I starému kocúrovi niekedy myš ujde.

I kňaz na kancli sa pomýli.

I múdremu voly ujdú.

I slnko sa dakedy dvojí.

I tenký vlas má svoju tónu.

I za tisíc dukátov paripa sa potkne.

Každému dačo chybí.

Každý kov má trosky.

Každý má svoju hŕbočku.

Každý má svoju žič.

Každý má čierne za nechtom. – Každý má za nechtami blato.

Kobyla má štyri nohy a potkne sa.

Krehkosť krehký

Každý má svoju vlastnú krehkosť.

Všetci krehkí. – Všetci hriešni. – Všetci slabí.

Ľahko sa noha pošmykne.

Med je medom, ešte sa prekysne.

Na každého sa dačo vmestí. – Na každom sa dačo nájde.

Niekedy aj starý kallec priadzu pomaší. – Niekedy aj starý tkáč pomoce.

Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.

Nikomu sa nemôžeš nazrieť do srdca.

Pridá sa to každému.

S podratým na spodok.

Svätý

Nikto nie je svätý.

Pokiaľ sme na zemi, nie sme anjeli ani svätí.

Svätí boli a hrešili.

Svet viac vie o tebe ako ty o sebe.

Všetci sme z krvi a z mäsa.

Šťastie, pohodlie

Ako vietor duje, tak plachty obracajú.

Dlhú klobásu, krátku kázeň, to miluje každý blázen.

Dobre saje tomu smiať, komu je dobre.

Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí.

Kto bližše ohňa, skorej śe zahreje.

Kto má dobre, ešte lepšie žiada. – Čo ako sa dobre má, ešte lepšie si žiada.

Kto má koňa, ľahko naň sedlo nájde. – Kto máš koňa, o sedlo sa nestaraj.

Kto nemá starosti, môže o dvadsať rokov dlhšie žiť na svete. Bošácka dolina.

Ľahko sa ten modlí, komu sa dobre vodí.

Ľahko tomu pískať, kto v rákosí sedí.

Lepší jeden hurhaj, než desať beda.

Mnoho dobrého sa preje. – Mnoho dobrého sa prije.

Na lekára nemyslí, kto je veselej mysli.

Žiť život

Má ľahký život.

Tam bol život: keď boli štyri knedle za groš a polievka zadarmo.

To je život, to je svet!

Žije si ako pán. – Žije si ako pavúk. – Žije si ako ten vták v povetrí. – Žije si ako v raji.

Život sa mu usmieva.

Svet

Bude mu len raj a dva svety.

Sveta mu je žiť.

Svet mu kvitne.

Slobodný ako ryba vo vode.

Slobodný ako ten vták.

Šcesce mu tak idze, jako do komína dym.

Šťastie ho prenasleduje.

Tomu je hoj!

Už mu narástli krídla.

V suchu sedí.

Hlava

Nezabolí ho hlava.

Ktože by sa tomu rovnal!

Lepšie sa mu poviedlo, ako sám chcel.

Má, čo mu srdce zažiada. – Má, čo si len duša živo v ňom zažiada.

Mal ten časy!

Má teplé nohy. – V teplom sedí.

Musel sa v čepčeku narodiť. – V čepčeku še narodzil a na šnurčku zemre.

Na krídla ho postavil.

Našiel vtáča v hniezde.

Nechýba mu nič, iba lastovičie mlieko. – Nechýba mu nič, iba vtáčie mlieko.

Predkom k stolu, chrbtom k ohňu.

Prišiel na Kašnú horu, nechce viacej bôbu.

Dobré dobre

Dobrej matere sa radil. – Dobre si poradil. – S dobrým sa poradil.

Dobre obstál. – Dobre pochodil. – Dobre prešiel.

Dobre sa mu lipa derie. – Dobre sa mu vodí.

Dobrých dní užil. – Dobrých dní zažil.

Má dobré hniezdo.

Tak mu je dobre ako v božom koši. – Tak mu je dobre ako v svätom koši. – Tak mu je dobre ako v pánabohovom lone. – Tak mu je dobre ako mlynárovej sliepke. – Tak mu je dobre ako psovi na pazderí. – Tak mu je dobre ako slimákovi v chrene. – Tak mu je dobre ako v nebi na stoku.

Tak nám bolo dobre, že sme sa pečienkou utierali a vínom umývali. – Tak nám bolo dobre, že sme sa červeným vínom umývali a šunkou utierali.

To je chlap, čo sa vínkom umýva a šunkou utiera.

Dostal sa na zelenú ratolesť. – Dostal sa do teplého kúta.

Hladká mu je hlava.

Šťastie šťastný

Blázni majú mnoho šťastia.

Bláznom viacej šťastie ako pravda slúži.

Čím menej rozumu, tým viac šťastia.

Čím väčší pes, tým väčšie šťastie. – čím väčší kujon, tým väčšie šťastie. – čím väčší oplan, tým väčšie šťastie. – Čím väčšia šelma, tým väčšie šťastie. – Čím väčší oplan, tým sa mu lepšie vodí. – Čím väčšia šelma, tým sa lepšie má atď.

Dokiaľ je človek šťastný, vždy má dosť priateľov.

Koho šťastie nadíde, všetko mu dobre ide.

Komu šťastie slúži, tomu ide všetko po vôli. – Komu šťastie slúži, tomu i vo snách príde.

Kto má šťastie, tomu netreba rozumu.

Kto má šťastie, tomu sa pošťastí.

Lepší funt šťastia ako cent rozumu. – Lepší kvintlík šťastia ako cent rozumu. – Lepší pol centa šťastia ako cent rozumu.

Má viac šťastia ako rozumu.

Môžeš mať rozumu koľko chceš, ak nemáš šťastia, ničoho nevyvedieš.

Neraz šťastie býva hotovým nešťastím a nešťastie šťastím.

Nezapchávaj šťastiu každú dierku.

Pánboh dáva dary, mačka šťastie vláči.

Pánboh vládne šťastím a mačka myšami.

Šťastie oči zaslepuje a nešťastie otvára.

Veľa šťastia, ale málo požehnania.

V šťastí ľudia zabývajú.

V šťastí nezhrdnúť.

Za kým šťastie, za tým i ľudia.

Tomu je sveta žiť, kto sa nemusí na nič trápiť.

Trebárs i v pekle, nech si je len dobre.

Vďačné bremeno, čo pomáha.

Za planším dačo lepšieho aj zjesť pustí.

Z čoho sa najlepšie žije, o to sa najviac pečuje.

Porekadlá a úslovia

Ani u vlastných rodičov mu nebolo lepšie. – Ani v materinskom živote mu nebolo lepšie.

Ani v nebi mu nebude lepšie.

Ani po smrti by si človek lepšie nežiadal.

Blahoslavenstvo ako v nebi.

Boh mu pomáha a čert tiská. – Panebože, pomáhaj a ty, čerte, tiskaj!

Bude mu len nežiaľ ako na Hody.

Nešťastie, ťažkosti, trápenie

Zlé zle

Kto neskúsil, nevie, čo je zlé na svete.

Na jednom zlom nikdy dosť nebýva.

Nie je každý zlý, komu sa zle vodí.

V obide na človeka všetko zlé ide.

Zmoknutý nebojí sa dažďa.

Žiadna psota sama neni; jedna rada druhú honí.

Trápenie trápiť sa

Bez trápení v svete není.

Človek sa musí do smrti trápiť.

Čo sa človek natrápi, kým umrie.

Každý človek má svoje trápenie.

Urež ucha, nastav brucha.

Ustatej kobyle aj chvost je ťažký.

Všade za človekom ide pes. – Všade za človekom tôňa chodí.

Telo

Srdce srdečný

Keď srdce bolí, to veľmi bolí.

Srdečná bolesť je najväčšia.

Súženie a pŕhľava všade rastú.

Nech duša pomáha telu trápiť sa.

Trp telo, keď sa ti na svet chcelo!

Tomu je dobre, koho niet.

Nešťastie

Jedného nešťastie, druhého šťastie.

Jedného šťastie, druhého nešťastie.

Jedno nešťastie druhé stíha. – Jedno nešťastie druhému ruku podáva.

Kde je nešťastie, tam je i posmech.

Koho má nešťastie potkať, potká ho i na posteli.

Koho nešťastie prenasleduje, ten si ešte aj v nosovej dierke prst zlomí.

Koho raz nešťastie zastihne, tak ľahko ho neopustí.

Kto je v nešťastí, toho sa ľudia stránia.

Nešťastie nechodí po stromoch, ale po ľuďoch.

Nešťastie netreba hľadať, samo príde.

Nešťastie samo nechodí. – Nešťastie zriedka samojedno chodieva.

Nešťastie vždy hotové.

Nešťastie zrazu prichodí.

Pri každom nešťastí šťastie. – Pri každom nešťastí šťastie sa nájde.

Šťastie sa trúsi. – Šťastie ledva po jednom ide, nešťastie sa sype.

Všade nešťastie hrá okolo človeka.

Ocot bude vždy ocot.

Od surovej kapusty kováč ozdravel, krajčír umrel.

Kríž

Každý človek má svoj kríž – aj jeden snop.

Každý človek svoj kríž niesť musí.

Keby sme si ráno svoje kríže povešali na plot, každý by si večer po svoj bežal.

Kto na zem padne, ledakto ho nabije.

Kto sa topí, britvy sa chytá. – Kto sa topí, slamy sa chytá. – Kto sa topí, oblakov sa lapá. – Kto sa topí, šípa sa lapá. – Kto sa topí, pien sa lapá.

Ľahšie nesamému trpieť.

Len keď stratíš, poznáš, čo si mal.

Na krivé drevo kozy skáču.– Na strom kozy skáču.

Kôň

Kŕdeľ vrán pustí sa i do živého koňa. – Veľa vrán aj koňa zožerie.

Moc múch aj koňa zje.

Bieda biedny

Príslovia

Bieda biede ruku dáva. – Bieda biedu naháňa. – Bieda psotu naháňa.

Bieda biedu nájde, hoc aj slnko zájde.

Bieda za biedou. – Jedna bieda za druhou.

Biednej hlavy i rozum biedny.

Ideš pomaly, bieda ťa dohoní; ponáhľaš sa, dohoníš biedu.

Jedna bieda nič neurobí, ak nie desať.

Kde jedna bieda, tam i druhá.

Chromému všade ďaleko.

Jedna nevôľa mnoho iných so sebou prináša.

Jednému je do plaču, druhému do smiechu. – Komu do plaču, komu do smiechu.

Jedni ľudia skáču, druhí plačú.

Každému dačo chýba.

Každý má svojho červíka, čo ho hryzie. – Každý má svojho moľa, čo ho hryzie. – Každý má svojho moriaka, čo ho hryzie.

Kde bolí, tam bolí. – Kde bolí, tam boli.

Kde je tvŕdza, tam je trudza.

Keď dub padne, i pes ho preskočí.

Kde chýba jedno, chýba i druhé.

Keď kto pri páde hlavu si prebil, hovorí: šťastie, že som sa nadobre nezabil.

Keď sa červík do stromu zažerie, do tých čias ho žerie, kým ho nezožerie.

Keď sokol zahubený, bije ho i vrana.

Koho bili, zas ho budú.

Nestálosť šťastia

Akoby boha za nohy trimal!

Ani to nemôžeš povedať, že je tvoje, čo do úst nesieš. – Ani to nemôžeš povedať, že je tvoje, čo v hrsti držíš. – Ani tomu never, čo v hrsti držíš.

Čert sa ihrá.

Človek nech sa ničoho neodrieka, iba z nosa si odhryznúť.

Človek nech si nič nepredkladá.

Čoho sa bojíš, to ti skôr príde, ako to, čomu sa úfaš.

Čo jednému, to druhému.

Čomu sa človek najviac úfa, najskôr ho pominie.

Čo na druhom vidíš, to na sebe čakaj.

Čo si nežiadaš, to sa ti najskôr pridá.

Dnes mne, zajtra tebe. – Mne včera a tebe dnes. – Raz mne, raz tebe.

Dobré málo potrvá.

Hody po hodoch nebývajú. – Hody každý deň nebývajú.

Večer

Nejeden večerom plače, kto sa smial ránom.

Neznáš, čo do večera byť môže. – Neznáš, čo večer so sebou donesie.

Večer ukáže, aký bol deň.

Večer zvykli deň chváliť.

Zo zarečeného chlebíka sa najviac dostane.

Šťastie šťastlivý

Cnosť a šťastie visí na tenkej niti.

Nieto na svete nikoho, aby bol vždy šťastlivý.

Šťastie je vrtkavé. – Šťastie je nestále.

Šťastie nocľahy často mení.

Šťastie sa obracia.

Šťastiu never! – Šťastiu veľa never!

V šťastí nedúfaj, v nešťastí nezúfaj!

Ten sa smeje najlepšie, kto sa naposledy smeje.

Smiech

Na veľký smiech obyčajne nasleduje plač.

Plač a smiech do tretieho dňa sa premieňajú.

Po smiechu býva plač.

Ranný smiech, večerný plač.

Ruža

I ruža pichá.

Nieto tej ruže, čo by nezvädla.

Žiadna ruža bez tŕňa.

Radosť

Dnes radosť, zajtra žalosť.

Krátka radosť, dlhá žalosť.

Po radosti býva žiaľ. – Po radosti býva naposledy žalosť.

Chváliť

Mesiac pri nastaní nechváľ. – Nechvál mesác na nove, ale na schode.

Nechváľ deň, pokiaľ slnce nezájde. – Nechváľ deň pred západom.

Keď chceš najlepšie, vtedy ti vypadne najhoršie.

Keď sa teľaťu dobre vodí, ide na ľad, nohu zlomí.

Koleso sa vždy krúti. – Ľahko sa kolečko zvrtne.

Len dotiaľ človek bez starosti žije, dokiaľ si gombík zapäť nevie.

Manna neletí z neba každý deň.

Môže ťa ešte mačka predbehnúť.

Na konci kyjak býva.

Nebýva na každom vŕšku hostinec.

Nemajú myši každý deň tanec.

Nevysmievaj neboráka, nevieš, čo ťa zajtra čaká.

Nevždy slnce svieti.

Neznáš ešte, ako sa ti kocka obráti.

Nie vše ten je koláč, komu sa pečie.

Po fašiangu pôst býva.

Po jarmoku býva mrcha trh. – Po zlom jarmoku býva dobrý trh.

Prví bývajú poslední a poslední prví.

Porovnanie nešťastia

Ako dri, ako lúp.

Ako pešky, ako za vozom.

Ako za jedno rebro visieť, ako za oboje.

Ako za vlasy, ako za pasy.

Či kyjom, či palicou. – S kyjom, alebo s holú.

Či sova o kameň, či do sovy kameň. – To šicko jedno: kamenem o hlavu, lebo hlavu o kameň.

Či tak, či tak zhynúť, jedna nevôľa. – Či tak, či tak kapať.

Dunaj prešiel a v Dunajci sa utopil.

Chcel obísť jamu, prišiel na skalu; jedna hlboká, druhá vysoká, preskoč, ak môžeš.

Keď čert vzal kravu, nech vezme i teľa.

Keď ho má parom vziať, nech ho vezme dočista.

Keď je koleno deravé, môžu byť aj nohavice.

Keď si otca zabil, môžeš aj mater.

Keď si vzal kone, vezmi si i uzdu. – Keď si vzal kone, vezmi si i bič.

Peklo i Sitno – obe biedno.

Potme ako v noci.

Nešťastie a trápenie

O nešťastí

Akoby na ňom zapálil.

Ani hviezdy nemá.

Ani zo sta jeden to nevytrpí. – Ani z tisícich jeden to nevytrpí.

Zlé zle

Všetko zlé naň ide.

Zašiel na zlú záhybeľ.

Zlej matere sa poradil.

Zle mu idú káry. – Zle mu idú kolesá.

Zle mu kocka padla.

Zle prešiel. – Zle obišiel. – Zle sa mu povodilo.

Zomlelo sa naň.

Vlk

Vlka ulial.

Vlka zdrapil. – Čerta zdrapil. – Raka zdrapil.

Vlka za uši drží.

Vo veľkej súre je.

V planej koži je. – V mrcha koži je.

V pomykove je. – V pomykovci je.

Všetko mu krížom ide. – Všetko mu naopak ide. – Všetko mu popriečky ide.

Všetko sa pod ním trhá. – Všetko sa s ním trhá.

V škripci je.

Vtiahlo mu jazyk.

Vždy je ako na galejach.

Zaviazol na udici.

Srdce

Má žiaľ na srdci. – Má ťažko na srdci. – Má ťažkosť na srdci. – Má ťažobu na srdci. – Má ťarchu na srdci.

Srdce mu stislo. – Srdcom stískal.

Vzal si na srdce. – Nabral si na srdce.

Žiaľ mu srdce zožiera. – Nešťastie mu srdce zožiera.

Stojí nad priepasťou.

Ťažko sa len z toho vykašle. – Ťažko sa ten z toho vychráka. – Ťažko sa ten z toho vychráme.

Tak mu je ako zimomravému pod starou halenou.

Tak sa mu vedie ako na mukách.

To je našej koze smrť.

Trafil na hrču. – Trafil z kyja na kameň.

Trpká to preň zelinka.

Tvrdá to kosť na jeho zuby.

Tvŕdza naň došla. – Tvŕdza ho nadišla.

Vedia susedia, na čom tí sedia.

Viedli ho ako na bitúnok.

Vystojí toľko ako ten šindeľ na dachu.

Vyšiel mu prach ako idanským Cigánom.

Vyšiel na svetskú habnu. – Vyšiel na svetský posmech.

Vyvrátil misku s kašou.

V klepci je. – Do klepca sa chytil. – Do šlopca sa chytil.

Pes psí

Na psy vyšiel. – Vyšiel na psí deviatok.

Prišiel na psí drúčik.

Prišiel na psí tridsiatok.

Ťahá na psiu ihlicu.

Tak mu je dobre ako psu v studni.

Vyšiel na psiu smiechotu.

Pod závozom je.

Prišiel do záhatia.

Prišiel na stratenú vartu.

Prišiel naň pohon.

Prišla naň pomora.

Psota ho zo všetkých strán bije.

S potrpením mu je.

Opáliť sa popáliť sa

Opálila ho tá kaša.

Popálil sa.

Popálil si prsty.

Oheň

Bol v ohni.

Medzi dva ohne sa dostal.

Oje sa mu zlámalo.

Opadli mu brká.

Nôta

Nevie, na ktorú nôtu má tancovať.

Nôty tratí.

Núdza ho priprela.

Obida ho zašla.

Nešťastie

Nešťastie ho prenasleduje. – Nešťastie všade za ním ide.

Nešťastie predo dvermi.

Nešťastná hodina, tam tvoja rodina!

Neujde so zdravou kožou.

Nevie, kam z konopí.

Nie mu je do smiechu.

Kôň

Ani kôň toľko nevystojí ako ten.

To je dosť na koňa.

Len tak prežieral. – Len tak sliny prehltoval. – Len tak sliny pregĺgal.

Licho je s ním.

Má chrobáka.

Má mrcha hostinu.

Má sa ako holý v tŕní.

Má sa ako mucha v mlieku. – Má sa ako mucha v kyseli.

Má sa ako slimák v chrene.

Má sa ako tá lipa, keď sa na jar k nej čižmár priplichtí.

Má s tým moc oplevadla.

Má s tým moc zapletačky.

Má ťažký život.

Medzi dvermi zaviazol.

Mrcha kaše si navaril.

Na nos mu kvapká.

Na slabých nohách stojí.

Na strach pochodil.

Na špicu sa dostal.

Na to treba dobrý žalúdok.

Na vlase visí.

Nechcel by som byť v jeho koži. – Nechcel by som v jeho koži trčať.

Nejednu horkú slzu prehltol.

Nekvitnú mu tam ruže. – Nemá na ružiach postlaté.

Nemá bĺch, len ony jeho.

Nemôže ani von, ani dnu. – Nevidí, kade núter, kade von.

Nemôže sa z pasce vymotať.

Nepochodí dobrým koncom.

Dolu

Dolu mu ide hodina.

Hore ako hore, ale dolu!

Ide dolu vodou. – Ide dolu vŕškom.

Doskákal ako cap v jeseni.

Do tvrdého zavŕtal.

Holý ako myš. – Holý ako prst.

Horieť prihárať dohárať

Na nechty mu dohára. – Na prsty mu prihára.

Päty mu horia. – Pod nohami mu horí.

Strecha mu horí.

Už mu dohára.

Chodí ako bez rozumu. – Chodí ako bez seba.

Chodí, akoby ho išli vešať. – Chodí, akoby ho išli stínať.

Chodí, akoby bol na druhom svete.

Chodí ako duša po smrti.

Chodí ako obesenec.

Chodí ako otrávený.

Chodí ako telo bez duše.

Chodí ako umučený.

Chodí ako vo vytržení.

Chodí ako v trapiech.

Chodí od ničoho k ničomu v trapiech.

Chodí v omámení.

Chodí zamyslený ako dubový peň.

Ide mu do živého.

Ide mu o kožu. – Ide mu o hrdlo. – Ide mu o život.

Ide mu na úžitok ako psovi tráva.

Išiel ako na stínanie.

Kečka sa mu parí.

Čert

Čert mu sedí na jazyku.

Čert na ňom vápno hasí.

Čertovi do kuchyne prišiel.

Dal svoju vec čertovi na budzogáň.

Dobre, že sa po hlave nebil. – Dobre, že sa po hlave netĺkol.

Dobre, že si vlasy netrhal od zúfania.

Dobre, že z nôh nespadol od žiaľu.

Do hrubého stromu zaťal. – Do tvrdého dreva zaťal.

Do kyslého jabĺčka zahryzol. – Do tvrdého orieška zahryzol.

Bieda

Bieda ho prikvačila. – Bieda ho priškrela.

Bieda nad biedu!

Boh ho prividel.

Božekal od rána do noci.

Čohos’ sa bál, neubáls’ sa.

Jedno zlo ako druhé

Do jarku pred dažďom sa skrýva.

Dostal sa z pece pod lavicu.

Jedna mi je bieda, či tak, či tak. – S tým alebo bez toho – jedna bieda. – S tým alebo bez toho – jeden parom. – S tým alebo bez toho – jeden pes.

Pomohol mu z blata do kaluže. – Pomohol mu z bariny do kaluže.

Prišiel z biedy do nevôle.

Prišiel z dažďa pod odkvap. – Prišiel z dažďa pod riňu. – Prišiel z dažďa pod žľab.

Prišiel z koryta do džbára.

Prišiel z periny do slamy.

Prišiel z prázdneho do pustého.

Prišiel zo šafľa do šechtára.

Spadol z koňa na somára a zo šafľa do šechtára.

Trafil z kyja na palicu.

Z koňa na osla presadol.

Horekovanie

Ani sa mi oči neosúšajú od sĺz.

Bodaj ten nebol stihol mňa poznať!

Čože si počneš, biedna duša! – Čože si počneš, hriešna duša! – Čože si počneš, biedna stvora! – Čože si počneš, hriešna stvora! – Čože si počneš, úbohý človek! – Čože si počneš, hriešny človek!

Hrúza ma prejíma!

Iba čo si človek hriech nadobýva!

I tá ostatná trpezlivosť človeka necháva!

Ja úbohý človek! – Ja nevoľný človek!

Ja úbohá vyvedená stvora! – Ja úbohá znitruvaná stvora!

Ja utrápená matka! – Ja bolestná matka!

Ja utrápená stvora! – Ja bolestná stvora!

Kamže pôjdeš proti noci!

Kdeže mešká ten posol boží, že už nejde po mňa!

Keď sa mi už nevie tá zem otvoriť!

Mohol by knihu napísať o mojom utrpení!

Moja biedna hlava! – Moja boľavá hlava! – Moja ubolená hlava! – Moja utrápená hlava! – Moja hriešna hlava!

Nemám pokojnej chvíle ani vo dne, ani v noci!

Nemám sa už kam podieť! – Nemám sa už kam podieť od žalosti!

Pôjdem, kde ma dve oči zanesú! – Pôjdem, kde ma nohy zanesú. – Pôjdem v šíry svet! – Pôjdem kraj sveta!

Radšej bych bol hada zjedol!

Radšej by som sa bol do zeme zakopal!

Radšej by som sa v hrobe videl! – Radšej by som sa videl pod zemou!

Radšej by som si dal zdravý zub vytrhnúť! – Radšej by som si dal jedno rebro vytiahnuť!

Radšej by som išiel na tie galeje!

Radšej keby som nebol o tom ani chyroval!

Radšej si mohol krky polámať! – Radšej si mohol ruky polámať! – Radšej si mohol nohy polámať!

Radšej si sa mohol slepým narodiť!

Srdce

Akoby mi bol nôž do srdca vrazil.

Aspoň si srdcu poľahčím, keď sa vyžalujem.

Malo mi srdce puknúť od žiaľu.

Srdce ma bolí.

Už som si to srdce pre teba zhrýzol!

Trpím ako tá trpielka.

Už by aj ten kameň slzy zaliali nado mnou!

Už mi je do zamdletia. – Už mi ide do zamdletia. – Už mi je do zúfania. – Už mi je na zahynutie. – Už mi je na skapanie.

Už sa mi ani sveta nechce.

Už sa mi nechce ani chleba, ani neba.

Už som nie ani človek, ani peň.

Smrť

Hodina sa mi so smrťou mieša!

Kde je tá smrť, že už nejde po mňa!

Radšej bych svoju smrť videl!

Smrti sa mi rovná!

Pominuté šťastie; získanie šťastia

Akoby ma znovu na svet dal!

Akoby som sa znovu na svet narodil!

Dostal ostrohy. – Dostal zápinok.

Kto sa bál, najlepšie prešiel.

Ku streche sa pritisol.

Len toľko, že obstál. – Len toľko, že z toho vybŕdol.

Máš šťastie, žes’ ušiel. – Tvoje šťastie, žes’ ušiel.

Má šťastie, že krky nevylámal.

Obstál ako pero nad ohňom.

Obstál na vlase.

Odľahlo mu na srdci.

Podmäkčilo sa mu.

Pomohol si na nohy. – Postavil sa na nohy.

Pomohol si von z klietky. – Pomohol si von z pasce.

Posadil ho na koňa. – Posadil ho do sedla. – Akoby ho na koňa posadil.

Preplával ako pes cez vodu. – Prebŕdol ako pes cez vodu.

Prešiel cez oheň.

Spadol mu kameň zo srdca. – Spadol mu kameň z hlavy.

Spadla z neho ťarcha. – Spadla z neho hora.

Svitlo mu. – Svitlo mu šťastie. – Svitol mu deň.

To je voda na jeho mlyn. – To je voda na jeho kameň.

To prejde ako bačovi súdny deň.

Trafili mu na liek. – Trafili mu na nôtu. – Trafili mu na strunu. – Trafili mu na žilu.

Už je na brehu.

Už mu je srdce na mieste. – Už mu je duša na pokoji.

Už prelomil ľad.

Už ten všivavý kožuch striasol zo seba.

Vytiahol sa z blata.

Vytrhli mu tŕň z päty.

Zajac si labky líže.

Z brehu na potopu sa díva.

Neúspech, pochybnosti a ťažkosti

Pochybovanie o úspechu alebo skutočnosti niečoho

Bude to kočka, čo to dočká! – Stará bude kočka, čo to dočká!

Do veľkého stromu zaťal sekeru. – Do hrubého zaťal.

Do tuha nabil, ale nevedieť, ako mu vystrelí.

Ešte je ďaleko veľký oltár.

Ešte je to za horami.

Ešte tomu veľa otčenášov treba.

Inde, kvinde – nič nevynde.

Nebude mňa už potom hlava bolieť, keď sa to stane

Nebude z tej raži múka.

Nebude z toho oblaku dážď.

Nebudú z tej múky koláče.

Neujde sa tebe z toho ani márny mak.

Rak zajaca chytá.

Skôr sa had na Tade zohreje, ako to bude.

Skôr z kameňa vodu vytisneš, ako to spravíš.

To je: hraj – vyhraj, hraj – prehraj!

To je len: až sa najem, dám tebe. – To je len: ak nezjem, dám tebe. – To je len: až sa najem, požičiam ti lyžice.

To sú poveterné zámky.

To značí slepú mačku vo vreci kúpiť.

Veľa vody ujde, kým sa to stane.

V chrasti zajac leží.

Visí to na tenkej nitke.

Všetkého sa lapá, a nič nevyvedie.

Za to my nebudeme piť.

Z toho si ty prsty neoblížeš.

Živí to dožijú a mŕtvi doležia.

Po neúspechu

Baba čarila, sneh na peci varila.

Capa zabil.

Dal tomu vale!

Dieru do neba vystrelil.

Domnieva sa, že ktoviečo dostal.

Dostal figu.

Dostal príučné.

Dovolili mu v zime tabak sadiť.

Jeho snaha vyšla na poctivý smiech.

Chytil glezga. – Chytil kocúra.

Kopla ho Bočena. – Kopla ho Brnoša.

Kto sa úfal, už sa vyúfal.

Má z toho číry čistý posmech. – Má z toho hotový posmech.

Mrcha sprava.

Musíš len na chuti pristať.

Odišiel s píšťalkou.

Od päty k hlave sa navrátil.

Hrklo ho v zuby. – Heglo ho v zuby.

Naprázdno mu zuby klepli.

Prerátal sa, presadlo mu, zlyhalo mu.

Pečienka

Máš z pečienky papier a z papieru dieru.

Padla mu pečienka do popola.

Vybral z koláča dieru a z pečienky papier.

Pobral horúcu kašu.

Poľovník strelil vpravo, zajac bežal vľavo.

Prišiel nakrátko.

Prišiel na prázdne misky.

Prišiel o to ako pes o chvost.

Trafil do diery. – Trafil prstom, ale kam!

Turíčni králi. – Turíčne kráľovstvo.

U diabla ryby!

Uletel mu vtáčik z klietky.

Umyl kapra.

Už je po radosti.

Už si prišiel na psí tridsiatok, že si sa nepostil v piatok!

Vykrútil zo suchého dreva píšťalu.

Vykypelo mu z hrnca.

V zadku noha.

Zaťal za šnôru.

Zle mu vypálilo.

Zmokol pod strechou.

Zostal ako bobok na cedilku.

Zostal na ľade.

Zostalo mu porisko zo sekery. – Zostal mu z koňa chvost.

Zuby

Ťažkosti; nezmeniteľnosť zlého; dúfanie v koniec

Ak chceš, sa o zem hoď, ak chceš, sa obes, už inakšie nebude.

Ani oheň, ani voda to už nezmyje.

Ani čihy, ani hota.

Ani hore, ani dolu.

Ani sem, ani tam.

A potom? Krížik po tom!

Čakaj trebárs do súdneho dňa!

Čím ďalej do lesa, tým viac dreva.

Čím dial do hôr, tým vždycky hôr.

Čo bys’ mal sto duší, nevyvedieš to!

Ďalej ani pohnúť! – Ďalej ani myslieť!

Daromná tebe hodina!

Hlava

Budeš si hlavu biť o múr?!

Nelám si darmo hlavu.

Už nebude inak, čo si hlavu o zem otrepeš.

Hoď kameň do vody!

Je v tom hák. – Je v tom akýsi háčik.

Koľko napred, toľko nazad.

Môžeš sa už len prežehnať od toho.

Na to už len kríž urob!

Nebolo pomoci proti tej nemoci.

Nemáš tej duše, abys’ to vyviedol! – Nemáš tých duší, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej pary, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej sily, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej vlády, abys’ to vyviedol!

Nemožno tomu konca-kraja dôjsť.

O tom už nemôže byť ani reči.

Plač, neplač, už inakšie nebude!

Poručeno pánubohu, už inakšie nebude!

S tým sa už len rozžehnaj.

Tak, tak, ale z chyže jak?

Tam je ten tŕň!

Tam sme, kde sme boli!

Tam to trčí.

Tými zubami tej kože nedotiahneš.

To je ani ryba, ani vták.

To je koniec všetkých koncov.

To je pes v lese. – To čí pes?!

To je veľké klbko.

To je tvrdý orieštek.

To je už pánboh ťa požehnaj!

To je už stratené, ako čo by skalu do vody hodil.

Tomu ani svätená voda nespomôže. – Tomu ani všetci svätí nespomôžu.

To nezošije viac ani svätý.

To neurobí ani herkopáter.

To sú samé miškulancie.

To žiaden duch neuhádne.

Tuje blcha! – Tuje potvora! – Tuje uzol!

Tu je oheň, tam je voda, aká tu teda porada?

Už ho pánboh oráčil.

Už je Jano vojak.

Už je po kázni, moji milí blázni!

Už je po ňom veta!

Už je s tebou het!

Už je pozde, milý drozde!

Už je tam, kde loj kopú!

Už je tebe od toho!

Už je tebe darmo!

Už je tomu amen!

Už sa mu do hrdla leje. – Už sa mu za sáry leje.

Už sme dobrí!

Už sme my raz tu, nech sa stane vôľa božia!

Už sme my tam, kde straší!

Už sme v blate! – Už sme v kaši! – Už sme v omáčke!

Už sme zle!

Už sme znikä!

Už ti ani kňaz nespomôže.

Už vybačoval. – Už dobačoval. – Už vypriahol.

Vec

Nemá tá vec klaníc.

Tá vec má dlhé chvosty. – Tá vec má dlhé konce. – Tá vec má dlhé motúze.

To je vec na psa!

Zarúbaná cesta!

Osud, príhoda, náhoda

Človek nevie, čo v hrnci vrie, keď je pod pokrývkou.

Človek nevie, na čo ľahne, na čo vstane.

Čo bolo, čo bude, cigán nezahudie.

Čo koho má potkať, to ho potká. – Čo koho má potkať, tomu sa neschová. – Čo koho má potkať, tomu neujde.

Čo koho mrzí, to sa ho drží.

Čo má byť, bude; čo má prísť, príde.

Čo má prísť, nech príde skoro.

Čo vylúčiš, čertu poručíš.

Jednému obracia sa na blato, druhému na zlato.

Kde máš hlavu zlomiť, ta ťa nohy donesú.

Keby človek vedel o tom, čo bude potom, všetkého zlého by minul.

Keby človek vedel, že má nohu zlomiť, nuž by si sadol.

Keby kôň o sebe vedel, žiaden by na ňom nesedel.

Kto sa má obesiť, jakživ sa neutopí.

Malý psík do smrti šteňa.

Mne britva ne, druhému i motyka.

Mne polna ne, druhému i prazna pipka horí.

Niekomu sa aj železo v ruke na zlato obráti.

Neorie, neseje, samo sa mu rodí.

Nie sú všetci vtáci pávy alebo orlice.

Slepý

Súdené

Čo komu súdené, to mu je súrené.

Čo komu súdené, bude mu aj dané. – Čo komu obecané, bude mu aj dané.

Už mu to len muselo byť súdené.

Zaspievalo vtáča na kosodrevine, čo komu súdené, to ho ver neminie.

To bývalo i bude.

To inakšie nebude, kým svet svetom bude.

To je od bohsveta tak. – To je od nepamäti sveta tak. – To je tak, čo svet svetom stojí. – To je tak od prvosveta. – To je tak od samoprvu.

Tomu neujdeš, čo ťa má zastihnúť.

V okamžení mnoho prihodiť sa nemôže.

Porekadlá a úslovia

Ako kocka padne.

Čert mu ruku postrčil.

Prišiel k tomu ako pes ku kosti.

Prišlo mu to ako vo snách.

Slepému sa pošťastilo.

To je už slepé Šťastie!

Trafilo sa mu ako slepej kure zrno.

To sa mu len tak poťapilo.

Nemožnosť

Ak pánboh dopustí, aj motyka spustí. – Ak pánboh dopustí, aj motyka strelí.

Komu pánboh praje, tomu i vo snách padne; a komu pánboh nepraje, tomu i z lyžice spadne.

Panebože, pomôž tomu, čo nemôže; každý orie, ako môže.

Príhoda chodí po ľuďoch.

Novina novinka

Novina novinka

Čo dedina, to novina.

Čo hodina, to novina.

Čo vykročíš z domu, počuješ novinu.

Pospi hodinku, počuješ ráno novinku.

Seď doma jednu hodinu, počuješ (dobrú) novinu.

Padol horeznak a udrel sa o nos.

Zlé časy (svet a ľudia)

Bída bídu poráží, avšak nekaždý sobě toho váží!

Bieda je! Odpoveď: Ešte len bude!

Človek človeku najväčší nepriateľ.

Človek do smrti úfa.

Svet

Taký je svet!

Tak tento svet beží.

Časy

Porekadlá a úslovia

Boli časy, boli, ale sa minuli.

Kdeže sú tie časy, keď lietali údené klobásy?!

Také sú teraz časy!

Kde tie snadné letá? Už je po nich veta!

Svet

Prevrátený svet!

Sladký je svet tomu, kto ho nezná; trpký tomu, kto ho zakúsil.

Svet, komu je, komu nie po vôli.

Už je svet hore nohami obrátený.

Ver je ten svet zmotaný!

Teraz ani vlastnej košeli never.

Teraz je tak: hľadáš vodu, nájdeš oheň.

Už budú ľudia skoro na hlavách chodiť.

Už každé psom smrdí.

Už sa dnes všetci popsuli.

Už sme horšie časy prebudli, bohdá i tieto prebudneme.

Viera za more zaletela.

Lepšie

Nastal mundus, koho môžeš, len dus!

Dobré

Bude dobre – ale kedy? – Bude lepšie – ale kedy?

Človek nepočuje nič dobrého.

Čo ďalej, to horšie! – dávno tak žobrák riekol.

Čo nového, nič dobrého.

Dobre bolo, nechválili; zle bolo, nehanili.

Dobre bude, keď čert umrie a peklo zhorí.

Ešte bude raz zle a potom nikdy lepšie. – Ešte bude raz zle a potom nikdy dobre.

Ešte nikdy nebolo tak zle, žeby nemohlo byť ešte horšie.

Keď čert zdochne, potom bude lepšie.

Keď najhoršie pretrpíme, potom už nikdy dobre nebude.

Keď sa zlé pominie, všetko bude dobre.

Nebude dobre, kým nebude ešte horšie.

Teraz je zle, ale ešte vraj musí prísť horšie, a potom už nikdy dobre nebude.

Prirodzenosť a účelnosť; nutnosť a nemožnosť; minulosť a koniec

Aj Panna Mária jedávala chlieb.

Ako mohol, tak spomohol.

Ako včera, tak dnes.

Ako prišlo, tak odišlo.

Cvik cviku uhýba.

Což tam hiba, kedz je bida.

Zlé

Z dobrého dobré a zo zlého len zlé býva.

Zlé so zlým si ruky podávajú.

Zlé zo zlého sa snuje.

Svet

Zo zrna vyrastá strom celý.

Na svete je všetko.

Svet sa mení a my s ním.

Vo svete sa všeličo pletie. – Vo svete sa všeličo stáva.

Všelijako býva vo svete.

To je tam, čo vĺčko ham!

V prázdnom nič nebýva.

Všade dačo jest a všade dačo chýba.

Všetka sláva – poľná tráva.

Všetko nerastie v každej záhrade.

Strom

Staré je staré.

Strom dlho rastie a zrazu sa zotne.

Sila

Sila horu lomí.

Veľkej sile i železo i skala popustí.

Potreba

Potreba nemá zákona.

Potreba veliký pán.

Potreba zákon ruší.

Potreba železo láme.

Proti jedu nieto medu.

Musieť mus musaj nemus

Čo musí byť, to musí byť.

Filip nechcel, ale musel.

Hoc duśi, ta muśo.

Mus je veľký pán a Nemus ešte väčší. – Musaj je veľký pán a Nemôž ešte väčší.

Nerada by koza do trhu, ale musí.

Visí, keď misí.

Naveky nič netrvá.

Nemôže byť aj koza, aj kapusta.

Neskoro, ale naozajst.

Nič nového pod slncom.

Nieto pravidla bez výnimky.

Nikto nie je bez ale.

Čas

Časy sa menia.

Časom sa všetko minie.

Čas všetko ukáže.

Čo nepanovalo, nikdy čas nezastaví.

Čo rozum nedáva, čas prináša.

Iné časy, iné spevy. – Iné časy, iný svet.

Každá vec do času.

Každá vec má svoj čas.

Každý čas má svoj čas.

S časom všetko príde aj prejde.

Častá kropaj i kameň porazí.

Čím budem, tým budem, sveta neprebudení.

Čo bolo dávno, to už nie je ani pravda.

Čo bolo, to bolo, a čo bude, to bude.

Čo bolo, to bolo, už sa pominulo.

Čo bolo vloni, to nik nedohoní.

Čo darmo, to darmo.

Čo nelze predelať, darmo na to žehrať.

Čo sa nedá premeniť, najlepšie tak nechať. – Čo sa nedá premeniť, tomu sa načim podvoliť.

Čo sa stalo, už sa neodstane.

Čo tam, to tam, o to hlavy nelám.

Čo viac neni, to nemá ceny.

I to najtvrdšie drevo zhorí.

Každá vec má líce i opak.

Každá vec má svoju príčinu.

Každá vec na svete je na dačo.

Každé prečo má svoje preto.

Keby! – ale keď! – To keby všade zavadzia.

Keby nebolo keby, boli by sme v nebi. – Keby nebolo keby, nebolo by chyby.

Keby keď nebolo, všetko by dobré bolo.

Keď iskra hasne, vtedy najkrajšie zasvieti.

Keď nieto poctivých, i s kurvou tancujú.

Kočka ham, myška tam!

Koniec

Aká je vec, dá znať koniec.

Čo malo začiatok, musí mať aj koniec.

Každá pesnička, i tá najdlhšia, má koniec. – Každá pesnička, i svätojánska, má koniec. – Nieto takej dlhej pesničky, žeby nemala konca.

Každej piesni koniec býva.

Keď je dobrý koniec, dobrá je celá vec.

Na Jána dosť dlhý deň, a predsa mu koniec príde.

Nieto tak dlhého dňa, žeby mu koniec neprišiel.

Všetkému, všetkému koniec príde.

Všetkým veciam koniec býva.

Všetko má svoj koniec, a klobása dva (dokladá sa žartom). – Všetko má svoj koniec, len palica dva. – Všetko má svoj koniec, len jaternica a palica dva.

Krkavce, kde mrcinu čujú, tam sa zletia.

More nevypiješ, hviezdy nepočítaš.