Pranostiky a úkazy prírody


Štyri čiastky roka; predzvesti počasia

Jar

Všeobecne o jari

Na jar cent dažďa, funt blata. – Na jar za džbar dažďa, za lyžicu blata. – Na jar za mericu dažďa, za štvrtku blata. – Na jar za voz dažďa, za hrsť blata.

Nenapadne tichá rosa, kým nezájde večer kosa.

Sviňa je prvý oráč.

Zavčas jari jeden povie: Ľaľa, mačka na streche! Druhý povie: Nie to mačka, to je medveď!

Jarné mesiace

Ide marec, poberaj sa starec. – Marec, nejeden v ňom umrie starec. – Marec, poberaj sa starec v tanec. – Príde marec, zomrie starec. – V marci umierajú starci.

Keď brezeň orie, duben odpočíva.

Marcový prach je zlatý.

Marec suchý, apríl mokrý, máj studený dáva rok úrodný.

Suchý marec, mokrý máj, bude žito ako háj.

Suchý marec, studený apríl, mokrý máj, bude v stodole raj.

Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa, to všetko na zajačom chvoste visí.

Teplý apríl, zimný máj, bude žito ako háj.

V apríli prší na raz, v máji na pšenicu, v júni na jačmeň.

Chladný máj s mokrým červenom plní stodoly zbožím a senom. – Chladný máj naplňuje stodoly.

Máj – kravám daj!

Májová zelinka každá býva dobrá.

Májový dážď viacej stojí ako Viedeň.

Máj, v poli háj. – Máj, všade háj. – Máj, zelený je háj.

Studený máj, v stodole raj. – Studený máj, na poli raj.

Tŕňová zima.

V máji aby palica pastierovi ani neosychala.

Jarné dni

12. marca. Hrehor ešte bradu trasáva.

12. marca. Na sv. Gregora idú ľady do mora.

12. marca. O Gregore leňoch sedliak, čo neorie.

19. marca. Jozef mosty stavia, Ďuro ich do poľa vyháňa.

19. marca. Keď Jozef vykyvká deti pod stenu, Matka (25. marca) ich iste dnu zaženie.

19. marca. Na Jozefa ide vdovicin pluh zo dvora.

25. marca. Panna Mária zo zásterky lastovičky vypúšťa.

24. apríla. Čo do Dzura narastie, to po Dzure skape.

24. apríla. Ďuro, krivý čaptáň.

24. apríla. Ďuro všetkých z izby von do poľa vyženie.

24. apríla. O Dzure má sa už vrana do oziminy schovať.

24. apríla. O Dzure už tráva bude rásť, čo by si ju hámrikom pral do zeme.

24. apríla. Za koľko týždňov žaby kŕkajú pred Dzurom, za toľko po ňom budú mlčať.

25. apríla. Na Marka má sa už vrana do oziminy schovať.

12. – 14. mája. Pankrác, Servác, Bonifác – traja ľadoví mužovia.

15. mája. Žofia víno vypíja.

25. mája. Na Urbanov deň utekaj siať len.

25. mája. Po svätom Urbanu mráz neškodí džbánu.

25. mája. Urban ešte niekedy bradou pokýva.

25. mája. Dokal Urban z pece nezleze, nebude teplo. Modra.

Leto

Všeobecne o lete

Lepšie jedno leto ako sto zím.

Nestrach v lete o hospodu, každý krík ti ju dá; ale v zime!

Netreba boha o dážď prosiť, príde hneď, keď začneme kosiť.

V lete ako v lete, ale v zime!

V lete dobre je i Bete; ale v zime, carissime!

Letné mesiace a dni

Do Ducha nespúšťaj kožucha a po Duchu zas v kožuchu. – Do Ducha nespúšťaj sa kožucha a po Duchu pripáš si ho k bruchu.

8. júna. Keď na Medarda prší, bude pršať za štyridsať dní.

8. júna. Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.

24. júna. Do Jána do brucha jama.

24. júna. Do Jána Krstiteľa nechváľ kapustu, pšenicu, jačmeň.

24. júna. Duch popráva oziminy a svätý Ján jariny.

24. júna. O Jáne čerešne i muchy zrelé.

24. júna. Pred Jánom nechváľ jarinu, až po ňom.

24. júna. Za koľko dní pred Jánom kukučka kuká, za toľko bude kukať po Jáne.

29. júna. Na Petra Pavla seje pánboh prvé hríbiky.

29. júna. Peter a Pavel rozsievajú huby.

29. júna. Peter a Pavel pretrhne žitám korene.

25. júla. Jakub, chleba kúp! – Jakub, chleba kúp, pálenky nalej, pôjdeme ďalej!

25. júla. Dnes máme Jakuba, zajtra svätej Anny, krúťteže sa, krúťte, moje milé hlavy!

26. júla. Keď je po sv. Anne, hneď si sedliak klobúk nahne.

26. júla. Sv. Anna – chladno z rána.

26. júla. V psie dni najviac muchy štípu.

1. augusta. Do Petra nit cepla; a po Petre už je po ceple.

10. augusta. Keď príde Vavrinec, ber oči na klinec. – Keď príde Vavrinec, olovrant na klinec.

10. augusta. Na sv. Vavrinca švábka do hrnca.

10. augusta. Na sv. Vavrinca idú oriešky do venca.

Dážď, ktorý v auguste do obeda prší, skorej, ako obed minie, sa usuší.

Jeseň

Všeobecne o jeseni

Babské leto.

Lastovičky na odletu, koniec i babiemu letu.

Naháč kvitne, káže prásci.

Svieti slnko, ale je zubaté.

Tvrdá jaseň.

V jeseni: Čo varíte? – Zemiačiská. Na jar: Čo varíte? – Zemiačky.

V jeseni funt dažďa, cent blata. – V jeseni za lyžicu dažďa, džbar blata. – V jeseni za štvrtku dažďa, za mericu blata. – V jeseni za hrsť dažďa, za voz blata. Adalb. Jesień 7.

V jeseni z každej dzierky strišča zima fučí.

Zo strniska už chladný vietor fúkať začína.

Jesenné mesiace a dni

24. augusta. Už je po Bartoleme, pôjdu hady do diery.

September – z poľa ber!

8. septembra. Mara – chleba dala. – Štedrá Mara – chleba dala. – Malá Mara (15. august) chleba dala a veľká (8. septembra) ho popratala. – Malá Mara (25. marec) chleba vzala, veľká Mara chleba dala.

21. septembra. Po Matúši čiapku na uši!

29. septembra. Do Jána maslo, po Michale nitka.

29. septembra. Michal – dievky pichal. – Gal (16. októbra) – dievky bral.

29. septembra. Michal všetko z póľa spíchal.

29. septembra. Po Michale tráva čo bys’ ju kliešťami ťahal nepôjde von.

15. októbra. Na Teréziu každý švec obírá.

16. októbra. Gal dievky bral.

16. októbra. Galovo žito nebude bito.

16. októbra. Od Gala chvíľa nestála.

26. októbra. Už je po Mitre, už valachom svitne.

28. októbra. Na Šimona Judy hájnici von z búdy.

28. októbra. Na Šimona Judy mrznú v poli hrudy.

28. októbra. Šimona Judy vyháňa baču z búdy.

11. novembra. Marcin jak nebude na Šechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci.

11. novembra. Sv. Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice.

11. novembra. Sv. Martin chodí na sivkovi. – Sv. Martin chodí na bielom koni.

19. novembra. Sv. Alžbeta za plný košík sviatkov prináša.

25. novembra. Katrena hudcom husle berie.

25. novembra. Keď na Katarínu stojí hus na ľade, na Vianoce bude stáť na blate.

25. novembra. Na sv. Katarínu schovaj sa pod perinu.

Zima

Všeobecne o zime

Iba svitá a mrká.

Ide slnko dohora, ide zima do dvora.

Keď poliak duje, zima nasleduje.

Mnoho snehu, málo sena.

Mnoho snehu, málo vody. – Veľké snehy, málo vody.

Pec

Zimné mesiace a dni

4. decembra. Sv. Barbora ťahá sane do dvora.

25. decembra. Biele Vianoce, zelená Veľká noc; čierne Vianoce, biela Veľká noc – Zelené Vianoce, biela Veľká noc; biele Vianoce, zelená Veľká noc.

Do Hod dlhá nitka, krátky deň; po Hodoch krátka nitka, dlhší deň.

Do Vianoc haj, od Vianoc jaj!

Jasné Vianoce, tmavé stodoly; tmavé Vianoce, jasné stodoly.

Keď je vianočná noc tmavá, bude tma v záčinku.

Na Štedrý večer a na Vianoce každý statočný človek doma sedí.

Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.

1. januára. Na Nový rok o slepačí krok; na Tri krále o skok dále; na Hromnice o hodinu více.

6. januára. Trikráľovú zimu vlk nezožerie.

21. januára. Keď sa na Vincenta vták na koľaji vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje.

25. januára. Keď sa na Pavla vtáča z koľaje napije, bude pozdná jar.

25. januára. Na Obrátenie sv. Pavla sa medveď na druhý bok obráti.

25. januára. Na Pavla čľapky, vyhadzuj gazda zedky.

25. januára. Na Pavla napoly peceň.

25. januára. O Pavle je pol zimy.

Február

Čo veľký zameškal, to malý doháňa.

Malý sečeň protiví sa veľkému.

2. februára. Cigán sa Hromníc bojí.

2. februára. Hromnička čistá, konôpka istá.

2. februára. Keď chytia Hromnice, odhadzuj onuce; keď pustia Hromnice, len chytaj onuce.

2. februára. Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.

2. februára. Na Hromnice o hodince.

2. februára. Na Hromnice treba mať ešte polovicu krmu.

2. februára. Na Hromnice zadúva ulice.

2. februára. Nech len držia Hromnice.

2. februára. Prešli Hromnice, koniec sanice.

2. februára. Radšej vidí bača o Hromniciach vlka ako sedliaka v košeli.

2. februára. Sv. Agáta býva na sneh bohatá.

2. februára. Sv. Hata všetky kúty zahatá.

2. februára. Na Dorotu pôjdu si vtáčky po pesničky. – Na Dorotu pôjdu si vtáčky na trh do Krupiny píšťalky kupovať.

2. februára. Okolo sv. Doroty bývajú metelice a sloty. – Sv. Dorota – sneh alebo slota.

2. februára. Valent žení vtáčence; Matej im rozdáva píšťalky.

2. februára. Matej ľady láme, ak ich nachodí; ak ich nenájde, teda ich narobí. – Matej ľady láme, ak nemá čo lámať, tak v marci ľad máme.

24. februára. Matej šiel piť; šiel poň Gregor, za ním Jozef, ale sa všetci tam zapili, len Matka Božia ich potom všetkých vyhnala.

Iné predzvesti počasia

O daždi

Bociany sa tárajú, bude špatný čas.

Hory sa černejú.

Kačky hledzá do trúby a sýkorky piščá, bude pršat.

Keď začnú farskí (farárovi) kosiť, hneď je tu dážď.

Kohúty sa nadrapujú.

Lastovičky ponad samú zem lietajú.

Líšky pečú.

Malý dážď prináša väčší. – Malý dážď nadženie väčší. – Malý dážď prišiel po väčší.

Mesiac

Keď je mesiac horerožky, bude čas pekný, keď dolurožky, bude dážď.

Mesiac sa umýva.

Mesiačik je ohradený. – Mesiačik má dvorec.

Nebo sa mladí.

Parí – bude dážď alebo búrka.

Pinka pýta piť.

Ranný dážď

Ranný dážď ako starej baby tanec. – Ranný dážď ako Ženský plač.

Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa, to všetko na zajačom chvoste visí.

Ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie.

Ryby z oblakov sú na nebi.

Sliepky sa oberajú.

Slniečko sa odberá.

Slnce vyblesklo ráno spopod chmáry.

Slnce pripeká.

Večerný hosť nerád odchodí.

Vrchy kúria, doliny budú zvárať.

Z hnilého kúta najviac dažďa.

Z ktorej strany (toho roku) najprv zahrmí, stade bude v lete dážď prichádzať.

Rozličné predzvesti

Keď sa hviezdy čistia, bude jasno.

Zámky z oblakov sa stavajú, bude búrka.

Večerné zore červené, zriedka ich jasnosť pominie.

Zore sú zapálené, bude vietor.

Všeobecne o predzvestiach

Kalendár – tárandár.

Keď moji jarci zmokli, nech i kalendri zmokli!

Na dvoje baba hádala: alebo bude dážď pršať, alebo bude pekne.

Povedala Milá, že bude chvíľa, povedal Krška, že bude pŕška.

Porekadlá a úslovia o počasí

Jasný čas; sparno

Ani obláčka nevídať.

Bol by banoval, kto by bol zomrel.

Horúce do zažnutia.

Slnce ako božie oko. – Nebo jasné ako oko.

Ticho, že sa ani lístok na strome nehne.

Utešená chvíľa.

Veľký úpek.

Vybralo sa na čas.

Vychvílilo sa.

Dážď

Ale nám zasvätilo!

Azda sa dáko vytrhá!

Cigán sa raduje, keď prší, že bude pekne, a keď slnko svieti, bojí sa, že bude pršať.

Dažďu nohy visia.

Ide dážď ako stena.

Keď prší, majú sliepky nedeľu.

Keď slnko svieti a dážď prší, vtedy čert babu bije.

Keď sunko svieci a dešč prší, bosorka mlieko múci. Hor. Trenč.

Klobúčiky vstávajú, pánubohu chválu vzdávajú.

Krajinský dážď.

Leje sa ako z cievok. – Leje sa ako z džbera. – Leje sa ako z kúpy. – Leje sa ako zo suda. – Leje sa ako z vreca. – Leje sa ako z rine.

Len tak visia oblaky.

Nebo je zanesené.

Neboj sa dažďa, veď si nie z cukru.

Nech pánboh zachová od pocestného človeka!

Niti suchej na mne nebolo.

Prší, akoby osieval. – Prší ako zo sita. – Prší, akobyzo džbera vylieval.

Prší slnečník.

Taký dážď padol, čo ho bolo ťažko zemi držať.

Tento malý dážď nech len padá a tomu veľkému nezabránime.

Umočený ako máček. – Umočený ako myš. – Umočený ako zmok.

Už má švagra.

Už sa teraz naprší z pravej viery. – Už sa teraz naduje z pravej viery.

Veľké tmy idú.

Zaberá sa na dážď. – Zabraté je.

Zachmúrené je. – Zachmúrilo sa.

Zmokol ako myš.

Zo striech kvapká.

Blesk a hrom

Ach, pošli, bože, pošli to hrmenie na tie husté, pusté hory!

Blýska sa krížom-krážom.

Búrka je vraj vtedy, keď sa horúci oblak so studeným zíde.

Durklo ako z mažiara.

Hromy bijú. – Hromy perú. – Hromy rachotia.

Na holo zahrmelo, nebude pršať.

Suchý hrom.

Udrelo. – Udrel hrom, ale len studený.

Vietor, víchor

Cigán na vietor drží. Modra. – Cigán sa nebojí zimy, ale vetra.

Keď vietor hviždí, to Meluzína plače.

Musel sa niekto obesiť, keď tak duje.

Striga sa vrtí.

Stromy sa lámali, ako čo by šarkan ponad ne letel a chvostom šibal. – Šarkan letí.

Vietor hviždí ako valach.

Vietor sa obšíva.

Vietor sa zabil.

Povodeň

Mohol tadiaľ plte hnať.

Tiekol tadiaľ celý Dunaj.

Zimné úkazy a javy

Zima, mráz

Holomrazníky.

Chrochoť.

Ľad ako sklo.

Treskúca zima. – Treskutá zima.

Tuhá zima, že len tak treští. – Tuhá zima, že len tak trieska.

Uhly trieskajú od zimy.

Už je o jeden kožuch teplejšie.

Voda zamrzla ako múr.

Zamrzlo na kameň. – Zamrzlo ako roh. – Zamrzlo ako oceľ. – Zamrzlo, že len tak chrapští pod nohami.

Zima, že hádam teľa v krave zamrzne.

Sneh

Mlynárčíci sa bijú.

Sneh padá ako vrabce.

Sype sa sneh ako z vreca.

Fujavica

Nenie súce psa vyhnať predo dvere.

Šibe, že až tak páli.

Tak chumelí, že ani sveta nevidno. – Taká slota, že ani sveta nevidno. – Taká kúrňava, že ani sveta nevidno. – Taká šmáravica, že ani sveta nevidno. – Taká metelica, že ani sveta nevidno.

Účinky zimy na človeka

Dobre som tam neskrepenel od zimy.

Drkoce zimou ako osika.

Drkoce zubami od zimy.

Ej, ale ma lízal jeleň!

Nemôžem štipku spraviť od zimy.

Palce mi skľaveli od zimy.

Ruky ako rak červené. – Ruky ako žabča studené.

Sklenička pod nosom mu zamrzne.

Studený ako had. – Studený ako žaba.

Zamrznutý ako cibuľa. – Zamrznutý ako kokrha. – Zamrznutý ako krkoška. – Zamrznutý ako krušec. – Zamrznutý ako slivka.

Za nechty mi zašlo.

V príbytku

Kúria, až vlasy vijú. – Kúria, až sa zuby potia. – Kúria, až sú obloky červené. – Kúria ako v hute.

Kúria len pre príslovie.

Tam budú do rána vlci vyť.

Teplo ako v lázni. – Teplo ako v starej izbe.

Zima ako v ráštubni. – Zima ako vo vlčienci. – Zima ako vo vlčej jame. – Zima ako v ľadovni.

O iných dobách

Deň

Frišťukuj, kedz staneš, obeduj, kedz sac’ sce jesci, večer prídze, ani sa nenazdáš. Bošácka dolina.

Jeden deň nie je rok.

Lepšie za rána dačo, ako cez celý deň nič.

Ráno do kostola, cez deň do roboty, večer k priateľovi a v noci spať.

Ráno učí sa sladko.

Obed si spravíme, kedy chceme, a večer príde sám. – Poludnie hockedy a večer, keď príde.

Noc

Hriech túla sa po nociech.

Chto chôdzi po noci, hladá palicovej nemoci. – Chto chôdzi po noci, hladá kyjovej nemoci.

Noc má svoju moc. – Noc má svoje právo.

Vo dne ako vo dne, ale v noci!

V noci ako potme.

V noci ďaleko počuť.

V noci jasný, vo dne mračný.

Dni v týždni

Nedeľa, nedeľa, bodajs’ priletela, aby som si čo skôr milého videla!

Streda – chlapcom beda!

Streda – to podjedá.

Streda – prázdny deň.

V piatok zlý počiatok.

V pátek idze všetko naspátek.

Kto je v piatok šošovicu, bude v nedeľu pekný.

Kto sa smeje v piatok, bude v nedeľu plakať.

Sobota dievkina robota.

Sobota kňazova robota.

Sobota bálešová robota.

Sobota virgasová robota.

Sobôt je do roka iba deväť nepekných.

Sviatky

Čokoľvek robíš vo sviatok, to všetko ide naspiatok.

Najväčšie sviatky podľa cigánskeho kalendára sú: fašiangy, potom Hody, potom jarmok.

Rok

Deň za dňom, rok za rokom, a život sa minie.

Do roka ďaleko.

Rok je dlhý. – Rok má dlhý skok.

Roky sa míňajú. – Roky utekajú, akoby leteli.

Rok má krok, atd.

Porekadlá a úslovia o dennom čase

Ale ide ten čas, akoby šibal!

Ani neviem, ako mi ten čas prešiel! – Ani neviem, ako mi ten deň prešiel!

Keď sa už tma černela…

Mrak zmrknúť sa

Ako zamrkli, tak osvitli.

Mrak padá.

Pánboh nás zamrkol i zosvitol.

Večerom zamrkli, ránom zasvitli.

Noc nočný

Do tmavej noci (pracovali).

Noc dlhá ako sto rokov.

Nočná mátoha.

Pomaly sa už aj noc prikráda.

O vysokých fruštikoch.

Ráno

Do bieleho rána (sa zabávali).

Ranostajček.

Svitaj, bože, svitaj, aby skorej deň bol.

Už je deň, pôjdeme ven!

Vstávaj, už sa voz obrátil!

Zore

Hore, už sú zore!

Kosy zapadajú, zore znamenajú.

Už zore znamenajú, vstávajte!