Povedzže mi, povedz, ej, ty starý vdovec, koľko ty detí máš, či ma ty neklamáš! V jednom kútku štvoro a v druhom pätoro, tu máš, duša moja, všetkých devätoro! (Výrok poukazuje na starosť a prekvapenie nad početnou rodinou vdovca, ktorá môže byť pre budúcu nevestu nečakaná alebo až odstrašujúca.)
Chorá je na mladé kosti. (Táto fráza sa používa na opis ženy, ktorá je tehotná.)
Jeden (dva, tri) tance detí. (Táto fráza vyjadruje predstavu, že každé dieťa predstavuje určitý "tanec" alebo udalosť v živote rodičov.)
Mám troje detí a u boha dvoje. (Vyjadruje smútok a prijatie straty detí, ktoré zomreli.)
Má on tých dietok ani dierok na riečici. (Má mnoho detí, pravdepodobne viac, než je obvyklé alebo očakávané.)
Má toľko dzecí, jak na hnoji smecí. (Vyjadruje veľký počet detí v rodine prostredníctvom prirovnania k množstvu smetí na hnoji.)
Má tri deti a štyri dievčatá. (Výrok ironicky poukazuje na tradičnú preferenciu chlapcov ako cennejšej pracovnej sily v dedinskom poľnohospodárskom prostredí.)
Povedzže ty, moja dievka, tvojej dievke, že jej dievky dieťa plače. (Poukazuje na zložitosť komunikácie medzi generáciami v rozvetvenej rodine.)
Či toho bolo hodno prisadiť?! (Znamená úvahu o tom, či bolo dieťa hodné investície a starostlivosti, podobne ako pri rozhodovaní o chove zvierat.)
Dám ci vrelej kaše na jazyk! (Hrozba trestom za neslušné správanie alebo nevhodné reči dieťaťa.)
Deti (tie) sú už na krídlach. (Deti už dosiahli vek alebo schopnosti, ktoré im umožňujú byť nezávislé a postarať sa o seba.)
Deťom svojim krky podrezal. (Nesprávna alebo nevhodná výchova môže viesť k závažným negatívnym dôsledkom pre deti.)
Živá čeliadka. („Živá čeliadka“ vyjadruje energickú a niekedy aj náročnú povahu detí v rodine.)
Len na koho sa to dieťa udalo? (Vyjadruje údiv alebo znepokojenie nad nečakanými alebo neželanými vlastnosťami dieťaťa, ktoré sa líšia od očakávaní rodičov.)
Podaný je na otca – pätami. (Hoci sa dieťa nepodobá na otca v tvári či vlastnostiach, predsa len má s ním nejakú podobnosť, aj keď zanedbateľnú.)
Zanáša sa naň, akoby mu z oka vypadol. (Vyjadruje fyzickú alebo charakterovú podobnosť medzi dieťaťom a rodičom.)
Naňka, či už skoro budze obežerný večer? (Deti sa tešia na bohatú večeru, ktorá sa podáva počas štedrého večera.)
Hubičky, beličky, spali by očičky. (Uspávanka jemne povzbudzuje deti k spánku pomocou láskyplných slov.)
Má toľko lačných detí ako vrán. (Porovnáva veľký počet hladných detí k početnosti a pažravosti vrán.)
Plno detí, a v dome ani suchej kôrky. (Vyjadruje stav chudoby, kde veľká rodina znásobuje nedostatok základných potrieb.)
Požehnaný je deťmi a kupovaným chlebom. (Chudoba môže byť zmiernená bohatstvom v podobe detí a základných potrieb, ako je chlieb.)
Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som. (Porekadlo humorne a ironicky poukazuje na rozpor medzi učením morálky a skutočným správaním, kde sa kradnutie ospravedlňuje pod zámienkou prežitia.)
Obchodia ho ako malé dieťa. — Ba veru, budem ťa tu obchodiť ako malé dieťa. (Výrok vyjadruje nespokojnosť a podráždenosť voči niekomu, koho treba neustále usmerňovať a opatrovať ako malé dieťa.)
STRNÁDKA: Zle, zle, zle, zle bez detí, keď nerastie, uletí! (Strnádka vyjadruje obavy z toho, že ak deti nerastú a neprospievajú, môžu zmiznúť alebo "uletieť" preč.)
Dáme ťa židom na hrebene! (Vyjadrenie používa strašenie obchodníkmi ako formu výchovného nátlaku na deti, aby sa správali podľa očakávaní.)
Ide Bobo! (Výrok sa používa na strašenie detí, aby ich odradil od nežiadúceho správania.)
I ja, i ja, i Žofia, zavlečiem ťa do močila, do takého hlbokého, že nevyjdeš nikdy z neho! (Úslovie vyjadruje varovanie alebo hrozbu vo forme hravej výstrahy, ktorá sa deťom používala na upútanie pozornosti alebo obmedzenie ich správania.)
Hijó, hijó na koni, máme Turka v pohoni; za ním, za ním do skoku, kopijou mu do boku; za ním idú zástavy, ostré šable do hlavy! (Deti napodobňujú jazdu na koni a boje proti Turkom, čo odráža historické konflikty a hravosť detských hier.)
Kdeže si stračkám delil? – Kdeže si stračkám rozdával? (Táto fráza sa používa na vtipné poukázanie na zašpinenú tvár dieťaťa, ako keby rozdával jedlo.)
Neplač, kúpime ti pleskáč! (Úslovie vyjadruje snahu rozveseliť dieťa sľubom, ktorý sa nemusí brať vážne.)
Smrk, Dorka, dobrá polievka? (Otázka naznačuje súvislosť medzi menom a pozitívnym hodnotením jedla, čo môže byť hrou so zvukom alebo asociáciou.)
To pánboh koláčiky vozí. (Vyjadruje snahu upokojiť deti počas búrlivého počasia tým, že sa im blesky a hromy predstavujú ako niečo pozitívne a neškodné.)
Varila mamička kasičku, varila, varila; tomuto dala na lyžičku, tomuto na panvičku, tomuto na tanierik, tomuto na mištičku a tomuto hlávku odrezala a párala rybočku, párala, párala. (Úslovie slúži na zabavenie a rozosmiatie malých detí formou hry a dotykov na rukách.)
Vyšiel vrabec na latu, videl (Marku) strapatú: a ty (Marka), učeš sa, prídu k tebe vohľačia. (Výrok upozorňuje na dôležitosť upraveného vzhľadu, najmä pri očakávaní návštevy.)
A tie vrabce z toho tŕňa štrnk, brnk do tŕňa. (Táto úslovia slúži na precvičovanie výslovnosti náročných hlások a rytmu reči.)
Naša okenička je najvypupenčekovatedlnejšia. (Táto veta slúži na precvičovanie výslovnosti komplikovaných slov vytvorením hravého a dlhého slova.)
Naše húsatá sa všetky cez priekopu poprekoprcovali. (Cvičenie výslovnosti s dôrazom na zložité kombinácie hlások.)
Okolo Dobronivej deväť žiačkov chodí. Jeden vraví Dobronivá, druhý vraví Dobronivá, tretí vraví Dobronivá atď. (Úslovie slúži na precvičovanie výslovnosti a reči u detí prostredníctvom opakovania slova v rytmickej forme.)
Železo, železo, oželezilo si sa. – Koleso, koleso, okolesilo si sa. (Táto rečňovanka slúži na rozvíjanie jazykových schopností detí prostredníctvom zábavnej hry so slovami.)
Čit! Vstane pán hore, bude biť! (Deti sú varované pred možným trestom za ich správanie alebo hluk.)
Čertu vyzváňaš, keď nohami opálaš! (Dieťa je upozornené, aby sedelo spôsobne a nehádzalo nohami, inak sa bude správať nevhodne.)
Čo zvýši, to bude Mariši, a čo zostane, to Zuzane. (Úslovie vyjadruje nespravodlivé rozdeľovanie, kde jedna osoba dostane zvyšky, zatiaľ čo iná dostane to, čo zostane.)
Dúchaj, keď si bruchaj. (Ak chceš niečo dosiahnuť, musíš sa o to sám pričiniť.)
Huli, beli, cici, prasa v peci kvičí. (Táto detská riekanka je hravá a absurdná, bez hlbšieho významu, používaná na zabavenie detí.)
Iste, vy ste, psi ste, zjedli by ste po kabáči. (Deti vyjadrujú pochybnosti alebo nedôveru voči niekomu, kto tvrdí niečo nepravdepodobné.)
Izu, izu, vši ma hryzú, atóm, bátom za kabátom. (Deti sa sťažujú na nepríjemné svrbenie spôsobené všami, pričom používajú rytmickú a hravú reč na vyjadrenie svojho diskomfortu.)
Nebi, budeš v nebi; ak budeš biti, dostaneš po r… (Výrok varuje pred násilím tým, že naznačuje neblahé následky pre tých, ktorí ho iniciujú alebo zažívajú.)
Nekašli, aby ťa nenašli. (Deti sa snažia byť tiché, aby sa skryli alebo aby ich neodhalili.)
Ondrej neondej, príde mať, bude kliať. (Výrok naznačuje, že bez ohľadu na snahu vyhnúť sa povinnostiam alebo problémom, následky sa nakoniec prejavia.)
Prišiel Peťko, zjedol všetko; prišiel Gusto, našiel pusto; prišiel Šimáš, už nič nemáš. (Úslovie opisuje situáciu, kde jeden človek spotreboval všetko dostupné a zanechal ostatným prázdno.)
