Komu slúži, nech sa túži. (Tí, ktorí sú majetní, často túžia po ešte väčšom bohatstve.)
Bohatý je pánboh (nie ľudia). (Bohatstvo nie je v rukách ľudí, ale je záležitosťou vyššej moci.)
Kto má koláč, ten i družbu nájde. (Bohatstvo a majetok priťahujú priateľov a spojencov.)
Bohatému netreba rozumu. (Príslovie naznačuje, že bohatstvo môže nahradiť alebo prekryť nedostatok rozumu alebo múdrosti.)
Pri zlatom voze sa vždy nájde zlatý klinec a pri drevenom len drevený. (Výrok poukazuje na to, že bohatstvo priťahuje ďalšie hodnotné veci, zatiaľ čo chudoba zostáva obmedzená na menej hodnotné prostriedky.)
Bolo by pšena, i moja mamka by kaše navarila. (Príslovie vyjadruje, že s dostatkom prostriedkov by aj menej schopní ľudia dosiahli úspech.)
Boháči najväčší lakomci. (Bohatí ľudia sú často spojovaní s lakomstvom a neochotou zdieľať alebo míňať svoj majetok.)
Horká myši múka, keď jej je sýta. (Aj keď má niekto dostatok, nemusí si vždy vážiť to, čo má.)
Kde jesto, tam ľahko nájsť. (Príslovie vyjadruje, že kde je dostatok, tam sa ľahko nájde viac.)
Boháč obyčajne i skupáň. (Bohatí ľudia sú často považovaní za skúpych alebo lakomých.)
Cudzí statok nikdy sa nedarí. (Cudzie bohatstvo neprináša trvalý prospech alebo šťastie.)
Boh rozdáva, i keď nemá komu. (Bohatosť a hojnosť prírody alebo osudu je dostupná, aj keď nie vždy sú ľudia pripravení alebo schopní ju prijať.)
Bohatší vraj mocnejší. (Bohatstvo často prináša moc a vplyv, čo môže viesť k nerovnosti a nespravodlivosti.)
Kde je husto, nie je pusto. (Príslovie vyjadruje, že tam, kde je dostatok a hojnosť, nie je nedostatok či opustenosť.)
Dobre bohatému v teple sedieť. (Bohatstvo poskytuje pohodlie a bezpečie, ktoré si chudobní nemôžu dovoliť.)
Kto mnoho holubov má, i viac mu k nim priletí. (Bohatstvo má tendenciu sa hromadiť u tých, ktorí už hojne vlastnia.)
Bohatý nemá dosť, kým mnoho chudobných nezožerie. (Bohatstvo často rastie na úkor chudobných, ktorí trpia kvôli nenásytnosti bohatých.)
Čo užiješ, to vieš; čo v mene božom dáš, to u boha máš, a čo po tebe zostane, bohvie, komu sa dostane. (Príslovie zdôrazňuje hodnotu osobného využitia majetku a štedrosti, pričom varuje pred neistotou dedičstva.)
I bohatý dve má v nose dierky. (Bohatstvo nerobí človeka fyzicky odlišným od ostatných.)
Mastný mastného vždy nájde. (Bohatí ľudia sa často stretávajú a spájajú s inými bohatými ľuďmi.)
Dobre je to, keď sa hodne nazbiera toho pánboh zaplať! (Hodnotí sa tu pozitívne, keď sa zhromaždí veľa vecí vďaka štedrosti a vďačnosti.)
Kde spokojnosť, tam všeho dosť. (Spokojnosť s tým, čo máme, môže vytvárať pocit hojnosti bez ohľadu na skutočný majetok.)
Dosť má, kto je s málom spokojný. — Kto je s málom spokojný, vždy má dosť od boha. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že skutočné bohatstvo spočíva v schopnosti byť spokojný s tým, čo máme, aj keď je to málo.)
Kde je sadlo, tam je snadno. (Príslovie vyjadruje, že bohatstvo alebo hojné prostriedky uľahčujú život a riešenie problémov.)
Kde dreva, tam i triesok. (Ak je niečo hojné, nevyhnutne sa objavia aj vedľajšie dôsledky alebo straty.)
Len tomu zvýši, kto má; kto nič nemá, tomu nezvýši. (Príslovie vyjadruje, že iba tí, ktorí už majú dostatok, môžu ešte viac získať, zatiaľ čo tí, ktorí nemajú nič, nemôžu očakávať, že im niečo pribudne.)
Bohatý nemá nikdy dosť. (Bohatí ľudia sú často nenásytní a túžia po neustálom zväčšovaní svojho majetku.)
Ľahko tomu nekradnúť, čo má všetkého dosť. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že tí, ktorí majú dostatok majetku, nemusia podvádzať alebo kradnúť.)
Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kašu variť. — Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kyseľ variť. (Majetok a dostatok zdrojov uľahčujú hospodárenie a zvyšujú pohodlie života.)
Kto má vo vačku, má aj v hlave. (Príslovie naznačuje, že finančná zabezpečenosť môže byť spojená s rozumnosťou alebo múdrosťou.)
Z cudzieho nezbohatneš. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že skutočné bohatstvo a úspech sú výsledkom vlastného úsilia, nie závislosti na majetku iných.)
Dobre sa je tomu smiať, kto všetkého dosť má. (Príslovie vyjadruje, že tí, ktorí majú dostatok materiálnych prostriedkov, sa ľahšie vyrovnávajú s problémami a sú bezstarostnejší.)
Z chudobných páni zbohatli. (Bohatstvo sa často získava na úkor chudobných a ich strát.)
Dobre je pri kope klásky zbierať. (Keď máte bohatstvo alebo zdroje, je omnoho ľahšie dosiahnuť ešte viac.)
Pri malé málo starostí; pri veľa veľa starostí. — Málo máme, málo dáme. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že s väčším majetkom prichádza viac starostí, zatiaľ čo skromnosť prináša menej problémov.)
Dobre bačom, keď jest na čom. (Upozorňuje na to, že je ľahké byť spokojný a úspešný, keď má človek dostatočné prostriedky.)
Len kde jest, tam berú. (Príslovie poukazuje na to, že tí, ktorí už majú dostatok, majú tendenciu získavať ešte viac.)
Bohatému ľahko ide. (Bohatí ľudia majú často jednoduchšiu cestu k úspechu a riešeniu problémov vďaka svojim zdrojom.)
Nie ten dá, kto má, ale kto chce. (Štedrosť nezávisí od bohatstva, ale od ochoty zdieľať.)
Kto dá, ten aj má; kto nedá, ani nemá. (Príslovie naznačuje, že štedrosť môže viesť k hojnosti, zatiaľ čo lakomosť môže viesť k nedostatku.)
Pri orlovi vyživia sa vrabce. (Aj tí, čo sami nič nemajú, môžu profitovať z bohatstva iných.)
Chudobnému veľa chybí, lakomému všetko. (Lakomstvo vedie k nespokojnosti bez ohľadu na množstvo majetku.)
Keď bohatý skupuje, chudobu rozmnožuje. (Príslovie poukazuje na to, že keď bohatí ľudia hromadia majetok, zhoršujú tým ekonomickú situáciu menej majetných.)
Čím viac peňazí, tým viac starostí. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že s nárastom bohatstva prichádzajú aj väčšie problémy a zodpovednosť.)
Kde je chlieb, tam sa i nôž nájde. — Nôž sa nájde ku takému chlebu. (Príslovie naznačuje, že tam, kde sú zabezpečené základné potreby, sa často objavia aj prostriedky na ich užívanie a spríjemnenie.)
Dobre je gazdovať, keď jesto v čom. (Úspešné hospodárenie je jednoduchšie, keď sú k dispozícii potrebné zdroje.)
Jeden zlatý nie je svet. (Materiálne bohatstvo nie je najdôležitejšou vecou v živote.)
Bohatstvo len do času a chudoba naveky. (Bohatstvo môže byť pominuteľné, zatiaľ čo chudoba je často vnímaná ako trvalá situácia.)
Aj najväčšia baňa sa kedysi preberie. (Aj najväčší zdroj bohatstva nie je nevyčerpateľný.)
Ľahké nábytky zriedka užívajú dietky. (Majetok získaný ľahko a bez námahy zvyčajne neprospieva potomkom.)
