Ľudské telo, jeho potreby, choroba a smrť


Nezrovnalosť tela a ducha

Psa dosť, ale sadla málo.

Škoda tej duše v tom mizernom tele.

Tučné telo, chudá duša.

Zdravie, jeho cena

Hlava pán, srdce kráľ a žalúdok hospodár.

Čo nás po bohatstve, keď zdravia nemáme.

Čo nič nebudeme mať, len aby sme boli zdraví.

Kde zdravie chýba, všetko chýba.

Keď je len človek zdravý, všetko ostatné ujde.

Keď sme len zdraví a na nás neprší!

Kto má zdravie, má všetko.

Nič si z toho nerob, keď si zdravý!

Nie bohatému, ale zdravému je sveta žiť.

Priateľov a zdravia nikdy nemáme dosť.

Radšej krčmárovi ako doktorovi.

Všetko pánboh pomôže, len aby sme boli zdraví.

Zdravie, to najlepšie. – Zdravie nadovšetko.

Zdravie od boha.

Zdravý všetko prenesie.

Sila

Ani na ohni by nepraskol.

Bystrý ako jašter. – Bystrý ako sokol. – Bystrý ako strelec. – Bystrá ako srnka.

Bude žiť ešte dva roky po smrti. – Bude žiť, kým bude jedna vrana kvákať. – Bude žiť, kým bude posledná vrana kvákať.

Čerstvý ako ryba.

Chytrý ako vietor.

Chudý

Chudá mršina, ale dobre ťahá.

Chudý kôň vždy lepšie ťahá.

Chudý má chytré údy.

Malý krátky

I z krátkeho ľanu bude dlhá niť.

Malá hrudka, ale samý syr.

Malý, ale hustý. – Malý, ale sporý. – Malý, ale zralý.

Malý koník dobre ťahá.

Nemeraj chlapa do korca. – Chlapov na meče nemerajú.

Nohy, nohy, kto ich má!

Sila

Kde niet kostí, nieto sily.

Sila váži.

Chlap chlapík

Bude z teba chlap, ak ťa mráz neopáli.

Chlap pri chuti. – Chlap v chuti. – Chlap v dobrej chuti. – Chlap v najlepšej chuti.

Rezký chlapík.

Aj duba preskočí, keď mu ho na zem zvalia.

Keď ten raz nohou dupne, prach do povaly vyletí.

Má ľahké nohy.

Má tuhé telo ako kremeň. – Tuhý ako kremeň.

Mocný ako buk. – Mocný ako dub. – Mocný ako lev.

Musel sa na nove mesiaca narodiť.

Nebude mu nič, čo ho cez dom prehodíš.

Silný ako hrada.

Šuhaj do radu. – To sú chlapci do radu.

Toho ani kyjom nedobiješ.

Vrtká ako jašterička. – Vrtká ako srnka. – Vrtký ako živé striebro.

Zdravý zdravie

Slúži mu to na zdravie.

Zdravý ako buk.

Zdravý ako chren. – Zdravý ako lipa. – Zdravý ako orech. – Zdravý ako ryba. – Zdravý ako Rus. – Zdravý ako Turek. – Zdravý ako zrubec.

Zdravý, len tak kvitne.

Zdravie mu dušu naháňa.

Zdravie mu z tváre kypí.

Tučnota; vysoký, pekný, mohutný vzrast

Bachratý ako sud. – Rozbachorený ako sud. – Bachratý ako sviňa. – Bachratý ako za šesták odkorok.

Bucko, bumbaj, dlháň, dlhoš, mamuna, obor, opacha, žrúta.

Tučný tučnieť tučnota

Dobre, že mu tie líca netresknú od tučnoty. – Dobre, že mu tie líca netresknú od tukoty.

Tučný ako baran v jeseni. – Tučný ako medveď. – Tučný ako prasa.

Tučnie, ako čo by naň kydal. – Stučnel, ako čo by bol niekto lopatou naň nahádzal.

Vypasený ako bujak. – Vypasený ako kŕmnik.

Zdužnel, ako čo by o materinskom mlieku žil.

Ženská ako chlap.

Žíri mu. – Žíri mu tá voda. – Žíri mu to povetrie atď.

Sviňa svinský

Má svinské suchoty.

Rozmachnatený ako prašná sviňa. – Rozmachnatený ako prasnica.

Svinská nemoc sa ho chytá.

Tlstý ako sviňa.

Taká je ako perím nadúchaná.

Telo ani cesto.

Toho budú na dva razy pochovávať.

To je celý macko.

To je z celého pôdoja.

Chlap chlapec

Chlap ako jedľa.

Chlapec hodný. – Chlapec ukázaný.

Chlap veľký akoby ho nadplácal. – Chlap veliký akoby ho nadflikoval.

Oberučný chlap.

Územčistý chlap. – Územok.

Ide mu strova na úžitok.

Má krk ako kat. – Má krk ako mäsiar.

Nabral na seba. – Priberá na seba. – Kladie na seba.

Pánboh od neho mieru stratil.

Praje mu.

Rastie akoby ho ťahal. – Rastie ako z vody. – Rastie navidomoči. – Rastie rovno ako svrčina.

Rovný ako svieca.

Ruky ako lopaty. – Ruky ako váľky. – Ruky silné, nohy tylné.

Sadlo ho dusí. – Sadlo mu nedá dýchať.

Brucho bruško

Má brucho ako výsypok z filpasa. – Má bruško ako kotný vrabec.

Dievka ako svieca.

Hrubý ako pec.

Chudosť; malý, útly, chybný vzrast

Adamovo rebro.

Ako za groš prasa.

Bol na planej kuchyni. – Bol na planom letovisku. – Bol na planom zimovisku.

Chrúst, kratiš, kriváň, krpec, krpec krpatý, omražtek, ostarok, podstarok, skrčenec, skrčok, zakrpenec.

Tenký

Tenká v drieku, že by ju mohol preštiknúť. – Tenká, že by ju bičom preťal.

Tenký ako hlísta. – Tenký ako konopa. – Tenký ako bobový snop.

Tlstý ako svieca.

Vyškudený ako chrt. – Vyškudlý ako chrt.

Nohy

Komár

Má komárovho sadla.

Tlustý ako komár pod kolenom.

Krivý ako kľuka.

Ľahký ako pierko. – Ľahký, že by ho vietor odniesol.

Len kosť a koža. – Len taká lienina.

Mačky by ho cez noc objedli.

Nemá ani toľko mäsa na sebe, čo by si zuby zakryl.

Nohavičky na vidličky.

Chudý suchý

Chudý ako drevo. – Suchý ako drevo. – Suchý ako haring. – Suchý ako chriašteľ. – Chudý ako chrt. – Chudý ako chrúst. – Chudý ako kosť. – Chudý ako lata. – Chudý ako máček. – Suchý ako plot. – Chudý ako rak. – Chudý ako škrab-ňa. – Chudý ako trieska. – Chudý ako trlica. – Chudý ako vydra.

Chudý piatok.

Chrbtová kosť

Porekadlá a úslovia

Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá. – Brucho mu k patrovej kosti prirastá. – Žalúdok mu k chrbtovej kosti prischol.

Dievča

Porekadlá

Dievča ako hrudka.

Dievča, maličké si ako rybka, hybké ako šípka, tenké ako topolík, chytré ako pikulík.

Dukáty po zemi hľadá.

Hlava ani tekvica.

Chlap ako vecheť slamy.

Chodák ako olovený vták.

Tvár, oči

Červené jablko najviac býva črvavé, zelené zdravé.

Čierna úroda, nepomôže jej ani mydlo ani voda.

Čierne oči panské, ale sú cigánske, a moje sú sivé, ale spravodlivé.

Čím peknejší, tým čertu milejší.

Človek je s nosom pekný.

Krása – makový kvet.

Maľované líčko – červené srdiečko.

Na rapavej zemi sa chlieb rodí.

Ružičky v tvári mávajú suchotinári.

V čiernej zemi sa chlieb rodí a na bielu psi s… – V čiernej zemi sa chlieb rodí a do bielej psi cesnak sadia.

Akoby ich jedna mať bola mala.

Ako na masle vypražený.

Briď, hnusa, hnusník, maškara, maškariak, mrzkáň, nepodarenec, oškrda, pľuhavstvo, škero, škrata, škuliperda, špata.

Tvár

Tvár ani lopár. – Tvár ako mesiačik na splne. – Tvár, čo čert na nej hrach mlátil.

Tvár jej kvitne ružičkou.

Ohorený od slnca ako hlaveň. – Opálený od slnca ako hlaveň.

Zelený ako túz.

Zmraščený ako zápeček.

Žltý ako uhorka.

Šošovica

Netreba jej šošovice.

Rád šošovicu jedáva.

Šuhaj krásny ako panna. – Šuhaj krásny, že takého svet ešte nevidel.

Oči

Má oči ako dve hviezdičky. – Má oči bystré ako jazvec. – Má oči čierne ako trnky. – Má oči jasné ako zora. – Má oči tesné ako krt. – Má oči veľké ako jablká. – Má oči veľké ako plánky. – Má oči veľké ako taniere. – Má oči veľké ako vahany. – Má oči žlté ako mačka. – Má také oči ako opekance s hnilou bryndzou. – Má vysmiate oči.

Pehavý ako morčacie vajce.

Pekný ako čo by cez noc narástol.

Pohubil pánboh dievča z neho.

Rapavý ako trelce.

Svätí meno na Škaredú stredu. – Škaredá streda.

Nos

Nos ako uhorka. – Nos ako čakan, mohol by ním skaly lámať.

Nos mu má mladé.

Dievča dievčina

Aké si pekné, dievča, straky ťa uchytia!

Dievča ako čo by ho zo zlata ulial. – Dievča ako makovická. – Dievča krásne ako anjel. Adalb. Piękny 1. – Dievča krásne, ako čo by bolo na šípe vyrástlo.

Dievčina ako malina. – Dievčina ako Tália. – Dievčina ako lusk. – Dievčina ako ruža. – Dievčina akoby ju maliar vymaľoval. – Dievčina akoby ju Z vajíčka vylúpil.

Líčka ako ruža. – Líčka ako dve ružičky.

Na boží parsún stvorený.

Niet jej ani stínu na krásu široko-ďaleko.

Čierny

Čierny ako Cigán. – Čierny ako čad. – Čierny ako čadúch. – Čierny ako čadúšik. – Čierny ako čert. – Čierny ako dža. – Čierny ako kavka. – Čierny ako murín. – Čierny ako súkno.

Červený

Aká si mi červená, ako cvikla pečená. – Aká si mi červená, ako koža farbená.

Červená ako kalina. – Červený ako kapoš. – Červený ako kohút. – Červený ako moriak. – Červený ako rýdzik. – Červený ako Rus. – červený ako šuster pod kolenom. – Červený ako Turek. – červený ako túzok.

Červený ani čo by ho vyfliaskal.

Čert

Choď sa pozrieť do zrkadla, uvidíš tam čerta.

Na čerta podatý.

Špatný ako Čert.

Biely

Biela ako kvet. – Biela tvár ako Tália a v nej dve ruže. Adalb. D. Biały 9. – Biela tvár ako mliečko. – Biela tvár ako sneh.

Dieťa biele ako húsatko.

Vlasy, fúzy, brada

Čo vôl bez rohov, to chlap bez fúzov.

Dlhé vlasy, krátky rozum.

Kde fúzy, tam rozum.

Mladosť a krása – vlasy do pása.

Fúziská, že by mohol z nich motúze súkať.

Chlpaj, strapáň, fuzaj, fuzko, ježko, mrdofúz, odrifúz.

Vlasy

Má vlasov ako žaba.

Stoja mu vlasy ako ježovi. – Stoja mu vlasy ako klince. – Stoja mu vlasy ako škutina.

Vlasy ostré ako škutina.

Vždy vysukuje fúzy, ako čo by bol mrena.

Začína byť mlynárom.

Zarastený ako brav. – Zarastený ako medveď.

Šedivý šedivieť

Šedivý ako jabloň. – Šedivý ako holub.

Šedivie od pysku ako pes. – Šedivie od uší ako somár.

Tuším si sa o plot česal!

Hlava hlavička

Hlava ako dziňa holá.

Hlava strapatá ako bor. – Hlava strapatá ako hora. – Hlava strapatá ako hrachová kopa. – Hlava strapatá ako rešeto. – Hlava strapatá ako riečica. – Hlava strapatá ako strecha. – Hlava strapatá ako Šopa.

Hlava ako mlieko.

Hlava mu horí.

Má holú hlavu ako koleno.

Uhladila hlavičku ako makovickú.

Kiež si tú hrintu okiepíš!

Kučeravý ako baran.

Má riedke fúzy, mohol by si ich dať okopať. – Má riedku bradu, mohol by si ju dať okopať.

Má z každého boku pod nosom po pol piata vlasa.

Na piaď chlap, na lakeť brada.

Sova neučesaná.

Zuby

Má dobré zuby, všetko zomelie. – Má dobré zuby ako Cigán.

Má zubov ako žaba.

Zuby ako klováne. – Zuby ako koly. – Zuby ako kopáče. – Zuby biele ako krieda. – Zuby mocné ako oceľ.

Zuby sa mu po druhý raz režú.

Štrbák, Štrba.

Žartovné pomenovania niektorých častí tela

Brucho (veľké)

Bagon, bahon, bampeľ, poneváč, vantech.

Hlava

Griňa, hrinta, kbtrba, všiváreň.

Nohy

Capty, klanice, knochy, knochty.

Pľúca

Dycháče, dýchadlá, mechy.

Ruky

Kýpty.

Žalúdok

Bachor, jelito, Matej.

Poznačený, znaky

Aký koreň, taký fúz.

Človek ryšavý a barnavý málokedy dobrý.

Chlapovi, čo má biele pľúca, ženy mrú.

Vlasy

Má červené vlasy, je srditý.

Má kučeravé vlasy, je vrtkavej mysle.

Znakovitého sa varuj!

Znamenitý – máloktorý dobrý. – Znakovitý – máloktorý dobrý. – Značný – máloktorý dobrý. – Poznačený – máloktorý dobrý.

Šelma

Dobrý človek šedivie a šelma plešivie.

Každá šelma poznačená. – Každá šelma od národu poznačená. – Každá šelma značná. – Každá šelma vždycky znak má.

Každá šelma od pysku šedivie.

Škuľavého sa chráň!

Úzke gamby, končitý nos – zlostný.

Narodiť sa

Narodil sa so zubami, bude veštec.

Nedarmo sa taký narodil.

Sprostá hlava neplešivie, nešedivie, nebolieva.

Statečný ośiveje, huncút oliśeje.

Studené rúče – horúce srdce. – Studené rúče – horúca láska.

Malý menší

Čím menšia potvora, tým väčší škrek.

Malý, ale srditý.

Malý hrniec chytro vyvrie.

Malý štence väčšmi breše.

Malý vtáčik máva krikľavý zobáčik.

V malom sa nemá kde hnev rozísť.

V malom hrnci chytro zovrie. – Z malého hrnca chytro vykypí.

Krivý

Každý čert krivý.

Krivý čert najhorší.

Má dve hviezdy vlasov na temeni, bude vdovcom.

Má kosom rastené prsty na nohách, bude vdovou.

Má obrastené ruky, bude bohatý.

Má zrastené obočie, vie čarovať.

Zmysly

Bez chuti malý kúštik h… zješ.

Čo hluchý nedopočuje, vymyslí si.

Oči, oči, kto ich má!

Slepý je, kto cez riečicu nevidí.

Ani nevidím, ani nepočujem, ani ma nohy nechcú nosiť!

Hľadí na nebožiec a vidí dláto.

Hluchý ako delo. – Hluchý ako drevo. – Hluchý ako motyka. – Hluchý ako parez. – Hluchý ako peceň. – Hluchý ako peň. – Hluchý ako stena. – Hluchý ako tetrov. Adalb. Głuchy 6. Č. 597.

Idú mu lienky popred oči.

Inde hľadí, inde mieri.

Má tenké uši.

Má vlčiu tmu. – Má vlčiu hmlu.

Na jedno oko nepočuje a na jedno ucho nevidí.

Na jedno oko slepý a na druhé nevidí.

Oči ho nechávajú.

Oči má pavučinami zatiahnuté.

Počuje trávu rásť.

Vidí aj cez deravú dosku.

Vidí a počuje cez deväť stien. – Vidí a počuje cez múr.

V očiach sa mu marí. – V očiach sa mu mení.

Zaľahlo mu do uší.

Zrak ho nechal.

Nadávky Slepáň, hlucháň.

Hlad, smäd; jedenie, pitie

Smäd smädný

Daj mu piť, lebo zamlákne od smädu. – Dobreže už pípať nedostanem od smädu.

Smädný ako dúha.

Stúpil si na lyžičku.

Svitá mu v žalúdku.

Tenko pľuje.

Ústa mu zabehli na to.

Vyhladovený ako doska.

Zabažel.

Zuby mu hrkajú.

Hlad hladný

Ani nevidím od hladu.

Hlad mu klopká v žalúdku.

Hladný, že by i čerta zjedol. – Hladný, že by i hada zjedol. – Hladný, že by i hadov, šťúrov pohltal, len by sa mu v bruchu nemetali. – Hladný, že by i klince požuval. – Hladný, že by i kolok z oja bol zjedol. – Hladný, že by i ohnivo z reťaze bol zjedol. – Hladný, že by sa i do vlka bol oddal.

Hladom zdýma.

Ledva nohami zapletá od hladu.

Len tak odpľúva od hladu. – Len tak omdlieva od hladu. – Len tak sliny prežiera od hladu.

Taký ma hlad opásal, že by atď.

Lačný ako mlynárova sliepka. – Lačný ako vlk.

Na tščo srdce.

Odkazuje pán Bruchovský pánu Zubovskému. – Dáva sa pozdraviť pán Bruchovský pánu Zubovskému.

Pozerá, či je vysoko slnce.

Rád to mám, až mi zo zubov voda tečie. Modra.

Zje čokoľvek, leda bolo v zadku tma.

Sliny mu idú na to.

Slinku mu pohol.

Črevo

Črevá mu na chrbtovú kosť prischli. – Črevá mu vyschli.

Črevá mu žmýka.

Lačné črevo.

Cigán

Cigáni mu klince kujú v žalúdku. – Cigáni mu v bruchu hrajú. – Cigáni mu v bruchu kujú.

Cigán mu na zuby odkazuje.

Brucho

Porekadlá a úslovia

Bruchom stíska.

Brucho mu na chrbát vyliezlo.

Najedzme sa, aby brucho nemyslelo, že zuby čert vzal.

Už mu z brucha vytlelo.

Už sa s bruchom pomeril.

Večera večerať

Ak chceš spať sladko, večeraj krátko.

Po tenkom obede večera šmakuje.

Večera krátka, noc ľahká.

Žena z periska zjedla by čertiska a chlap z hôr ešte skôr. Bošácka dolina. – Keď prídeš z hory, zjedol bys“ voly.

Piť

Pôst nikoho neumoril. – Pôst nikomu neuškodil.

Od pôstu ešte nikto neumrel.

Smäd has vodou, oheň blatom.

Stará čižma moc omasty znesie.

Jesť a piť

Ako čert babu trestal? Dal jej jesť a nedal jej piť.

Čo ti chutí, to jedz.

Kde sa mnoho pije, žere, tam otvára nemoc dvere.

Kto mnoho je, málo vie.

Málo máš jesť a piť, ak chceš dlho živý byť.

Nemáš toľko jesť, aby ti bruch nepukol.

Stojaci pijú, sediaci jedia.

Ťažko je jesci, čo nesce do hrdla lezci.

Lepšie pod zuby ako na zuby.

Mierne žitie, dlhé žitie.

Mnoho jedál, mnoho nemocí.

Od miešaného j unce skáču.

Od žalúdka mnoho pochodí.

Pán po sedliakovi sa ešte vmestí, ale nie sedliak po pánovi. – Sedliak pánovi vyhne.

Chutiť

Čo chutí, to živí.

Keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť.

Po práci jedlo chutí.

Samému ani jesť nechutí.

V spoločnosti lepšie chutí.

Hlad hladný

Hlad je najlepší kuchár.

Hladnému sa o čertoch sníva.

Hladnému vždy k poludniu zvonia.

Hladný sa nepýta, kedy je poludnie.

Hlad sa slovami utíšiť nedá.

Hlad sa smrti rovná.

Keď hladu za turák vpustíš, grošom ho nevyženieš. – Pusť si za groš hladu, ani štyrmi ho nevyženieš.

Zaspi hlad, vyspíš dva.

Chto sce dobre spáč, nesmi mnoho zrač.

Dobrý

Dobrá sviňa všetko stroví.

Dobrý žalúdok všetko znesie. – Dobrý žalúdok aj klince stroví. – Dobrý žalúdok aj ohnivá stroví.

Do dobrého mecha všetko sa vepchá.

Brucho

Príslovia

Brucho – hlucho!

Brucho sú najlepšie hodiny.

Niet ťažšej nose nad prázdne brucho.

Plné brucho nerado sa učí.

Plné brucho – prázdna hlava.

Plné brucho učí sa hlucho a lačné nezbačne.

Prázdne brucho – hluché ucho.

Povedal Nabuchodonozor: na brucho daj pozor!

Vie brucho tiež, koľko je hodín.

Z brucha ide sila.

Korheľstvo

Príslovia vo všeobecnosti

Víno

Častý pohár vína jazýček rozvíňa.

Kto pije vína mnoho, potratí rozum od toho.

Múdrosť vínom zatienená.

Noc, ľúbosť a víno všetko púšťajú mimo.

Vínko hreje, ale nešatí.

Vínko hreje, vínko páli, vínko múdre hlavy šiali.

Voda ženie mlyny a víno jazyky.

Piť prepiť

Keď sa dobre je, dobre sa pije: Keď sa dobre pije, dobre sa spí.

Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.

Kto pije, nech neje!

Kto si neprepije, má.

Pi, Janko, pi, len sa neopi!

Tak, nauč sa, syn môj, piť, na starosť ako čo by si našiel.

Po daždi býva blato.

Radovka – zradovka.

Sviňa nažratá, ľahne do blata.

Pálené pálenka

Pálené otvára hubu aj nemému.

Rozum nad rozum a pálenka fundament!

Pijáci mrcha jedáci.

Pijany pijaneho nevidzi.

Pijany šalenému brat.

Opitý opilstvo opiť sa

Čo triezvy na srdci má, to opitému na jazyku vypukne.

Keď si sa opil, choď sa vyspať!

O čom triezvy myslí, to opitý povie.

Opilcovo hrdlo bodaj by zatvrdlo!

Opitého boh chráni.

Opitému i Kristus Pán z cesty vystúpil.

Opitý najskôr pravdu povie.

Opitý sa aj starej vŕbe pokloní.

Opitý žiaden nebol múdry.

Ožer sa a cez jednu noc všetky hriechy spáchaš.

Z opilstva nič dobrého nepochodí.

Korheľ

Korheľa nezabije cholera.

Korheľ si vše nájde za čo piť.

Nie je to korheľ, čo moc vypije, ale ten, čo sa opije. – Nie je to korheľ, čo sa opije, ale ten, čo moc vypije.

Nejeden pre svoje vrecko prišiel o všecko.

Hrdlo

Hrdlo má malú dierku, ale sa veľa cez ňu preleje.

Nedaj si hrdlu po vôli, prepije ti zeme, kone, voly.

Huba malá dierka, ale veľká žierka. – Ústa malá dierka, ale veľká roznosielka.

Kde si zmokol, tam sa suš!

Kde sú sudy, tam sú súdy.

Keď sa dieťa dobre nacicia, dobre spí.

Kedz v poháru majú, ta i somára dzvihaju.

Bitka nabiť

Príslovia

Kde sú pitky, tam sú i bitky.

Kto doma sedí, toho v krčme nenabijú.

Čo sa pri nápoji stalo, nech sa pri nápoji aj dokoná. – Čo sa pri pohárikoch stalo, nech sa pri pohárikoch aj dokoná.

Človeka pri pijatike a pri hre poznáš.

Pijanove výhovorky

A čo by sme nepili, však sme z jednej dediny!

Blázon

Či sa budeme radiť triezvi ako blázni?

Napi sa, ostaneš blázon; nenapi sa, už si celkom trup!

Doma plačú deti, doma ľudia mrú.

Nik za golier nevyleje!

Piť napiť sa zapiť

Ja nepijem, ale kedz ma už ponúknu, ta ja nehodzen odpovedzec.

Kto sa napije, dobre spí; kto spí, nehreší: teda kto pije, nehreší.

Len raz žijeme, napime sa!

Napime sa, veď sa po smrti nenapiješ.

Pil – zomrel, nepil – zomrel.

Trápenie najlepšie zapiť.

Povedala Bubenka, že je aj za kapustou dobrá pálenka.

Víno

Svätí boli, vínko pili.

Víno je dobré iba za pečienkou.

Voda

Od vody sa vši lazu.

Voda len pre žaby a baby.

Voda nie je dobrá ani v čižme.

Voda sa nehodí ani do bôt, nie to do brucha.

Vodu káže a víno pije.

Zalejme tie žiale! – Zapime to!

Oddanie sa pijanstvu

Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.

Aj oči by si dal vyklať za pálenku.

Ani nevytriezvieva.

Budz bohu chvála; koscel zhorel, karčma zostala.

Často oferuje na hrdelný chrám.

Čo sa či zícha? Rád bych, dze je vícha!

Dajte tomu korheľovi rumplík pálenky a mne holbu!

Dobre táhne, škoda by ho bolo zabit.

Dušičku polieva.

Hasí hutu.

Item – strovilo sa na ceste dolu Gágorom.

Leje do seba ako do suda.

Má červené oči. – Má vyťahané oči. – Má červený nos od pijatiky. – Má medený nos od pijatiky. – Má červený nos; od vody to nie je.

Má dobrý dúšok.

Miškovskými kvapkami sa kuruje.

Opä kostol, opä fara, opä krčma, to už len radšej pôjdem do krčmy!

Opitý raz cez deň, ale celý deň.

Trúnok trúng

S trúnkom sa zaoberá.

Trúngom sa premáha.

Z krčmy prosto do kostola, z kostola prosto do krčmy.

Rád

Rád džbánky podvihuje. – Rád poháriky podvihuje. – Rád kuká do pohára. – Rád pohárom na dno pozerá. – Rád poháre obracia. – Rád poťahuje. – Rád sedáva pri lampáši.

Súka ako súkenník.

Svätí Michala.

Ťahá sa to do neho, by čert do radného pána. Modra.

Pivo

Klobúk nakrivo, krčmár daj pivo, tu sú peniaze!

Pivo sem, pivo tam, muzikanti hrajte!

Pod spôsobom za krhlu.

Piť dopiť prepiť vypiť

Čo nedojeme, to dopijeme.

I ocot Krista Pána by vypil.

Pije ako dúha. – Pije ako horná.

Pije Kuba od Jakuba.

Prepil by aj plášť z Krista Pána. – Prepil by aj plášť z Panny Márie. – Prepil všecko, rozum i vrecko.

Račik vác zest, jako mén vypit.

Opilosť

Bol tam veľký dážď, odkiaľ si prišiel.

Chlipko, korheľ, korhelina, korhelica, korhelisko, lalok, ochľasta, ožran, pálenčený sud, vínny sud, vínny molek, prepiduša.

Buchnul si, dal si, docengal sa, docical sa, dorezal sa, doriadil sa, doťal sa, dotelil sa, chytilo ho, má dosť, nadral sa, nadungal sa, nahnul si, namazal sa, narezal sa, naslopal sa, nasúkal sa, naťahal sa, obstrebal sa, očemeril sa, očepčil sa, ochľastal sa, ochleptal sa, ochmelil sa, olial sa, opil sa, oprplal sa, oslonil sa, oslopal sa, otreštil sa, ožral sa, podgurážil sa, podnapil sa, podperil sa, podtrundžil sa, potúžil sa, spil sa, strundžil sa, šibnul si, trcnul si, umoknul, urazil sa, vychlipnul si, vysmrknul si, zmokol, zobralo ho.

Svet

Celý svet je jeho.

Svet ide s ním do kolesa. Adalb. Pijany 22.

Už nevie ani o svete. Adalb. Wiedzieć 18.

Svetlonos ho vodil.

Sviňu si z trhu doviedol. Adalb. Świnia 27.

Utekaj, duša, ide príval!

Už chodí ako tela po Tade.

Už je dobrý. – Už je Galilejský. – Už je pod forgovom. – Už je habemus. – Už je pod zeleným.

Už mu vŕta v mozgu.

Veď si sa doriadil! Gemer.

Nebo

Do siedmeho neba hľadí. – V siedmom nebi hviezdy číta.

Nevedel, ako domov prišiel. – Nevedel, či je Mišov, či Janov.

Nevládze na nohách stáť.

Nie je sám.

Oči mu idú na kríž. – Oči sa mu smejú.

Odložte mu metlu!

Opitý ako baran. – Opitý ako bočka. – Opitý ako čajka. – Opitý ako čakan. – Opitý ako čap. – Opitý ako cep. – Opitý ako čík. – Opitý ako kanón. – Opitý ako motyka. – Opitý ako máček. – Opitý ako pantok. – Opitý ako plť. – Opitý ako syseľ. – Opitý ako slon. – Opitý ako smrek. – Opitý ako sud. – Opitý ako sviňa. – Opitý ako Stok.

Pľuští mu.

Pod suchým zmokol.

Prišiel domov s obnôžkou.

Spil sa ako kočiš na Nový rok. – Spil sa na čap. – Spil sa, že leží ako snop. – Spil sa, že nevie ani o sebe.

Kúpiť

Býka kúpil.

Kúpil si šnúrku do hrdla.

Má ho strcalka.

Má pod čepcom. – Má pod klobúkom.

Má v črepe. – Má v hlave.

Nacical sa ako prasa. – Nacical sa ako prasiatko. – Nacical sa ako tela. – Nacical sa ako teliatko. – Nadojil sa ako teľa. – Nalogal sa ako prasa. – Nasmrkal sa ako teliatko. – Nasúkal sa ako prasa.

Naglgal sa ako býk. – Naglgal sa ako vôl.

Napil sa ako čkor. – Napil sa, ledva liezol. – Napil sa, až mu za uchom prasklo.

Nazrel hlboko do pohára. – Nazrel hlboko do sklenice.

Hlava

Dostal červíka do hlavy.

Hlavu si prebral.

Má hlavu prevrátenú.

Má lampáš v hlave.

Udrel mu džbán do hlavy. – Udrelo mu z ruky do hlavy.

Už mu je v hlave. – Už mu vrtí v hlave.

Vínko mu hlavu pomútilo.

Vošlo mu do hlavy.

Chlapci ho strcajú.

Chrobáčka si otrávil.

Jazyk sa mu zapletá. – Nohy sa mu zapletajú.

Je celý znáčený.

Každej vŕbe sa klaňal.

Koľko napredok, toľko nazadok.

Čepiec

Čepiec jej nabok stojí.

Má pod čepcom.

Dobre sa počastoval.

Dostal sa pod hájik.

Hľadí ako upečená ryba. – Hľadí ako syseľ.

Cesta

Cestu meria.

Úzka mu je cesta.

Pažravosť, maškrtnosť; silný žalúdok

Akoby niekto vyberal z neho.

Bachor, bachra, bachračka, bruchopasník, koťoh, nenadžganec, nenásytník, nenažranec, nesyta, obžero, pažravec, poškrabpanvička, potrimiska, vlkolak, zrač, žrút.

Nedožerný, pôjestný, popratný (a iné odvodené z uvedených podstatných mien.)

Žrať požrať

I čerta by zožral, keby mu ho dal.

Dotiaľ žerie, kým si prstom v hrdle nedosiahne.

Žalúdok

Má žalúdok, že by mu aj klince strovilo.

Žalúdok si prebral.

Vlk vlčí vlkolačný

Hlce ako vlk. – Žerie ako vlk.

Je vlkolačný.

Pažravý ako vlk. – Pažravý ako kopov. Adalb. Żarłoczny.

Vlčie bachory. – Vlčie črevo.

Všetko sa doňho prepaduje.

Oči

Jedol a pil, až mu oči vysedali. –Jedol a pil, až mu oči vyliezali. – Jedol a pil, až mu oči navrch vychodili.

Len oči mu jedia. – Oči by jedli, ale brucho nestačí. – Oči by jedli, ale huba už nemôže. – Očami by všetko pojedol. – Oči nesýte.

Oženil sa náš Adam – kto by sa to bol nazdal? Vzal si Evu z Oravy, mala vlčie bachory.

Plná škola žiakov.

Pozerá, z ktorého domu sa dymí. – Pozerá, z ktorého domu sa kúri.

Rozožraný ako sviňa.

To mu je iba na pol zuba. – To mu je iba na jeden zub.

To mu je toľko ako psovi mucha.

Treba mu jasle podvýšiť. – Treba mu remeň o jednu dierku tuhšie stiahnuť. – Treba mu jedno črevo zaviazať.

Už mu viac nepustí.

Misa miska

Mise krk vykrútil.

Na misu mi dajte, v hrnci mi nechajte, i s vami budem jesť.

Rád cudzie misky vylizuje.

Už má myse! v mise.

Zmiluje sa nad miskou, ako kocúr nad myškou.

Nahafril sa ako pes.

Na chrám Pane do papárne!

Naňka, či už skoro budze obežerný večer?

Napral sa ani mašuro.

Napukal sa do dobrej vôle.

Naveky pchá do seba. – Naveky pchá do kropáča. – Naveky pchá do čreva. – Naveky pchá do megera.

Jesť najesť sa pojesť zjesť jedenie

Je, akoby ho najal. – Je, akoby pálil. – Je ako mlatec. – Je ako na pál!

Hodinu pod hodinou by jedol.

Mohol sa najesť aj na týždeň.

Najedol sa ako na Štedrý večer. – Najedol sa ako sedliak na Hody.

Najedol sa do úryhu. – Najedol sa po krk.

Neľúbi málo jesť, radšej si na to miesto zapije.

Nemyslí, iba na jedenie. – Nič nečuje, len na jedenie myslí.

Poje ako Poliak. – Zje za druhých šesť.

Veď by ja rád jedol, ale keď už nemôžem!

Vždy je ako jež.

Lakošný ako mačka.

Ľúbi zvrchu kašu a zo spodku halušky.

Mykol ho tak, akoby ho spálil. – Mizne pred ním, ako čo by spálil.

Dno

Nemá dna ako kňazské vrece. – Nieto v ňom dna.

Hohó, Zuzka, vstaň, daj ten pagáč, veľa by nám to bolo na ráno!

Brucho

Bruchom cíti.

Dobre je sa bahnať, keď si môže brucho nahnať.

Len o brucho sa stará.

Má uši v bruchu.

Všetko by len do brucha popchal. – Všetko by len do jelita popchal.

Zabil by muchu doista na bruchu.

Slabý jedák a pijan

Má tenký bruch.

Pije pod spôsobom. – Pije ako panička. – Pije, akoby prijímal.

Zje ako vrabček. – Vtáčatko by viac zjedlo ako ten.

Spanie

Aj na kameni sa vyspíš, keď máš dobré svedomie.

Čím menej spíš, tým dlhšie žiješ.

Chto sce dobre spáč, nesmi mnoho zrač.

Keď chceš spať sladko, večeraj krátko.

Keď sa zíva, jedlo by sa, keď sa drieme, spalo by sa. – Komu sa zíva, ten by jedol, komu sa drieme, ten by spal.

Kto mnoho spí, ten málo žije.

Lepšia hodinka do polnoci, ako dve po polnoci.

Lepšie spanie ako jedenie. – Lepšie spanie ako med lízanie.

Spánok je brat smrti.

Večera krátka, noc ľahká.

Háj, háj, sečeň, bečeň, máj!

Hladí do seba.

Jednu drichnu zabiť.

Spať

Ako si spal? Ako zajac, či ako líška?

Poďme spať, zajtra ráno zavčasu vstať!

Spal som ako myš na vreci. – Spal som ako kôň na svitaní.

Spí ako čo by ho do vody hodil. – Spí ako čo by ho zabil. – Spí ako drevo. – Spí ako syseľ. – Spí ako v masle. – Spí ako v oleji. – Spí ako v páperí. – Spí ako zarezaný. – Spí ani bunda.

Tam ešte spali ani more.

Už je nebohý.

Zalieča sa jej slepý Janko.

Zanáša sa mu.

Zíva sa mu ako Cigánovi na mäkkuo chleba.

Zo Zivančinej do Ležiachova. – Tu sú Zivančania, prídu hneď i Driemotčania.

Hodiny naťahuje. – Škripec naťahuje.

Hrnce vozí.

Chrápe, akoby dosky pilil. – Chrápe, akoby ho boli zoťali.

Korytá vyťahuje.

Vahany vyškrabuje.

Prikryť sa

Dolu bruchom ľahol, chrbátom sa prikryl. Adalb. D. Brzuch 53. – Na jeden bok si ľahol a druhým sa prikryl. – Na zem si ľahol a nebom sa prikryl. – Päsť pod hlavu, brucho vedľa seba a zadkom sa prikryje.

Slepý mu závdavok dáva.

Oči

Ani som len oka nezohol. – Ani som len oka nezažmúril.

Do očí sa mu trúsi.

Hubičky, beličky, spali by očičky.

Má ťažké oči.

Zaves oči na klinček!

Pôjdem na ucho. – Pôjdem do Spiša.

Noc nocovať

Celú noc na nohách.

Noc nadrába.

Nocoval pod holým nebom.

Veď vari nebudeme noc kušať.

Nemohli ho ani na nohy spraviť.

Neprebudí sa, čo by ho železnými vidlami pichal. – Neprebudí sa, čo by mu povala nad hlavou horela. – Neprebudí sa, čo by popri ňom z dela vystrelil.

Kury

Chodí s kúrami spať. – Chodí spávať s kúrami a s lastovičkami vstáva. – S kúrami ide spať, s kúrami vstáva.

Mora ho cicia. – Mura ho dlávi.

Najprv Zivko, potom Kyvko, za ním Dremko a tak Spanko.

Sny

Čoho sa kto bojí, o tom sa mu najskôr sníva.

Keď sa spí, nuž sa sní. – Kto spí, ten sní.

Kto na sny verí, nikdy nie je veselý. – Kto na sny verí, sklamaný býva.

Kto s čím prácu máva, o tom sa mu sníva.

Na čo človek vo dne myslí, o tom sa mu v noci sníva.

Sen a bzdina sú rodina.

Sen vždy na dobré vyjde. Ak je strašný, človek je rád, keď sa prebudí, že to nie je pravda; ak je pekný, aspoň sa človek vo sne poteší.

Sníček – blíček.

Snům nedej nás mámiti!

Vtedy človek rastie, keď sa mu sníva, že lieta.

Choroba, slabosť, lieky

Čo sa moc kýva, len sa vykýva.

Dobrý pes sa vylíže.

Chrchloš, chrchliak, lazár, lazár večitý, mrcina, smrtka, smrti večera, zdochliak, zdochlina.

Nohy

Má svíbové nohy. – Má teľacie nohy. – Má nohy ako pedále. – Má nohy ako pipasáre. – Má nohy ako píštele. – Má nohy ako slupky. – Má nohy ako triá. – Má nohy tenším koncom zavŕtané.

Nohami zapletá.

Nohy mu stoja na X.

Nosí živú nosu.

Sám sebe po kolená.

Skoro si mi za sáru padol.

Spadlo z neho.

Tak rastieš ako chlieb pri ústach.

Taký je ako Kundrlova koža.

Taký si veľký ako pol Ivana.

Ledva nohy za sebou vláči. – Nohy ho nechávajú. – Nohy mu nestačia. – Nohy ho nechcú nosiť. – Nohy – ruky ho lámu. – Nohy sa pod ním podlamujú.

Nohy zapuchnuté ako gajdy.

Panská nemoc.

Para mu nestačí.

Poleží si. – Pospieva si.

Presedlo mu.

Prišlo mu do živého.

Rád škvarky jedáva.

Samá ťažoba z neho vyzerá.

Slabý ako kvet. – Slabý ako mucha.

Slnečnica ho opálila.

Smrtka ho preskočila.

So zimou to prišlo.

Spuchnutý ako striga.

Sršne na ňom vstávajú.

Studený pot naň vyšiel.

Školská nemoc.

Taký som ako kvas, len do hŕbky letím. – Taký som ako naskladaný.

Tmolí sa ako tona.

Točí sa, ako keď mucha na jar ožíva.

To je len taká mizéria človek.

To je z makového kvetu.

Úsad ho zaťal.

Var ho šibe.

Veď mu to prejde ako Bálových prasaťu!

Veď je to dieťa len ako rosa!

Vygniačilo ho, že dýchať nemohol. – Vygniavilo ho, že dýchať nemohol.

Vyschol na triesku. – Vyschol na trio.

Vysypané telo, akoby červené súkno prestrel.

Vyzerá ako božie múky. – Vyzerá ako božie umučenie. – Vyzerá, ako čo by ho z kríža sňal. – Vyzerá, ako čo by zo šibenice odpadol. – Vyzerá, ako čo by z hrobu vstal. – Vyzerá ako obrážtek. – Vyzerá ako smrť.

Vlka dolapil. – Vlka ulial

Vo svrabe (je) ako v kôre.

V žalúdku sa mi dvíha.

Zaskočilo mu do otčenášovej dierky.

Zdýma ako hláč na suchu.

Zdravý ako stará vŕba.

Z očí mu prišlo.

Z tela dolu ide. – Z tela spadol. – Z tela opadol.

Zrádnik ho vychytil.

Žltý ako králik. – Žltý ako stará slanina. – Žltý ako staré sadlo. – Žltý ako vosk. – Žltý ako voš. – Žltý ako záružlie.

Nádcha

Kašeľ

Kašle ako stará baba. – Kašle, dobre dušu nevydá. Adalb. Kaszleć.

Má kašeľ dva razy do roka: od Jura do Michala a od Michala do Jura.

Len tak na hrán ochorel, ako čo by mu boli porobili.

Len tak vardá. – Len tak vardze. – Len tak živorí.

Madlena ho zaťala. (Pozri 698.) – Striga ho podstrelila.

Malé dieťa by ho posotilo. – Malé dieťa by ho postrčilo. – Malým prstom by ho posotil.

Má sa len tak ako rosa na tráve.

Má srdca klopanie.

Má zlé mechy.

Mrákoty ho zašli.

Mrcha vietor ho zašiel.

Hlava

Hlava sa mi krúti.

Ide mi hlavu roztrhnúť.

Ošiaľ mi vošiel do hlavy.

V hlave ma trhá. – V hlave ma štiepa. – V hlave mi kuje ani kladivom. – V hlave mi vŕta.

Hudci mu v prsiach hudú. Č. 587.

Iba čo som sa stien lapal.

Bolesť bolieť zabolieť

Bolelo ma, ani čo by ma na nože bral. – Bolí ma, až mi k srdcu ide.

Dobre sa na stenu nedriapal od bolesti. – Dobre sa oblakov nechytal. – Dobre tú zem nehrýzol od bolesti.

Prehadzuje sa z boka na bok od bolesti.

Zabolelo ho, že počul anjelikov spievať.

Zvíja sa ako had od bolesti.

Celý je machom pripadnutý.

Celý je premenený.

Čerstvý ako krava na lade.

Črevá mi malo potrhať.

Farárovi škračky pokradol.

Zelinka

Ani jednej zelinky v svete nieto nadarmo, lenže nevedia ľudia, od čoho je ktorá.

Nieto žiadnej zelinky, ktorá by nemala svoje účinky.

Porekadlá a úslovia

Azda vápenicu na váš dom zapálili, keď tak všetci choriete.

Biedny ako tona. – Biedny – len smrti na fruštik.

Bledý ako múčny mech. – Bledý ako smrť. – Bledý ako socha. – Bledý ako stena. – Bledý, že by sa krvi na ňom nedorezal.

Nemoc nemocný

Dlhej nemoci koniec – motyka.

Lepšia pomoc ako nemoc.

Nemocný dúfa, pokiaľ len úfa.

Nemoc prichodí klasom, odchodí vlasom. – Nemoc prichodí centami, odchodí funtami.

Všetko podrobené nemoci, či duša, či para.

Zdravý nemocnému neverí.

Proti boleniu zubov je najlepšie železo.

Šli po doktora, keď mu už bola duša na jazyku. – Šli po doktora, keď mu už bola smrť na jazyku.

Teraz mu už môžeš i do zadku trúbiť!

Nádcha

Nádcha deväť nemocí odháňa.

Nádcha je sedliakovi škoda.

Nádchy mrcha človek nehoden.

Má dvanásť razy do roka nádchu a vše po mesiaci trvá.

Pád otec ba dátku, padi batka dátku, iba ja nebáb, čo vído predávab.

Necíti sa dobre.

Nemôže prísť k sebe. – Nemôže sa vychrámať.

Nehoden som mecu chmeľu!

Nesmie naň ani vetrík poduť.

Nie je sám svoj.

Liek

Čistá voda – prvý liek na svete.

Každá nemoc má svoj liek, lenže ľudia nevedia naň natrafiť.

Neskoro si lieky strojí, keď mu smrť nad hlavou stojí.

Kto śe ľiči, śe kaľiči.

Komu treba ľiky, ten pujdze naviky.

Chorý choroba

Dlhá choroba – hotová smrť.

Chorému všetko horké. – Chorý má vo všetkom horkú chuť. – Chorý má vo všetkom falošnú chuť.

Choroba nikoho nepopraví.

Choroba, zlá nemoc.

Jedno zdravie a chorôb sto.

Chto sa duho kuruje, k smrci sa hotuje.

Keď je, nezdochne.

Kto dlho kašle, dlho žije.

Kým tučná mršina schudne, chudá zdochne.

O niektorých telesných slabostiach

Ani z teba vtáčky nevyletia!

Búcha z neho ako z dela.

Bzdi tomu, kto nosa nemá.

Cigánik sa z retiazky utrhol.

Dávida chválil. – Dávida svätil.

Dávil, dobre že dušu nevydal.

Dobrý gazda, čo lanské orechy drví!

Keby nebol oddech, bol by zdech!

Kocúra drhol.

Kto najprv zvedel, ten na ňom sedel. – Kto vyňuchal, ten vyštuchal.

Lámu sa mu kolesá.

Líšky driapal.

Má slabé struny. – Má slabé držiaky. – Má slabé sťaháky. (A opačne: Má mocné struny atď.)

Motúzy pojedol. – Motúzky necháva.

Nadol mu udrelo. – Nahor mu udrelo.

Nemci ho naháňajú. – Nemecká nemoc. – Má Nemca.

Opáč mu, či má horúci nos.

Rihá sa mu pečenými vajcami.

Spravil si z huby zadok.

Stratil kľúč od zadku. – Stratil kľúč od zadných dveriec.

Svinský kúštik, panská obyčaj.

Tam sú mladé!

Ukradlo sa mu.

Vychrákal také, že by mohol ním žobráka zabiť.

Zverinu jedol, ozýva sa mu.

Smrť

Čos’ dal tej smrti, že ťa nechala?

Dal smrti maku. – Dal smrti mericu maku.

Ešte je prisprostý medzi svätých.

Lala, zomretý, a prišiel, kde hudú!

Nazdal som sa, že budete musieť poslať s tanistrou po koštiale zo mňa.

Nebude mu už ani ďuk!

Vykýchal sa z toho.

Život jeho visel na vlase.

A po smrti fuk do zeme!

Ďaleko nepôjde.

Do červených šiat ho obliekli.

Grgolica ho zadávila. Grgolica ho zadrhla.

Hladí farárovi do mešca. – Hrobár sa mu raduje.

Iba čo duša chodí doň nocúvať.

Krivka, krivka, kým sa nedokrivká.

Lekár ho do zeme uderil. – Lekár ho do zeme zabil.

Nebol dlho na varte.

Nebude dlho kašu dúchať. – Nebude dlho mrkev škrabať. – Nebude dlho po svete chodiť. – Nebude ten už jesť novej kapusty. – Nebude ten už šípok zobať.

Nedočká sa ten nového chleba. – Nedočká sa ten vianočných opekancov.

Nepočuje ten viac kukučku kukať.

Nerád by ešte, aby tráva po ňom rástla.

Nesie veľký vrch.

Neurobí starú kosť

Skapal, akoby ho nikdy nebolo bývalo. – Skapal, akoby sa bola voda nad ním zavrela.

Už ho smrť volá. – Už ho smrť vzala do tanca. – Už je jednou nohou v hrobe. – Už je len tona z neho. – Už je na ostatnej stupce. – Už je posledná ťažoba na ňom. – Už je viac na onom svete ako na tomto. – Už len do zeme hľadí. – Už mu dušu strežú. – Už mu dušu striehnu. – Už mu je amen. – Už mu je duša na jazyku. – Už mu je od zdravia. – Už mu je smrť za pätami. – Už mu nos končitie. – Už mu oči bielkom zachodia. – Už mu odbila posledná hodina. – Už mu popol na nos šedá. – Už mu smrť klope na čelo. – Už mu smrť klope na dvere. – Už mu smrť väzí na čele. – Už mu smrť pri dverách stojí. – Už mu šijú na úmor. – Už na ostatných chodí. – Už na posledných nohách stojí. – Už nepozná nikoho. – Už nevraví. – Už poslednú hudie. – Už sa mu oči vyvracajú. – Už sa mu zmrkáva. – Už sa so smrťou pasuje. – Už tenko kašle. – Už z toho nevyjde. (blízkosť smrti)

Už ho pánboh povolal. – Už ho rana sekla. – Už ho smrť skosila. – Už ho smrť zoťala. – Už ho smrť zronila. – Už ho vzal pánboh k sebe. – Už je boží. – Už je nebohý. – Už je hore bradou. – Už je hore znakom. – Už je na doske. – Už je na pokoji. – Už je po ňom. – Už je po ňom veta. – Už je studený. – Už je stuhnutý. – Už nebude viac trávu šliapať. – Už nebude viac zem šliapať. – Už odišiel domov. – Už odišiel za koráb. – Už odišiel, odkiaľ sa nevráti. – Už odpadol. – Už opustil svet. – Už poručil. – Už sa odobral. – Už sa vyvalil. – Už umrlčinou razí. – Už usnul na večnosť. – Už usnul v Pánu. – Už vypriahol. – Už vytrčil kopytá. – Už vytrčil päty. – Už zavrel oči naveky. – Už zložil kosti. Č. 586. (Skonanie)

Už dávno hnije. – Už zhnil. – Už ho dávno hlava nebolí. – Už ho niet medzi živými. – Už je dávno rozsypaný. – Už je dávno v zemi. – Už je so zemou zmiešaný. – Už sa rozpadol. (Po smrti)

Vymreli do kolena.

Vyšíva plátence za deviatimi kachlí.

Vrany nad ním zakvákali.

Zahryzol do trávy. – Zahryzol do zeme.

Zaplakala ho.

Zaplatil to hrdlom. – Zaplatil to smrťou. – Zaplatil to životom.

Zhasla mu svieca života. – Zhasol mu život. – Zhaslo mu svetlo sveta.

Zlým koncom zišiel z toho sveta.

Zmetal krpcami. – Ľahko strasieš krpcami! – Ľahko ti podkovy strhnú!

Zo sveta ho zniesol. – Zo sveta ho sprevadil. – Zo sveta ho vyhrýzol.

Umrieť úmor

Ani neožíva, ani neumiera.

Chorý na úmor.

Len tak zo zdrava umrel.

Umrel pri dobrej pamäti. – Umrel pri dobrom rozume.

Smrť smrteľný

Dotáral sa ku smrti.

Každú hodinu mu smrť čakajú.

Leží na smrteľnej posteli.

Náhla smrť naň prišla. – Náhlou smrťou zišiel z tohto sveta.

Smrteľný pot ho uchytil.

Smrť ho spicou zabila.

Sotva sa z toho vychráme. – Sotva sa z toho vylíže. – Sotva sa z toho vystrábi.

Šiel chren kopať. – Šiel k Abrahámovi morky pásť. – Pújdeš Zelenkove morky pást. – Šiel na dolnú zem s doskami.

Umrieť zomrieť

Každému je raz zomrieť.

Kto leží, ten leží; kto umrel, ten tam.

Kto sa narodil, musí zomrieť.

Kto zomrie, všetko tu nechá, iba dobré a zlé so sebou vezme.

Len raz umriem, a to musím.

Mladý môže zomrieť, starý musí.

Nemôžu všetci na posteli zomrieť.

Radšej v cudzine desať ráz zomrieť, ako doma raz.

Raz som sa narodil, raz umrieť musím. – Raz žijem, raz umrieť musím.

Starý musí zomrieť a mladému sa pridá.

Umriem, nezhorím na slnci.

Zomrieš, ničoho sebou nevezmeš.

Umieráčik volá: Kto za kým, kto za kým? A kuvik: Poď, poď!

Viac mladých kožiek visí na bidle ako starých.

Zomretého plačom nevzkriesiš.

Život ľudský ako tá para.

Smrť

I ten červiak sa proti smrti bráni.

Každým dňom sme bližší k smrti.

Každý sa smrti bojí.

Lepší krátky život ako dlhá smrť.

Nezabudni na smrť, ona na teba nezabudne.

Pamätaj na smrť.

Plač od smrti nespomôže.

Proti smrti niet lekára.

Rok má krok a život v pätách smrť.

Smere sebe na ostatný dzeň zochabia.

Smrť ho tam čakala.

Smrti neujdeš. – Smrti sa nevykúpiš. – Smrti sa nevymodlíš.

Smrti sa nik nevyprosí. – Smrti sa nik z hrsti nevykrúti.

Smrť je istá, ale hodina neistá.

Smrť má kosu, a nie sekeru.

Smrť nájde košeľu, a svadba sukňu.

Smrť nás čaká, nohy nás nesú.

Smrť nedáva pardon. – Smrť nikomu neodpustí.

Smrť nevyberá nikoho.

Smrť príde znenazdania.

Smrť si príčinu hľadala. Smrť si vždy zádrapku nájde.

Smrť s každým tancovať bude.

Smrť tam hľadal.

Smrť všetko vyrovná.

So smrťou nikto oldomášu nepil.

So smrťou nikto zmluvu neurobil.

Všade ťa smrť čaká. – Všade ťa smrť nájde.

Živý sa smrti bojí.

Starí sa poberajú, mladí ich predbehúvajú.

Človek

Príslovia

Človek je len ako tráva.

Človek na svete okolo nemoci a smrti sa pletie.

Človek nevie, kde kosti zloží.

Človek sa tu len popotĺka, a potom je koniec.

Človek vie, kde sa narodil, ale nevie, kde zomrie.

Človek zomrie, nezoderie sa ako vrece.

Dnes mne, zajtra tebe.

Duša nezhynie, hoc i telo pominie.

I ten čas bude, keď nás nebude.

Každý sa musí so svetom raz rozlúčiť, čo by mu akým milým bol.

Ľudia na svete ako pena vo vode. – Ľudia na svete ako hmla.

Maj každý deň za posledný!

Musíme ustúpiť jeden druhému.

Nahí sme na tento svet prišli, nahí z neho aj odídeme.

Proti veku nieto lieku.

Raz na svet, po druhej že sveta.

Rok k hrobu krok.

O zomretých; pohreb a po pohrebe

Ak mu je tam dobre, nebude sa mu chcieť odtiaľ ísť; ak mu je zle, nepustia ho.

Dobrých boh zo sveta berie a zlí tu zostávajú.

Mŕtvy

Daj pokoj mŕtvym!

Kto niesol mŕtve telo do hrobu, je už polčlovekom; kto niesol i dieťa ku krstu, je celým.

Mŕtvych z hrobu nedvíhaj! – Mŕtvych z hrobu nevyvádzaj! – Mŕtvych z hrobu nevolaj!

O mŕtvych alebo dobre, alebo nič.

Nech je len pekný ten pohreb, aby ľuďom hanba nebola!

Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť.

Radšej by som mu ja bol hrob zaľahol!

Skôr ho vychováš, ako pochováš.

Tam je už na božom súde, a my tu v blude. – Tam je už na pravde božej. – On je na pravde, my na krivde.

Veď mu už viac nedáme.

Všade je zem božia.

Oplakávanie, nariekanie pri pohrebe

Ach, načože si ma, načo nechal, ako tú kvočku s tými kuraty!

Moja, moja Hanička, meno moje drahuo!

Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím!

Môj syn jediný, od boha vyžiadaný!

Za zomretými

Nech mu bude duši ľahko! Ako kapuste pod kameňom.

Nech pánboh dá ľahko duši jeho! – Daj ti pánboh ľahké odpočinutí. Modra.

Pánboh mu daj radosť večnú a veselé zmŕtvychvstanie. – Pánboh mu daj slávu večnú a veselé zmŕtvychvstanie.

Pokoj duši tvojej! – Pokoj dušiam vašim! – Pokoj prachu jeho!

Škoda toho hniť v hrobe! – Takého sa tak ľahko nenarodí! – Večná toho škoda!

O samovražde a poprave

Dostal guľku do čela.

Omrzel ho život.

Rastie mu kvieťa pod nohami.

S konopou sa zadrhol.

Skrátili ho o hlavu.

Stál na ničom.

Utopil sa v povetrí.

Vzal si život.