Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a domovina


Mladosť – staroba

Holoplusk učí bradáčov.

Dvadsať – nerozum; tridsať – neženatý; štyridsať – nebohatý.

Čo sa Janíčko neučí, to sa Jano nenaučí.

Čo má byť na hák, to sa zavčasu kriví.

Čo kolíska vykolísala, to motyka zahrabala.

Čo Janík zameškal, Jano nedohoní.

Čo Jurko nepochopí, tomu sa Juro nenaučí.

Čím viac krížov na chrbte, tým ťažšie nohám.

Zrelý zrieť dozrieť

Čo chytro zrie, chytro dozrie.

Chlapec malý, ale huncút zralý!

Prv dozrel ako vyrástol.

Žihľava hneď od mladi pŕhli. – Čo má byť žihľavou, to hneď pŕhli.

Porekadlá a úslovia

Dnes-zajtra žijem!

Ej, veď som nie včerajší!

Ešte ja budem tvojimi koštiaľmi orechy ráňať!

Ešte má materinské mliečko na brade…

Ešte mu perá nedorástli.

Ešte mu sopeľ pod nosom dobre neuschol, a už (atď.)

Ešte si nevie chleba odkrojiť. – Poznať, že si ešte nevieš na chlieb zarobiť, keď si nevieš pekne odkrojiť!

Ešte si nos nevie utrieť, a už (atď.)

Keď ty budeš mať toľko rokov ako ja, nebude z teba iba stará vŕba!

Mladý ako michalská jahoda.

Na staré kolená.

Smrť naň zabudla.

Stará pravda.

Starec opustený ako bobáčik.

Starý ako Budišovo.

Škoda tvojej podoby!

Ten je už na starom mesiaci narodený.

Ty budeš žiť, ja budem hniť!

Ty si ešte len v sukničke chodil, keď som ja už (atď.) – Ty si ešte len v košieľke chodil, keď som ja už (atď.) – Ty si ešte len v gatkách chodil, keď som ja už (atď.)

To je osve vedzený chasník. – To je osve sporádaný chasník. Modra.

Už je po rorátoch. – Už mi je po poludní.

Už mu narástli zuby múdrosti.

Už nad hrobom stojí.

Už nebudem mať pokoja, iba keď ma vynesú.

Už okúsil i sladké i trpké.

Už som leták!

Už som starý! – Ešte si mladým nebol a už sa starým robíš!

Už som starší ako mladší, ale toto nepamätám!

Veď ty budeš vedieť, keď ja oči zavriem! – Veď ty budeš vedieť, keď mňa tu nebude!

Vyhodil si z kopýtka.

Vykreše sa čosi z neho.

Vyrástol ako svrčina v hore.

Zubatý chlapec.

Prezývky a nadávky

Holobriadok, holoplusk, mladý vrabec, papľuch, sopliak.(O chalanoch.)

Starý blázon, starý caban, starý cap, starý corgoň, starý čert, starý črep, starý hriech, starý hriešnik, starý hrniec, starý kôň, starý koridoň, starý Kubo, starý pes, starý somár, starý vlk, starý vrabec, starigáň.(Čiastočne o chalanoch, čiastočne o dospelých i starých, vyčíňajúcich detinské kúsky.)

Stará baba, stará devla, stará drmla, stará grešla, stará hrkla, stará kobza, stará koza, stará krava, stará Krkoška, stará mrkva, stará mršina, stará striga, stará škrabňa, smrtka, stariga. Staré čuridlo, staré hebedo, staré hniezdo, staré nemehlo, staré rešeto, staré trdlo.

Tŕň tŕnik

Čo má byť tŕň, to zavčasu škriabe.

Od mladi sa tŕnik ostrí, aby na starosť bol bystrý. – Zmladi sa tŕň ostrí. – Od mladi sa tŕň ostrí a hladí.

Uč sa, bude z teba kňaz!

Veku pribýva, života ubýva.

Vtáča zavčasu perie zo seba oberá.

Z čoho čo má byť, to je hneď od mala. Prešpor. stol.

Z dubca narastie dub.

Šedivý šediny

Hlava šedivá a srdce pochabé.

Hlava śiveje, rozum šaleje.

Kde sú šedy, tam sú vedy.

Šediny sú hrobové kvetiny.

Hrob

Ledvaj sa to trošku vypelichalo, už si to ako vede! Bošácka dolina.

Kto chce všetko vedieť, privčas ostarieva.

Kto do tridsiateho roku nezmúdrie, do štyridsiateho nezbohatne, potom už nikdy viac. – Kto je do tridsiateho roku nie zdravý, do štyridsiateho nie múdry, do päťdesiateho nie bohatý, potom už nebude. – Kto je v dvadsiatom roku nie pekný, v tridsiatom nie silný, v štyridsiatom nie bohatý, v päťdesiatom nie múdry, ten už takým nikdy nebude.

Keď sokol opŕchne, vrana ho ošklbne.

Keď máš zuby, nemáš chleba; keď máš chleba, nemáš zubov.

Už je jednou nohou v hrobe, ešte sa nekára.

Hrobom smrdí a ešte sa nekára.

Mladý mladosť mlaď

Zvodný svet kazí mladý kvet.

Nechapti sa lietať, ešte ti krídla nenarástli.

Za mladi zapracuj, na starosť budeš mať.

Za mladi uži sveta!

Za mladi zachránené trvá do staroby.

Za mladi sa vozil, na starosť peši.

Za mladi pýcha, na starosť zvyklosť.

Za mladi hrdo, na starosť tvrdo.

Sadaj mladý u starého a nauč sa kumštu jeho.

Nech (sa) mladosť vybúri!

Mladosť si človek na starosť odkladá. – Mladosť treba odložiť na starosť.

Mladosť – pochabosť; starosť – neradosť.

Mladosť – pochabosť; starosť – nemúdrosť.

Mladosť – radosť; starosť – žalosť.

Mladosť – radosť; staroba – choroba.

Mladý zo všetkého vyrastie.

Mladý – zdravý.

Mladý sa má vyspať i na ľade.

Mladý na roky, starý na rozum.

Mladý nabývaj, starý užívaj!

Mladému všetko ujde.

Mladému sa svet usmieva.

Mladé časy sa mu navracajú.

Lepšie je, keď víno za mladi vykysne, ako na starosť. – Keď víno vykysne, v sude sa utíši.

Kto zmladi seje, v starobe veje.

Kto sa zmladi učil leda, bude volať v stárí: beda!

I z mladej hlavy súd pravý.

I mladým štencom zuby dorastajú.

I bez brady ľudia mladí dajú niekedy dobrej rady.

Hriechy mladosti kára boh na staré kosti.

Čo sa za mladi nenaučíš, to na starosť nepochopíš.

Čo sa za mladi naučíš, akoby si našiel v starobe.

Čomu zmladi privykneš, tomu na starosť neodvykneš.

Buď za mladi starcom, aby si na starosť bol mládencom.

Aj Kubovi bolo dobre, pokiaľ bol mladý.

Starý starší starec starosť staroba

Darmo starého psa za zajacom huckáš.

Drž sa starších rady a nedôjdeš vady.

Každý starý hríb je červivý.

Lepšia starších ľudí rada ako mladých umenie.

Lepší mladá psota ako stará vúla.

Na starej vŕbe huby rastú; na starom človeku vredy. – Na starej vŕbe huby rastú; na starom človeku bradovice.

Na starom do mlyna, na mladom do vína. – Na starom i do mlyna i zo mlyna.

Nech sa starý dodiera!

Neposmievaj sa starému, i ty budeš starý.

Opýta sa ťa starosť, kam si podel mladosť!

Pamätaj na staré dni!

Po smrti je neskoro modliť sa, a na starosť vandrovať.

Starci dvaráz chlapci.

Starého koňa je zle učiť. – Starého koňa je zle učiť rajtovať.

Starého psa je ťažko priúčať na svorku.

Staré chrámy majú dobré zvony.

Starému prednosť!

Starému už hlas uteká.

Starému už len bochnička, sklenička a teplý kútik.

Starý ale jarý.

Starý čert horší. – Starý čert je najväčší.

Starý človek ako zámka na dome.

Starý človek hotový blázon.

Starí dobre radia.

Starý kostelník duho zvonieva. Bošácka dolina.

Starí ľudia majú zuby v žalúdku.

Starí ludzé vychádzajú na dzecké chodníky.

Starý robí viac rozumom ako rukami.

Starý strom je nie dobré presádzať.

Starý už len do hŕbky letí.

Staroba, hotová choroba.

Staroba nie blázon. – Staroba nie bláznivosť.

Staršiemu poctivosť, a deťom chleba s maslom.

Vôl starší na krok istejší.

V starej peci čert kúri.

V starosti obanuješ, ak mladosť zle stráviš.

Sto rokov dožije ten, kto múdro žije.

Sliepka kura

Múdrejšie vajce od sliepky a kura od kvoky.

Kuriatko chce byť múdrejšie od sliepky.

Kurča učí starú sliepku.

Dnes už chce byť vajce múdrejšie ako sliepka.

Poludnie

Ak si dopoludnia nenazbieraš, popoludní potom už nie.

Po poludní býva večer.

Rozum

V starých rozum býva.

Starí ľudia rozum tratia. – Starí ľudia upadajú do detinského rozumu.

Stará koza bláznivá. – Stará kobza bláznivá.

Starý a nemá rozum!

Starý cap a nemá za malé dieťa rozumu. – Starý pes a nemá za malé dieťa rozumu.

Rozum s vekom rastie.

I v mladej hlave starý rozum sa nájde.

Rozum pred rokmi neprichádza.

Rozum prichodí s rokmi.

Rozum, starý! – Rozum si nadobývaj, starý!

Muži a ženy vo všeobecnosti

Baba (a čert)

Príslovia

Baba je od čerta horšia.

Čertova baba!

Kde čert nič nemôže vykonať, ta pošle starú babu. – Kde čert nič nemôže vykonať, ta postrčí starú babu.

Kdze baba, tam lada.

Nebudze už z baby dzievka.

Never čertu, ani starej babe.

Skôr sa odžehnáš čerta ako starej baby otčenáša.

Staré baby robia po kútoch vojnu.

Z jalovice bude krava, a zo ženy stará baba.

Čert chlap chlapec

Čo chlap, to chlap!

Chlap, ktorý nefajčí, teľacinou smrdí.

Kde chlap, tam smrad.

Lepší chlapec ako palec, ako dievka, ako kopa.

Ktorý mužský rád má kočky, rád máva i ženské.

Nehvízdaj (dievča), bude Panenka Mária plakať.

Nechodievaj s mačkami na rákoš.

Vrany kváču, bude šmárava.

Žena ženský

Ani to čert nevymyslí, čo má žena v svojej mysli.

Boli tam ľudia aj ženy.

Čert všetko vie, len o ženskej ocieľke nie.

Kam chlap nemôže, dôjde žena.

Kde husi, tam gag; kde ženy, tam jak.

Keď žena hvízda, sedem kostolov sa trasie.

Medzi ženami požehnaný!

Nemca neprepiješ, ženu neprevedieš.

Nemca neprepiješ, ženu neoklameš.

Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa – to všetko na zajačom chvoste visí.

Vadia sa strigy o list, ženy o svoje pletky.

Žena, ak nemá čo robiť, nech pára a znovu šije.

Žena má deväťdesiatdeväť fortieľov a štyri defekty.

Žena o tom mlčí, o čom nevie.

Ženská práca skrytá, ale sýta.

Ženská robota a ženská reč nemá konca.

Chlapi osve a biele osve! – Biela pohlava.

Mládenec a panna. Ženba a vydávanie

Cnosti a necnosti panny

Panna

Panna bez pokory, starena bez podpory.

Panna na päť p: poctivá, pekná, pracovitá, peňažitá, pobožná.

Sedi panna v kúte, dobrá-lis', nájdu te. – Sadaj ty aj v kúte, až budeš statočná, nájdu te.

Porekadlá a úslovia

Jedna je všetečka, druhá je vravuška.

Ľahký tovar.

Tú iba aby za sklom držal.

Dievča

Dievča klebetnica je daromnica.

Dievča krásne ako kvet, dobré ako med, tichučké ako muška a do roboty ako sršeň.

Dievča, nezaháľaj, ani kým holub pšeno zodvihne.

O dievčati najlepšie, keď najmenej hovoria.

Cudnosť a necudnosť

Beda tej myši, s ktorou kocúr nahráva.

Kde dvaja blázni líhajú, tam tretieho hľadajú.

Keď čert nespí, aj anjel sa obzerá.

Keď si si zobral smotanu, vezmi si i mlieko.

Kto mi odobral veniec, nech si má aj mňa.

Na biele pazderie radi psi líhajú.

Bude to za dievča, ak ho mráz neopáli!

Cez ploty preskakuje.

Mala partu, vzal ju čert.

Mala vlasy, vzal ich žid.

Panna

Nekaždá panna, čo má partu na hlave.

Panna nemá ani ruku vyše lakťa ukázať.

Poctivosť je bielušká ľalia.

Strom bez kvetu a panna bez studu zriedka k akému úžitku prídu.

To nebola holubica, čo sa s jastrabom vodila.

V ktorom dome straší, tam panny rady ostávajú.

Oblok

Iba ak oblokom chodia k nej vohľači, ale dvermi nie! – Na oblok pýta, na dvere nebere. – Pýtajú ťa, pýtajú oblokom, ale dvermi nik!

Veniec vienok

Spadla z kapustného hlúba, a bolo po vienku.

Tej treba slamený veniec!

Stratila zelený veniec. – Stratila poctivosť.

Vláčia sa za ňou ako psi.

Poctivý poctivá (Iron.)

Mnoho vraj p Kačka (Katka, Katrena, Kačena) mala, len poctivosc jej chybovala.

Poctivá ako vŕba pri potoku. – Poctivá ako hrach pri ceste. – Poctivá ako svinská putenka.

Poctivý ako v siedmom roku kohút.

Prevrhol sa na mladých koňoch.

Rybku zjedla. – Vtáčka zjedla.

Šic kocúr na myši, neslobodno k Mariši! – Šic kocúr na myši, nech ťa pani matka neslyší!

Túla sa po planietach.

Zaľúbenosť

Srdce srdiečko

Porekadlá

Nedoniesol domov iba futro zo srdca.

Pošol milý, pošol prečka, vzal mi kľúčik od sardzečka, od sardzečka od mojeho i od líčka rumenneho.

Stratil srdce.

Vrezal sa jej do srdiečka.

Šiel soľ lízať.

Zahľadel sa do nej. – Zahľadel sa do nej ako do starej vŕby.

Zalieča sa jej.

Za mnou, chlapci, ja mám blysk, bude pre mňa veľký stisk!

Za sukňou sa vláči.

Za tým šuhajom dievčatá len tak lipnú.

Zuby si ukazujú. – Milý milej zuby ukázal.

Láska

Láska ho morí.

Láska nemá zákazu.

Láska nie je bez tŕňov.

Láska potajemná, buď si mi len verná! – Láska potajemná, taká býva verná.

Láska všetkému naučí.

Lásku si zjedli.

Len aby sa to neprekyslo!

Ľúbiť ľúbosť

Bože, bože, jak to šumné, keďz śe lubi potajemne; nezná ocec ani matka, ani žadna kamarátka.

Či to dážď, či blato, nič som nedbal na to, keď som dievča zaľúbil.

Z veľkej ľúbosti nič nebýva.

Milosť z ľudí bláznov robí.

Mrie dievča za šuhajom, ako ryba za vodou.

Prednejšia hubička, ako je mamička.

Pre milého nič ťažkého.

Sardzečko by povedzelo, ale pyšček nesce.

Zamilovaný i blchu od milej zje.

Porekadlá a úslovia

Blázni sa za ňou. – Blázni sa za ním. – Celý je za ňou zbláznený.

Hádže po nej očami.

Chodí k nej na zálety.

Čo sa mi ľúbilo, to mi uletelo; čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči.

Dobre (že) sa nezjedia od ľúbosti.

Ľúbi ho, dobre (že) sa dakde ta nepodeje za ním.

Zaľúbený po uši.

Majú sa radi ako dva holúbky.

Mal sa za ňou pominúť.

Neopustím ho, čo budem skaly hrýzť! – Neopustím ho, čo budem slanú vodu chlípať!

Ona od mňa a ja k nej; ona ku mne, ja od nej.

Opantal sa s ňou.

Sekol sa do nej. – Buchol sa do nej.

Nevernosť, nestálosť v láske

Čo dedina, to milá; čo hodina, to iná.

Čo mestečko, to devečko; čo dedinka, to dievčinka.

Čo nôžku, to k inej.

Jedna straka z kola a desať na kôl.

Kde obed, tam milá; kde večera, tam iná.

Na jednom koštiali hrýzli.

Na každej dedine nevesty iné.

Na kom hlavu vidí, každého chce.

Nepros sa jej, nepros, sadol jej čert na nos; keď jej z nosa zíde, sama k tebe príde!

Odpadne jeden kvet, nastane iných päť.

Plače mati slzami a frajerka slinami.

Tvoje oči hrajú, ale ma sklamajú.

Už mu tá viac nemyje hlavu!

Zbehla ma tá suka, ale ju už puká!

Ženba a vydávanie

Aký išiel, takú našiel.

Ak je dačo, nedôjdeš na to, a ledačo na čo ti je? – Ak je k čomu, nepristúpiš k tomu, a ledačo na čo ti je?

Ak ti je súdená, bude ti i daná. – Jak mu je súdzená, bude mu aj súrená.

Baba

Baba, dokiaľ si trúfa kašu prehryznúť, rada sa vydáva.

Jaká, taká, stará baba, keďz ju boška, ta je rada.

Šariš. Starej babe leda hrable, a mladej len si muž.

Což tam po reči, keďz śe jej śvedči.

Daj mi, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách netančil, dohánu nefajčil!

Ženenie ženba ženiť sa oženiť sa

Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.

Ešte sa nik bez klebiet neoženil.

Kto sa oženil, môže oľutovať; kto sa neožení, oľutuje.

Kto sa zavčasu ožení, ako čo by včas ráno vstal.

Kto sa žení, deväť razy sa šalie.

Kto sa žení, srdcu radosť, hlave starosť.

Kto zomrel, toho chvália; kto sa žení, toho hania.

Oženil by sa, keby mu farár za chrbtom stál.

Oženiť sa, to nie je chleba požičať.

Pozdné ženenie – hotové siroty.

Skôr sa ožení slamený mládenec, než sa vydá strieborná dievka.

Syna kedy chceš oženíš; dievku vydáš, keď môžeš.

Vstávaj včas ráno, a žeň sa v mladosti.

Ženba jest, ale rozženby niet.

Ženenie je dobrá sprava, len nečastá. – Ženenie je dobré remeslo, ale nečasté.

Žeň sa nielen očami, ale ušami. – Žeň sa nielen ušami, ale očami.

Žeň sa zblízka, kradni zďaleka.

Porekadlá a úslovia

Ani by som nohu oň neotrela!

Bodaj by sa maluo i veľkuo na tebe čudovalo!

Bol by to pekný pár, keby to pánboh dal! – Bol by to pekný párik!

Čo by bol toľký v zlate ako v blate, ešte bych ho nechcela !

Dievča na miesto. – Dievča na vydaj.

Dobre pristanú k sebe.

Dobre sa modlila.

Dostal od matky kapsu a od dcéry kôš.

Dve svadby pri jednom dyme odbaviť.

Ešte ani neparobčil, a už sa žení.

Chytili ho na udicu.

Išla pýtať na poctivú krásu.

Išli mu kroz nevesty. – Išli k nemu na prepačky. – Išla si ohnisko pozrieť.

Leda aby jej hlavnica klobúčkom voňala.

Ľúbila príškvary.

Má ich na každý prst desať.

Nebudem veselý, v čiernej som košeli. Stará mi je mati košelôčky prati.

Nerada misky umývala.

Neslúžim za podšitie, ale za nové.

Ovrabčil sa. – Opleščil sa.

Pobrali sa na mená.

Pod jenným komínom odbavil dve starosci.

Pod vŕbou zosobášení.

Povedzže mi, povedz, ej, ty starý vdovec, koľko ty detí máš, či ma ty neklamáš! V jednom kútku štvoro a v druhom pätoro, tu máš, duša moja, všetkých devätoro!

Priženil sa na pol kolesa.

Rada panvičky poškrabovala.

Rada si, mamička, rada si neveste? Ej, rada – nerada, len mi ju dovezte! Rada si, mamička, rada si zaťovi? Ej, rada – nerada, keď je len chlap hodný!

S tým ona mohla vždy chlieb jesť.

Testiná mu dievčaťom zomrela.

Triafa sa jej šťastie.

Tú schytia ako jahodu!

Už ich neroztrhne iba graca a motyka. – Už ich nerozdelí iba graca a motyka.

Už jej je čas z poľa bežať.

Už je ruka v rukáve.

Už ti mi je to len za mladého zaťa, krajšieho by z dreva vykresal!

Vari šija svoju mladosť zjem!

Veď ti ešte parta do čela nevrastá!

Volačo prismudlo! – Chodí prismudlinu škrabat.

Von zbojníka, von!

Vydá sa tá za Hrabana.

Zhodili ho z kancľa.

Že vraj plakal po sobáši? Horký plakal, ledva čakal!

Žije na vere.

Žena

Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.

Neber si ženu zďaleka.

Nevyberaj ženu v tanci, ale v poli medzi ženci.

Smrť a žena každému je od pánaboha súdená. – Žena mužovi od boha daná.

Z mesta pes a žena z dediny – to dobré nebýva.

Žene never, kým sadlé mléko prehryzne, (načo ženy dokladajú:) a mužovi, kým slamku neprekročí.

Ženu a plátno nedobre kupovať pri svieci.

To je žena, čo deti rodí.

Žena, keď rodí, je jednou nohou v hrobe.

Vydať vydať sa

Kto sa chce vydať, musí sa rydať.

Prvá sestra vydáva druhé.

Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár!

Svadba

Dobrá svadba do týždňa trvá.

Na pohrebe śe nesmej a na śvadzbe neplač.

Svadba má veľké ústa.

Rovní nerovní roveň

Ber sebe roveň!

Nerovní – nezhodni.

Nerovný záprah zle ide. – Nerovný záprah zle ťahá.

Ružu vtedy trhajú, keď kvitne. – Ruže trhajú, keď prekvitajú.

Stará stodola dobre horí.

Vŕba, vŕba, daj mi muža, červeného ako ruža a bieleho ako kvet a dobrého ako med!

Vstanem sýta, neľahnem bitá.

Vydaj je krížová škola.

Chlap

Chlap, keď sa chce ženiť, verbuje sa, a dievča, keď sa chce vydať, žiada si zomrieť.

Chlapovi kôň sedlaný a dievčaťu čakaný.

Chlap nech je len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný.

Chlap povrieslom opásaný za sto dukátov, a sto dievok za kozí bobok.

Chodil po celom háji, odťal na samom kraji.

Kde som si mladosť zjedla, tam si chcem i starosť.

Kde ti dajú bryndze, poberaj sa inde; kde ti dajú prasa, príď zasa.

Kto si veľmi vyberá, naposledy preberie. – Kto si veľmi vyberá, naposledy nič nemá.

Len aby mala oči a ruky!

Mám sa pod deravú strechu dostať, volím pod holým nebom zostať.

Medzi dvoma – zostala doma.

Mladá koza rada soľ líže a stará i s vreckom uchytí. – Aj stará koza rada soľ líže. – Kozička soľ oblizuje, koza so soľničkou berie.

Mlynárova sliepka preberá si v zrne.

Najprv fara, potom Mara.

Nehodno je hnoj z jednej dediny do druhej prevážať.

Nechoď do cudzieho maku!

Nech sa krpec vláči, kým sa čižma nájde.

Nekupuj prvej vtáka, ako máš klietku.

Nevedieť, aký sa ktorej krajíček dostane.

Nepárne kone nedobre ťahajú.

Neráňaj, neráňaj, zelené padajú: také si dievča ber, aké ti dávajú.

Nieto takého hrnečka, žeby sa nenašla naň pokrývečka.

Pred fašiangy: mladý, pekný, bohatý atď.; na fašiangy: trebárs i krivý alebo slepý; po fašiangoch: aký, taký, len by dáky!

Príde hlúpy, čo to kúpi.

Prístupky – výstupky.

Prišiel zdeľaka, povedal ako mu ďaka.

Prvý prišiel, s darom vyšiel.

Radšej nech sa teraz (pred sobášom) povraz roztrhne, akoby sa mala potom reťaz roztrhnúť.

Dva

Dvom je vždy veselej ako jennomu.

Dvom lepšie cesty ubýva.

Dievka

Dievka je ako zlodej v dome.

Dievky – vývleky.

Žiadnu dievku miesto kola do plota nezapletú.

Dobrú jalovičku aj na maštali nájdu.

Dobrý tovar kupca nájde.

Dievča

Dievča do dvanásteho roku češ, do šestnásteho strež, po šestnástém dekuj temu, kto ti vynese galibu z domu. – S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme ťarchu z domu, až jej pozbudeš. – S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom dolož tomu, kto ti vezme starosť z domu, až jej pozbudeš. – Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom zaplať komu, aby ti čerta vzal z domu. – Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom sa pros komu, kto ti vezme biedu z domu. – Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme zlodeja z domu. – Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a potom ďakuj pánubohu, že ti vzal obludu (pliagu) z domu.

Keď sa dievča cez prah prevrhne, nech mu už matka hotuje ku vydajú.

Veno, chudoba; krása; rozum

Hnida hnidu berie.

Chocaj som ja aká biedna, predsa som chlieb vo dve kôry jedla!

Mala som frajera sedmorakej krásy: pehavý, rapavý, s červenými vlasy.

Má sa za ňou – za Nemanou.

Neberie paničku, ale ladičku. – Neberie paničku, ale truhličku.

Nevesta s obnôžkou.

Hlavička

Hlavička ako makovička a v nej pusto.

Pekná hlavička, len škoda, že je prázdna.

Hoci so zogolom, keď len so sobolom.

Keď už mám ísť do pekla, pôjdem aspoň na peknom koni. – Keď už mám ísť do pekla, volím na paripe ako na škape.

Psota

Coky psota, na stranu, chudoba sa žení!

Nemala psota roboty, už ju bude mať.

Psota nemala gazdu. – Našla psota gazdu.

Zišla sa bieda s psotou, onuca s handrou.

Sedemdesiat kytál mala, a predsa sa nevydala; a ja nemám iba jednu, pýtajú ma hen za Viedňu.

Šafeľ s drúkom sa zišiel.

Zamenila si sokola za páva.

Za turák, za dva, strhla sa svadba.

Žení sa na pastvu.

Láska

Pri studenej kuchyni horúca láska chladne.

Ostatná to láska, čo sa za peniaze kupuje. – Za peniaze žiadna láska.

Mladucha je nikdy nie pripekná.

Na jeseň dievky krásnejú a hory špatnejú, a na jar hory krásnejú a dievky špatnejú.

Pekné každému sa ľúbi.

Pri ľúbosti chce sa jesti.

Ruža u h… vyrostená smrdzí.

Slamený chlap dostane zlatú ženu. – Slamený mládenec k zlatej panenke.

Svadba bude za deň za dva, a bieda naveky.

Z peknej misky sa nenaješ, keď je prázdna.

Bohatá

Príslovia

Bársi je hrbatá, keď je len bohatá.

Hoci som ja rohatá, keď som ja len bohatá.

Krása krásna

Krása ako tráva vädne.

Krása ako zora, dlho netrvá, lež statočnosť, pekná čnosť, tá trvá na večnosť.

Krása do čaša, čnosť na večnosť.

Krása na tanieri nekrája sa.

Krása netrvá dlho.

Krása – ranná rosa.

Krásy sa nenaješ.

Krásna panna, polovica vena.

Krásna si, krásna, ale kapsa prázdna.

Nepreberaj, krásna panna, abys' neprebrala!

Nežije krása, ale poctivosť.

Prvé zdravie, druhá krása, tretie veno.

Škoda krásy, kde rozumu nieto.

Za časem śe šicko psuje, i tva krása nevekuje. Spiš.

Kto by mi vymietol a smeti odniesol, dala by mu toľko, čo by neuniesol.

Kto ma nechce v gube, nechcem ho ja v šube.

Kto sa žení pre statky, dovedú ho na zmätky.

Starodievoctvo, staromládenectvo

Stará dievka ako krosná v dome zavadzia.

Stará dievka, keď sa nemá s kým vadiť, aj s tým plotom sa ešte vadí.

Stará dievka – svieca pred bohom, a starý mládenec len puclík.

Staré dievky budú na Bielej hore piesok merať. – Staré dievky budú na druhom svete vežu bieliť. – Staré dievky budú pred peklom popol osievať a lad škrabať.

Staré dievky ocot predávajú.

Má dvadsať rokov na jednej a dvadsať na druhej strane.

Oženil sa náš Adam, kto by sa to bol nazdal!

Požila panna.

Stratil pánboh od nej karotku.

Už jej opŕchli líčka. – Už jej odkvitli ruže na tvári.

Už nie je šedivý, ale sivý, a nežení sa.

Už je starší ako vdovec, a nežení sa.

Už sa všetci poženili, iba Adam zostal, a ten Adam Adamovský najlepšiu si dostal.

Zostal ako h… na cedilku.

Zostala na semä.

Manželstvo

Zriadenie, súlad, vernosť

Akú si si dostal, takú si drž.

Aký je, taký je, len si si ma nebije!

Muž (a žena)

Dve oči v hlave – muž a žena v dome.

Medzi mužom a ženou nitku nepretiahneš.

Muž a žena – jedna duša.

Muž je hlava, žena koruna na nej.

Muž koreň, žena rod.

Muž so ženou ako deti pod stenou.

Na otcovi rod stojí.

Neodvolávaj sa na nižšiu vrchnosť.

Sto frajerov a jeden muž.

V jednom hniezde sa len dva holuby znesú.

Žena (a muž chlap)

Dobrá žena keď sa ti prihovorí, ani čo by ťa nakŕmila.

Dobré ženy nemajú ceny.

Dobrý gazda pracuje, múdra žena gazduje.

Chlap do sveta, žena nech doma sedí.

Na žene stoja tri uhly domu a na mužovi štvrtý. – Žena tri kúty a chlap štvrtý.

Od otca imanie, od boha žena.

Prvá žena ako pes, druhá ako mačka, tretia ako myš.

Prvá žena od boha, druhá od ľudí, tretia od diabla.

Všetko do času, žena do smrti a boh naveky.

Žena je len vecheť oproti mužovi.

Žena zlatý stĺp v dome.

Dobrý

Dobrí dobre žijú.

Jeden dobrý– oba dobrí; jeden zlý– oba zlí.

Do domu, kde láska býva, slniečko sa rado díva.

Duchna je richtár medzi nimi.

Dva stoly, dva belčovy, dva kostoly, jedna poste! – nebýva dobré.

Kde sa kto zavesil, tam nech visí.

Manželstvo manželský

Nerob hriech v manželstve. – Nerob rozbroj medzi stavom manželským.

Tretí v manželstve miesta nemá.

Nešťastné manželstvo

Ani s tebou žiť, ani bez teba byť.

Čo buh spojil, človek nerozlučuj – ta žij s obludu až do sudu.

Ani ma neobšije, ani ma neoperie!

Daj komu ženu, a sám lub stenu.

Doma kdáče, inde nesie.

Hlávočka ti pekne a robota v pekle; mrzkú schôdzu máš, nerada robíš, rada dlho spíš; večer mi ideš spať, ráno mi nechceš vstať, žena moja mladá, zle sa budeme mať!

Iba čo som sa zakosílila! – Iba čo som si slobodu zaviazala. – Iba čo som si svet zaviazala!

Jarmo si na krk zavesil.

Kde ste sa podeli, moje mladé časy!

Má ju iba za stlačku v dome.

Nieto nado mňa uhračanejšej ženy!

Oženil sa, aby sa mal s kým vadiť.

Radšej by som si bola šedivý vrkoč zapletala. – Radšej by som si bola tri vlasy zapletala.

Schytil čerta.

Slamená vdova.

Spálili zápražku.

Šanuje si ženu ako podošvu.

Ten môj ťažký kríž!

Už som sa vydala, bože Hospodine; mám že sa nachodiť s hrncom po dedine!

Veru som si s tebou hrdlo podrezal.

Vydala sa zo šafľa do šechtára.

Zadrhla sa s ním.

Žijú ako pes s mačkou.

Čert

Baba ve společnosci kvitek, na ulici anjel, doma čort.

V parte anjel a čert v čepci.

Čože tí zvýšili, čo sa poženili? Ako hus nad vodou krídla ovesili.

Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu, iskrí sa mu v očiach. – Kto má raracha za ženu, netreba mu chrenu. – Kto nemá chrenu, nech si vezme zlú ženu.

Muž bezo cti, žena bez hanby, deti bez bázne – neresť nad neresti.

Nech sa len ožení, veď mu ono brká vypadajú!

Ó, znati, znati, ktorý je ženatý: skrčí sa, zhrbí sa ako pes kudlatý.

Ožeň sa, doskáčeš; nebudeš ty viac strungy preskakovať!

Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne, vezmi mrcha ženu, do pekla ťa vtiahne.

Ťažký je ten stav manželský!

Veno, výdavky; márnotratná žena

Baba, to je meča bezodná, nikdy nemá dosť.

Bola láska, bola, zakiaľ švábka bola; švábka sa minula, láska pominula.

Čert po vene, keď niet boha pri žene.

Čo dieťaťu nôž, to žene peniaze.

Čo po takej krave, hoc aj za hrot mlieka dáva, keď kope a rozleje.

Dobrá žena nepotrebuje vena.

Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu nakladať.

Od bohatej ženy nič horšieho neni.

Oltár zostal a oferu čert vzal.

Štyri volky sivé, chytro sa to minie, ale mrcha žena dlho trvať bude.

Voz voziť

Keď bude gazda na štyroch voloch voziť, a gazdiná len v zástere nosiť, predsa vynosí. – Muž s vozom nepostačí do komory, kde žena v zápone nosí. – Nenavozí muž na rebrinovom voze do domu, čo žena v zásterke z domu vyvláči.

Ženáč každému grajciaru lepšie do očí popatrí.

Nadvláda ženy

Beda tomu domovi, kde rozkazuje krava volovi. – Beda tomu dvoroví, kde rozkazuje krava volovi.

Beda tomu domu, kde chlap nosí kytlu a žena gate. – Beda tomu domu, kde chlap nosí kytlu a žena nohavice. – Beda tomu domu, kde muž nosí praslicu a žena palicu.

Kdze baba rondzi, tam lem čort blondzi.

Nedal pánboh svini rohy, ani žene mužské nohy.

Nešťastný taký dom býva, kde kohút mlčí a sliepka spieva. – Nešťastný taký dom býva, kde kohút mlčí a sliepka kričí. – Nešťastný taký dom býva, kde kohút kotkodáka a sliepka kikiríka.

Nadvláda ženy

Chytila praslicu, podoprela boky, a on, neboráčik, ešte sa jej prosí!

Ona nosí klobúk.

On je pod pantofľou.

Všade sa sukne ženy drží.

Nedôvera v manželstve

Ani by žena ženou nebola, keby muža nepreviedla.

Dobrá žena zlatý stĺp, kto jej verí, to je trup!

Muža kraď, pred muža klaď! – Deťom kraď, pred muža klaď!

Pre ten svätý pokoj v dome človek nejednu horkú slinu prežrie. – Pre ten svätý pokoj v dome človek nejednu horkú slinu preglgne.

Psovi, keď spí, Cigánovi, keď sľubuje a žene, keď plače never.

Psovi, koňovi a žene never; peniaze bez čítania neber – Cudziemu psovi koňovi a žene never.

Tri razy môžeš veriť žene: raz, že je tvoja, keď ju vedieš od oltára; druhý raz, keď zľahla, že bola samodruhá; a tretí raz, keď zomrie, že bola chorá.

Žena muža musí oklamať.

Žene všetko nezver.

Ženský jazyk

Kde jarmo, tam larmo.

Psa nepreštekáš, vrany neprekváčeš, ženu nepreškriepiš.

Sú to veľké rafiky, tie ženské jazyky.

Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš, babu nepreškriepiš, sedliaka neoklameš.

Žena musí mať posledné slovo. – Žena musí mať slovo navrchu.

Žena muža jazykom bije a muž ženu päsťou.

Žena si zuby jazykom zoderie.

Ženu jazyk bije. – Ženu vlastná huba často bije.

Ženu neprekričí iba trepačka.

Xantíp i teraz jest dosť na svete.

Žena opitá

Keď je žena opitá a keď chlap plače, to je veľmi škaredé.

Keď krava pije, bude i vôl.

Opitá žena, obstrihaná sviňa, skosené konope – všetko je jennaké.

Žena opitá – zlatý stĺp v dome.

Žena bitá

Alebo pi, alebo bi!

Beda toho bič, s kým musíme žič.

Keď ženu ubiješ, akoby si roľu poviezol.

Peniaze sú dobré čítané a žena bitá.

Zlú ženu nebi; ak chceš z nej vyhnať čerta, dvanásť do nej vženieš.

Žena je ako drevená nádoba; ak ju nepobiješ, rozsuší sa.

Žena nebýva dobrá, lež káraná.

Stará, mladá; veľká, malá. Starý, mladý; veľký, malý

Blška je malá a nestratí sa v posteli.

Muž menší od svojej ženy bude na druhom svete bubon nosiť.

Nechoď mladá za starého, nebude tam nič dobrého.

Stará čižma otlak nespraví.

Stará dobre kašu mastí.

Stará žena, mladý muž – hotová pračka.

Starý husár, biely kôň; mladá žena, starý muž – hotová plačka.

Tvrdé mäso, tupý nôž; stará žena, mladý muž; mačka so psom v pitvore; dva kohúty na dvore: kde tých dvoje prebýva, nikdy dobre nebýva.

Veliká žena – veliké neščascie.

Zdurné kone, slabý voz, stará žena, mladý muž, čerta je tam dobre už.

Žena malá a muž veľký, to sú dva odmetky.

Žena veľká a muž malý, to sú dva od boha dary.

Porekadlá a úslovia o manželstve

Šťastné manželstvo

Dobre mi je, ani ma len na veľké meno nepozovú.

Ten tej nepovedal ešte ani dočerta.

Žijú si ako pár holúbkov.

Nešťastné manželstvo

Obaja nepodarení

Bol jeden Ledabol, vzal si Ledabolku; oba boli Ledaboli, strebali polievku.

Ona Lojda a on Ľaľo.

Majetkové pomery

Doniesla mu desaťtisíc v prstoch.

Hojná Dóra.

Muž dlube a žena štibre.

On je z Chudobíc a ona z Núdzovej.

Pýtal sebe unížene kus chleba svojej žene.

Vzal si nôž do chleba.

Z obidvoch koncov u nich svieca horí.

Porušovanie manželskej vernosti

Preskakuje šiesty šteblík.

Zachodí do cudzej kapusty.

Vdovstvo

Hocaj aký malý kríček, ale sa predsa zaň ukryje.

Kde bol úhor, tam sa dobre rodí. – Dieťa z úhora.

Keď sedliakovi žena umrie, hneď ide do stajne dieru vyvŕtať.

Keď umrie stryná, bude iná; keď umrie strýk, nebude nik.

Komu ženy mrú a včely sa roja, zbohatne.

Oholím si bradu, vezmem si mladú.

S planým mužom je zle a bez neho ešte horšie. – S ledakým zle a bez neho ešte horšej.

Vdova

Kde je vdovica, tam je lavica.

Na vdovu treba korbáčika, aby odbil za seba i za nebožtíka.

U vdovy chlieb hotový.

Vdove niekdy čert štetky požičia, vdovca sám češe. – Vdove zavše čert štetky požičia, vdovca sám češe.

Vdovica – cez blato lavica. – Vdovička – každému lavička.

Žena bez muža ako záhrada bez opravy. – Žena bez muža ako záhrada bez plota.

Ženu len dostane, ale nie matku.

Nechže vás pánbožko čím skorej zaverí.

Rodičia a deti

Tehotnosť a rodenie

Biela húska dobre sedí.

Najskôr varovkyňa!

Po svadbe nevesta, po krstení dieťa.

Vrece sa pre jedno zrno neroztvorí.

Cíti sa.

Dostala sa do postieľky. – Dostala sa za plachtu. – Dostala sa do polohu. – Dostala sa do postele. – Dostala sa do Ríma.

Chorá je na mladé kosti.

Chystá sa do kúta.

Je na výlete. – Je na vyležaní.

Je samodruhá. – Je ťaršená. – Je ťarchavá. – Je v druhom stave. – Je v inom spôsobe. – Je v nádeji. – Je v úfnosti.

Kolesá láme.

Obruč praskla.

Pec sa im pováľala. – Komín sa mu zvalil.

Potratila kalendáre.

Pováľala sa.

Pracuje k pôrodu. – Vojatuje sa. – Zľahla.

Prišiel nahý do domu.

Ta sa svete, ja som tu!

Počet detí. Bezdetnosť

Jeden (dva, tri) tance detí.

Mám troje detí a u boha dvoje.

Má on tých dietok ani dierok na riečici.

Má toľko dzecí, jak na hnoji smecí.

Má tri deti a štyri dievčatá.

Nezostalo po nich ani koreňa. – Nezostalo po nich ani klíka.

Povedzže ty, moja dievka, tvojej dievke, že jej dievky dieťa plače.

To len tak pod posteľ padlo.

Vymazal ho pánboh z knihy.

O nemanželskom alebo inak prekvapujúcom pôvode

Dlhá noc, veľká božská moc, život horúci, pánboh všemohúci – dobre, že dvoje nemala!

Doniesla si dieťa v truhle.

Dostala sa pod čepiec bez svadby.

Išli pred zvonením do kostola.

Kňaz na vine, že sa oneskoril.

Otca mu kozub zabil.

Otec mu z kapustného hlúba hlavu zlomil.

Pod plotom ho našli.

Prvej krščenie jako veselie.

Ty, čo ani otca nemáš! Mám ich viac ako ty!

Vyslúžila si tam živý mrváň. – Odišla zo služby s živým mrváňom.

Lepší stvoriteľ ako zabiteľ.

Po takom chodníku, kade moc ľudí chodí, nič nerastie.

Akí rodičia, také dietky (a výnimky)

Aká furma, taká oblátka. – Jaká furma, taká cehla. Bošácka dolina.

Aká repa, taká vňať, aké plásty, taká mlaď.

Aký otec, taký syn; aké drevo, taký klin. – Aký otec, taký syn; aký kováč, taký klin. – Aký otec, taký syn; aký mlynár, taký mlyn.

Aká matka, taká Katka, taká celá jej čeliadka.

Aké semä, také plemä.

Aký strom, také ovocie.

Ako čvirikajú vrabci, tak švitoria aj ich chlapci.

Ako naši otcovia, tak aj my, ich synovia.

Ako stará vyhráva, tak mladá tancuje.

Ako staré spievajú, tak mladé čvirikajú.

Ako starí hudú, tak aj mladí budú.

Cigáňovo dieťa nerado dáva páčky.

Čo je v dyme narodené, to len dymom razí. – Čo je v dyme narodené, to len čmudom razí.

Čo je z mačky, to len myši lapá.

I na dobrej slivke grmal rastie.

Rak

Ako chodí starý rak, i mladý sa učí tak.

Keď starý rak tresce mladého, musí mu sám inak ukázať.

Sova nevysedí sokola. – Sova sokola neulaže.

Trieska ďaleko od kláta nepadá. – Ívere ďaleko od pňa nefŕkajú.

Zlého krkavca zlé sú vajcia.

Zvláštnych ľudí deti sú nezdary.

Jablko

Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia.

Jaká jabloň, také jablko.

Mladý vrabec učí sa čvirikať od starého.

Od starého vola učí sa mladý vôl.

On je otcov syn. – Ona je matkina dcéra.

Výživa a výchova detí. Rodičovská láska

Čakaj, budeš ty hriebsť môj hrob na cmiteri!

Či toho bolo hodno prisadiť?!

Dám ci vrelej kaše na jazyk!

Deti (tie) sú už na krídlach.

Deťom svojim krky podrezal.

Chlapské bôty dieťaťu obúva.

Keby som ho bola radšej v prvom kúpeli utopila!

Ten otec by sa ti v hrobe obrátil, keby vedel, čo robíš!

Živá čeliadka.

Ohýbať zohnúť hybký

Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý.

Hrubú obruč ťažko zohneš.

Kto prútik neohýba, strom ťažko ohne.

Mladý prút hybký, aj o prst ho ovinieš; ale keď stvrdne a zhrubne na strom, potom ho nezohneš, skôr ho zlomíš.

Ohýbaj ma, mamko, zakiaľ som ja Janko; keď ja budem Jano, nezohneš ma, mamo.

Pokým prútik malý, zhýbaj ho.

Tlstý strom sa nedá zohnúť.

Otec a mať – hotový cigáň. – Mať a žena najväčší cigáň.

Poškrobok k smrti doriadi.

Pre zrno slamu mlátia.

Raz pohladok, raz pohlavok.

Rodičovská láska býva slepá.

Starší má mať lepší rozum.

Svoje obuškom, cudzie okruškom.

Veď je svet široký.

Veď mne nie hriech, čo by som pred oltárom priadla.

Veľká patora veľa potrebuje.

V jednej ruke prút, v druhej chlieb.

Všetko mu dáš, len toho nešťastného rozumu mu nedáš.

Vytni ho po zadku; zadok nie sklenica, neroztrepe sa.

Matka mati mater materinský

Dieťa ide za matkou ako teliatko za kravou.

Dievka sa iba vtedy materi odslúži, keď jej (materino) dieťa pridojí.

Každej materi jej decko najkrajšie.

Materina modlitba zo dna morského vyníma.

Materinská bitka je polovičatá.

Matka bije, telo tyje.

Matka je matka.

Matka sladká, kto ju má.

Matka sladká, otec drak, nezriedka to býva tak.

Milé materi decko, čo by hneď slepé bolo. – Pekné materi dieťa.

Najhoršie decko najviac k prsom mater tisne. – Najhoršie decko najviac mater na rukách nosí. – Najhoršie decko najviac mater k sebe túli.

Nevoľná mati, čo tá vystojí!

Pánboh chráň, aby jedna mať toľko detí mala, koľko vládze rada vidieť.

Skorej vychová jedna mať sedmoro detí, ako sedmoro detí jednu matku.

Toho slova mať (matka) sú plné ústa.

Metla vyháňa deti z pekla.

Nedávaj mu toľko ovsa, aby neskákal.

Nechoval som pazderím a slamou, ale aby rástli.

Jedno jedináček

Jedináček – šibenáček.

Jedno dieťa – jedno prasa.

Synáček, máček, môj jedináček!

Z jedného syna nebýva iba sviňa.

Kde sa kliesni, tam sa lesní.

Keby krava teľa nemala, to by nelízala.

Keď chváliť, tak chváliť; keď trestať, tak trestať.

Kto syna miluje, ten ho i tresce.

Lepší dobrý príklad ako Písma výklad.

Deti

Bohatí ľudia sa tešia peniazmi a chudobní deťmi.

Cigánke jej dieťa milé. – Cigánke jej dieťa najkrajšie.

Čo jedno dieťa, to milšie.

Detí a fliaš je v dome nikdy nie nazbyt.

Deti ako deti. – Deti sú len deti.

Deti ešte nikoho gazdom nespravili.

705 Deti rastú chytro ako konope.

Deti s chorobou vyrastajú.

Deti – to je prvé do gazdovstva.

Deťom prútom od zadku rozum naháňajú.

Dieťa bez kazára, ako kôň bez kantára.

Dieťa ešte nemá svojho rozumu.

Dieťa, kým je malé, hryzie chlieb; keď je veľké, hryzie srdce. – Mnohé deti nejedia chlieb, ale žerú srdce rodičovské.

Dieťa nevie, kedy mu je dosť.

Dieťa za ruku, matku za srdce.

Dobré deti najväčšia radosť rodičov.

Keď sa hrniec zabije, hneď majú deti kravu i peňazí.

Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu.

Kto má veci, nemá dzecí; kto má dzeci, nemá vecí.

Kto si prvé dieťa dobre vychováva, ten už aj ostatným poklad zanecháva.

Lepšie deti nemať, ako zle vychovať.

Lepšie je, keď plačú deti ako rodičia.

Lepšie žiadne, ako zlé deti.

Malé deti, malá starosť; veľké deti, veľká starosť.

Malému dieťaťu nôž do ruky nedávaj.

Manželstvo bez detí málo má potechy.

Mnoho dzecí, málo chleba, v biede viac netreba.

Múdre dieťa sa neodchová.

Najkrajšie dieťa ti najskorej čert vezme.

Nedávaj dieťaťu všetko po vôli.

Nech sa nežení, kto ženu a deti nemá čím vyživiť.

Nepchaj prsty medzi deti.

Netreba deťom britvy do ruky.

Pre chudobných dieťatka, pre bohatých teliatka. – Nékomu dá pánboh detátko, nékomu telátko.

Sedliak čím viac detí má, tým je bohatší.

Zlé deti najväčšia žalosť rodičom.

Zle, zle bez detí, keď vychováš, uletí.

Do roka proroka a po roku výskoka.

Hlava pán!

Chlieb.

O podobnosti deti rodičom

Len na koho sa to dieťa udalo?

Nemohla by sa ho matka odriecť.

Podalo sa to dieťa tvárou na Krista, zubami na psa a zadkom na každého človeka.

Podaný je na otca – pätami.

Udala sa sama na sa, ako prasa.

Zanáša sa naň, akoby mu z oka vypadol.

Vnukovia podávajú sa na starých rodičov.

Výstrahy, prísľuby a súd pre deti

Ako ty dneska otcovi, tak tebe kedysi tvoj syn.

Kto nechce poslúchať svojho, bude cudzieho.

Kto rodičov neposlúcha, bude palicu poslúchať. – Kto rodičov neposlúcha, bude korbáč poslúchať. – Kto rodičov neposlúcha, nikdy sa mu dobre nevodí.

Kto si rodiča v (jeho) starobe nectí, na seba si korbáč pletie.

Kto svojho otca vyvliekol pred prah, toho jeho deti vyvlečú na záhumnie.

Nezasluhuje dôvery, kto klaje otcu, materi.

Otca, mať nemáš drať.

Pamätajte, že vás jedna mať pod srdcom nosila!

Sirotstvo a nevlastní rodičia

Aspoň mi bude mať kto oči zatlačiť! – Aspoň mi na starosť vodičky podá!

Čo pohliadok, to pohlavok.

Deti bez rodiča ako voz bez oja.

Dvojené deti – dvojná bieda.

Macocha

Daktorá macocha je lepšia ako vlastná matka.

Iba jedna macocha bola dobrá, i tú čert vzal.

Kde je macocha, tam je aj otčim.

Macocha – čertova socha. – Macocha – psia socha. – Macocha – psia knocha. – Macocha – psia noha. – Macocha – rázsocha. – Macocha – čertov bič.

Macocha delila koláče: „Nate vy každý po celom,“ povedala pastorkom, „mojej Marke nedám nič, ale vy jej dajte každý po polovičke.“

Macochy, macochy povešať na sochy, a moju macochu na najvyššiu sochu!

Otčim na ozim a macocha – čertova rázsocha.

Sirota

Boh je otcom všetkých sirôt.

Keď umrie otec, sú deti len polosiroty; keď umrie matka, sú celé.

Opatri sirotu, vykole ti oči.

Nato boh dal vlkov, aby siroty hladom nemreli.

Na úbohej sirote každý sa voľká. – Na úbohej sirote každý sa uháňa.

Pánboh má všetkého dosť, len sirôt nie.

Sirota nevoľná! (Iný dokladá): Ale sebevoľná!

Sirôtky sú také, ako keď kurčiatka svoju kvočku stratili.

Sirôtka viacej bitá ako chlebom sýta.

Rodina, pokrvnosť, priateľstvo, kmotrovstvo, dedičstvo

Ak máš plný mešec, priatelia ťa nájdu.

Ani u strýca, ani u deda; kto nič nemá, tomu beda!

Boháč a svinka – po smrti pečienka.

Bratia vospolok nebývajú dobrí.

Celá dedina je ako klbko.

Svokra

Buď mamička dobrá, bude i nevesta. – Buď svokra dobrá, bude i nevesta.

Každá svokra na nevestu zlá.

Svokra na nevestu a nevesta na svokru sa žaluje, a aký čert, taký diabol.

Śvekra – pol pekla.

Veď ti všetko nechá, nepýtaj toľko od neho! Odpoveď: To mi smrť nechá, nie on!

V jednom hrobe spracú sa dvaja, v jednom dome zriedka.

Zať len vziať.

Zať je ostatná litera v abecede.

Zolvica – brata polovica.

Svoj svojský

Čo máš, to máš, od svojho máš.

Lepší svoji hnevaní, ako cudzí udobrení.

Nezhynieš, ak nie od svojho.

Svoji, ako sa pohnevajú, tak sa pomeria.

Svoji majú ako reťaz spolu držať.

Svoji sa len nato pohnevajú, aby sa meriť mohli.

Svojská voš tak nekúše ako cudzinská.

Svojskí sú ako deti, hneď sa povadia, hneď sa pomeria.

Svoj svojho neopúšťaj!

Oko oči

Mimo oči, mimo mysle.

Pokiaľ na očiach, potiaľ na mysli.

Pozri okom, kým máš po kom.

Preč z očí, preč zo srdca.

Stratí sa z očí, vypadne zo srdca.

Zídeš mi z očí, zídeš mi z umu.

Z očí zišlo, z pamäti vyšlo.

Pyteľ priateľ a kapsa strýc.

Kmotor kmotrovstvo

Kmotrovstvo z lásky, priateľstvo z krvi.

Kmotor – lotor.

Pes kmotor, pes švagor, všetko psia rodina.

Krv nie voda. – Krv nenie voda ani mlieko.

Cudzí

Ak ťa má cudzia voš žrať, môže ťa radšej vlastná.

Cudzia voš horšie hryzie. – Cudzia voš horšie kuše.

Cudzí je cudzí a svoj je svoj.

Dever – never! – Deveru never!

Domáci psi podchvíľou sa hryzú, podchvíľou sa lížu. – Domáci psi najprv sa pošpincú, potom sa oblizujú.

Dve mačky a jedna myš v dome.

Každý švoger huncút.

Kde dedič plače, v srdci sa smeje.

Keď dub padne, ledakto triesky zbiera.

Rodina

Ak máš meštek ako teľa, máš rodinu i priateľa; ak máš meštek ako lata, nemáš sestry ani brata.

Co dedina, to rodina.

Dedina – rodina.

Kto má dcéry, má rodinu; kto má synov, má cudzinu.

Kýms' biedny, nikto ťa nezná; keď ale k dačomu prídeš, každé sa ti pchá do rodiny.

Mám rodiny ako v plote tŕniny, ale priateľa čert vzal, čo by mi dačo dal.

Najvekša rodzina – najvekši hniv.

Priateľ pánboh a rodina meštek.

Rodiny do psej hodiny, ale priateľčeka ani ako palčeka.

Vši ma jedia, priatelia o mne nevedia a rodina nedbá, keď ich sama dosť má.

O dedičstve

Čaká mu na smrť ako pavúk v škáre na muchu.

Poručil mu do kostola chodník. – Poručil mu do týždňa sedem dní. – Poručil mu zadok na trúbu.

Rujú sa (na dedičstve) ako psi na koštiali.

O ďalekom pokrvenstve

Dotkla sa plota chumelina, nuž sú rodina.

Dotkla sa žihľava plota, nuž sa pripletá. – Dotkla sa žihľava plota, nuž sú prípleta.

Chycil sa pupenec plota, nuž sa pripletá.

Ja som jednej matere syn a on je druhej.

My sme blízka rodina: jeho matka a moja matka boli vlastné dve ženy.

Náš pes a váš pes preskočili susedov plot, nuž sme rodina.

Rodina ako hrada na konci role.

Rodina ako plotu čmelina.

Rodina mu je po kolená.

Rodina po Adamovi a Eve.

Stryk babe ujko, cetka za minarem.

Tisne sa mu do rodiny. – Dáva sa mu do rodiny. – Pchá sa mu do rodiny.

O pokrvenstve vôbec

Jednou dcérou dvoch zaťov dostať.

Kmotrajú sa. – Švagrujú sa.

Veď sme my z jedného batoha. – Veď sme my z jedného mecha. – Veď sme my z jedného vreca. – Veď sme my z jedného plemena.

Domov

Dom doma

Príslovia

Doma ako chceš, inde ako smieš.

Každý je vo svojom dome pánom.

Lepši doma bandurka, jak u cudzích pečenka.

Lepší doma krajec chleba, lež v cudzine krava celá. – Lepší doma krajec chleba, ako vo svete pečená.

Najlepšie je doma sedieť. – Nemáš tebe len doma.

Všade dobre, ale doma najlepšie.

Hniezdo

I sova na svojom hniezde pani.

Každý vták ľúbi svoje hniezdo. – Každý vták svoje hniezdo si chváli. – Každý vták svojho hniezda sa drží.

Lúčenie ťažká vec.

Smetisko

Aj kohút je smelší na svojom smetisku.

Každý pes pánom na svojom smetisku.

Kohút na svojom smetisku pán.

Vyliahnuť sa

Každé sa ta tiahne, kde sa vyliahne. – Kde sa kto zliahne, ta sa tiahne.

Kde sa kurča vyliahne, vždy sa ta tiahne.

Vlastné ohnište každému najmilšie.

Zrodiť sa

I červíku ten koreň milý, v ktorom sa zrodil.

Kde sa kto zrodí, tam sa i hodí.

Kde som sa narodil, tam chcem i zomrieť.