Príslovia, porekadlá a úslovia o vlastných menách


Národy

Slovák

Čo nie je Slovák, to je všetko Nemec.

Čo Slovák, to chlap.

Kde Slovenka, tam spev; kde Maďarka, tam hnev; kde Nemkyňa, tam faleš; kde cigánka, tam krádež.

Na Slováka sa už každý čert nahnal: Nemec, Tatár, Maďar, Cigán, žid.

Neboráci Slováci, plodzá sa jak chrobáci. Modra.

Niet horšieho vtáka nad odrodilého Slováka.

Prišla bieda na Slováka.

Slovák ako repa.

Slovák od koreňa – Slovák od národu.

Slovák prebudne všetkých cudzozemcov.

Slovák vôl, Nemec kôl, Maďar tráva zelená, Francúz ruža červená. Prišiel vôl, zlomil kôl, zožral trávu zelenú, obs… ružu červenú.

Tatry, Fatry, Matry – Slovákove vatry.

To je bieda, čo Slováka zjedá.

Za Slováka nik nezastane, len boh.

Zo Slováka všetko vystane – Slovák je na všetko súci.

Poliak

Kde sa dva Poliaci zídu, hneď sa tri stránky vadia.

Maďar (Uhor)

Úhor (Maďar) brat, Nemec švagor, Cigán kmotor, žid sused.

Uhorský most, nemecký pôst a poľská modlitba – to málo Stojí.

Nemec

Čo Nemec, to „nevedz“.

Kraje, mestá, dediny, obyvatelia

BANSKÁ BYSTRICA – Za živa v Bystrici a po smrti v nebi.

BARDEJOV

BOBROVEC – To je svedok z Bobrovca.

BOCA

Bohaté KOŠICE, pyšný PREŠOV, otrhaný SABINOV, poplatany BARDIOV. Šariš.

BREZOVÁ

BREZNO – Či si Hugáň, či si Brezňan, či si človek?

BRUSNÍK – Pôjdem na Brusník, dajú nám kapustník.

BYTČA

ČASTÁ

DEBRECÍN

DLHÁ

Dotkla sa ŽÍHĽAVA PÔTRA, povedala, že je kmotra.

KIRIPOLEC, kde svine kujú.

KĽAČANY – Pôjdeš na Kľačany.

KOŠICE

KOŠOLNÁ

KREMNICA

KRUPINA – Dáme ti krupinského vína!

Kto chce koňa kupovať, nech ide do DEBRECÍNA; kto sa chce ženiť, do BYSTRICE.

KURIMA (Pozri 88.)

LEŠŤANIA – Poschodia sa ako Lešťania na Štedrý večer.

LIPTÁK – zlý pták.

LIPTOV, ORAVA, TRENČÍN sú rodina.

LOPAŠOV, kde vlka zjedli.

LÚČKY, ta pôjdeme poľahúčky.

ĽUPČA NEMECKÁ

LUPOČANIA – No všetci naraz ako Lupočania pesničku!

MIKULÁŠ SV.

OMPITÁL – On pýtal čistú dlhú košeru.

Opitá ŠTIAVNICA, ospalá KREMNICA, hrdá BYSTRICA.

ORAVA

Pánboh šiel na HORNIAKY bývať.

PETER SV.

PODLAVICE – Šuhaj z Podlavíc.

PÔTOR

PRAVICA – Na Pravici božej sedí.

PREDMIER

PREŠOV

PRIECHOD – Z Priechoda, skade čerti vychodia.

PUKANČANIA – Pukančania staré ženy na mladé premieľajú – Pukančania staré ženy na mladé premaľujú.

RAJČANIA

RAŠOV – Poslať ho do Rašova, kde rozum predávajú.

RATKOVÁ

RUŽOMBEROK

SABINOV

SENNÔ – Pôjdeme na Sennô, dajú nám kvasenô.

SIELNICA

SOKOLČE – Sokolče, kde bryndzu sejú a rozsievača, sediaceho na rebríku, štyria nosia, aby nepošliapal.

SPIŠ – Ty slepý Spišiak!

STOŠICE – Kišasonka zo Stošíc.

STREHOVÁ – Biely ako Dolná Strehová.

STROPKOV

ŠELPICE, kde rozum merajú.

ŠTIAVNICA má múry zlaté, KREMNICA strieborné a BYSTRICA medené.

TEPLÁ – Do Teplej pôjdeme kroz peknej.

TREBIEŇ – Mal by ísť na Trebieň, kde rozum merajú.

TRENČÍN

TRNOVEC – Trnovecká pravda.

TRNOVECKÉ hodiny, RUŽOMBERSKÉ noviny, MIKULÁŠSKE panny zriedka sú bez hany.

TUNEŽICE

TURÁ LÚKA – dobrá ruka.

TURIEC (Pozri 96.)

Uchovaj nás, bože, od TUŽENICKEJ kaluže, od PREDMIERSKEHO práva, od BYTČIANSKYCH zvonov a od ŽILINSKÝCH panien – až naveky amen!

VARÍN (Pozri 97.)

VRBICA – Čo je z mlynára ? – Medveď – A z Vrbičana? – Korheľ.

Akých remeselníkov jest najviac vo Vrbici? – Pltníkov a korheľov. Keby si bol z Vrbice, už by ťa boli pochovali – Vo Vrbici krajších pochovávajú.

VRBOVÉ – Z Vrbového nič dobrého.

Vtedy bude súdny deň, keď v GEMERI všetci RATKOVCI, v NITRE všetci BREZOVÁCI, v TURCI všetci šefraníci, v ORAVE plátenníci, vo ZVOLENE čipkári na Vianoce budú doma. Zachovaj nás, Pane, od KURIMSKEJ hodiny, od STROPKOVSKEJ noviny, od BARDEJOVSKEJ spravedlivosci, od kacírskej pobožnosci. Šariš.

Z BOCE krava, z ĽUPČE žena – to nikdy dobré nebýva – Z BOCE krava, z ĽUPČE farárska dievka – to nikdy dobré nebýva – Z BOCE krava, z ĽUPČE rechtorská dievka – to nikdy dobré nebýva.

ZVOLEN

ŽÍHĽAVA

ŽILINA

KRUPINCI – štepené zajace.

ŽILINCI – kapustniari.

RAJČANIA – kožkári.

TURČANIA – repkári.

VARÍNCI – pintlikári.

SV. PETER – murári, pľúckári.

SIELNIČANIA – židia.

TRNOVČANIA – kapsiari.

ŽILINČANIA si navzájom nadávajú: Ty psohlavec! – A ty škero!

Ty jašo! – A ty kat!

Ty šerha! – A ty konidráč!

Ty zviselec! – A ty katova oprata!

Ty trodrevník! – A ty srdce do dreveného zvona!

Ty ledačo! – A ty lecikvid!

Ty čuridlo! – A ty fifidlo!

Ty ohava! – A ty špata!

Ty somár! – A ty kôň Krista Pána!

Ty trup! – A ty hlúb!

Ty cigáň! – A ty vajda!

Ty skľago! – A ty rosajda!

Ty papuča! – A ty krpec!

Ty sviniar! – A ty bravčiar!

Ty handra! – A ty onuca!

Ty bachor! – A ty črevo!

Ty korheľ! – A ty ožran!

Ty svetár! – A ty pecár!

Ty povaľač! – A ty leňoch!

Ty chmuľo! – A ty truľo!

Ty pľuhák! – A ty lajdák!

Ty trhan! – A ty škuban!

Ty psia noha! – A ty psia krv!

Ty cepár! – A ty metlár!

Ty zázrak! – A ty čudák!

Ty lopaj! – A ty chumaj!

Ty vreco! – A ty mech!

Ty potvora! – A ty odmena!

Ty hebedo! – A ty nemelo!

Hory, rieky (miestne predzvesti počasia)

BRADLO kúri, bude prať.

CHOČ varí, SALATÍN mu radí a JÓBOVA lúka k tomu ho ponúka.

Keď čiapku dvíha KRIVÁŇ, utekajte, ide príval.

POLUDNICA, dobrá veštica.

VÁH (Orava, Turiec)

Kto nemá starosti, nech si kúpi na Váhu mlyn.

Oženil sa Lipták Váh, pojal sebe Oravu a Turiec prijali za syna. Váh – vrah.

Rody

KAKUS, MOTÚZ, SENTIVÁNI – všetci traja rovní páni