Prirovnania a iné výroky


O držaní a pohyboch tela

Behať

Prirovania

Behá, akoby ho hnal.

Behá, akoby mu hlava horela. – Beží, akoby mu zem pod nohami horela.

Behá, akoby mu kečku podpálil. – Behá, akoby mu zadok podpálil.

Behá ako besný.

Behá ako besná strela. – Behá ako jasná strela. – Behá ako ohnivá strela. Behá ako bez duše. – Behá ako bez rozumu. –

Behá ako bez hlavy.

Behá ako diablom posadlý.

Behá ako divý.

Behá ako hrmavica. – Behá ako návoj. – Behá ako pudivietor.

Behá ako pes bez chvosta.

Behá ako s nasoleným zadkom. – Behá ako s nasoleným chrbtom.

Behá ako sršeň.

Behá ako šialený.

Behá ako vietor.

Behá ako zdivený. – Behá ako zdivočený. – Behá ako zjašený. – Behá ako spochabený. – Behá ako zvetrený.

Behá ako živé striebro.

Behá, dobreže po hlave neletí.

Cvála ako kôň bez puta. – Cvála na zlomkrky.

Čupí ako syseľ v diere. – Čupí ako h… v tráve.

Čuší, ako čo by ho ani nebolo. – Čuší ako jazvec v diere. – čuší ako myš v diere. – čuší ako s teplým bálešom. – Čuší ako s teplým osúchom. – Čuší ako voš pod chrastou. – Čuší ako zajac v chrasti učupený.

Driape sa ako koza na šíp.

Drží sa ako h… v perí.

Drží sa ako regiňa.

Drží sa ho ako kotúčie. – Drží sa ho ako repíčie. – Drží sa ho ako pijavica.

Hádže sa ako had. – Hádže sa ako vretenica.

Hniezdi sa ako sliepka na vajciach. – Hniezdi sa ako hus na vajciach.

Chodí (drží sa), akoby ražeň zjedol. – Chodí, akoby ražeň zhltol. – Chodí ako kačica. – Chodí ako kura v klonke. – Chodí ako na drôtikoch. – Chodí ako na strunách. – Chodí ako taká maškara. – Chodí ako teľa po ľade. – Chodí ako vykŕmená hus. – Chodí ako zmok. – Chodí ako zmoknutá vrana. – Chodí ako zmoknutá sliepka. – Chodí, len sa tak osieva. – Chodí, len sa tak kýva.

Chodí za ním ako cecok za materou. – Chodí za ním ako pes. – Chodí za ním ako teľa za kravou. – Chodí za ním ako tôňa za človekom.

Ide ako Rusniak s drabinou. – Ide ako Poliak s rebríkom. – Ide ako slepý. – Ide ako voslep. – Ide ako z masla voz. – Ide len čo noha nohu minie. – Ide čo mu nohy stačia. – Ide z nohy na nohu.

Ide naspak ako rak.

Kráčal, akoby bol novej sily doňho nalial.

Krčí sa ako babí pes.

Kruci śe jak furman s batohem. – Verci śe jak furman s batohem.

Krúti sa ako hoja. – Krúti sa ako kvoka v zrebách. – Krúti sa ako motovidlo. – Krúti sa ako straka na kole.

Lezie ako rak. – Lezie ako slimák.

Leží ako drob. – Leží ako mŕtvy. – Leží ako zabitý. – Leží ako snop.

Mece sa ako nasolená žaba. – Mece sa ako pes na reťazi. – Meče sa ako popálený had. – Meče sa ako ryba v saku.

Moce sa ako motovidlo. – Motá sa ako motovidlo. – Motá sa ako prd v gatiach. Bošácka dolina. – Moce sa ako zlý peniaz.

Myká sa ako syseľ na motúze.

Natiahol sa ako struna.

Nemôže sa vymotať ako Matúš kantrov. Prešpor. stol.

Nestratí sa ako deravý groš.

Obchodí ako Hološka okolo pekla. – Obchodí ako kocúr okolo horúcej kaše.

Obchodil ho ako Gondu s božím telom.

Obracia sa ako jelito v hrnku. – Obracia sa ako motovidlo vo vreci.

Obskakoval ako mačka okolo myši.

Odcupol ako kameň zo strechy. – Odcupol ako hruška.

Odišiel ako s teplým koláčom. – Odišiel ako s hrdým koláčom.

Omyká sa ako holý v tŕni.

Oškĺba sa ako kura.

Otvoril ústa ako gáple. – Otvoril ústa ako na záplach. – Otvoril ústa ako vráta. – Otvoril celé vráta.

Pletie sa ako smeť v mlieku.

Ponáhľa sa ako rak s kvasnicami. – Ponáhľa sa ako švec na jarmok.

Prášil, že ani dverí nehľadal.

Preletel, akoby okom mihol. – Preletel ako páper. – Preletel ako strela. – Preletel ako vietor.

Premáva sa (prevláča sa) ako mačka s mačaty. – Premáva sa ako slepý jašter po daždi. – Prevláča sa ako zlo. – Prevláča sa ako zmok. – Premáva sa ako uvláčené kurča. – Prevláča sa ako zmoknuté kurča.

Previeva sa po povetrí ako mátoha v noci.

Priletel ako šarkan. – Prihrmel ako šarkan.

Pripálil ako zbesnený. – Prikúril ako zbesnený.

Scepenel ako kôň.

Sedí ako čert na duši. – Sedí ako črap. – Sedí ako drozd na haluzi. – Sedí ako h… v tráve. – Sedí jak homolka. Modra. – Sedí ako kvoka na vajciach. – Sedí ako kukučka. – Sedí ako malý dráčik. – Sedí ako päť peňazí. – Sedí ako pencel. – Sedí ako stará baba. – Sedí ako šiška. – Sedí ako totka na Hody.

Schytil sa akoby strelil do neho.

Skáče ako kobylka.

Skákala do mňa ako taká jasietka. Šuj.

Skapal, ako keď guľka z bielka nadutá prskne. – Skapal ako Múčkov peniaz.

Stojí, akoby bol k zemi primrzol. – Stojí, akoby ho do zeme vbil. – Stojí, akoby ho do zeme zarazil. – Stojí, akoby ho prikoval. – Stojí ako drevená Mara. – Stojí ako drevený Jano. – Stojí ako drúk. – Stojí ako Hoja Ďunda. – Stojí ako hriech nad dedinou. – Stojí ako lipa pri kostole. – Stojí ako odkopaný stĺp. – Stojí ako o stĺp prikovaný. – Stojí ako palica pri dverách. – Stojí ako pribitý. – Stojí ako socha. – Stojí ako stĺp. – Stojí ako stĺpica. – Stojí ako svätý na moste. – Stojí ako svätý pri ceste. – Stojí ako klát. – Stojí ako vŕba. – Stojí ako skamenené slovo. – Stojí ako skamenený.

Stratil sa ako dym. – Stratil sa ako gáfor. – Stratil sa ako lanský sneh. – Stratil sa ako mak v zemi. – Stratil sa ako smrad. – Stratil sa ako vietor. – Stratil sa, len smrad po sebe nechal. – Stratil sa, že ani smradu po ňom nezostalo. – Stratil sa, že ani šľaku po ňom nezostalo. – Stratil sa ako živé striebro. Bošácka dolina.

Tacká sa ako kačka. – Tacká sa ako opitý.

Ťahá sa ako vlk po bruchu. – Ťahá sa od zeme do zeme ako had po Brtomile, keď ho zem prijať nechce.

Tára sa ako had po Brtomile, keď ho zem prijať nechce. – Tára sa ako stratená ovca.

Trasie sa ako libačka. – Trasie sa ako osika. – Trasie sa ako pes. – Trasie sa ako prút. – Trasie sa ako slivka. – Trasie sa ako studeno.

Trasie sa mu ruka ako drozdovi chvost.

Túla sa ako Marek po pekliech. – Túla sa ako nočný vták. – Túla sa ako Urbanova duša. – Túla sa ako sova v noci

Ukŕča sa ako zajac v brázde.

Usadlý ako havran na topoli.

Utajil sa ako žaba.

Utekal ako Adam z raja. – Utekal, akoby ho boli čerti do povetria uchytili. – Utekal, akoby ho boli všetci čerti hnali. – Utekal ako Cigán s listom. – Utekal ako čert s krivou dušou. – Utekal ako tetka na hody. Modra. – Utekal ako voz bez oja. – Utekal, až mu slnce za chrbtom ostávalo. – Utekal, až sa za ním kúrilo. – Utekal, až sa za ním prášilo. – Utekal, čo mu nohy dali. – Utekal, čo mu para stačila. – Utekal kadiaľ ľahšie. – Utekal, len mu tak päty cvendžali. – Utekal, len tak opätkoval. – Utekal na psích nohách. – Utekal na zlomkrky. – Utekal, že by ho ani na sto koňoch nedohonil. – Utekal, že by ho ani na desiatich nemeckých paripách nedohonil. – Utekal, že mu ani nohy nestačili. – Utekal, že ho ani zazrieť nebolo.

Vlečie sa ako slimák s droždiami.

Vrtí sa ako ciha. – Zíza ako ciha. – Vrtí sa ako had. – Vrtí sa ako morka v žihľave. – Vrtí sa ako vretenica. – Vrtí sa ako vreteno.

Vyskočil, akoby ho had bol uštipol. – Vyskočil, akoby ho slamou bol podpálil. – Vyskočil ako jeleň.

Vyšmykol sa ako ryba.

Vyvalil sa ani sud z pivnice.

Zabehne chytro ako jasietka.

Zamiera, akoby ho omelom dobil.

Zdýma ako hláč na suchu.

Zmizol spopred očí, akoby sa bol prepadol. – Zmizol spopred očí, akoby sa bol do Sitna prepadol. – Zmizol ako duch. – Zmizol ako para. – Zmizol ako tátoš.

Zrútil sa, len tak zem pod ním zdunela. – Zrútil sa, len tak zem pod ním zdunčala.

O úteku

Dal nohám vedieť. – Dal sa vnohy.

Fujas Matias.

Ide do Prštíc.

Päty mu horeli.

Pod ten vnohy!

Ufujazdil.

Ukázal mu päty. – Vytrčil mu päty.

Vzal nohy na plecia. – Vzal sa na krídla.

Zdúchol.

Zobral sa na nohy.

Zulíbal.

O padnutí

Všetky štyri vytrčil.

Vykopal retkev, zeme sa netkeu.

Zaryl pyskom do zeme.

O hlase a dychu

Fučí ako jež. – Fučí ako kováčsky mech.

Hlas, ako čo by capa dral. – Hlas, ako čo by víchrica lipy lámala. – Hlas ako zvon. – Hlas ako deravý hrniec. – Hlas patelátový.

Hučí ako prázdny sud.

Je to dobrý hlásnik.

Kričí (reve), akoby ho z kože dral. – Kričí, akoby bol na holi. – Kričí, čo mu hrdlo stačí. – Kričí, dobre si prsia nevyduje. – Kričí na všetky ústa.

Má dobrý brech. – Má dobrý pískor.

Ručí (ryčí) ako vôl.

Skučí ako obarený pes.

Spieva, akoby dvercami vŕzgal. – Spieva, akoby suché tácky vozil. – Spieva, akoby tie liatoše spustil. – Spieva ako kukučka po Jáne.

Stene ako stará baba.

Škrečí (škrieka) ako sojka. – Škrečí ako žaba.

Škrípe, dobreže si zuby nevyláme.

Vzdychá ako sýty nad jelity.

Vzdychlo sa mu ako Cigánovi na bielo chleba.

Zahvizdol tak, že nám v ušiach zrzalo.

Zareval, že sa zem zatriasla.

Zatíchol, akoby ho pridojil.

Zavýjal ako vlk.

O pohľade

Díva sa ako morka. – Díva sa ako omámený. – Díva sa ako teľa na nové vráta. – Díva sa, dobre (že) mu oči nevytečú. – Díva sa, dobre(že) mu oči nevypadnú. – Díva sa, dobre(že) mu oči nevyskočia. – Díva sa, dobre(že) si oči nevyhľadí. – Díva sa, dobre že si oči nevyočí. – Díva sa ako ras. B

Díval sa naň, ako čo by ho nikdy nebol videl. – Díval sa naň, ako čo by nikdy nebol človeka videl. – Díval sa naň, div oči na ňom nenechal. – Díval sa naň, dobre že mu z očí neprišlo. – Díval sa naň, div že ho očami neprebodol.

Div, že ho nezjedol, také okále naň vyvaľoval.

Hľadí ako sova z húšťa. – Hľadí jako straka do kosci. – Hľadí jako žaba z prachu.

Len oči na neho vypleštil.

Obzerá sa, ako kto chce kradnúť.

Opátra, prepátra, dobre mu oči nevyskočia.

Pozerá ako striež.

Striehne ako žito na plachte.

Vieti očami ako velháň.

Vyvalil naň oči ako plánky.

Zahľadel sa ako Eva do jablka. – Zahľadel sa ako hvezdár do neba. – Zahľadel sa ako túzok na koč. – Zahľadel sa do neba, akoby chcel za bieleho dňa hviezdy čítať.

Žmurká ako žaba na studené.

Drží to ako červeň kiahničku. – Drží to ako hluchý dvere. – Drží to ako mŕtvy dvere. – Drží to ako pes ježa.

Chlípe ako šefraník.

Išiel ako Zachar do Pešti.

Kývol rukou ako pánboh na Oravu.

Lašuje ako vlk. – Kutí ako vlk.

Macia to ako slepý stenu.

Má to v prstoch ako slepý husle. – Má to v prstoch ako žobrák voš.

Naťahuje to ako švec kožu na kopyto.

Obelasel ako satá. – Osinel ako šata.

Očernel ako hlaveň. – Očernel ako šata.

Oddýchol si, ako keby bol z duba spadol.

Podarkúva sa ako s hnilými rybami. – Ponúka sa ako s hnilými rybami. – Podarkúva sa ako s hnilými hruškami. – Ponúka sa ako s planými hruškami.

Potí sa ako kôň. – Potí sa, že mu cícerkom voda z čela tečie. – Potí sa, že mu cíckom z čela voda tečie. – Potí sa, že mu cidlíkom z čela voda tečie.

Povodilo sa jej ako pani veľkomožnej na schodoch.

Poznáme śe jak v starým kožuchu vši.

Pozná to v ňom ako v base trojník.

Preberá ako v hnilých hruškách.

Pristane mu to, akoby sviňu osedlal. – Pristane mu to ako Mare čižmy. – Pristane mu to ako päsť na oko.

Rozlieva to ako pomyje.

Skryl sa ako myš do diery.

Smolí ako Turek.

Stisol ho, až mu kosti prašťali.

Trieska dvermi ako na svadbe. – Trieska dvermi, akoby sa chcel ženiť.

Uchytil to ako čert dušu.

Váži si to ako vlastné dve oči.

Vie plávať ako motyka. – Vie plávať ako olovená kačica. – Vie plávať ako sekera. – Vie plávať ako striga.

Však ti to sluší ako psu uši.

Zachádza, s tým ako s Čákyho slamou.

Zmŕštil tvár, ako keby sa bol starého octu napil.

Zná ho ako starý hriech. – Zná ho ako starý peniaz. – Zná ho ako starý groš. – Zná ho ako prvý kacheľ odo dverí.

Zvŕtal kyjom, len tak povetrie dunelo.

Ženie ho ako psa z kostola.

O rozličnom správaní sa

O rôznom správaní sa (v množnom čísle)

Behajú ako ryby po vode.

Bežia ako včely do úľa.

Delia sa ako žobráci s bochnicou.

Hemžia sa ako včely v úli.

Chodia ako s betlehemom. – Chodia ako s medveďom.

Idú ako z pobitej vojny.

Ležia ako plásty.

Motajú sa ako včely. – Mocú sa ako včely.

Mrvia sa ako mravce.

Padali ako hmla. – Padali ako muchy. – Padali ako kolky. – Padali ako škorec.

Sliedia ako laškovskí psi.

Stíchli jak sviňa v raži. – Stíchli ako zvony na Veľký piatok.

Šli ani s mladou. – Uháňali ani s mladou.

Vyliezajú ako sysle z dier.

Zbehli sa ako kavky. – Zhŕkli sa ako kavky.

Ženu sa ako na preteky.

O rozličných úkazoch

Dymí sa ako v cigánskej kolibe. – Dymí sa, ako čo by míľu zapálil.

Hodiny, (tie) idú na vlas ani voš.

Horí ako v pekle.

Chytá sa (to) ako svrab.

Krv z neho cechtila ako z brava. – Krv z neho revala ako z brava. – Krv z neho rindžala ako z vola. – Krv sa z neho cedila ako z vola.

Pijavica chytila ako had.

Pribudlo ho ako chleba v hrsti. – Pribudlo ho ako chleba pri ústach.

Prilieha (to) ako hrbatý k stene.

Visí (to) ako psovi uši. – Visí to ako vajce na žrdi.

Vo vojne fŕkali hlavy ako makovice.

Zhorel ako Putnok.

Farba

Belasé (modré) ako farba. – Belasé ako fiertuch. – Belasé ako nebo. – Belasé ako šata.

Biele ako mlieko. – Biele ako padlý sneh. – Biele ako sneh.

Černie sa zďaleka len ako dáka bobuľka.

Čierne ako atrament. – Čierne ako čad. – Čierne ako havran. – Čierne ako smola. – Čierne ako tma. – Čierne ako tmavá noc. – Čierne ako uhoľ. – Čierne ako zem. – Čierne ako žúžol. Adalb. Czarny 1, Atrament.

Červené ako cvikla. – Červené ako karmazín. – Červené ako krv. – Červené ako oheň. – Červené ako plameň. – Červené ako ruža. – Červené ako žiaratok.

Menistej farby, že len tak oči vyberá.

Rysavé ako ploštica.

Zelené ako kručina. – Zelené ako krušpán. – Zelené ako ruta. – Zelené ako tráva. – Zelené ako zimozel. – Zelené ako žaba.

Žlté ako hlinka. – Žlté ako žĺtok z vajca. – Žlté ako vosk.

Svetlo, lesk, tma

Jasia sa ako najjasnejšie slnce.

Jasné ako krištáľ. – Jasné ako nebo. – Jasné ako slnce.

Lesklé ako zlato.

Leskne sa, len tak slnce od neho odráža.

Môže si i oči vytiahnuť.

Svetlo, že by mohol ihlu nájsť. – Vidno, že by mohol ihlu nájsť.

Svieci ako komárov nos. Bošácka dolina.

Tma, iba čo som po rozume domov trafil. – Tma ako vo vreci. – Tma ako v pekle na dne. – Tma ako v rohu. – Tma ako v Sitne. – Tma ako v sude. – Tma, že mohol zauchá sádzať. – Tma Egyptská. – Tma hustá, že ju mohol krájať.

Tmavé ako hrob. – Tmavé ako noc.

Zvuk, ticho

Ako čo by zuby trhal.

Hlasný ako zvon. – Hlasný ako zvonček.

Hlas zvonov ako starých hrncov.

Hora hore odpovedá.

Hora má veľké uši.

Hurt ako vo mlyne o dvadsiatich štyroch kameňoch.

Krik ako v krčme. – Krik až uši bolia.

Len sa tak ozýva. – Len tak dunie. – Len tak hrmí. – Len tak zuní.

Mám už plné uši toho kriku!

Môže si ucho nadrapiť.

Muzika, že by človek pri nej zaspal. – Muzika, že sa celý dom triasol.

Pekelný hrmot. – Pekelný lomoz.

Rachot, akoby z dela vystrelil.

Rúbu, len sa tak ozýva.

Sejú mak.

Ticho ako v kostole. – Ticho ako v hrobe. – Ticho, že by počul muchu preletieť.

To je dobré na zuby!

Tresk, ako čo by sa hnal súdny deň. – Vresk, ako čo by sa hnal súdny deň. – Lárma ako na súdny deň. – Trma-vrma ako v pekle.

Zvučný ako trúba. – Zvučný ako zvon.

Chuť

Dobré, akoby mater cical. – Dobré ako materinské mlieko.

Jaj, duša, med.

Horké ako blen. – Horké ako belian. – Horké ako žlč.

Kyslé ako beckovské víno. – Kyslé ako krupinské víno. – Kyslé ako ocot. – Kyslé ako šťava. – Kyslé ako štiak. – Kyslé ako uhorka. – Kyslé až sa srdca chytá.

Ľúte ako ocot. – Ľúte ako chren.

Preslané ako rôsol. – Preslané ako živica.

Sladké ako cukor. – Sladké ako med. – Sladké ako sen.

Sladkuo, dobruo mojej materi!

Slané ako moč.

Zápach

Pekne vonia.

Smrad, že by palica v ňom stáť mohla. – Smrad na zdochnutie.

Smrdí ako cap. – Smradľavé ako cap. Adalb. Śmierdzieć 3. – Smrdí ako bzdocha (bzdôch). – Smrdí ako čertovienec. – Smrdí ako čertovo lajno. – Smrdí čertovsky. – Smrdí ako črvavý pes. – Smrdí ako zdochnutý pes. – Smrdí ako dudok. Adalb. Śmierdzieć 2. – Smrdí ako lajno. – Smrdí ako starý žobrák cesnakom. – Smrdí ako tchor. – Smrdí, ako čo by tchora roztrhol. – Smrdí ako zdochlina.

Vonia to ako konský zadok.

Dojmy citu a hmatu

Klzké ako ryba.

Hladké ako sklo. – Hladké ako zrkadlo.

Horúce ako oheň. – Horúce ako peklo. – Horúce ako plameň.

Horúco ako v peci. – Horúco ako v pekle.

Mäkušké ako hodváb. – Mäkušké ako papier. – Mäkušké ako maslo.

Studené ako ľad. – Studené ako žaba. – Studené ako had.

Teplé ako lúh.

Teplo ako Cigánovi v saku.

Tvrdé ako hlôžka. – Tvrdé ako kameň. – Tvrdé ako kremeň. – Tvrdé ako kosť. – Tvrdé ako oceľ. – Tvrdé ako roh. – Tvrdé ako skala. – Tvrdé ako Železo.

Vyparený, akoby ho vrelou vodou oblial.

Zohreje sa ako had na ľade.

Iné vlastnosti vecí a osôb

Bujný ako kôň.

Čisté ako gate.

Čisté ako zlato.

Drobné ako mak. – Drobné ako makové zrnko. Adalb. Drobny.

Džubavý ako stariga.

Holý ako malý vrabec. – Holý ako myš.

Hrubé ako rajtel.

Husté ako kožušina. – Husté ako štetina.

Hybké ako trsť.

Krásne, že až radosť na to páčiť.

Krehké ako sklo.

Ľahučké ako páperček. – Ľahučké ako pavučinka. – Ľahučké ako pierko. – Ľahučké ako pleva. Ľahučké, že by to straka na chvost vzala.

Mokré ako snop. – Mokré ako hnoj.

Nahý, ako ho boh stvoril. – Nahý ako prst.

Nestále ako v koši voda.

Okrúhle ako vajce. – Okrúhle ako vŕbový list.

Pevné ako múr.

Pevné ako z hnilého dreva čakan.

Pichľavé ako jež.

Plesnivé ako kúdeľ. – Plesnivé ako myš.

Plné ako peniaz.

Podobné ako vajce vajcu.

Potrebné ako každodenný chlieb. – Potrebné ako kus chleba.

Prudké ako strela.

Rovné ako svieca.

Rovno, akoby ho odstrihol. – Rovno ako na dlani. – Rovno ako po šnúre.

Stále ako letný sneh.

Suché ako chmeľ.

Sucho ako v peci.

Ťažké ako centy. – Ťažké ako olovo.

Tenké ako vlas.

Tuhé ako Jánošíkov pás.

Veľké ako kôň. – Veľké ako svet.

Zriedkavé ako biely havran.

Bič, čo sa hrach mláci. Modra.

Britva tupá ako sekera.

Dvaja ľudia, akoby ich na rezacej truhle odrezal. – Dve veci, rovné, akoby ich na rezacej truhle odrezal.

Vlastnosti jednotlivých vecí

Ihla veľká ako kôl. – Ihla hrubá ako kôl.

Izba ako kaplnka.

Kosa ako zvon.

Mesiac jasný ako rybie oko.

Niti hrubé ako dratvy.

Nôž ostrý ako britva. – Nôž tupý ako pílka. – Nôž ako lipové drevo. – Ten nôž má na Píle brata. – Nôž, ten je pyšný.

Potok malý, že by ho koza vypila.

Pútec krivý ako cesta do Mošoviec.

Retiazka od hodiniek ako hamovka.

Sekera tupá ako motyka.

Trafený, len prevravieť.

Vec pekná, len tak hladí.

Zem suchá ako pecisko.

Bezcennosť, neplatnosť

Nedal by som za to ani jedného bôbu. – Nedal by som za to ani dreveného groša. – Nedal by som za to ani jednej babky. – Nedal by som za to ani horkej cibule.

Pleva je len pleva.

Taký osoh z neho ako z lanského snehu.

To besná partička!

To bude na ohnivý riad. – Planému riadu najlepší osoh vezmeš, keď ho spáliš.

To nie je hodno ani babky. – To nie je hodno ani fajku dohánu. – To nie je hodno ani fajku močky. – To nie je hodno ani polgrajciar. – To nie je hodno ani smrk tabaku. – To nie je hodno ani starý hrniec. – To nie je hodno ani zadok vody. – To nie je hodno ani za facku. – To nie je hodno ani za chlp sena. – To nie je hodno ani za ríf cmaru.

To nestojí ani za ostudu. – To nestojí ani za oštaru. – To nestojí ani za prácu. – To nestojí ani za reč. – To nestojí ani za slovo. – To nestojí ani za dobré slovo.

To neváži ani za funt kúdele.

To toľko drží ako mŕtveho ruka.

Z toho ľahká radosť. – Z toho slabá potecha.

Porovnávanie hodnoty

Jeden za dukát, druhý za turák.

Kára nie je voz. – Saňa nie je voz.

Niet mu páru pod slncom.

Prišiel pán, vytisol sedliaka.

Takého nenájdeš ani na nebi, ani na zemi. – Takého nenájdeš, čo ho budeš s lampášom hľadať. – Takého nenájdeš, čo kraj sveta prejdeš. – Takého nenájdeš, čo tri stolice prejdeš.

To je ani sen oproti tomuto. – To je ani tôňa oproti tomuto.

To je ako nebo od zeme.

To je len ako paholok oproti gazdovi.

To nerastie na každej vŕbe.

To stojí drahý peniaz.

Rozličnosť

Každý pes z inej dediny.

Zo všetkého krámu korenie.

Počet (koľko, koľkoráz, nakoľko)

Ani mak. – Ani ako mak. – Ani mačíček. – Ani máčny mak. – Ani za makové zrnko. – Ani jednej rýdzi. T. 2. – Ani babky. – Ani byle. – Ani byľky. – Ani čo by do oka padlo. – Ani čo by len medzi prsty. – Ani čo by muška na krielci uniesla. – Ani háka. – Ani haliera. – Ani omelinky. – Ani omrvinky. – Ani odštipinky. – Ani parútky. – Ani prach. – Ani špetky. – Ani toľko, ako za necht blata. – Ani toľko, čo by sa pod necht vmestilo. – Ani vindry. – Ani za zmeň. – Ani zbla. – Ani zbly. –

Ani mnoho, ani málo, len tak najlepšie.

Bolo toho do úrihu.

Detí mnoho, ani čo by ich búrka nasekala.

Do byle –, do cviku –, do čistá –, do grajciara –, do knôtu –, do špeti –, do znaku –, do zniku.

Do kráľa.

Do tretice všetkého dobrého. – Všetko dobré do tretieho rázu.

Ešte raz za peniaz.

Chybeno o sedliacky vlas. – Chybeno o tesársky vlas. – Nechýbal ani hornácky vlas.

Jeden jedno

Ako jedno, radšej nič. –Jeden toľko ako žiaden. – Jeden toľko ako nik.

Jedno, i to biedno.

Jest ich pod pavúz.

Je toho hromada. – Je toho kopa. – Je toho vyše hlavy. – Je toho vyše práva. – Je toho neslýchaná sila.

Ľady sa pohli.

Len o jedno očko schybil.

Len raz, prvý a posledný, a medzitým bez počtu.

Málo nás, ale všetko dobrí.

Má oblokov na dome ako do roka dní.

Muselo sa voľakde vrece roztrhnúť s nimi. – Vari sa vrece roztrhlo s nimi. – Sypú sa ako z vreca.

Na každý prst desať.

Na prstoch ich spočíta.

Nechybí ani vlas. – Nechýba ani mak. – Nechýba ani byle.

Nie je to ani prvý, ani posledný raz.

Ničehož nič. – Ničovéhož nič.

Od hlavy po päty.

Pár za párom, naposledy dvaja.

Plná izba ľudí, akoby nabil.

Rozožeň ich, až ich prečítam!

Sedem ich je ako hromov!

Taký kus ako hus.

Tam už všetko jesto, iba kňaz chýba.

To by medzi prsty mohol pobrať.

Toľko je toho ako čečiny. – Toľko je toho ako čiernej hory. – Toľko je toho ako čmýru. – Toľko je toho ako dreva. – Toľko je toho ako hydu. – Toľko je toho ako hmýru. – Toľko je toho ako hviezd na nebi. – Toľko je toho ako kydu. – Toľko je toho ako krúp v hrnci. – Toľko je toho ako lístia. – Toľko je toho ako okypu. – Toľko je toho ako piesku. – Toľko je toho ako škorcov. – Toľko je toho ako za groš maku. – Toľko je toho, že je to až huj!

Toľko ich bolo, že by nebolo malo jablko kde spadnúť. – Toľko ich bolo, že nebolo kde hrachom hodiť.

Toľko ich je ako červených myší. – Toľko ich je ako kôličia. – Toľko ich je ako na Vyhnianskom zámku diablov. – Toľko ich je ako Sásovanov. – Toľko ich je ako Švošovanov. – Toľko ich je ako vrán. – Toľko ich je ako vrabcov na holohumnici.

Tomu nieto ani počtu.

Všetci do nohy.

Čas (kedy, odkedy, ako dlho)

Aha, zajtra, včera, do nedele, večer, ráno!

Ako čo by dlaňou pleskol. – Ako čo by bičom pleskol.

Bolo, bolo, ale neviem kedy.

Čo boh dňa dá.

Každý bohovitý deň.

Kedy neskedy.

Len tak na hrán, čo by sa človek ani neponazdal.

Neskoro, ale sporo.

Noc po noc. – Deň po deň. – Rok po rok.

Od dávnych dáven.

Od malička.

Pod okamžením, ako čo by strela zufundžala.

Sám pánboh vie, odkedy. – Sám pán boh vie, dokedy.

Stará Ťapa o tom znala, ale keď som sa jej spytovala, riekla, že zabudla, až od mlčania aj na tŕň vychudla, aj umrela, a o tom mi predsa povedať nechcela.

Svet

Čo svet svetom stojí.

Kým svet svetom bude.

Nikdy to na svete nebolo.

Od bohsveta (je tak). – Od prvosveta (je tak). – Za prvosveta (tak bývalo).

V poslednej metelici sveta (tak bude).

To ani detné deti neprežijú.

To bolo, ked krčah s krpkou bojoval. – To bolo, keď teľce lietali. – To bolo, keď zajace na psov trúbili, žaby v čepcoch chodili, svine črieviky nosili, somáre po ulici ostrôžkami štrngali (čerkali). – To bolo voľakedy, keď boli na peci jahody. – To bolo za Kuruca kráľa. – To bolo za Kuruca sveta. – To bolo za starého Kakoň kráľa. – To bolo za starého Vida. – To bolo za stara, keď bol groš ako lopata. – To bolo za života sveta.

To bude, keď ancikrist príde. – To bude, keď bude koza kraľovať. – To bude, keď kukučka na Vianoce zakuká. – To bude, keď korytnačka zajaca predbehne. – To bude, keď myši s mačkami na trh poženú. – To bude, keď peklo vyhorí. – To bude, keď sa krava ožrebí a kobyla otelí. – To bude, keď sa suchá haluz zazelenie. – To bude, keď suchá jabloň zarodí. – To bude na psie letničky. – To bude na staré Turíce v ten pondelok. – To bude na súdny deň. – To bude na svätého Vida, až nebude nikda. Č. 631. – To bude na svätého Dindy, až nebude nikdy. – To bude na sviatok svätého Nikdala. – To bude po smrti v ten utorok.

To bude trvať do súdu.

To je už predo dvermi.

Tomu niet ani pamätníka.

To nemá konca kraja.

To sa stalo pod hodinou. – To sa stalo v okamihu. – To sa stalo v minúte.

To za tohto pánaboha nebude.

Trvá dlho ako vianočná pesnička.

Veď je to už hen, nie len! Novohrad.

Za horúca.

Za ako mak. – Za amen. – Za chvíľku. – Za minútku. – Za okamih. – Za otčenáš.

Miesto (kde, odkiaľ, ako ďaleko)

Ani chýru, ani slychu o ňom. – Ani slychu, ani vidu.

Ani na piaď!

Áno, v Ritkarovciach. – Áno, do Ritkaroviec.

Býva na Vyhnale. – Býva na Vyhnalove. – Býva vo Vyhnanci. – Býva na Vystrkove. – Býva na Výstrku. – Býva pánubohu za chrbtom.

Keď som išiel, išiel som, sám neviem, kde a kade – hlbokými dolinami, vysokými horami, rudnými cestami, stretol som…

Len tu za humny. – Len tu za vŕškom. – Len tu za plotom.

Pod palicu prislúcham do (Korytárok) a pod kostol do (Detvy).

Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor nedofúkne.

Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani vrábika. – Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani letáčka.

To je ešte chlp. – Prejdeš ešte chlp cesty, kým sa ta dostaneš.

To je už tam, kde je doskami zabituo. Adalb. Świat 43. – To je už tam, kde je svet doskami zabitý, aby sa zem nerozsypala. – To je tam, kde už pánboh dobrú noc povedal. – To je tam, kde čert dobrú noc dáva.

To je už v tej Trantárii. – To je už v pekle. – To je už v Sitne, na dne. – To je už v Kompit kráľovej krajine.

Toho ani pánboh v matrike nemá.

U Tutuľov.

Veď je to blízko, hruškou by ta dohodil. – Veď je to blízko, klobúkom by ta dohodil.

V sedemdesiatej siedmej krajine. – V deväťdesiatej deviatej krajine.

Za horami, za dolami, až hen za Červeným morom.

Za skleným vrchom a za drevenou skalou. – Za skleným morom a za dubovou skalou.