Ľudo Slovenský
Príslovia a porekadlá Rozprávky
  • Príslovia a porekadlá
  • Rozprávky
O Ľudovi
Objavovať Pôvodná zbierka Ľudov čet
  1. Príslovia
  2. Vyhľadávanie
  3. deti

Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "deti"

Zobraziť:
Všetky útvary (214) Príslovia (107) Porekadlá a úslovia (99) Názvy, prezývky, nadávky, prirovnania a výroky (5)
Tón/emócia:
Všetky tóny (214) Humorné a hravé (89) Vecné a neutrálne (51) Ironické a sarkastické (45) Temné a tvrdé (19) Pozitívne a láskavé (10)

Deti – to je prvé do gazdovstva. (Deti sú považované za dôležitý prínos pre domácnosť a jej fungovanie.)

Dedina – rodina. (Vzťahy a vzájomná podpora v malej komunite sú rovnako dôležité ako v rodine.)

Deti ako deti. – Deti sú len deti. (Deti sú prirodzene hravé a bezstarostné, a preto sa od nich nemôže očakávať správanie dospelých.)

Keď chceš vedieť tajných vecí, opýtaj sa malých decí. (Deti často hovoria pravdu bez zábran, a preto môžu prezradiť tajomstvá.)

Co dedina, to rodina. (Každá komunita alebo skupina ľudí je úzko prepojená podobne ako rodina.)

Dobré deti najväčšia radosť rodičov. (Deti, ktoré sú dobre vychované a správajú sa k rodičom s úctou, prinášajú rodičom najväčšie potešenie a spokojnosť.)

Malé deti, malá starosť; veľké deti, veľká starosť. (Rodičovské povinnosti a starosti sa s vekom detí menia a často rastú.)

Nepchaj prsty medzi deti. (Rodičia by sa nemali zasahovať do detských konfliktov, pretože sa môžu vyriešiť samy.)

Čo jedno dieťa, to milšie. (Každé dieťa je vnímané ako jedinečné a má pre rodiča osobitnú hodnotu.)

Jeden šije, druhý pára, trecí dzieča nahovára. (Príslovie vyjadruje situáciu, kde sa jeden človek snaží získať priazeň iného, zatiaľ čo ostatní konajú s protichodnými alebo neúčinnými činnosťami.)

Kto má veci, nemá dzecí; kto má dzeci, nemá vecí. (Príslovie vyjadruje, že mať deti často znamená obetovať materiálne veci alebo majetok.)

Chlieb. (Chlieb symbolizuje základné potreby a starostlivosť, ktorú rodičia poskytujú deťom.)

Deti s chorobou vyrastajú. (Deti sa učia a rozvíjajú aj prostredníctvom prekonávania ťažkostí a chorôb, čo ich môže posilniť.)

Cigánke jej dieťa milé. – Cigánke jej dieťa najkrajšie. (Každý rodič považuje svoje dieťa za najlepšie, bez ohľadu na objektívne názory iných.)

Kdze baba rondzi, tam lem čort blondzi. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že kde žena hlasno a neustále nadáva alebo sa sťažuje, tam je neporiadok alebo problémy.)

Deti ešte nikoho gazdom nespravili. (Deti samy o sebe nedokážu zabezpečiť materiálnu prosperitu alebo viesť domácnosť.)

Dievky – vývleky. (Príslovie naznačuje, že dievčatá sú často ťažko pochopiteľné alebo nepredvídateľné.)

Kto má dcéry, má rodinu; kto má synov, má cudzinu. (Príslovie vyjadruje predstavu, že dcéry zostávajú bližšie k rodine, zatiaľ čo synovia sa často vydávajú do sveta a vytvárajú vlastné cesty.)

Dieťa za ruku, matku za srdce. (Príslovie vyjadruje, že dieťa je fyzicky závislé na matke, zatiaľ čo matka je emocionálne spätá s dieťaťom.)

Zlé deti najväčšia žalosť rodičom. (Príslovie vyjadruje sklamanie a smútok, ktorý rodičia prežívajú, keď ich deti neplnia ich očakávania alebo sa správajú zle.)

Čertova baba! (Príslovie vyjadruje nedôveru alebo negatívny postoj k žene, ktorá je považovaná za záludnú alebo škodlivú.)

Staršiemu poctivosť, a deťom chleba s maslom. (Príslovie zdôrazňuje potrebu prejavovať úctu starším a zabezpečiť fyzické potreby pre deti.)

Alebo pi, alebo bi! (Príslovie vyjadruje beznádej muža, ktorý sa musí rozhodnúť medzi dvoma zlými možnosťami v manželstve so zlou ženou: piť alebo biť.)

Pre chudobných dieťatka, pre bohatých teliatka. – Nékomu dá pánboh detátko, nékomu telátko. (Príslovie vyjadruje rozdiel vo vnímaní hodnoty potomstva a majetku medzi chudobnými a bohatými.)

Aká repa, taká vňať, aké plásty, taká mlaď. (Deti často zdedia vlastnosti a charakteristiky svojich rodičov.)

Otčim na ozim a macocha – čertova rázsocha. (Príslovie vyjadruje negatívny pohľad na nevlastných rodičov, naznačujúc, že otčim a macocha môžu byť pre deti nepriateľskí alebo krutí.)

Milé materi decko, čo by hneď slepé bolo. – Pekné materi dieťa. (Príslovie vyjadruje bezpodmienečnú lásku rodiča k dieťaťu, bez ohľadu na jeho nedostatky alebo chyby.)

Metla vyháňa deti z pekla. (Príslovie naznačuje, že prísna disciplína môže pomôcť deťom vyhnúť sa problémom alebo zlému správaniu.)

Deti bez rodiča ako voz bez oja. (Príslovie vyjadruje, že deti bez rodičov sú bez vedenia a podpory, podobne ako voz bez možnosti pohybu.)

K bratovi srok, ku sestre skok. – K starej srok, k mladej skok. – K nám srečisko, inde skočisko. (Príslovie vyjadruje, ako sa správanie a dynamika medzi ľuďmi môžu meniť v závislosti od veku a sociálnych vzťahov.)

Najkrajšie dieťa ti najskorej čert vezme. (Príslovie vyjadruje obavu, že najlepšie a najmilšie veci alebo osoby sú často tie, ktoré sú najskôr stratené alebo zničené.)

Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že vlastnenie detí a majetku prináša so sebou stres a problémy.)

Lepšie žiadne, ako zlé deti. (Príslovie vyjadruje názor, že nechať si život bez detí je lepšie, ako mať deti, ktoré prinášajú problémy alebo nešťastie.)

Mnoho dzecí, málo chleba, v biede viac netreba. (Príslovie vyjadruje ťažkosti a nedostatok v rodinách s mnohými deťmi a obmedzenými zdrojmi.)

Zle, zle bez detí, keď vychováš, uletí. (Príslovie vyjadruje pocit prázdnoty a smútku, ktorý môže rodič cítiť, keď deti dospejú a opustia domov.)

Detí a fliaš je v dome nikdy nie nazbyt. (V dome je vždy potrebné mať dostatok detí a zásob, nakoľko sú oboje nevyhnutné a nikdy ich nie je príliš veľa.)

Za mladi hrdo, na starosť tvrdo. (Zatiaľ čo mladosť je spojená s bezstarostnosťou a pýchou, staroba prináša ťažkosti a tvrdé výzvy.)

Čo dieťaťu nôž, to žene peniaze. (Príslovie vyjadruje názor, že peniaze v rukách ženy môžu byť rovnako nebezpečné ako nôž v rukách dieťaťa.)

Dvaja – rada, traja – zrada. (Príslovie vyjadruje, že v skupine dvoch ľudí je ľahšie udržať dôveru, zatiaľ čo s príchodom tretieho môže vzniknúť konflikt alebo zrada.)

Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu. (Príslovie poukazuje na to, že mať deti alebo majetok môže prinášať starosti a finančné náklady.)

Kto si rodiča v (jeho) starobe nectí, na seba si korbáč pletie. (Príslovie varuje, že nerešpektovanie rodičov v starobe môže viesť k negatívnym následkom pre samotného jednotlivca.)

Zdurné kone, slabý voz, stará žena, mladý muž, čerta je tam dobre už. (Príslovie naznačuje, že nesúlad medzi partnermi, či už vekový alebo iný, môže viesť k problémom a disharmónii.)

Starci dvaráz chlapci. (Príslovie naznačuje, že starí ľudia sa v starobe často správajú alebo sú vnímaní podobne ako deti.)

LÚČKY, ta pôjdeme poľahúčky. (Výrok povzbudzujúci deti k návšteve kúpeľnej osady Lúčky s dôrazom na pohodovú a nenáročnú cestu.)

Oči, oči, kto ich má! (Príslovie vyjadruje obdiv k pekným alebo zvodným očiam, ktoré majú schopnosť očariť druhých.)

Deťom prútom od zadku rozum naháňajú. (Prostriedkom na získanie rozumu detí je podľa príslovia telesný trest.)

Za mladi uži sveta! (Príslovie povzbudzuje mladých ľudí, aby si užívali život, kým sú ešte mladí a plní energie.)

Dievča do dvanásteho roku češ, do šestnásteho strež, po šestnástém dekuj temu, kto ti vynese galibu z domu. – S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme ťarchu z domu, až jej pozbudeš. – S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom dolož tomu, kto ti vezme starosť z domu, až jej pozbudeš. – Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom zaplať komu, aby ti čerta vzal z domu. – Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom sa pros komu, kto ti vezme biedu z domu. – Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme zlodeja z domu. – Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a potom ďakuj pánubohu, že ti vzal obludu (pliagu) z domu. (Príslovie vyjadruje historické a kultúrne názory na výchovu dievčat, zdôrazňujúc ich vnímanie ako bremena, ktoré je potrebné čo najrýchlejšie odložiť.)

Cigáňovo dieťa nerado dáva páčky. (Deti často preberajú správanie a zvyky svojich rodičov.)

Dieťa, kým je malé, hryzie chlieb; keď je veľké, hryzie srdce. – Mnohé deti nejedia chlieb, ale žerú srdce rodičovské. (Príslovie vyjadruje, že hoci malé deti sú fyzicky náročné, staršie deti môžu emocionálne vyčerpávať svojich rodičov.)

Ľudo Slovenský

Autor projektu: Tomáš Ulej 2013-2025. Webdesign: Roman Klčo. Odborná garantka: Mgr. Jana Ambrózová, PhD., Katedra etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Prečítajte si viac o projekte.

Slovenské Spevy: Ladislav Galko. Digitalizujeme s láskavým súhlasom dedičov a vydavateľstva Opus.

Páči sa vám projekt? Môžete prispieť na jeho prevádzku.