Z detského sveta


Dospelí a deti

Dáme ťa židom na hrebene!

Ide Bobo!

I ja, i ja, i Žofia, zavlečiem ťa do močila, do takého hlbokého, že nevyjdeš nikdy z neho!

Ide pavúk po papuči, kým sa (Hanka) nerozpučí!

Ide svrček po stene, kým sa (Marka) zasmeje. – Ide pavúk po stene, kým sa (Marka) zasmeje.

Hijó, hijó na koni, máme Turka v pohoni; za ním, za ním do skoku, kopijou mu do boku; za ním idú zástavy, ostré šable do hlavy!

Kdeže si stračkám delil? – Kdeže si stračkám rozdával?

Koľko smrekov za grajciar? – Koľko smrekov za peniaz?

Kto ťa to tak po ruke udrel?

Máme hrnce na predaj ! Vraví žena, nesúca dieťa na chrbte. Druhá, opačujúc dieťa, hovorí: Deravé sú, deravé!

Neplač, kúpime ti pleskáč!

No, len si poplač, budeš krajší.

Osievame múku v deravom klobúku; čo naosievame, to žobrákom dáme. – Osievame múku v širokom klobúku; čo naosievame, to žobrákom dáme.

Smrk, Dorka, dobrá polievka?

Tisíc rakov, jedna sliepka!

To pánboh koláčiky vozí.

Uč sa, pôjdeš za hudca!

Varila mamička kasičku, varila, varila; tomuto dala na lyžičku, tomuto na panvičku, tomuto na tanierik, tomuto na mištičku a tomuto hlávku odrezala a párala rybočku, párala, párala.

Vyšiel vrabec na latu, videl (Marku) strapatú: a ty (Marka), učeš sa, prídu k tebe vohľačia.

V tejto štici štyria vlci, von, von, huncúti! Pozn. Na detskú otázku: Kde som sa vzal? odpovedajú rodičia v pomykove: Voda ťa doniesla. – Cigánka ťa tu nechala.

Cvičenie výslovnosti

A tie vrabce z toho tŕňa štrnk, brnk do tŕňa.

Hore potokom, dolu potokom podpiera sa pán konským kopytom.

Horí, horí Svätý Ján, vyletelo deväť vrán. Jedna vraví: dobre horí. Druhá vraví: dobre horí. Tretia vraví: dobre horí atd.

Naša okenička je najvypupenčekovatedlnejšia.

Naše húsatá sa všetky cez priekopu poprekoprcovali.

Okolo Dobronivej deväť žiačkov chodí. Jeden vraví Dobronivá, druhý vraví Dobronivá, tretí vraví Dobronivá atď.

V mojej materinej peci myši pištia.

Železo, železo, oželezilo si sa. – Koleso, koleso, okolesilo si sa.

Rozličné detské vety

Čit! Vstane pán hore, bude biť!

Čertu vyzváňaš, keď nohami opálaš!

Čo zvýši, to bude Mariši, a čo zostane, to Zuzane.

Daj do páru, vezme ťa pánboh na chmáru. – Daj do páru, aby ťa nechytil pes za sáru, a do tretice, aby ťa nechytil za nohavice. – Daj do páru, aby ťa nechytil vlk za sáru, a do tretice, aby ťa nechytil za nohavice.

Dúchaj, keď si bruchaj.

Huli, beli, cici, prasa v peci kvičí.

Huter, futer, šmyk do kapsy!

Iste, vy ste, psi ste, zjedli by ste po kabáči.

Izu, izu, vši ma hryzú, atóm, bátom za kabátom.

Keď neveríš, choď na keveríš.

Kto je bosý, toho pánboh nosí; kto je obutý, ten je nadutý.

Kto neverí, do zadku nosom uderí.

Kto popod pec sadá, ženu si hľadá.

Nebi, budeš v nebi; ak budeš biti, dostaneš po r…

Nekašli, aby ťa nenašli.

Nestar sa, budeš starý.

Ondrej neondej, príde mať, bude kliať.

Otvor ústa, dám ti chrústa.

Pri peci sú dobré veci, a za stolom bijú kolom.

Prišiel Peťko, zjedol všetko; prišiel Gusto, našiel pusto; prišiel Šimáš, už nič nemáš.

Psovi mucha a človeku jahoda.

Tovariš ako myš, majster ako flajster a učeň je pán.

Rečňovačky pri hrách; o zvieratách; pri prírodných úkazoch

Abeceda skáče, jedla by koláče; koláčov nemáme a chleba nedáme.

Á bé cé dé mačka pradie, kocúr motá a vlk zametá okolo plota.

A bé cé dé é ef, prišiel k nám Jozef, gé há i ká, doviedol nám psíka, el, em, en ó pé q (kú), chytil ho za labku, er es té ú vé x, chytil ho za chvostík, ypsilon zec, už je koniec.

Á é í ó ú, na peci orú.

Á bé cé dé í ká, zjedla mačka psíka.

Adam, Eva, Abrahám, všetky zuby vytrhám, ani jeden nenechám.

Anduš, kdes’? Ty starý pes, a ja mladá veverička, a ty za mnou bež!

Bola jedna zelená sviňa, už sa rozprávka začína; a tá zelená sviňa mala tetku, už je rozprávka v prostriedku; a tá tetka bola rozpasená, už je rozprávka dokončená.

A: Cincipára. B: Hrach sa zvára. A: Na kamenci. B: Štyria mládenci.

Čip, čip, cipušky, pošli panie na hrušky, podriapali kožúšky, povešali na vráta, príde kušnier, popláta. Všššš! všššš! – Čip, čip, cipušky, pošli mačky na hrušky, podriapali kožúšky, atď.

Daniel – štyri kočky zadrhel, a tú piatu nemohel, prišiel kocúr, pomohel.

Domine, domine, sedí rechtor v komíne a rechtorka za pecou, bije deti palicou.

Duj, Kubo, duj, odpadni mi, hruška, do mojeho brušká!

Dúha, dúha, načo piješ, či na mokro, či na sucho?

Ešte nie, ešte kaša v hrnci vrie!

Hajda, hajda, umrel starý vajda; umrela vajdová, ktože ich pochová?

Havrany, havrany, počkajte ma málo, kým si bundu oblečiem, za vami sa povlečiem.

Hu, hu, hu, babička, na Galvaneje jabĺčka, hu!

Hurdu, hurdu, masla hrudu, maslo k sebe, cmar osebe. Ide žobrák po ulici, pýta masla kúpiti, panebože, pomáhajže tú smotánku zmútiti!

Chrúst, chrúst, okolo úst, ham do úst!

Išla blcha do kožucha, postretla tam voš: Nechoďte ta, pani kmotra, veď nás je tam dosť!

Jastrab letí, nemá detí, a my máme, nepredáme, pánbožkovi darmo dáme. – Jastrab letí, nemá detí, a my máme, za sto zlatých nepredáme! – Jastrab letí, nemá detí, a ja mám, a ja mám, do komôrky zatváram!

Jašterička mladá, varuj ma od hada, a ja teba budem od mrcha človeka! – Jašterička, panička, chráň ma od hada!

Jedenci, dvenci, trinci, štyrinci, péga, léga, šichma, lichma, divula, disky, táner, misa.

Kavky, kavky, kde letíte? Do Nového Mesta vyrúbaná cesta kľúčom, povrazom, sedí baba za rohom, kŕmi deti tvarohom, a seba sa mliečičkom; len jej spadla lyžička do sladkého mliečička, nemohla ju vytrhnúť, musela sa upr… – Vrana, vrana, kde letíš? Do Nového Mesta, murovaná cesta kľúčom, povrazom, stará baba za vozom, kŕmi deti tvarohom, a seba sa mliečičkom, len jej spadla lyžička do sladkého mliečička, nemohla ju vytrhnúť, musela sa upr…

Kyn, kaň, mystikan, voten, vôc, poza tôc, cibala, babala!

Kynkaraka, kynka, dajže, bože, slnka, veď mi ti ho dáme, keď sa poihráme!

Krúť sa, baba, dám ti mlieka!

Kto sa najskorej oblečie, toho žaba do močidla zavlečie; králik, mihálik, lik, lik, lik!

Kto tu bol? Dráb. Čo nám vzal? Dieťa. Ktoré? To malé. Plačme ho! (Zbor.): Umrel Ján, plačme zaň, i ty i ja, i Žofia, ňu ty milá, nunu, nuty ňu! Trenčianska.

Kvá, kvá, kvačica, čierna biela slepica; pod stolom sú drobce, kura vodu slopce.

Káj, máj, kolimbaj, čo ti dám, to schovaj!

Malé pána, kostrbáňa, v hustom háji kozy zháňa.

Maňušky, buzúčky, kde ste boli? U susedov. Čo ste tam robili? Maslo sme mútili. Prečo ste nám nedoniesli? Veď sme vám poniesli; stretol nás vĺček, rozbil nám hrnček, kšic, kšic na myši!

Melem, melem na organe, všetky prsty dolámané, iba jeden ostal, aby dačo dostal; čučoraj, tuto daj; kto doloží, bude boží, kto nedoloží, bude v čertovej koži! – Melem, melem na marmane, všetky prsty dolámané, iba jeden ostal, aby dačo dostal; čučoraj, tuto daj; kto doloží, bude boží, kto nedoloží, bude v čertovej koži!

Moji milí poslucháči, zjedli by ste po kabáči, a pán farár najväčší.

Na ražeň tú ostatnú, na ražeň!

Nepredám si ho, nepredám, radšej si ho slanou vodou vychovám!

Neprš, neprš dežď, povezieme rež, na pagáčky, na koláčky, tebe dáme tiež.

Obstrihaná ovca beží do Jalovca a z Jalovca na vežu, tam jej hlavu odrežú. – Obstrihaná ovca išla do Krakovca; v Krakovci ju znali, vyšibať ju dali. – Obstrihaná ovca, nechoď do Miškovca; v Miškovci ťa znajú, vyšibať ťa dajú.

Odkroj si tohto chlebíka, to kukučka piekla a zajac miesil. Hont.

Okolo ohník, okolo, kto sa nemodlí, do toho! – Dym, dym, okolo, kto je mrcha, do toho. Hont.

Oprasila sa nám prvopáska, mala kanát dvančekov a tri svinky; privlkovali dva behovia, uchytili nám poludnie pred samým prasiatkom; vysekeroval mršcicu, plot za skok! Podvihol chodníček, poď hore chvostíkom! Trenčianska.

Pánbožkova kravička, kde je tvoja mamička? Za horami, za dolami! Čo tam robí? Pivo varí. Po čom ho predáva? Po toliari. Bŕŕŕk do neba!

Píšem, píšem pisáričku, napíšem ti šestnásť, kto neverí, nech prečíta, či ich nieto šestnásť.

Pod koleny nemrlený!

Priniesol vtáčik slamku, slamku dám kravičke, kravička dá mliečka, mliečko dám mačičke.

Prší, prší, prší dážď, idú kury na sobáš a kohúti za nimi, pýtajú si slaniny.

Prší, prší, prší dážď, ktože bude kozy pásť? Príde Janko z Oravy, nakosí im otavy.

Púza moja, púza, kde si bola? U susedov. Čo si tam robila? Koláčiky som piekla. A či si aj mne nechala? Ej, veď som všetky spapala.

Slimák, slimák, vytrč rožky, dám to dievča na parožky, ak nevystrčíš von, spálime ti dom; a ty zhoríš v ňom!

Skade si? Z Novejsi. čo predávaš? Filpasy.

Skade si? Z Novejsi. čo tu robíš? Zobrem si. Kde ti je kapsa? Ušijem si. Kde ti je palica? Odtnem si.

Straka rapoce v Bielom Potoce, syn sa jej žení v Uhorskej zemi. Koho si berie? Sýkorku Dorku. Kde ju povedie? Do Ružomberku. Aké má šaty? Po samé päty.

Šujo, bujo, vypusť mi ho! Za koľko? Za (päť).

Umreli nám stará mati, kto ich bude nariekali? I ja, i ja, i Žofia.

Umrel nám neboráčik, prišli srne ho opáčiť; ak ho neopáčime, zlým koncom pochodíme.

Cigoligo (Cigorigo) kapsa, kúpil (predal) koňa za psa, kým ho domov doniesol, všetku kožu mu zjedol.

Čakaj, veď ty prídeš pred náš pahorok!

Dáva, berie, pod kameňom žaby derie; a tie žaby kŕkajú, pokoja mu nedajú. – Najprv dal, potom vzal, pod kameňom žaby klal; a tie žaby kŕkali, pokoja mu nedali. Do školy – psi holí! – Ja sa tak nebavím!

Výhražky (detské)

Pokrikovanie za ľuďmi

Báťa, kolesá sa vám krúťa!

Cinci, binci, bili sa Nemci okolo kríža pre kúsok makového sliza.

Dajte hrnce drotovac! (Volá spevavým hlasom drotár.) Deti na to: Choďte si len gazdovať! – Choďte domov

gazdovať!

Hop, tatko, cez blatko, upadnete, všetky si galôtky zababrete; neposlúchol som si syna, zababral som sa ako sviňa.

Na zadku, na zadku!

Pánboh pomáhaj, aby ste sa nezastavili iba v Bystrici pri plnej sklenici.

Tronta, tronta, trontatáše, berte flinty, patrontáše; ak nebudete bratí, dám vás k richtárovi žalovati!

Žaba kŕka od chodníka, dajteže nám medovníka, veď sme my nie ďaleko od chodníka!

Vyčitovanky pred hrou

Ani taň, tataran, cimbul, škarvaran, škarvareky, bum-bašteky, a ty veľký pán! – An taň, tataran, čim, bom, kalvaran, cimbolinky, kalvarinky, abaštiky princ!

An ta ty nus, rauraka ty nus, rauraka tyky taká, an taň tuš!

Eď ketú három níď, kušta pišta hova míď, debrecínbe pipasára at kalendár tit!

Eden beden, šuška hrebeň, čin, čan, borovčan, kdeže je tá jalovička úbohého kostolníčka? Kostol sa mu búri, holuby mu dúri; ide páter so zvonci, vystúp sa mu von z cesty! – Eden beden, štetka hrebeň, čin čan, borovčan, kde je moja lastovička, úbohého kostolníčka? Kostol sa mu búri, holuby mu dúri; ide páter so zvonci, vystúp sa mi von z cesty!

Eden beden, tititán, hajdu smokor, mit kiván, etky metky, škeremetky, a ty veľký pán!

Edene bedene, trojce lojce, pinda linda, čachma lachma, dívala diksa, čuč!

Eduča, papuča, eč peč, hybaj preč!

Egeden, begeden, cinca rebca, can čupy, vezmi krúpy, žaba, ryba, rak, von!

Egen, begen tarkuten, itunate, ituten, cinci, vinci, egreši, Janko, Janko dlaboši, án pán gefater a na maslo frajmuter!

Enci menci na kamenci, hrach sa varí v sklenom hrnci, traja bratia popisujú, veľkú vojnu zakazujú a náš pán kapitán berie ovce za fián! – Cinci minci na kamenci, hrach sa varí v čiernom hrnci, traja bratia popisujú, veľkú vojnu zakazujú. Náš pán kapitán strojnú vojnu zafijál! Ere bere Jožko, a za dvere friško, kilenc!

Engede, mengede čukoda ma, ábore fábore, domine ma, eg, meg, štok, dr! Dodáva sa: Vija, veja, ven!

Engety, pengety cukety mé, ábri, fábri domine, ec knec, hybaj preč!

En ten tý nus, sára raka tý nus, ity taká bum bus, čierna hus, biela hus, a ty, pani, gevendus! – In ten tý nus, rá raka tý nus, rá raka, tyky taká, ene bene bumbus!

Hádala by, hádala, u koho by vedela, u Marasa, u Karasa, daj ty, pani, zlatuo prasa! – Hľadala by, hľadala, u koho by vedela, u Marasa, u Karasa, daj ty, pani, zlatô prasa.

Hú, hú, pod vodu, pod zelenú jahodu, krava ryčí pod bukom, zhovára sa s holubom, a ty, sivá holubička, vyjdiže ty z kostolíčka von! – Dú, dú pod vodu, pod zelenú jahodu; krava ryčí pod bukom, zhovára sa s holubom, a ty, milá holubička, požičaj mi tri vajíčka; keď ja pôjdem do ráje, kúpim ti tam korále; keď ja pôjdem na hájiček, kúpim ti tam bubeníček, na ten bubeníček bum, bum, štyri oká ven, piaty na kameň!

Ide baran po moste, nesie dudy na chvoste. Kdeže ideš, barane? Do kostola, môj pane. Čo tam robia? Klince kujú, zlatým krížom pošibujú. Andúr, papandúr, aj a mája dika muka von! – Ide baran po moste, nesie dudy na chvoste, za ním byco červený, do špitála kŕmený; okolo mesta červená cesta, byco, byco mu, červená kru! – Ide baran po moste, nesie dudy na chvoste. Kdeže ideš barane? Do kostola Páně. Čo tam robia v kostole? Organujú na chóre. Inclo indrli, aja vija gombálija von!

Inci minci na kamenci, hrach sa varí v sklenom hrnci, traja bratia zapisujú, trojnu vojnu zakazujú, čierna hus, biela hus a ty pani, gevendus!

Išiel zajac popod horu, zlomil si on pravú nohu, líška mu ju povíjala, veverka sa posmievala. Čo sa ty máš posmievati, keď ty nemáš kúska gatí, čierna hus, biela hus a ty, pani, gevendus!

Sedí ryba na potoce a hovorí nič! Na koho to slovo padne, nech odíde pryč! – Sedí ryba pri potoku a hovorí dyč! Na koho to slovo príde, nech odíde pryč!

Vo mlyne na kline červivý pes, kto slovo prerečie, musí ho zjesť, ja som pán kráľ (kapitán), ja ho nesmiem zjesť! – Vo mlyne na kline visí červivý pes, kto slovo prerečie, musí ho zjesť. Ja som pán, ja som kráľ, a vy, psi, mlčte, pod kameň si zuby vstrčte!

Detské výročné vinše

Vianočné

Radostná novina, prišla k vám rodina pekne zavinšovať, dačím obdarovať, grošom, lebo dvoma; a ak ich nemáte, ani sa netrápte! Brezno.

A ja, malý žiačik, spievam ako vtáčik, spievam veselé, ako anjele; grajciarik mi dajte, zbohom ostávajte!

Dobrý deň vám! Ak’ sa máte? Či ste zdraví? Čo deláte? Ja som zdravá, polazujem, toto vám ja oznamujem, že je dnešného dňa (piatok) narodenia Krista sviatok, jenž sa narodil v Betleme, o tom aj my dietky vieme. Čo chodím po tomto sňahu a tvrdo si robím dráhu; viete, že je veľká zima, len ma tak kašeľ nadýma. Až ma naprázdno pustíte, čo sa stane, uvidíte, lebo hneď k vám pošlem draka, medzi ovce vlkolaka, nepriažnika, medzi husi, tak vám ich všetky vydusí.

Novoročné

Vinšujem vám v tomto novém roce, aby ste mali plné ruce sena, slamy aj peňazí, za hodinu aj sto razy; kone, voly, bodaj boli, kury, husi, mastné kusy, aj moriaky; sem čítajte na dlaň turáky!

Vinšujem ščastlivy novy rok, aby vám dal vecej ročky dočekac, hojnejši, pokojnejši; trávy, zelia, u chyži veselia, na humne úrodu, na dvore priplodu, od boha lásku, od suseda priazeň, aby sce chodzili pomedzi stozočky jak jasný meśačik pomedzi hvezdzičky. Do vašej ďalšej priazni a lásky sa odporúčajúc.

Fašiangové

Fašangy, fašangy, fašangové časy; jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy. A my chlapci neboráci nemáme čo jesti, musíme sa z dom’ do domu po dedine pliesti.

Veľkonočné

Šiby, ryby, mastné ryby, dávaj vajcia do korbáča, a keď nie, daj kus koláča.