Sociálne triedy, stavy, rod a zamestnanie


Zeman a sedliak; mešťan a dedinčan; domáci a prisťahovalec

Dám ja tebe dediny! Či nevidíš na turni hodiny?

Ja tu koreň, prakoreň, a ty priš! — Ja tu koreň, prakoreň, a ty skaderuka-skadenoha!

Má harmálesy so starým panákom. — Má harmálesy na psej koži.

Priš nebude tu rozkazovať!

Hostiak, odkundes, priš, sedlo, zbeh sveta.

Rod narodiť sa

Rod ako rod, len ty sám dobre rob.

S čím sa kto narodil, tým sa i živiť musí.

Z rodu kráľovského a plemena valašského.

Sedliak sedliacky

Boh ešte taký zákon nevydal, aby sa sedliak v práci potrhal.

Ked sa páni zvadia, obyčajne zvezie sa to na sedliakovi.

Keď sa páni zvadia, sedliakovi dadia. — Keď sa páni zvadia, sedliaci sa za vlasy ruvať musia.

My sedliaci sme ako ryby; kam nás zaženú, tam nás lapajú.

Nabok, sedliak, ide zeman!

Páni sa medzi sebou bijú, a sedliakovi koža praští.

Páni sa medzi sebou hnevajú, a sedliaci sa za nich bijú.

Sedliaka nepremudruješ.

Sedliak božie stvorenia, ale huncút od koreňa. — Sedliak božie stvorenia, ale šelma od narodenia.

Sedliak čím viac má detí, tým je bohatší.

Sedliak — grobian.

Sedliak i čerta prevedie.

Sedliak je ako vŕba: čím ju viac obtínaš, tým bujnejšie rastie.

Sedliak má tvrdú hlavu.

Sedliak na všetkých robí.

Sedliak neborák!

Sedliakovi cepy do ruky, nie pero. — Sedliakovi sekera do ruky, nie pero.

Sedliak pána, žid sedliaka a žida čert, ale naposledy sedliak ešte aj čerta oklame.

Sedliak pred bohom vzdychá, pred pánom narieka, sedliak huncút, šelma veliká.

Sedliak sa vždy za ušami škrabe.

Sedliak s čertom do školy chodil.

Sedliak v hore, vlk vo dvore.

Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš, babu nepreškriepiš, sedliaka neoklameš.

To je naše, sedliaci: po robote do práci, však iného nemáme, všetko pánom dávame.

Ty vrece sedliacke!

Vystúp, sedliak!

Živ nás boh, sedliacke cepy a panská stodola!

Varuj z cesty, arak more, pán Ordódy sa vezie!

Varuj z cesty, sedliak, pán Ordódy sa vezie!

Zeman

Raz stvoril čert kozu a diabol zemana.

Zeman — chleba nemám. — Zeman — kúska chleba nemám. — Zeman, chleba nemám, iba jednu jalovičku, i tú predal za kôročku.

Úradníctvo

Každá služba má dáku obnôžku.

Každý úrad má chvost, ktorý dačo sebou vlečie.

Komu pánboh dal úrad, dal mu i rozum.

Nedouk

Nedoučenec od kata horší.

Nemáš horšieho ako nedoučenca.

Pohubil pánboh z neho mlatca.

Jednotlivé úrady a vzdelané vrstvy

Jurista, slúžny, kapitán, hajdúch

Bol tu slúžny aj pán hajdúch.

Jurista, čo neverí v Krista. — Jurista, mal šaty za trista.

Nebojím sa pána, ani kapitána, len toho hajdúcha, čo po riti búcha.

Kňaz, farár, pop, mních

Ak mám byť zlým popom, volím byť dobrým chlopom.

Čert neplače, keď mních skáče.

Čo ti kňaz dá, to musíš zjesť.

Farár na máry, farárka von z fary. — Farárovi bom! a farárke von! — Farárovi bom! bom! a farárka pakuj z fary von!

Farár za dukát, rechtor za turák.

Keď mních mluví, almužnu loví.

Keď sa žobrák najel, načim mu i do kapsy dať.

Kňazovi je najlepšie.

Kňazovský majetok a židovskú dušu, to všetko jeden čert berie.

Kňazské vrece nenásytné. — Kňazské vrece nenáberné. — Kňazské vrece nikdy nie je plné.

Kveštári — pletkári.

Mníchom v kláštore, ovčiarom v hore.

Nešanuj kňaza, veď nemá deti.

Peneze u kneze.

Sobota — kňazovská robota.

To je pastier, čo ovce iba strižie, ale ich nepasie.

Daj tam pre kone sena a pre pána farára slamy!

Ešte olejom razí.

Vyzliekol sa.

Lekár

Neumelý lekár, hotový kat. — Ľútostivý lekár, hotový kat.

Lekárnik

Apatéka, drahá kuchyňa.

Latinská kuchyňa je drahá. — Latinská kuchyňa najdrahšia.

Nech nás pánboh chráni od latinskej kuchyne.

Rechtor, organista, kantor

Rechtor nenechá po sebe iba hŕbu detí a roztrhaných kníh.

Rechtorské vrece nenásytné. — Rechtorské vrece nenáberné. — Rechtorské vrece nikdy nie je plné.

Rechtorovi bom! a rechtorke von!

Starý rechtor, starý pes — jedno.

Zomrel rechtor, ale zostal šlabikár.

Boží gajdoš.

Pán farár, nech sa páči, a pán rechtor, majú rozum!

Rechtor neborák. — Rechtorka neborka.

Tomu kantorovi ani žobrák nechytí.

Richtár

Farár straší peklom a richtár palicou. — Farár straší peklom a richtár áreštom. — Farár straší peklom a doktor smrťou.

Komu richtár rodina, tomu ide dobre hodina.

Richtár v dedine, cisár v krajine.

Starý richtár — staré h…

Volim śe do zeme zakopac, jako richtarovac.

Úradník

Dobrý úradník nagazduje i sebe i pánovi.

Úradník — úkradník.

Remeslá všeobecne

Aké remeslo, taký címer.

Čo viac remesiel, to väčšia psota.

Devätorý remeselník, desatorý žobrák. — Devätoro remesiel a desiata psota. — Devätoro remesiel a desiata Žobrota.

Dobrého majstra každý nájde. — Dobrého remeselníka každý nájde.

Každé remeslo má svoj kumšt. — Každé remeslo má svoj fortieľ.

Kto mnoho remesiel zná, býva žobrák.

Kto nit majstrem čemu, toten katom tému.

Remeselník — zlatá babka; keď netečie, aspoň kvapká.

Remeselník — zlatá ruka, čo zarobí, to presúka.

Remesla sa drž!

Remeslo je zlatá baňa. — Remeslo je zlatý srp.

Remeslo má zlaté dno.

Remeslo sa na potoku nezačiera.

Remeslo živí.

Učeň — mučeň.

Veľa remesiel, veľa nešťastia.

Prepustili ho.

Remeslo mu smrdí.

Robí na svoju ruku.

Tovariš — nevie nič.

Už sa preučil.

Už vystál svoje huncútstvo.

Jednotlivé remeslá a zamestnania

Baník

Kto pajuje bane na železo, vozí sa na štvorke; kto na meď, na párke, a kto na zlato a striebro, chodí pešo.

Nieto väčšieho blázna ako baník, lebo hľadá tam, kde si nepoložil.

Cnostná ruda.

Tam robil starec.

Trafili na žilu.

Čižmár, obuvník

Čižmár aj na kameni vyžije.

Čižmár obyčajne deravé čižmy nosí.

To má čižmár v zisku, čo natiahne v pysku.

Ševci v pondelok hľadajú Krišpína.

Švec sa neporúbe. — Švec sa nepotne.

Kolár

Hlava tri dni, spice tri roky, bahry tri mesiace.

Kováč

Nieto majstra nad kováča — ten zo starého robí nové.

Šmikňa má veľké ústa.

Krčmár

Kde kresťan kostol vystaví, tam čert so židom krčmu pristavuje.

Krčma bez žida — kostol bez kňaza.

Krčma je dobrá, ale pocta je zlá.

Krčma je pre poriadnych ľudí.

Krčmárska krieda.

Mlyn a šenk sú čertova škola.

Po kočišovi bič, po krčmárovi nič.

V krčme je každý pánom.

Zlatá britva.

Krajčír

Dva razy meraj, raz strihaj.

Krajčír, mlynár a bača najlepší pšóres majú.

Kuchárka

Čistota najlepšia kuchárka.

Kuchárka sa pary naje.

Kuchárka z Ošklivíc.

Zaľúbená je, lebo presolila.

Tá po kuchyni tácky vozí.

Poľovník a rybár

Ryba — chyba.

Rybár, vtáčnik a hudec — traja žobráci.

Sto jágrov, sto rybárov a sto muzikantov — tristo žobrákov. — Sto kartárov, sto rybárov, sto muzikantov — tristo žobrákov.

Zajačik — beháčik; rybka — chybka; vtáčik — mrháčik.

Mäsiar

Mäsiar, keď nevyšteká, veru nevyseká. — Masiar nevyseká toporom, ak nie jazykom. — Ak ho (mäso) mäsiar na trhu nevyšteká, na kláte ho nevyseká.

Za krajčírom ves, za mäsiarom pes.

To len taký mäsiar: kde tu svinka zdochla?

Mlynár

Keď mlyn stojí, vtedy mlynár počúva, kde mlátia.

Keď nemelie mlynár, melú jeho.

Mlynára sa múka lapá a ševca smola.

Mlynári sú hodní chlapi, keď im pytel tlapy, tlapy!

Mlynár, keď má vodu, pije víno; keď nemá vody, pije vodu.

Mlynárovi voda doženie.

Mlynár sa vtedy prebudí, keď mu mlyn zastane.

Mlynár sedí na kolese, a voda mu všetko nesie.

Najväčšie mýto berie mlynárka.

Či my piesok melieme?

Toľko má mletia, že je mlynici ťažko držať.

Murár

Malta je majster.

Včely ťahajú robotu dolu a murári hore.

Ovčiari

Bača, ktorý za dvadsať rokov bačoval, je už zrelý na šibenicu.

Sniežik popaduje, valach sa raduje.

Valach a Cigán, všetko jedno.

Valaška, cedidlo — všetko moje bydlo.

Pltník, drevokupectvo

Pltnica je dobrý voz, ale potri nos.

Varuj glovy, pobije ti gnidy!

Priadka

Čo sa v sobotu napradie, to tkadlec ukradne.

Keď neusedíš, nuž nenabeháš.

Tenká priadka si bola od hrubej požičať rubáša.

Tenká priadka, poď do tanca! Nemám si čo obliecť. Hrubá, poď. Hneď, len sa oblečiem.

Kde vlas, kde klas. — Miesty vlas, miesty klas.

Práčka

Suché práčky na peci bývajú.

Veľkonočná priadka, turíčna tkáčka a sobotná práčka bývajú zlé gazdiné.

Rubač

Hora — vojna. — V hore je ako vo vojne.

Stolár

Keby stolár triesky žral a dosky s…, mal by sa dobre.

Ševkyňa

Klára — v noci šije, vo dne pára.

Ševkyni sviňa pred prahom zdochne.

Šivačka, vyšila vtáčka a zjedla vola. — Švačka zrobi vtačka, a pri tému vola zji.

Len tak z päť na šesť je zošité.

Robí stehy ako ovos.

Šije na zajačí skok.

Šila horúcou ihlou.

Šitie, čo môže za každý štich na klinček zavesiť.

Uzol ako vrabčia hlava.

Zošíva ako sadlo.

Tkáč, Tkáčka

Krosná nechcú behúňa, iba seď u mňa.

Krosná zavadzajú v dome ako stará dievka.

Plátno je vždy hotový peniaz.

Plátno krásne ako kvet. — Plátno husté ako dub.

Postav krásny, hladký ani šiba.

Vojenský stav

Bitka na dvoje stojí.

K vojenskému stavu sú široké vráta, ale naspäť úzke.

Mladý vojak, starý žobrák.

Nemôžu všetci na posteli zomrieť.

Páv, husár a Cigán najpyšnejšie stvorenia.

Pekný je stav vojenský, ale ťažký. — Pekný je stav vojenský, ale len zďaleka sa naň dívať.

Starý vojak — starý cigáň, starý korheľ.

Vojak strieľa, pánboh gule nosí.

Vojna je vojna.

Vojna nie každému hojná.

Vo vojne ako vo vojne.

Kopať nemôžem, žobrať sa hanbím, viem, čo urobím: pôjdem do vojny. — Kopať nemôžem, žobrať sa hanbím, viem čo urobím: zverbujem sa.

Stará vojna.

Zavoňal pušný prach.

Žena, čo to za vták?

Obchodovanie

Aj na malej hranke o veľa prísť môžeš. — Aj na malej hranke veľa prekupčíš.

Ani môjmu otcovi ho nedám lacnejšie!

Báťa, báťa, škoda kráťa.

Dal mu nezruky.

Ej, veď som ho neukradol, žeby som ho mohol tak lacno dať.

Idú k nemu ako na oferu.

Obriadil ho, oplel ho, oplel sa, ošaľbiaril sa, ošudil ho, ošvábil ho, posolil mu, zasolil mu.

Peniaze

Moje peniaze sú také dobré ako tvoje.

Za ledačo škoda peňazí vydať.

Planý tovar ľudia iba obrehujú. — Planý tovar ľudia iba ogandžujú.

Poďme do pravdy!

Popredku platia a po zadku bijú.

Predajná krava každá teľná a kobyla, ako chceš: ak chceš žrebná, ak chceš nie.

Slepý slepého, krivý krivého.

Dnes za peniaze, zajtra zadarmo.

Môj je kôň a tvoje sú peniaze.

Nedám toľko, čo by som tie peniaze na ceste našiel!

To je ako čo by peniaze do vody hodil.

To nie je ani zadarmo, ani za peniaze.

Veď hádam ľudia peniaze po ceste nezbierajú.

Veď som ja peniaze neukradol, aby som za to toľko dal.

Vzal boží peniaz.

Trh

Prvého trhu sa drž.

Trh platí, trh tratí.

V kráme všetko veria, len boha nie.

Zlato je zlatom, striebro je striebrom, ešte sa v ňom nečistota nájde. — Zlato je zlatom, striebro je striebrom, ešte je rozdiel v ňom.

Zo samého žriedla chutnejšie.

Jarmok

Donesie kľúče od jarmoku.

Keď pánboh z jarmoku príde.

Zavrel jarmok.

Kúpiť kupovať kupec kupectvo

Hander, hander, handerky, kupujte si, panenky!

Kto si kúpi, bude mať!

Kupujte, idem preč!

Kúpil to lacno ako na radvanskom jarmoku.

Kúpil to len tak pod rukou. — Predal to len tak pod rukou.

Kúpil to odpoly darmo. — Predal to odpoly darmo. — Kúpil to za bagateľ. — Predal to za bagateľ.

Kúpil to pobožné. — Kúpil to za facku. — Kúpil to za pohlavok. — Kúpil to za zaucho.

Kupoval, akoby ho chcel ukradnúť.

Nebabri, nekúpiš!

Seklo kupectvo.

Trafil kupec na kramára.

Za to by si aj dom s bubnom kúpil.

Malé volky, ale husté.

Máte ocot? Veru máme, iba že je veľmi kyslý.

Máte? (Kupujúci dodá, čo žiada.) Veru máme, a to toľko, že ho aj predávať musíme.

No, len udrite, švagre!

No, veď už len povedzte, čo obeciate?

N. N. sa obesil.

Oblizol sa.

Omoč pyšťok, daj peniažťok, nechcú dať zadarmo.

Predať

Rozchytali to na ruvačky mačky. — Rozchvátali to na ruvačky mačky. — Rozchytali to, ani čo by darmo dávali.

Tebe za toliar, a druhému za päťadvadsať groši.

Ty si z Drahoviec.

Ty si z lacného kraja.

To je ako žemlička za dva grajciare. — To je ako žemľa u pekára.

Toľko je otcu-materi hodno. — Toľko je medzi bratmi hodno.

To má zuby!

Trh tržiť

Bol trh, že ruka pre ruku nestačila.

Dobre tŕži.

Má dobrý trh.

Už je ošacený.

Vážia to ako šafran.

Včas svoj krám otvoril, ale ho i skoro zatvorí.

Všetko mám, len to nemám.

Za čo je to? Za… Bez čoho? Bez mešteka. — Za čo je to? Za… Iba ak i s vami! Prečo nie, ak ma dobre chovať budete!

Za tovar groš, za oldomáš dva.

Zbožie

Bolo zbožia na trhu, že bolo ťažko zemi držať.

Nechcú zbožia brať, ak chceš, mu ho daruj, ak chceš, mu ho na zem vysyp.

Z rúčky do rúčky.

Že to len viete toľko zapýtať! — Že to len viete toľko zaceniť!

Meštek

Kto nedoloží pyskom, ten doloží mešcom.

Kto si neprezrie oči, prezrie meštek.

Mira — vira. Šariš.

Na cepe víno dobré.

Na dobrom dobrý zisk, z ledačoho leda škoda.

Na dvoch kúpa stojí.

Nehľaď si doložiť na lepšie.

Niet väčšieho cigáňa, ako je mincier.

Lacné najlacnejšie

Čo je lacné, nie je vzácne.

Čo je vzácne, nie je lacné.

Lacnej kúpe sa nikdy neraduj.

Lacné mäso — riedka polievka.

Lacno kúpil, draho predal; moc zarobil — a nič nemal.

Najlacnejšie je vtedy, keď sú peniaze.

Malý klas — málo zrna.

Cena zaceniť

Aký mäsiar, taká jatka; aká cena, taká šatka.

Cena do mešteka nepadá. — Cena do vrecka nejde. — Cena do mecha nejde.

Neboj sa veľkej ceny, ale mrcha ruky.

Zaceniť je ľahko, ale platiť!

Čas platí, čas tratí.

Čím viac kto predáva, tým viac i luže.

Čo je krásne, býva — vzácne.

Draho

Čo je dobré, nie je draho zaplatené.

Draho by ho zaplatil, kto ho nezná, a kto ho zná, ani zadarmo ho nevezme.

Dukát je malý, ale veľa platí.

Jednať sa zjednať sa

Dobre nameraj, za čo môžeš, za to zjednaj.

Jednaj sa ako Cigán, zaplať ako pán.

Tvrdo zjednaj, mäkko zaplať.

Zjednaj sa ako môžeš a zaplať statočne. — Zjednaj sa ako môžeš a zaplať spravodlivo.

Kde je studienka, voda je chutnejšia.

Kôň kobyla

Darovanej kobyle do zubov nehľadia.

Darovanému koňovi nenačim do očí hľadieť. — Nehľaď na darovaného koňa, čo je i slepý.

Za malé peniaze nehľaď koňovi na zuby.

Krava ide s ohlávkou. — Krava ide s retiazkou.

Kto mnoho pýta, mnoho spustí.

Kto váži, ten prisahá.

Kupec (kupčiaci)

Čerti sa radujú, keď kupec nohy vytrčí.

Kupca, mäsiara a sviňu šacujú, keď sa minú.

Kupec pravdomluvný, vojak milosrdný.

Kupec všetko predá, i kabát zo seba.

Kupec (kupujúci)

Nech má kupec oči!

Prvého kupca neopúšťaj.

Kúpiť kupovať

Bez oldomáša ani kúpiť, ani predať.

Hlúpy všetko kúpi.

Kto haní, rád by kúpil; kto chváli, rád by minul. — Kto haní, rád by kúpil; kto chváli, rád by predal.

Kto kúpil koňa, berie aj uzdu.

Kto kupuje, odprosuje; kto predáva, draho dáva.

Mačku vo vreci nekupuj.

Hospodárstvo

Roľníctvo a záhradníctvo

Ak si nepokakáš, nepopapáš.

Drevené jedlo.

Chlapci, jedzte našu repu, alebo susedove hrozný.

Jablko kyslé, že by sviňa skvíkla od neho.

Jačmeň ako múr (hustý). — Jačmeň ako broky. — Jačmeň akoby ho holub naoberal. — Jačmeň ako klokoč.

Kapusta biela ako krieda. — Kapusta zelená ako kručina.

Klasy ako cepíky.

Snop

Aký chlap, taký snop. — Čo chlap, to snop.

Kopa nedá, ak snop nedá.

Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať, lepšie rastie.

Vinica vinohrad vinič víno

Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.

Veľa vína, veľa svadieb.

Vinica — biednica; drž záhradu, máš náhradu. — Vinica — hospodárova biednica.

Viniču netreba dažďa, ale motyky. — Viniču netreba modlitby, ale motyky.

Vo vinohrade tedy kop, kedz ci marhulový kvet za sáru padá.

V novine hocičo pochytí!

Záhrada je ako všivavá hlava.

Za rosy sa kosí, za slnka sa suší.

Žať žatva

Čižmár sa teší dratve a sedliak žatve.

Keď je chvíľa, vtedy žnime; keď je dážď, vtedy spime.

Kto prvej zožne, prvej zje.

Žito

Hruda žitu hyža. — Hrudka ozimine búdka. — Hrudka priesade búdka.

Keď žito kvitne, cesto redne.

Žito za dva týždne vzchodí, za dva sa perí, za dva sa sype, za dva kvitne, za dva sa vyplňuje a za dva ešte zreje.

Kosiť kosa

Ani holené, ani kosené.

Kosec zostal na koze. — Kosec zostal na chvoste.

Tomu zbožiu nič iné nechýba, iba kosa.

Zle sa kosí, ako čo by starú strechu rezal.

Kvetu na strome ako okyp.

Ľan

Ľan lesklý ako sklo.

Ľan svrčkom na gate. — Konope svrčkom na gate.

Ľan žabe po oči. — Ľan žabe po brucho.

Orie na nebožiec.

Ovocie obilie

Ovocia toľko, len akoby kydol. — Ovocia toľko, len akoby nakydal.

Ovocia toľko, až sa konáre lámu. — Ovocia toľko, až ťažko stromom.

Ovocie dobré, že ťa chuť objíme od neho.

Ovocie visí ako pancier.

Ovos ako klinec. — Ovos ani oceľ.

Pšenica, že by sa koleso mohlo o ňu oprieť.

Semä zišlo krásne, akoby vylial.

Slivky čierne ako žúžoľ.

Slivky mäkké ani duša.

Slivky sa už zapaľujú. — Slivky už bronejú.

Šteky strílajú.

To sú len také vŕbovky.

Tú rolu len vtáčence povážajú. — Tú rolu len vtáčence hnoja.

Už sme ho dali bohu do ruky. — Už sme dali nivu do rúk božích.

Zbožie

Sejem zbožie vo meno božie!

Už je zbožie na rukách.

Zbožie ako čo by sa psí na ňom povláčili.

Zbožie poľahlo.

Zbožie poželelo.

Zbožie sa zbadalo.

Zbožie sa pekne postavilo.

Zbožie zišlo ako šteť.

Zbožie husté, že by ani had cezeň nepreliezol.

Zbožie ako duchna. — Zbožie jak hora.

Zelina vyhúkla.

Zem dobrá, mäkká ako mach. — Zem dobrá, mäkká, len tak dýcha.

Zemiaky ako žemle. — Zemiaky ako oštiepky. — Zemiaky malé ako vši.

Sneh

Pánboh snehom hnojí pre chudobných ľudí.

Sneh je ako perina na siatinu.

Siať sejba zasiať

Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko býva dobré.

Hrach treba tak (riedko) siať, aby si pomedzi neho (keď zíde) baran mohol ľahnúť.

Jačmeň je najlepšie siať, keď je list na lipe ako groš.

Keď kršliačina zvrchu kvitne, vtedy je dobrá včasná sejba; keď v drieku, vtedy prostredná, a keď pri spodku, vtedy pozadná.

Kto husto seje, kabát si derie.

Kto vetry šetrí, nebude siať, a kto oblaky, nebude žať.

Na jar sej do blata, v jeseni do prachu.

Najlepšie je siať na Mojžiša.

Ovos sej do blata, jačmeň do prachu a žito do hrudy.

Skorá sejba často zmýľa, a pozdná vždycky.

V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.

Slama je striga, kde sena niet.

Rok

Nie zem, ale rok rodí.

Rok blatnivý zle nás živí; rok slnečnosti všetko dáva v hojnosti.

V dobrý rok sa všetko podarí.

Roľa sa nedá oklamať.

Semenec, keby sa nehanbil, i za bránou by zišiel.

Brázda

Brázda hlboká — slama vysoká.

Hlboká brázda — vysoký chlieb.

Dze zemák leží, nedávaj reži.

Fizulu je najlepšie sadzit na Marka. — Fizulu je najlepšie sadzit na fizulovú Katerínu a Krížové dni.

Gazdu malé i veľké hryzie.

Hnoj hnojiť

Čo smrdí, to hnojí.

Kto polia hnojí, dobre si stojí.

Zlá to gazdiná, ktorá hnoj hore komínom vyháňa.

Chlieb

Gazda si nežiada bieleho chleba.

Neoraj mi pod biely chlieb.

Škoda prosí bieleho chleba.

Jar

Jar je gazda.

Na jar zamaž, v jeseni zapráš.

Kapusta

Drahá priesada — mnoho kapusty. — Lacná priesada — málo kapusty.

Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci.

Kde je ľadník, tam sa naje čeľadník.

Keď brány oberáš, vtedy do stodoly poberáš.

Keď obrodí grošliak, napije sa žobrák. — Kedz zarodzí grozlák, napije sa každý soplák.

Keď (na začiatku leta) vidno čkora, už je nový chlieb. — Keď (na začiatku leta) vidno ucholaka, už je nový chlieb.

Kto nechová myši, ten nič nezvýši.

Kto umočil, ten osuší.

Kúkoľ — múkoľ.

Lepšia kosenica ako trhanica.

Lepšia poľahlina ako zbieranina.

Leto

Čo je v lete zelené, všetko v zime zjedené.

Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.

Najdrahšie semeno, najlacnejšia kúpa.

Nedarí śe z piśma orac, ani z knihy kopáč.

Neufaj sa v kvece, až je plné vrece.

Orať oráč oračka

Hlboko oraj, hlboko si chleba krájaj.

Jesenné oranie — polovičné hnojenie.

Jedna oračka — jeden chlieb; — dve oračky — dva chleby.

Keby nebolo oráča, nebolo by boháča.

Koľko oračky, toľko chleba vždycky.

Ľahká oračka, ľahká zberačka.

Mráz najlepší oráč.

Tri razy or, tri razy si chleba odkroj.

Ovos vozí voz; seno len pre meno a sečka je len sračka.

Po prielohoch psota chodí do dediny.

Povážať

Ak roľu nepovezieš, z role neodvezieš.

Kde sa pováža, tam sa rodí.

Pšenica na roli gazdu deväťkrát zarmúti a deväťkrát poteší.

Rataj za pluhom rozum zbiera.

Hospodárske domáce zvieratá

Sviňa

Prasa, čo by sa na groši vykrútilo.

Svini poctivosť!

Zaklal sviňu len tak bez príčiny.

Kôň

Čaruj ora za bodora.

Dal koňovi cigánskeho obroku.

Dal mu zadok ohňa.

Dal si koňa na červeno zafarbiť.

Dáva koňovi obroku bičom. — Dáva koňom ovos vidieť.

Kôň, čo mu môže všetky rebrá počítať.

Kone moje, kone, zlámali mi oje!

Kone vyparené, akoby ich vriacou vodou oblial.

Kôň hladký ako sklo. — Kôň hladký ako zrkadlo.

Kôň nesúci iba vlkom na újesť.

Kôň tučný ako perina.

Kôň utekal, len sa mu tak iskrilo pod nohami.

Kôň vypasený, že by si doň nazrieť mohol.

Mohol byť kňazom, keď nechce ťahať.

Moje kone, tvoj bič!

Nechce si chuť pokaziť.

Nesiahaj toho koňa! Odpoveď: Šak má mäso!

Obrok mu v zadku skáče. — Obrok mu v zadku hrá. — Obrok mu v zadku tancuje.

Ovos sa dobre ohlásil.

Paripy, len sa tak blyštia.

Pohádzali ho kone.

Poletí na ňom ako na tátošovi.

Ťahá, len sa tak vystiera. — Ťahá ani smrť. — Ťahá, dobre sa nepretrhne.

Tie kone idú ako kravy.

Vôl

Voly hrubé ako delá. — Voly tučné ako delá.

Voly chudé ako raky.

Voly, voly, bodaj boli!

Rozličné

Dobrým zachádzaním i hovädo po ruke ti bude.

Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu.

Lepšia chudá slanina s chlebom ako tučná bez chleba.

Nemala baba roboty, narobila si klopoty.

Nielen to chce žrať, čo bučí, ale i to, čo mrnčí.

Statok — zmätok.

Taká sviňa je najlepšia, ktorá nikdy chudá nebola.

Vŕby sa práša, žíbatka kapú.

Bodaj ste sa chovali!

Honosí sa, že má tri chvosty.

Mohol by ho na Veľký Piatok bez hriechu zjesť v kapustnici.

Nemá ani heš, ani keš.

Nemá ani chvosta na maštali.

Nenarastie, čo ho mastiť budeš.

Neprisadil by som viac tela, čo by vravieť vedelo.

Nezostalo nám ani srsti.

Pribiedil ho.

Pritrčil ho.

Riadia ho ako človeka.

Statok ako lasice.

Statok jeho dostáva tlče a pozadky.

Tučný, že sa len tak trasie.

Ovca

Čím tenšia vlna, tým hustejšie mlieko.

Čo kravy nechajú, to ovce vyískajú.

Ovca sa všade naíska.

Ovce — zlaté zvonce.

S ovcami je dobre, komu sa vedú. — S ovcami je dobre, komu sa daria.

Kôň kobyla žriebä

Alebo gazda koňa, alebo kôň gazdu zje.

Daj kobyle obroku, pustí sa ti do skoku.

Daj koňovi ovsa, môžeš ho hnac jak psa.

Dal mu za korýtko ohňa a za korýtko ovsa.

Dobrého koňa abys’ dobre choval, a zlého ešte lepšie.

Dobrý kôň zaslúži, aby ho chlebom choval.

Hocijakej mršine musíš tak dať žrať, ako najlepšiemu koňovi.

Keď prejdeš míľu, postoj na chvíľu; keď prejdeš tri, koňom čelo utri; keď prejdeš šesť, daj im jesť.

Koňa, flintu a ženu, to troje nepožičiavaj nikomu.

Kone pokorujú za týždeň po hostine a za dva po veselí.

Kôň hryzie gazdu zubami i nohami.

Kôň má len jednu nohu.

Kôň má veľké zuby.

Koňovi len toho dlhého. — Koňovi hopsa.

Kôň smrdí na maštali, ak ho dobre nechováš.

Kôň zdochýnajúci pradie nohami, bystrý preberá.

Kto kone premieňa, iste utratí.

Michalské žriebä, jakubský roj môžeš smelo vyhodiť na hnoj.

Na jednom koni sa chleba nedorobíš. — Na cudzom koni sa chleba nedorobíš.

Pánovo oko najlepšie koňa vyobročí.

Panské oko kone tučí.

Žriebä má právo choďakde behať.

Vôl junec

Daj slamy volovi, ta žeň ho povolí.

Junec s grošom líha, s dvoma vstáva.

Kone pohádzali, voly vyťahali.

Vôl, čo nevychodí, to vyleží.

Vôl vyleží, kôň vybeží.

Krava

Príslovia

Dobrá krava ako matka. (Žartovne sa dokladá:) A otec ako vôl. — Dobrá krava ako matka, dobrý vôl ako tatko.

Dobré teľa pol kravy.

Krava nedojí vemenom, ale pyskom.

Kravička mamička.

Kravu a ženu najlepšie po známosti brať.

Kto nemá správičku, nech si drží kravičku.

Nedávajú mnohule, ale dobrule. — Nedávajú rohule, ale mnohule.

Sto dobrých volov skorej kúpi ako jednu dobrú kravu.

Porekadlá a úslovia

Krava prehorela.

Mlieko krave pojavilo.

Na suchu sa otelila.

Vietor ju zašiel.

Včely

Aký rok na včely, taký na ovce.

Michalské žriebä, jakubský roj môžeš smelo vyhodiť na hnoj. — Michalské žriebä, jakubský roj jednaké na zimu.

Na jar každá včela stojí grajciar.

Roj, ktorý sa v máji rojí, za veľký voz sena stojí.

Včeličky sú chudobného kravičky.

Včely majú veľké právo.

Ženci do poľa, včeličky z poľa.

Išli mu včely na Zdychavu.

Rozličné hospodárske a domové veci

Aké chotáre, také koláče.

Ak ty nepôjdeš na dom, pôjde dom na teba. — Ak gazda nevyjde na strechu, zíde mu strecha na hlavu. — Keď kto nechodí na stavanie, zíde stavanie na neho.

Árendy sú randy.

Bez dreva horšie ako bez chleba.

Buď poriadny a budeš sa mať dobre. — Buď poriadny a nebudeš ničoho žiadať.

Diely sú len diery. — Diely sú hotové diery. — Kde sa delí, tam sú diery.

Domáce — trváce.

Červený kohút mu na dome zaspieval. — Červený kohút dostal sa mu na strechu.

Voda povodeň

Ešte oheň vodou zaleješ, ale vode sa neubrániš. — Ešte oheň vodou zaleješ, ale povodni sa neubrániš.

Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred vodou nie. — Pred ohňom aspoň so životom ujdeš, ale pred povodňou nie.

Voda jednému odnesie, druhému prinesie, ale oheň spáli všetko.

Voda má tenký jazyk. — Voda má tenký pysk.

Začiatok vody, koniec chleba.

Vozmi navozí, a nemá chleba.

Zle je tam, kde okolo ohňa mnoho hrnčekov.

Prevážanie sa sťahovanie

Časté prevážanie — časté vyhorenie.

Tri razy sa prevážať, to je ako raz vyhorieť.

Pri malé málo starostí; pri veľa veľa starostí. — Málo máme, málo dáme.

U behúňa mrcha huňa.

Viac domov ako kostolov!

Oheň

Kde je oheň, tam hneď vietor a zlodej.

Keď sa podpálili, nech si hasia.

Málo vody zväčšuje oheň.

Oheň je k úžitku i ku škode.

Oheň si sám vietor robí.

S ohňom nežartuj a vode never.

Múr murovať

Kto muruje, ten buduje.

Kto zrubí, ten hubí; kto muruje, ten buduje.

Zruby majú zuby, ale múry ešte väčšie.

Na druhého robíš! — Pre druhého sa trápiš!

Kameň

Čím dlhšie kameň na jednom mieste leží, tým väčšmi zarastie. — Kameň, čo sa moc obracia, machom neobrastie. — Skala, čo sa moc obracia, machom neobrastie. — Kameň sa machom neobalí, keď sa často z miesta valí.

Kto má želiara, má pána.

Kto odbýva, ten užíva.

Kto na holom stole jídá, ten i holé role mívá.

Kto nemá prirážky, nech si kúpi vačkové hodinky.

Málo krmu, mnoho mäsa.

Jesť zjesť

Havol robí, Havol je. — Kubo robí, Kubo je. — Janko robel, Janko zjid. — Jano dorobí, Jano zje. — Jano spraví, Jano zje. — Ďuro spraví, Duro zje. — Moľa robí, moľa je.

Hora

Čečinatá hora — planý kraj; listnatá hora, lepší kraj.

Hora — bohatá komora.

Hora bola, hora bude.

Kto si vytne horu, bude mu rásť hora na dachu.

Múdry berie horu a sprostého hora.

Hrabem, hrabem a nemám nič.

Gazda gazdiná

Čert ťa tam po čeľadi; len si si gazda dobre hľadí.

Dobrý gazda — otec, mať.

Gazda na dvore a gazdiná v komore panuje.

Gazdinú po pitvore a gazdu po dvore poznať.

Gazda palicu, gazdiná varešku.

Kde gazda dozerá, tam statok priberá.

Kde gazda už v posteli, sluha ešte veselý. — Kde pán už v posteli, sluha ešte veselý.

Len tá roľa dobre rodí, po ktorej sám gazda chodí.

Mladého gazdu šanuj.

Od gazdovych oči rozmáha še statek ovci.

Pilný gazda nedá čeľadi zapostávať.

Gazda

Bol som ja dobrý gazda, pánboh mi pomáhal; kone, voly vyzdychali, voz sa mi polámal.

N. N. sa nezdá, že by bol dobrý gazda; zbožie si popredá, čeľadi jesť nedá.

To je ešte len mladý gazda.

To je veľký gazda. — To je mastný gazda. — To je hrubý gazda.

To je starý gazda.

Hlava deravá.

Izby — len také prdience.

Keď pánboh z poľa príde.

Keď pánboh z jarmoku príde.

Na pipíške oral, na vrabcovi bránil.

Na tom dreve ešte vtáčky spievajú.

Nemá ani piaď vlastnej zeme.

Nemá ani zuba do brán.

Nemal by som ani za psom čím vyhodiť.

Nemá sena čo by pod kvočku.

Tadadom, tadadom, vystaval z blata dom.

Už má svoje hniezdo.