Povaha, mravy a duševné prejavy


Dojmy a duševné prejavy vo všeobecnosti

Bolesť na srdci a slza v očiach.

Čo oči nevidia, to srdce nebolí.

Čo oči nevidia, srdcu nežiar. — Čo oči vidzu, sercu nežaľ.

Čo oči vidia, to srdce uverí.

Čo oko nevidí, to srdce nežiada.

Čo oko uvidí, to srdce zažiada.

Čo sa v srdci varí, zjaví sa na tvári.

Keď srdce nebolí, oči neplačú.

O čom človek nevie, za tým ho srdce nebolí.

Oko — do srdca okno.

Oko neuvidí, srdce neuverí.

Oko neuvidí, srdce nezabaží.

Tvár — duše obraz.

Tvárka — lhárka.

Tvárka nie je lhárka.

Z tvári myseľ žiari.

Na tvári mu to vidieť.

To mu na konci nosa možno čítať.

Z očí mu to hľadí.

Návyk a omrzenosť; všedné a nové

Cigáňove deti neboja sa iskier. — Kováčove deti neboja sa iskier.

Červík sa nazdá, že niet sladšieho korenčeka nad chren. — Keď sa červík do chrenu zažre, myslí, že už nič niet lepšieho.

Čo je všedné, to nie je vzácne.

Čo je zďaleka, to radi vyvyšujú.

Čo je z hory, to zas len uteká do hory.

Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame.

Čo staré, to nemilé.

Kam sa strom nahne, tam i padne.

Koze sa na rovnej zemi hlava krúti.

Kto privykol na mäkkom spávať, nerád líha na holom.

Med je medom, i ten sa prije.

Musíme so svetom ísť.

Neťažká žobrákovi palica.

Ťažšie privykať ako odvykať. — Čomu zvykneš, od toho tak ľahko neodvykneš.

Všetko nové vzácno, každodenné lacno.

Všetko sa človeku prije.

Brázda

Porekadlá a úslovia

Hajs, po starej brázde! — Hijó, koníčky, po starej brázde! — Hijó, na starú brázdu!

Je ako vŕba: kde ho zasadíš, tam sa ujme.

Privykol na to ako had na sladké mlieko. — Privykol tam ako črviak v chrene. — Privykol tam ako klin.

Pustil koreň. — Nepustí ten tam korene.

Tak naša niva rodí.

To je jeho psia obyčaj.

Zvláštnosti v obľube a v mravoch

Aký kráľ, taký kraj.

Aký národ, taký zvyk.

Čo dedina, to je iná.

Čo dedina, to reč iná.

Čo chyžka, to inakšia lyžka.

Čo komu milé, môže byť aj hnilé.

Čo sa komu ľúbi, tým sa neotrávi. — Čo sa komu ľúbi, tým sa nezadrhne. — Čo sa komu ľúbi, tým sa nezadlávi.

Kam voda má spád, ta tečie.

Každý vlas rôzno sa ježí.

Kebych ja bol boháčom, nuž by som vždy len za pecou ležal a masť chlípal, riekol pastierik. — Kebych ja bol kráľom, zlatom vybíjanú valašku bych nosil, riekol valach.

Komu hus, komu prasa, komu pečená klobása. — Komu hus, komu prasa, komu údená klobása. — Komu hus, tomu prasa. — Komu farár, komu farárka, komu farárova kuchárka. — Komu kňaz, komu kňazovka, komu kňazova dievka. — Komu pop a komu popaňa.

Komu sa ako ľúbi, komu kapusta a komu hlúby.

Obyčaj

Čo dom, to iná obyčaj v ňom.

Čo kraj, to inakšia obyčaj.

Čo sa mnohým hodí, to v obyčaj chodí.

Každý človek má svoju obyčaj.

Koľko krajov, toľko obyčajov. — Koľko ľudí, toľko obyčajov.

Sto dedín, sto obyčajov. — Sto ľudí, sto obyčajov.

Všade iná obyčaj.

Pánboh má všelijakých kostošov. — Pánboh má všelijakých svätých. — Pánboh má všelijakých bláznov.

Veľké mesto — veľké pestvo.

Túžba, dychtivosť, nedočkavosť

Čo ľudia radi čujú, tomu i verujú.

K čomu má kto vôľu, nájde príležitosť.

Lačnému vždy len chlieb v pamäti.

Netreba psa na pomyje hľadať.

Baží za tým, div mu oko nevyskočí.

Bolo by dalo groš za ňu.

Čaká ako Dóra na jelito. — Čaká ako kaňa na dážď. — Čaká ako sokol na poddymník. — Čaká ako pavúk v diere na muchu. — Čaká ho ako boha. — Čaká ho ako božie zmilovanie. — Čaká ho ako Židia Mesiáša.

Číha na to ako čert na dušu. — Číha na to ako čert na krivú dušu.

Či ti Turek beží za pätami?

Či už susedovi strecha horí?

Dal by dušu za to. — Dal by si za to päť zubov vytrhnúť. — Dal by si za to tri rebrá vytiahnuť.

Dal sa do toho ako do repy. — Dal sa do toho chmatom.

Dolípavý ako pes. — Dotieravý ako pes. — Dotieravý ako konská mucha.

Drží sa toho rukami i nohami. — Drží sa toho nechtami i zubami.

Duša mu piští za tým.

Hlavu mi píli. — Hlavu mi prevracia.

Huh, baba, do pece!

Chce hneď z ramena do kameňa.

Chodí mi s tým na krky. — Chodí mi s tým na hrdlo.

Chuť ho nadišla. — Chúťka ho nadišla. — Chúťka ho napadla.

Jalovej krave teľa by podstrčil.

Je ako na roštoch.

Keby mi to prišlo, čo mi na um zišlo!

Keby smrť bola taká náhlivá ako ten, zle by bolo.

Lipne za tým ako pes. — Lepný ako pes.

Má na to zuby.

Mal ma zo sveta zniesť. — Mal ma zo sveta vynáčiť. — Mal ma z duše vyhnať. — Mal ma z rozumu vyniesť.

Musím to mať, čo hneď bez neho budem!

Musím to vykonať, čo si hneď ruky po lakte a nohy po kolená zoderiem!

Musíš ho vystanoviť, čo ho hneď spod plota vyhrebieš! — Musíš ho vystanoviť a čo by hneď zo samého pekla!

Musí to byť, čo by voda horela!

Na krku mu sedí.

Náhli ako kat.

Náhly ho kňaz krstil.

Náhlivý ako smrť.

Nalial mi olova do nôh.

Na päty mu stúpa.

Nemôže sa ho z hrdla striasť. — Nemôže sa pred ním obstáť.

Neprestáva mi dohúdať.

Neupokojí sa, dokiaľ rybku na suchu nemá.

No len mi už toľko netrúb o jednom!

Snívať sa

Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo.

Čo sa komu žiada, o tom sa mu aj sníva.

Koňovi sa o obroku a medveďovi o plánkach sníva. — Koňovi sa o ovsi a medveďovi o plánkach sníva.

Lačnému sa o hostine sníva.

Mačke sa vždy o myšiach sníva.

Svini sa vždy o žaludi a holubovi o žitku sníva.

Veprovi je jarec, pijakovi marec, lačnému chlieb na mysli.

Oči

Mal oči na tom nechať.

Má na to oko.

Očami by všetko pobral.

Oči pasie na tom. — Pasie očami (po človeku) akoby ho chcel zjesť.

Pre oči by hrdlo stratil.

Po všetkých kútoch lašuje. — Po všetkých kútoch duluje.

Prestupuje z nohy na nohu.

Robí to o dušu spasenú. — Robí to o tri zdechy. — Robí to o milých päť.

Rúbal by sa za to.

Strežie na to ako drozd na haluzi. — Strežie na neho ako drozd na haluzi. — Striehne na to ako mačka na myši. — Striehne na to ako mačka na slaninu. — Striehne na to ako pes na mäso.

Tak mu pilno, akoby horelo.

Ten sa tiež modlí: Chléb náš vezdejší dej nám hneď!

Tetka trápelka. — Trápelník.

Ušanuj mi tú boľavú hlavu!

Uši

Naveky mi poza uši hudie. — Naveky mi poza uši mrnčí. — Vždy mi hudie za ušami.

Uši mi naťahuje.

Už mu je duša na mieste. — Už mu je srdce na mieste.

Už som ťa ledva čakal, ako boh dobrú dušu!

Už tá vec kýms’ čertu oči vyklala.

Veď ešte nehrmí.

Veď nám žito neprší.

Vyžiadal by od jalovej kravy teľa. — Vyžiadal by v zime malín.

Zavoňal kapustník.

Zmyšil by sa za tým, keby to nedostal.

Žiadostivý je toho ako kura zrnca.

Starosť

Dobre, že človek neošedivie od starosti!

Páli ho, pripeká ho, dohára mu.

Hlava

Div mi hlava nepukne.

Hlava mi ide do kolesa.

Hlava mu blčí. — Hlava mu horí.

Hlavu si láme na tom. — Hlavu si trudí na tom.

Má klin v hlave.

Mám hlavu ako merica od starosti.

Má mnoho na hlave. — Má toho vyše hlavy.

Má žeravý uhoľ na hlave.

Nemôže si to z hlavy vyhodiť.

Neviem, kde mám hlavu. — Neviem, kde mi hlava stojí.

O hlavu prídem od starosti.

To mu hlavu melie. — To mu v hlave vŕce.

To sa mu neprace do hlavy. — To sa mu neprace do kotrby.

Všetka hlava mi je prevrátená.

Za hlavu sa chytal, akoby mu horela.

Má žeravý uhoľ na chrbte.

Myslí, myslí a nič nevymyslí.

Myšlienky ho zaujali.

Nechty si hrýzol.

Neviem, čo mám skôr do ruky chytiť.

Premýšľal ako zlatnícky učeň.

Rukou si mädlí po čele.

Škrabal sa za ušami.

Toľko mám starostí, že ani neviem, čo som na ráno jedol!

Zamyslený ako dubový peň.

Bezstarostnosť, ľahkomyseľnosť

Ani si to k srdcu nepripustí.

Čo po ňom aj s koňom, beztak bol slepý.

Dbá o to ako o lanský sneh. — Dbá o to ako pes o piatu nohu.

Hlava

Kto by to všetko v hlave nosil!

To jemu hlavu netrápi. — To jemu hlavu neprebíja. — To si on ani do hlavy nevezme. — To si on ani do päty nepustí. — Z toho jeho hlava nebolí.

Nech je tak, ako stará riekla.

Nestojí o seba.

Od vôle nevie, čo robiť. — Od svevôle nevie, čo robiť.

O to je najmenej!

Parom ma tam po tom!

Prehadzuje si to z pleca na plece.

Preto ja budem dobre spať.

Spí bezpečne na obe uši. — Spí bezpečne na obe oči.

Spolieha sa naverímboha.

Starosť starať sa

Keby som len inších starostí nemal! — Mám ja dosť inších starostí!

Nech sa kobyla stará o to, tá má väčšiu hlavu ako ja! — Čo sa staráš? Kôň má veľkú hlavu, nech sa ten stará!

Od starosti hlava bolí!

O to malá starosť!

Tomu je všetko jedno, či piatok, či sviatok.

Všetko len na smiech obráti. — Všetko si na ľahko berie.

Z celého sveta si nič nerobí.

Svojhlavosť, nedôvera

Akoby hrach na stenu hádzal. — Akoby stene dohováral.

Ani hota ani čihy s ním. — Ani neuchne, čo mu koľko dohováram. — Ani pre večné spasenie to neurobí.

Človek zo Starého zákona.

Hlavaj, hlavatý, hlaváň, hrča, kotrbáň, krutáň, krutá ovca, kruté drevo, krutohlavec, krutohlavý, obluda svojhlavec, svojhlavý, tvrdopysk, tvrdošín, zanovit zanovitý, zantúch, zatvrdilec.

Ucho uši

Ani sa mu ucho nezohne. — Ani si na ucho neberie, keď zavoláš naň. — Hrubých uší človek. — Zabité uši. — Tŕním zarastené uši. — Jedným uchom dnu, druhým von. — Tebe z úst, jemu mimo uší šust! — Všetko púšťa mimo ucha.

Ukázal mu chrbát.

Vietor

Darmo reči do vetra púšťať. — Hovorím do vetra!

Vo dne nevidí.

Vždy na druhú stranu hľadí.

Zažni mu o poludní sviecu, a predsa ti neuverí.

Prosiť prosba

Ani prosby, ani hrozby, ani slová božie sa ho nechytajú. — Ani prosbou, ani hrozbou.

Dá sa prosiť ako na veselie.

Pros, nepros, všetko jedno.

S tým je ani sem, ani tam.

Toľko si to váži, ako tú slinu, čo vypľuje.

Tvrdošani tvrdošijní.

Uhol plecom. — Mihol plecom. — Zívol plecom.

Húsť

Chce, aby mu vždy jednu nôtu húdol. — Vo mlyne hudieš. — Vždy jednu nôtu hudie. — Vždy len tú starú hudie. — Vždy na jedny gajdy hudie. — Vždy na jedny gajdy píska.

Iba bajúzom mrdol na to.

Jednými dvermi dovnútra, druhými von.

Je to kríž s tým človekom.

Len tak cez zuby mu odpovedal.

Má tiež svojho boha.

Mrdol plecami, akoby sa ho to ani netýkalo.

Na tvrdo uvarený.

Nedajbože, aby sa ten dal k tomu nakriaknuť!

Nedajbože od toho odstúpiť ani na vlas!

Nedá na dobré slovo. — Nechytí sa ho dobré slovo.

Nedbajný ako somár.

Nedbá na moje reči, ako čo by to pes zabrechal. — Nedbá na moje reči, ani čo by to pes zaštekal.

Neder si s ním darmo ústa.

Nechce mu to z kotrby vyjsť. — To mu v kotrbe trčí.

Nenakriatneš ho, a čo bys’ si ústa zodral.

Nepohne sa, ani tá skala.

Neposlúchne, čo mu na krk stúpiš.

Neuverí, čo mu dušu na dlaň vychráčeš. — Neuverí, čo mu dušu na dlaň vyložíš.

Nič sa ho nechytí, ani dobré, ani zlé.

Ondrej z druhej izby.

Hluchý hlucho

Hluchým ušiam hovorí. — Hluchému káže. — Hluchému spieva. — Darmo hluchému spieva.

Len tak na hlucho spustil.

S hluchým sa zhovára.

Spravil sa hluchým a nemým.

Holým stenám káže.

Hlava hlavatý

Ani palicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kyjanicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ. — Ani kiahnicou mu to z hlavy nevytlčieš — nevybiješ.

Čert mu to nabil do hlavy. — Čert mu to nabil do kotrby.

Čo si ten raz do hlavy vezme, to nepopustí. — Čo si ten raz do kotrby vezme, to nepopustí.

Dosť mu už do tej hlavy natrúbil. — Dosť mu už do uší natrúbil.

Hlavatý človek.

Krúti hlavou ako neveriaci Tomáš.

Má svoju hlavu.

Smelosť, odvážnosť

Častokráte psieček malý velikého vepra zvalí.

Malá myš sa aj pod veľký štrich berie.

Malá žaba nebojí sa veľkej kaluže.

Ani čerta sa nebojí. — Nebojí sa ani herkopátra.

Dal mu ostrohy. — Dostal ostrohy.

Dodal si srdca. — Dodal si guráže.

Drží sa po hersky. — Herská Katarína.

Má rez. — Je rezný človek. — Je rezký človek.

Má srdce zo železa a hlavu z ocele.

Mušky mu ožili. — Mušky sa mu rozihrali.

Ohnivá mršina.

Smelého srdca chlap.

Smelý ani jazvec. — Smelý ako kohút na svojom smetisku.

Smelý smelosť

Bez smelosti chlapa nenič. — Nie je chlap, kto nie je smelý.

Smelý dlho nemyslí.

Smelý je všade doma.

Smelosť robí chlapa.

Smrť, nesmrť odvážnemu.

Strach, bázeň

Chrastu netreba sa báť.

Ani duše vo mne nebolo!

Baba skáče.

Bál sa ani čo by ho zo všetkých strán chytalo.

Bázlivý ako zajac.

Bojí sa, aby ho zajac nezjedol. — Bojí sa toho ako čert svätenice. — Bojí sa toho ako čert svätenej vody. — Bojí sa toho ako mačka vody. — Bojí sa toho ako ohňa.

Bojí sa vlastného tieňa. — Ľaká sa vlastnej tône.

Ňebuj śe, ľem śe treś!

Bol ako na britvách. — Bol ako na ohnivých ihlách. — Bol ako na šidle. — Bol ako na tŕni. — Bol ako na žeravom uhlí.

Bol by sa skryl do myšacej diery.

Bol by z neho mrcha vojak.

Dal sa do prosa.

Dobre, že ho zrádnik nevychytil. — Dobre, že z nôh nespadol.

Dostal po tele husaciu kožu.

Ešte je Blažkovi za čapicu dlžen.

Farby mení.

Hop, slama pod kolesom!

Horúčka ma obliala.

Hrúzu naň pustil. — Hrúza ho prešla.

Kolená sa podo mnou podlamovali.

Krčil chvostom.

Krv sa mi sekla v žilách.

Ľak ho napadol.

Tak sa naľakal, div na beťaha nevyšiel.

Ledva ducha popadal. — Ledva dych popadal.

Dych sa mu zastavil.

Mal ho doniesť na stradobu.

Mal ho vynáčiť.

Malo ho vychytiť.

Mal tam skamenieť.

Mechúrom by ho vystrašil. — Mechúrom by ho i kraj sveta zahnal.

Mravce mu po chrbte hniezda robili.

Mráz ma prejal. — Mráz ma prešiel. — Mráz mi na kožu vyšiel. — Mráz mi prešiel cez kosti.

Mrle mu sedia na kožke.

Muchy sa zdesil.

Nahnal by ho do mecha. — Nahnal by ho do vreca.

Nemá guráže.

Nevedel, či je chlapec, či je dievča.

Baba, bojko, čuridlo, drist, dríšteľ, kakan, kuryplach, ošťan, oštinoha, oština, prdko, prdimúka, šero, sinka, slabúch, slamka husár, sraľo, strachoprd, strachopúd, straško, šumichrast, vetroplach, zasran, zašťan.

Ozelenel, ožltol, stŕpol od strachu, zdrevenel, zdúpnel, zmedenel, zmeravel, zmrzol.

Strach

Bol viac než v pol strachu.

Mal umrieť od strachu. — Strachy umiera.

Nahnal mu strachu.

Najel sa strachu ako prachu.

Strach ho naháňa. — Strach za ním ide.

Strachy na Lachy!

Strach ho obišiel. — Strach ho nadišiel. — Strach ho prešiel. — Strach naň prišiel. — Strach ho popadol. — Strach ho schytil. — Strach ho drvil.

Tak sa kryl, akoby hromy doň prali. — Akoby hrom do neho udrel, keď to počul.

Toho kňaz nedokrstil.

To ťa zje!

Trúdy púšťa. — Trúdom s… — Trúd varí.

Uteká od toho ako čert od kríža. — Bočí od toho ako čert od kríža. — Uteká od toho ako žid od kríža.

V duchu mu šupelo.

Vlasy mi dupkom stali.

Zajačienec zjedol.

Zbledol, ani by sa mu krvi nedorezal. — Zbledol ako stena. — Zbledol ako smrť.

Zimomriavky ma po tele prechodia, keď si na to pomyslím.

Zostal ako mŕtvy. — Zostal ako omráčený. — Zostal hrôzou omráčený. — Zostal ako oparený. — Zostal ako zabitý.

Srdce

Babského srdca chlap. — Kurieho srdca chlap. — Zajačieho srdca chlap.

Pustil srdce do nohavíc. — Padlo mu srdce do nohavíc.

Padlo mu srdce do nôh. — Padlo mu srdce pod lavicu. — Padlo mu srdce za sáru.

Srdce mu tĺklo, ani čo by sa mu z prsú vyboriť chcelo.

Oči

Mrklo mu v očiach.

Oči mu stĺpkom stáli.

Oči vytreštil.

Od strachu na zadok padol.

Otupy ma prešli.

Prebral mu vošky.

Prelial mu olovo.

Prešiel meďou.

Schlo mu na radoch.

Si mne ty za chlapa!

S tôňou sa pasovať.

Báť sa

Kto śe boji, źle obstoji.

Kto sa bojí, tomu prdom zvonia.

Neboj sa nikoho, iba pánaboha, prázdnej krpky a mátohy.

Kde je tvŕdza, tam je prdza — smrdza.

Kto seraci umiera, prdaci mu zvonia. — Kto strachy umiera, prdaci mu zvonia.

Nedur sa na daromnicu.

Horší strach než sama beda. — Horší strach ako sama nevôľa.

Ľahko toho strašiť, kto sa bojí.

Mrcha strach!

Strach je mrcha jedlo.

Strach je zlý.

Strach má sto očí. — Strach má veľké oči.

Strach sa smrti rovná.

Tu sa ľaká, kde niet stracha.

Vačšé strachy ako laky. — Väčší strach ako mátoha. — Väčší strach ako treba.

Veľkého dupotu sa aj vlk naľaká.

Hanblivosť, zahanbenie sa

Akoby ho bol čapol.

Ani si oči nevidí od hanby.

Červená sa ako pivónia.

Červený kohút mu z tvári kikiríka.

Dobre, že sa mu líca plameňom nechytili.

Hanbím sa ako pes.

Hanbí sa ako pes, keď ho oblejú. — Hanbí sa ako suka.

Hanblivý ako panna. — Hanblivý ako stará panna.

Chytí si oči do dlane, keď sa naňho díva.

Mal zhorieť od hanby.

Nevedel, ako z konopí.

Plachý ako nahé dievčatko.

Po čom farba?

Rozpálilo ho ako oheň.

Sklopil oči od hanby.

Stydlivá Zuzana.

Stydlivý ako ovčí loj.

Šiel ako pes obarený. — Šiel len akoby ho obaril.

Zapálil sa ako kohút. — Zapálil sa ako krv. — Zapálil sa ako ruža. — Zapálil sa ako zora. — Zapálil sa po uši.

Nehanblivosť

Bezcitný ako drevo v hore.

Hanbí sa ho ako koza soli a mačka loja. — Hańbi śe jak kobula, kedz sanki prevraci.

Hrubej kože človek.

Má kožu ako krpec. — Má kožu ako bačkor.

Má dobrý žalúdok.

Oči okále

Ani okom nemihol. — Ani sa mu tie okále nezohnú.

Bezočí človek.

Kde si len podel oči?

Má miesto očí jamky. — Nemá oči, ale jamy.

Nemá toľko očí, aby sa nepchal, kde ho nechcú.

Nič sa mu na oči nechytí.

Oči stratil.

Tomu sa ani v očiach nemrkne.

Pes

Bez hanby ako pes. — Bez hanby ako suka. — Iba ak by si od psa hanby požičal. Modra. — Je bez, cti ako pes bez chvosta. — Nehanblivý ako pes. — Nehanblivá ako suka. — Nič sa ho nechytí ako psa. — Nezná hanby ako pes. — Otrasie sa ako pes. — Strasie to zo seba ako pes vodu. — Pes má hanbu, a ten druhú.

Spadne to z neho ako z husi dážď.

Zná cudzie prahy prekračovať.

Všetečnosť, neposednosť

Ani domov nepôjdem, ani tuto nebudem.

Do všetkého sa pletie. — Do všetkého sa mieša.

Ešte miesta neohrial a už sa preč berie. — Nikde miesta nezahreje.

Chodí ako židovský zváč. — Chodí hálom-bálom.

I tam zíde, kde ho nezaseje.

Kde sa tri hrachy varia, tam on musí byť. — Kde sa päť hrachov varí, tam on šiesty.

Nebude na jednom mieste, čo ho upečieš.

Nemá doma posedenia. — Nemá doma pomeškania.

Nemá miesta ako nácesta.

Ničoho nenechá na mieste.

Nič sa pred ním neobstojí.

Nikde nemá stania.

Nos

Do všetkého nos pchá. — Všade musí nos strčiť.

Opaľuje všetky domy ako Taro. — Opaľuje všetky domy ako kopov. — Opaľuje všetky domy ako poľovný pes.

Snorí ako poľovný pes. — Ňúra ako kopov. — Duluje ako kopov.

Peniaz

Chodí ako planý peniaz, ktorý nikto nechce. — Znajú ho ako mrcha peniaz.

Poplanúcha čakal, kým sa zomlelo, a keď bol v peci, išiel preč.

Prahy otĺka.

Starý svedok.

Všadebol a nikde neobstál.

Všade ho je plno. — Všade sa opchne. — Všade sa popod nohy pletie. — Všade sa tisne ako mucha koňovi pod chvost. — Podchvostná mucha. — Všade sa ujme.

Samotárstvo

Ani nohy z domu nevyloží.

Dučí doma ako dudok.

Len vždy doma pod pecou sedí.

Osamelý vrabec.

Sedí doma ako kvočka. — Sedí doma ako vlk v diere. — Sedí doma ako mních.

Zarástli mu ta chodníčky.

Domár, odľud, samotár.

Radosť a veselosť

Ani nevidí ani nepočuje od radosti.

Keď spievam, celá N. (dedina) je moja!

Len sa tak naň uškŕňal od radosti. — Len sa tak naň uškúlil od radosti. — Len tak plával od radosti. — Len sa tak rozplýval od radosti. — Len tak rástol od radosti.

Mal z kože vyskočiť od radosti.

Natešil sa s ním do dobrej vôle. — Natešil sa s ním do sýtej vôle.

Nečaroval by sa za celý svet. — Nedal by to za šíry svet. — Nedal by to za všetok svet.

Nevie, kde mu je hlava od radosti.

Oči mu hrajú od radosti. — Oči sa mu smejú od radosti.

Srdiečko by z neho vyletelo od radosti. — Srdiečko by mu uletelo od radosti.

Taký bol, len na vyletenie od radosti.

Taký je vyláskaný, hneď by svetom uletel od radosti. — Taký je vytešený, hneď by svetom uletel od radosti.

Teší sa, len tak mladne.

Teší sa na to ako sedliak na žatvu.

Posmešne najmä o radosti

Naradovaný, akoby mu niekto do vrecka nas…

Našiel želiezko. — Teší sa tomu ani čo by želiezko našiel.

Nazdá sa, že má tri svety.

Nedal by to ani za sto kotných vrabcov.

Rád je tomu ako Cigán decku. — Rád je tomu ako Cigán koňovi. — Rád je tomu, ako čo by mu zlatú kozu dal.

Tak sa raduje, ako komu chyža horí.

Teším sa, že sa radujem!

Teší sa v ňom ako Cigán v prasati.

Veselý akoby mu gajdoš na každom kopci gajdoval, i na tom, čo krt vyryl.

Vyspevuje si, ako čo by mal všetkých vecí dosť.

Smiech a plač; premena radosti

Alebo je vždy smutná, alebo sa blázni.

Blázon

Blázon po mnohom smiechu poznaný býva.

Blázon sa z blázna smeje.

Len blázon sa vždy smeje.

Múdry sa usmieva a blázon sa rehoce.

Darmo chorému smiechy priprávať.

Darmo sa taký silí smiať, komu sa nechce. — Darmo sa taký silí plakať, komu sa nechce.

Nechaj ho, nech sa vyplače.

Plač, neplač, všetko jedno.

Plač nespomôže.

O plači

Cigánsky plač.

Idú mu nakrivo gajdy.

Išlo mu do plaču.

Má oči od plaču červené ako pľúcka. — Má oči od plaču červené ako pečene.

Má plač za zubami.

Narieka ani čo by súdny deň bol.

Plač a smiech nosí v jednom vrecku.

Plače, ani čo by mu bola matka umrela. — Plače, ani čo by mu bola žena umrela. — Plače, dobre si tie oči nevyplače. — Plakal ako baba. — Plakal ako malé dieťa. — Plakal ako malý chlapec. — Plakal ako na surmách. — Plakal, až mu srdce usedalo.

Silí sa smiať, a do plaču mu je.

Len mu tak slza slzu roní. — Mal plné oči sĺz.

Neviem, kde sa mi len tie slzy berú!

Padali mu slzy ako perly. — Padali mu slzy ako hrach.

Slzy mu v očiach hrali.

Všetky kúty slzami vyoblieval.

Všakovak mu dudy hrali.

Vzala si oči do zásterky.

Slzy

O smiechu a úsmeve

Cigánsky smiech.

Div sa nezašiel od smiechu.

Klalo ma od smiechu. — Klalo ma v boku od smiechu.

Krivý smiech.

Len mu tak oči prechádzali od smiechu.

Mal sa rozpučiť od smiechu. — Mal sa popukať od smiechu. — Mal sa zájsť od smiechu.

Nezasmial by sa ani za deravý groš. — Nezasmial by sa ani za kotného vrabca.

Rehoce sa ako žrebec.

Slzy mu od smiechu padali.

Smial sa, až mu srdce usedalo.

Smiech, ako čo by tritisíc koní zryhotalo.

Usmieval sa ako pečené prasa. — Usmieval sa na to ako Kubo na jelito. — Usmieval sa na to ako Cigán na bielo chleba.

Vie sa ten chutne smiať.

Za brucho sa chytal od smiechu.

Šibalstvo

Aj na kolese obsedí.

Dobrý majster, figliar, fígelník, furták, jašter, katova oprata, pes, pletkár, pochábeľ, psia noha, psina, psí národ, psisko, psohlavec, stonoha, šašo, šibenec, šibená noha, výmyselník.

Pestvo

Pestvo ho trápi. — Pestvo mu nedá pokoja. — Za pestvom chodí.

Veselá chlapina. — Veselý kompán.

Za pletkami sa zháňa.

Fígle figliar

Do učenia sprostý, ale na fígle ho je dosť.

Figliar od kosti.

Vždy fígle zbiera.

Geľo Sebechlebský.

Čert

Čertov vystrája.

Je s každým čertom zadobre.

Žiaľ, strasť, zármutok, zúfalstvo

Banuje ako krava za zvoncom.

Svet mu mole jedia.

Dobrota, krotkosť, trpezlivosť

Aj s čertom sa znesie. — Aj s čertom vyjde.

Dobrák, dobráčik, dobrotisko, dobrôtka.

Človek

Človek ako dobrá hodina. — Človek ako dobrá chvíľa. — Človek ako kus chleba.

Človek dobrého srdca. — Človek mäkkého srdca.

Človek milý na zjedenie.

Chlebový človek.

Je to duša človek.

To je už raz dobrý človek. — To je samý dobrý človek.

Dá mlátiť na sebe. — Dá drevo píliť na sebe. — Dá triesky rúbať na sebe. — Dá si aj skaly na hlave roztúkať. — Dá si so sebou zametať.

Dobrá duša. — Dobrá chlapina.

Dobrý ako anjel. — Dobrý ako leto.

Krotký ako mucha. — Krotký ako kuriatko. — Krotký ako ovečka.

Kto ho vidí, hneď ho ľúbi.

Kto sa s tým neznesie, ten sa už s nikým neznesie.

Môžeš si ho okolo prsta obvinúť. — Môžeš s ním poorať, pobrániť.

Nemá žlče.

Neublíži ani tej muške.

Nikomu zlého slova nepovie.

Nízko si vedie.

Rád je, že žije.

Tak sa pekne s človekom vyzhovára, akoby mäkký chlieb krájal.

Tichý ako tá ovečka. — Trpezlivý ako tá ovečka. — Trpezlivý ako ten baránok.

Popudlivosť, hnevlivosť, mrzutosť

Aby človek zaobchodil s ním ako s nalíčeným vajcom.

Akoby ho bola lasica ofúkla.

Akoby na špendlíkoch stál.

Ani uvarený ani upečený.

Či si sa nenajedol, či si sa nenaspal?

Dudre ani staré pivo.

Frfle neprestajne ako kaša v hrnci.

Bosorák, drak, durák, dudroš, drdra, dudra, frfrák, frfra, frfloš, jasietka, jašo, jedoš, ježa nadurené, ježibaba, ježo naježený, mledzivo, mosúr namosúrený (Č. 551.), nadrštený, napajedený, nechuta, nemrdal, prekysnutý, pudivietor, pušný prach, saňa, sotona, srdoš, srdúch, striga, strigôň, švíbalka, xantipa, zázrivec, zduteľ, zlostník, zlostnica, živý oheň.

Tvár

Spravil kyslú tvár. — Spravil čudnú tvár. — Spravil zamračenú tvár. — Skrivil tvár. — Takú tvár spravil, ako keby bol do plánčaťa zahryzol.

U toho je rozum ako polievka.

Vari ťa za sklo položím?

V bielej farbe čierne fľaky hľadá.

Vidí, aj kde by vidieť nemal.

Vôľa ho trdžie.

Vrčí ako starý vlk v diere.

Všade mu je tesno.

Vyzerá ako sedem drahých časov.

Zásmažka jej musela prihorieť.

Zavrtelo mu to mozgom.

Zdutý ako pavúk.

Zlostný ako čert. — Zlostný ako rarášok. — Zlostná ako ježibaba.

Zlý ako vred. — Zlý ako všetci čerti.

Zlý vietor ho ovial.

Zmrštil čelom.

Znepáčilo sa mu to. — Znevidelo sa mu to. — Zneľúbilo sa mu to.

Slama slamka

Ani slamky pred ním nepohni!

Na slamke sa prevrhne. — Na slamke sa potkne. — Ta tú slamu, padnem na ňu!

S tým nezájdeš nikam, ani podobrotky, ani pozlotky.

Škrabe sa aj tam, kde ho nesvrbí.

Taký je ako nezrazené maslo. — Taký je ako kyslá omáčka. — Taký je ako lekvár. — Taký je ako pľuzgier. — Taký je ako skľagané mlieko. — Taký je ako staré pivo.

Taký je mrňavý, ako čo by mu kury boli chlieb pojedli. — Taký je nafúkaný, ako čo by mu kury boli chlieb pojedli. — Taký je, ako čo by mu bol tchor vajcia vypil.

Taký je zamračený ako čierna chmára. — Taký je chmúravý ako čierna chmára.

Taký zostal, ako čo by mu vody za golier nalial. — Taký zostal ako bobok. — Taký zostal ako h… na cedilku.

Tá muška na stene ho mýli.

To je sršeň! — Napasrdený ako sršeň.

To je tiež od Homrov.

Oheň

Hneď je oheň na streche.

Hneď je v ohni. — Oheň nosí za ňadrami. — Skoro oheň chytá. — Prišiel do ohňa.

Omrdený ako kyslé pivo.

Opálil sa od ľadu.

Ovesil hlavu. — Ovesil chvost. — Ovesil krídla. — Ovesil uši.

Pomaly, pán vojak! — Pomaly, pomaly s mojou paňou, aby sa jej dačo z krásy nestratilo!

Sám sebe zavadzia.

Sedí ako dudok v kúte. — Sedí odutý. — Sedí odudlavený.

Nos

Čert mu sadol na nos.

Čo krivíš ten nos? — Čo krčíš ten nos?

Lapil hýľa na nos. — Hýľ mu sedí na nose.

Mucha mu sadla na nos.

Šiel s ovisnutým nosom.

V nose ho zasvrbelo.

Všetko si hneď na nos berie.

Vzal si to na nos.

Zavesil si to na nos.

Zvesil nos ako moriak sopeľ.

Nosí papuľu ako soľnica.

Obchodia ho ako malé dieťa. — Ba veru, budem ťa tu obchodiť ako malé dieťa.

Hnev

Hnev v sebe dusí.

Toľko mu je o hnev ako Cigánovi o tanec.

Hrá sa na smútka. — Hrá sa na smutného kráľa.

Ide ta (z nechuti), akoby ho za vlasy ťahali. — Ide ta ako bujak na jatku.

Je bez mrdu.

Jedno vajce mu je málo a dvoje mnoho.

Je v dobrej vôli, ako keď komu dom horí.

Len sa ho dotkne, už fučí.

Maj svätý pokoj s ním.

Malý, ale srditý.

Mám toho po krk! — Mám toho po hrdlo! — Mám toho po uši!

Má pichľavé oči.

Má triesku za uchom.

Má vlasy na zuboch.

Mrle ho jedia.

Mrmle ako medveď v diere.

Mrnky pojedol. — Mrnčí.

Musíš veľmi vyberať slová, aby si ho neurazil. — Musíš veľmi vyberať slová, aby si ho nerozhneval.

Nadutý ako mechúr.

Nadutý ako moriak.

Nadutý ako sova.

Nadutý ako žaba.

Nafukuje sa ako žaba v barine. — Nadúva sa ako žaba v barine. — Žaba nadutá.

Nedudri toľko, ty dudroš — dudra!

Nehodno je s ním ploty pliesť.

Nehodno je s ním slovíčko stratiť.

Nehodno je oškliviť sa s ním.

Nehodno je s ním žartovať.

Nechutný, akoby ho boli oparili.

Nepovedal ani zostaň zdrav!

Nerozumie žartu. — Nezná žartu ako pes.

Netýkaj sa ma!

Nevôľa ho nadchodí. — Nevôľa ho trápi.

Nikde mu nevonia.

Nikde nie je doma.

Hlava

Krúti nad tým hlavou.

Vrčí mu čosi v hlave.

Hneď sa narároší.

Hľadieť

Ani nevraví, ani nehľadí. — Ani pekne hľadieť nevie.

Hľadí, ani čo by tri dediny vypálil. — Pozerá, ani čo by tri dediny bol vypálil.

Hľadí ako hrom do potoka.

Hľadí ako kat. — Hľadí ako ras.

Výbuchy zlosti

Akoby ho na šidlo postavil. — Akoby ho na vidly bral. — Akoby sedem čertov doňho vošlo.

Ani by ho na tri vozy nepobral.

Besnie sa.

Blčí ako suchá haštra.

Črevá by bol z neho snuval.

Drúzga všetko ako šarkan. — Láme všetko ako šarkan.

Hneď človeku do vlasov letí.

Hnev

Hnevom cele prejmutý.

Hnev z neho vybúšil.

Chodí ako fúria po dome.

Keby mu ruku nedržal, všetko by rozhádzal.

Keď ho vtedy čert nevzal od hnevu, už ho nikdy nevezme.

Len tak sliny hltal od zlosti.

Má krv za nechtami.

Malo ho poraziť od zlosti. — Malo ho pošinúť od zlosti. — Malo ho rozdrapiť od zlosti. — Malo ho rozhodiť od zlosti. — Malo ho rozpučiť od zlosti. — Malo ho roztrhnúť od zlosti. — Mal ho šľak trafiť od zlosti.

Nadrštený ako diviak.

Nafúkaný ako bujak.

Nahnevaný je ako jež.

Nevie si dať rady so sebou od zlosti. — Nevládze sám sebou.

Oči

Len mu tak oči iskry hádžu. — Len mu tak oči sršia. — Len sa mu tak oči iskria.

Oheň mu blčí z očí. — Oheň mu srší z očí.

Prepálil by ma očami.

Osinel od zlosti. — Ozelenel od zlosti.

Polievku si vylial.

Práchno by mu na líci zapálil.

Remenné pásy by z neho za živa dral. — Žeravým nožom by z neho remenné pásy za živa dral.

Rozpajedený, akoby ho daráže štípali. — Rozpajedený ako had.

Rozsršený ako kohút.

Sipí ako had.

Sypala sa mu z úst pena. — Sypal sa mu z úst jed ako plameň.

So zemou by ho zmiešal.

Šípy mu zo srdca vyrastali.

Taký je ako bohuprisám.

Triesok by nebol z neho narúbal.

Už mu dohára.

Vlasy sa mu zježili.

Vrie v ňom ako v hrnci. — Vrie v ňom zlosť. — Zlosť v ňom kypí.

Zatína päste pod kepeňom.

Zuby

Sekal zubami ako kanec. — Sekal zubami ako diviak.

Ukázal mu psí zub. — Ukázal zuby.

Vyceril naň zuby ako pes.

V zuboch by ho rozsekal.

Zaškrípal zubami, ako čo by hrom sprašťal.

Zúri, akoby ho z reťaze pustil.

Žlč sa mu dvíha. — Žlč sa mu pohla. — Žlč si vylial.

Pýcha, namyslenosť

Čelom dosahuje nebo.

Čo sa buchne do človeka, neprihovorí sa.

Ešte sa tu ani dobre nezohrial, už chce rozkazovať.

Hore nos drží. — Má hore nosom dierky.

Chodí ako horosvet.

Inších ľudí za holubov má.

Keď sa koňovi do zubov nastýkalo, vyhadzuje zadkom.

Kišasonka z Mačkaházu.

Klobúčik si nakrivo zatáča.

Krídla vyvyšuje.

Má ražeň v zadku. — Má špilku v krku.

Mladá pani zo starej tehelne. — Mladý pán zo starej tehelne.

Nadúva sa ako prázdny mech.

Na nechtoch sa nosí.

Napína sa ako žaba v bahne. — Spína sa ako žaba v bahne. — Nadrapuje sa ako žaba v bahne.

Narástol mu hrebeň.

Nazdá sa, že bude svety súdiť. — Nazdá sa, že hneď nebo spadne, keď on vstane. — Na dá sa, že je už polobohom. — Nazdá sa, že je už v nebeskej sláve. — Nazdá sa, že sám všetku múdrosť pojedol. — Nazdá sa, že celý svet je jeho.

Neprace sa do vlastnej kože.

Nerozdrapujže sa veľmi.

Nesie sa ako holba maku. — Natriasa sa ako holba maku.

Odmokli mu hnidy.

Palicu prehltol.

Horenos, mech, nadutý, popanštenec, roháč, rohačka, rozdrapenec, sombor nadutý.

Páv

Pyšný ako páv. — Spustí chvost ako páv, keď si na nohy pozrie. — Vykračuje si hrdo ako páv.

Zažeň tie pávy!

Rohy rožky

Rastú mu rohy. — Už mu narástli rožky. — Rožky mu niekto podstrčil.

Rozhadzuje sa, ako čo by trom dedinám rozkazoval. — Rozhadzuje sa, ako keby on bol v stolici pánom. — Rozhadzuje sa, ako keby mal pol sveta.

Sám do seba je uverený. — Sám sebe sa páči.

Vyletel, až i hlavou do neba búšil.

Vysoký vysoko

Vysoko hlavu nosí.

Zvysoka hľadí. — Z vysokého koňa hovorí.

Vyše nosa hubu nosí. — Vyše seba chodí.Č. 546.

Všade chce byť prvý. — Všade chce mať predok.

Stratil by panstvo.

Pyšný pyšno

Keď si šťastný, nebuď pyšný.

Nemluv pyšno, by na zlé nevyšlo.

Neveď si pyšno, by ti na hanbu nevyšlo.

Niet horšieho, ako človek sprostý a pyšný.

Pyšný pyšného a skúpy skúpeho najviac nenávidí.

Zráža boh pyšným roh.

Pohladkaj mačku, zdvihne ti chvost.

Prázdny klas hore trčí.

Porekadlo: Dvíha sa ako prázdny klas.

Tí ľudia, čo sa vypínajú, obyčajne prázdne hlavy majú.

Už to dajedno, či zhrdne, či stvrdne, ale je zlé.

Videla žaba koňa kuť, zdvihla tiež nohu. — Videla žaba koňa kovať, zdvihla tiež nohu.

V kožuchu nosí múdrosť.

Zabol vôl, kedy teľaťom bol.

Zo vší vytrasené, vreckom vychované.

Pán

Ľaľa, aký pán, ešte mu dedo v krpcoch chodil!

Pokazil z neho pánboh pána.

Panština sa ho chytá. — Panština sa ho lapá.

Parádu reže. — Parádu češe.

Žobrák

Keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní. — Niet horšieho, ako keď sa chudobný na koňa dostane.

Zo žobráka býva mrcha pán.

Pýcha

Kde dôstojnosť, tam pýcha.

Pýcha hladom dýcha. — Pýcha hladom dýcha a pokora zlatá komora.

Pýcha naposledy na posmech vychodí.

Pýcha nikdy dobrým koncom nedýcha.

Pýcha pred pádom chodí.

Pýcha pred úpadkom.

Pýcha rada pichá.

Predtým psota a teraz koľká pýcha!

Za pýchou hanba chodí.

Aké pýchy na tri štichy!

Dobre, že na hlave nechodí od pýchy. — Nevie ani, ako ma chodiť od pýchy.

Pýcha sa ho chytá.

Pýchy mu nabil do hlavy.

Potriasa hrivou.

Pozerá cez plece.

Prechodí sa ako chudobný gróf.

Pán páni

Lepší pán než pánik.

Nedajbože zoz Ivana pana.

Nemáš horšieho huncúta, ako keď sa zo sedliaka stane pán. — Niet väčšieho huncúta, ako keď sa zo sedliaka stane pán.

Zo slúžky najhoršia pani býva.

Pád padať padnúť

Čím vyšší schod, tým ťažší pád.

Čo vysoko letí, nízko padá.

Kto vysoko rúbe, tomu nízko padajú ívery. — Kto vysoko rúbe, do očí si trúsi. — Kto nad sebou rúbe, do očí si trúsi.

Vysoko si rúbal, a nízko mu padlo.

Vták vysoko lieta, a predsa upadne do osídla.

Zvysoka pád horší.

Bohatý

Príslovia

Bohatý — pyšný; chudobný — pokorný. — Bohatý — rohatý.

Darmo pchať nadutý mechúr do vody.

Hlúposť býva príčina, že sa mnohý vypína.

Hrdé kone krky lámu. — Hrdé kone psi jedia.

Keď sa h… na plot prilepí, nazdá sa, že je na babylonskej veži.

Keď sa sedliak stane pánom, horšie smrdí ako h…

Nemáš horšieho smradu, ako keď sa z h… tvaroh spraví.

Keď sa somárovi dobre vodí, ide na ľad tancovať a zlomí nohu. — Už tancuje ako somár na ľade.

Kto má, nech si schová.

Kto sa povyšuje, bude ponížený.

Nedajbože z rataja išpána!

Nedvíhaj si vyššie nos ako hlavu.

Nepchaj sa dopredku.

Vystatovačnosť

Cudzím sa chlúbi, hanbu si trúbi.

Aby (keby) nebolo teba a čierneho chleba, bola by medzi svetom bieda.

Aj duba preskočí, keď mu ho zvalia.

Chváliť sa

Chváli sa podšitými čižmami.

Keď ma nikto nechváli, sám sa pochválim, nie som pol ledačo, ale celé!

Máš sa to s čím chváliť!

Keď ten do bitky stane, nazdá sa, že nebo spadne.

Komár slamku nesie.

Len tak nemudruj! — Len sa tak nepechor!

Myslí, že múdrosť lyžicou vychlípal.

Najprv sa rozbehol, potom na zadok padol.

Neboj (sa), bojko, sám som v strachu!

Pánboh má veľa, ale náš Koháry ešte viac.

Pechorí sa ako žaba.

Slamený oheň.

Veď ty a ten, čo tie fajky robí, nad vás dvoch niet!

Veľkú vec vyviedol: helpom dieru do sekery zapchal. — Veľkú vec vyviedol: poriskom dieru do sekery zapchal.

Vrana s pávím perom.

Všade sa vystŕča. — Všade sa prestŕča. — Všade sa prechvastuje.

Ta sa, stena, vyvalím ťa!

Zaklal by sa, ale koláčom sa nemôže a nožom by ho bolelo. — Šiel sa utopiť a skočil miesto do vody do hrachoviny.

Z misky strieľa.

Cudzie

Cudzie čižmy nosí.

Cudzím perím sa pýši. — Kukučka sa cudzím perím vychlúbala. — Sojka sa cudzím perím vychlúbala. — Kukučka pávovým perím sa durí.

Do tej flinty nerozumiem!

Dvanásť zabil, dvanásť porazil!

Chlúbi sa ako mačka s opáleným chvostom.

Sám

Kde je sám, nikoho sa nebojí. — Zďaleka sa nikoho nebojí.

Nemá páru, keď sám stojí.

On je najlepší chlap, kde je sám.

Samé šusty, chvasty, a účinku nič.

Väčšia sieň než dom.

Vedel by hrať, keby vedel prepletať.

Veľká chystačka a malá hostina. — Veľký prístroj a malá hostina.

Viac kriku ako chlapa.

Vajatala (sa) hora, porodila myš.

Dym

Kde veľa dymu, tam málo ohňa.

Väčší dym ako pečienka.

Chváliť sa chvála

Fúkať ako fúkať, ale preberať.

Ani sa nechváľ, ani sa nehaň.

Vlastná chvála z úst smrdí. — Svoja chvála z úst smrdí.

Kto sa chváli, že zná plávať, nech v studni probuje.

Kto sám seba chváli, chvála jeho nič nestojí.

Kde najviac bláznov, tam on múdry.

Kto sa sám honosí, v hlave mnoho nenosí.

Majster na ryby, lenže sa vody bojí.

Myš do dediny nemohla, tekvicu niesla.

Osnovy dosť, ale útku málo.

Neráznosť a pochlebníctvo

Akého ma chceš, takého ma máš.

Ako mu zahrajú, tak tancuje. — Ako mu zahudnú, tak tancuje.

Akú (ma) chceš, taká ti budem.

Ani nesmrdí, ani nevonia.

Ani sladký, ani kyslý.

Ani taký, ani onaký. — Ani taký, ani taký.

Ani teplý, ani studený.

Človek ľahtikár.

Chleba, chleba dajte sem, ináčej vám utečiem.

I chce i nechce.

Musí sa najskôr poradiť kozuba a baby.

Nabili mu to do hlavy. — Natĺkli mu to do hlavy. — Natrúbili mu to do hlavy. — Nahúdli mu to do hlavy.

Na fatku sa živí.

Na makovici korúhvička po vetre sa obracia.

Pre svätý pokoj dá robiť, čo chcú.

Sedlo na každého koňa.

To je tiež chleburád.

Vietor

Kam vietor, tam plášť.

Po vetre kepeňom obracia. — Za vetrom kepienok skrúca.

Hlúpy, zanedbaný zovňajšok, spustnutosť

Akého ma vidíte, takého ma píšte!

A pozdravenie kdeže si nechal?

Arak, Šándor, búda horí!

Čo je z lesa, len do lesa!

Čudák na Mateja okotený. — Čudák na Mateja uľažený. — Čudák na Mateja uliahnutý.

Čudáka robí zo seba.

Divý ako z plesa.

Bambúch, borsuk, cicmák, cmuľo, čilek, čudák, čudo, drnaj, dromo, dudok, fičfiriť, fičúr, frckoš, geľo, čo kefu zožral, glemba, griňavec, griňo, grísniak, grnaj, groňo, halapirkoš, haťapa, hnusník, hrčiak, hurtoš, chmuľo, chrapúň, chriapák, chruňo, jaštor, kamas, kľago, korheľ, kolodej, kolohnát, komondor, koridoň, kostrák, krpáň, kulifaj, lajdák, lušťák, medveď, moriak, mrdúc, mrdús, murckoš, nemotora, neohrabanec, neokresanec, odzgáň, ohlo, okáľ, oškrda, otrapa, ozembuch, polpalček, pošmák, potkan, pšochevár, roňo, skydoň, skrieň, slezák, slimák, strapák, svrček, šarbal, čo má mačatá v bruchu, škero vyškerený, škrapúň, škulibander, škuliperda, šmajták, šust pochabý, ťalagra, ťarbák, tetrov, trpák, zmrzliak, zogan, žogan.

Drnda, hajštra, halapírka, hnusa, chňupaňa, kostra, morka, mrnda, murcka, poťma, rapaňa, rázga, strapaňa, šuta, ťapa, ťapša, farba, tmoľa.

Dora

Dora zo Sampora. — Rozum, Dora, Cífer horí!

Drží sa ako ovca na fúriku.

Huh, babal — Huh, Janko, hrachovina horí!

Kde ho postavíš, tam stojí. — Kde ho strčí, tam trčí. — Kde ľapne, tam hapne.

Kto ťa mal, keď ťa neoblízal!

Len sa tak osmŕda.

Len ho do konopí za strašidlo strčiť na vrabce. — Len ho do maku strčiť za strašidlo na vrabce.

Nebol ďalej od pece.

Neogabaný človek.

Neohebný ako slon.

Neokresaný Jano.

Nepresmrádzaj sa toľko!

Ó, človeče hriešny, všecek si smiešny!

Otvára ústa ako gáple.

Stoj, chlebe, hneď som v tebe! — Stoj, chlebe, zjem ťa! — Podz sem, hľebe, gemba hotova!

Šialený ako pudivietor.

Taký je, ako čo by v hore bol vyrástol.

Ty Hoľo Cmarovie!

Veď si mi ty zaň! — Veď si mi ty za človeka!

Vivat runda, hromy bijú!

Vysedzela by aj vajcá, keby pod ňu dali.

Vyzerá ako Filip z konopí, že je i on tu.

Vzácny ako myšacinec v krupici. — Vzácny ako sviňa v židovskom dvore. — Vzácny ako v lete sane.

Za pecou vyrástol.

Zaryl pyskom do zeme.