Prístupky – výstupky.
Hoci so zogolom, keď len so sobolom.
Krásna si, krásna, ale kapsa prázdna.
Pri studenej kuchyni horúca láska chladne.
Ruža u h… vyrostená smrdzí.
Chocaj som ja aká biedna, predsa som chlieb vo dve kôry jedla!
Má sa za ňou – za Nemanou.
Coky psota, na stranu, chudoba sa žení!
Nemala psota roboty, už ju bude mať.
Psota nemala gazdu. – Našla psota gazdu.
Zišla sa bieda s psotou, onuca s handrou.
Sedemdesiat kytál mala, a predsa sa nevydala; a ja nemám iba jednu, pýtajú ma hen za Viedňu.
Za turák, za dva, strhla sa svadba.
On je z Chudobíc a ona z Núdzovej.
Pre chudobných dieťatka, pre bohatých teliatka. – Nékomu dá pánboh detátko, nékomu telátko.
Chudý ako drevo. – Suchý ako drevo. – Suchý ako haring. – Suchý ako chriašteľ. – Chudý ako chrt. – Chudý ako chrúst. – Chudý ako kosť. – Chudý ako lata. – Chudý ako máček. – Suchý ako plot. – Chudý ako rak. – Chudý ako škrab-ňa. – Chudý ako trieska. – Chudý ako trlica. – Chudý ako vydra.
Má tenký bruch.
Biedny ako tona. – Biedny – len smrti na fruštik.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.
Žobrák žobrákovi najviac závidí.
Hanblivý žobrák naveky prázdnu kapsu nosí. – Pyšný žobrák naveky prázdnu kapsu nosí.
Chudá voš horšie kuše. – Žobrácka voš horšie kuše.
Panská nemoc – chudobného zdravie.
Žobrácka polievka nemá očí.
Čižmy mu kašu pýtajú. – Čižmy mu jesť pýtajú. – Čižmy mu piť pýtajú.
Holý ako mladý vrabec.
Košeľa zo saku a gate zo siete. – Má košeľu zo saku a gäte zo sita.
Len handry z neho visia. – Len knôty z neho visia. – Len zdrapy z neho visia.
Otrhaný ako lipa. – Olípaný ako lipa. – Holý ako lipa. – Nahý ako lipa.
Tak je zodraté, že by nemal do čoho štipku soli zaviazať.
Žena, daj tú tanistru, nech sa oblečiem!
Čo viac remesiel, to väčšia psota.
Devätorý remeselník, desatorý žobrák. — Devätoro remesiel a desiata psota. — Devätoro remesiel a desiata Žobrota.
Sto jágrov, sto rybárov a sto muzikantov — tristo žobrákov. — Sto kartárov, sto rybárov, sto muzikantov — tristo žobrákov.
Mladý vojak, starý žobrák.
Po prielohoch psota chodí do dediny.
Pánboh snehom hnojí pre chudobných ľudí.
Voly chudé ako raky.
Kôň, čo mu môže všetky rebrá počítať.
Nemá ani heš, ani keš.
Nemá ani chvosta na maštali.
Nezostalo nám ani srsti.
Včeličky sú chudobného kravičky.
Kto na holom stole jídá, ten i holé role mívá.
Nemá ani zuba do brán.
Nemal by som ani za psom čím vyhodiť.
Nemá sena čo by pod kvočku.
Dobre sa je tomu smiať, kto všetkého dosť má.
Len tomu zvýši, kto má; kto nič nemá, tomu nezvýši.
Pri zlatom voze sa vždy nájde zlatý klinec a pri drevenom len drevený.
