Povedzže mi, povedz, ej, ty starý vdovec, koľko ty detí máš, či ma ty neklamáš! V jednom kútku štvoro a v druhom pätoro, tu máš, duša moja, všetkých devätoro! (Výrok poukazuje na starosť a prekvapenie nad početnou rodinou vdovca, ktorá môže byť pre budúcu nevestu nečakaná alebo až odstrašujúca.)
Muž so ženou ako deti pod stenou. (Muži a ženy sa často hádajú, ale ich konflikty sú zvyčajne krátke a končia zmierom.)
Biela húska dobre sedí. (Príslovie naznačuje, že ženy s bledšou pleťou sú považované za plodnejšie.)
Chorá je na mladé kosti. (Táto fráza sa používa na opis ženy, ktorá je tehotná.)
Jeden (dva, tri) tance detí. (Táto fráza vyjadruje predstavu, že každé dieťa predstavuje určitý "tanec" alebo udalosť v živote rodičov.)
Má on tých dietok ani dierok na riečici. (Má mnoho detí, pravdepodobne viac, než je obvyklé alebo očakávané.)
Povedzže ty, moja dievka, tvojej dievke, že jej dievky dieťa plače. (Poukazuje na zložitosť komunikácie medzi generáciami v rozvetvenej rodine.)
Keď sa hrniec zabije, hneď majú deti kravu i peňazí. (Príslovie naznačuje, že deti majú schopnosť nachádzať hodnotu a zábavu aj v rozbitých veciach, transformujúc nešťastie na hru.)
Do roka proroka a po roku výskoka. (Príslovie vyjadruje, že deti sa v prvom roku života rýchlo rozvíjajú a po prvom roku začínajú byť aktívnejšie a pohyblivejšie.)
Raz pohladok, raz pohlavok. (Vyjadruje rovnováhu medzi láskou a disciplínou vo výchove detí.)
Živá čeliadka. („Živá čeliadka“ vyjadruje energickú a niekedy aj náročnú povahu detí v rodine.)
Svojskí sú ako deti, hneď sa povadia, hneď sa pomeria. (Príslovie vyjadruje, že ľudia, ktorí sú svojskí, majú tendenciu sa rýchlo pohádať, ale rovnako rýchlo sa aj zmieria.)
Naňka, či už skoro budze obežerný večer? (Deti sa tešia na bohatú večeru, ktorá sa podáva počas štedrého večera.)
Rechtor nenechá po sebe iba hŕbu detí a roztrhaných kníh. (Rechtor zanecháva svoj intelektuálny odkaz a vplyv na komunitu, nielen osobné a materiálne veci.)
I ja, i ja, i Žofia, zavlečiem ťa do močila, do takého hlbokého, že nevyjdeš nikdy z neho! (Úslovie vyjadruje varovanie alebo hrozbu vo forme hravej výstrahy, ktorá sa deťom používala na upútanie pozornosti alebo obmedzenie ich správania.)
Hijó, hijó na koni, máme Turka v pohoni; za ním, za ním do skoku, kopijou mu do boku; za ním idú zástavy, ostré šable do hlavy! (Deti napodobňujú jazdu na koni a boje proti Turkom, čo odráža historické konflikty a hravosť detských hier.)
Kdeže si stračkám delil? – Kdeže si stračkám rozdával? (Táto fráza sa používa na vtipné poukázanie na zašpinenú tvár dieťaťa, ako keby rozdával jedlo.)
Neplač, kúpime ti pleskáč! (Úslovie vyjadruje snahu rozveseliť dieťa sľubom, ktorý sa nemusí brať vážne.)
Smrk, Dorka, dobrá polievka? (Otázka naznačuje súvislosť medzi menom a pozitívnym hodnotením jedla, čo môže byť hrou so zvukom alebo asociáciou.)
Varila mamička kasičku, varila, varila; tomuto dala na lyžičku, tomuto na panvičku, tomuto na tanierik, tomuto na mištičku a tomuto hlávku odrezala a párala rybočku, párala, párala. (Úslovie slúži na zabavenie a rozosmiatie malých detí formou hry a dotykov na rukách.)
Vyšiel vrabec na latu, videl (Marku) strapatú: a ty (Marka), učeš sa, prídu k tebe vohľačia. (Výrok upozorňuje na dôležitosť upraveného vzhľadu, najmä pri očakávaní návštevy.)
A tie vrabce z toho tŕňa štrnk, brnk do tŕňa. (Táto úslovia slúži na precvičovanie výslovnosti náročných hlások a rytmu reči.)
Naša okenička je najvypupenčekovatedlnejšia. (Táto veta slúži na precvičovanie výslovnosti komplikovaných slov vytvorením hravého a dlhého slova.)
Naše húsatá sa všetky cez priekopu poprekoprcovali. (Cvičenie výslovnosti s dôrazom na zložité kombinácie hlások.)
Okolo Dobronivej deväť žiačkov chodí. Jeden vraví Dobronivá, druhý vraví Dobronivá, tretí vraví Dobronivá atď. (Úslovie slúži na precvičovanie výslovnosti a reči u detí prostredníctvom opakovania slova v rytmickej forme.)
Železo, železo, oželezilo si sa. – Koleso, koleso, okolesilo si sa. (Táto rečňovanka slúži na rozvíjanie jazykových schopností detí prostredníctvom zábavnej hry so slovami.)
Čit! Vstane pán hore, bude biť! (Deti sú varované pred možným trestom za ich správanie alebo hluk.)
Čertu vyzváňaš, keď nohami opálaš! (Dieťa je upozornené, aby sedelo spôsobne a nehádzalo nohami, inak sa bude správať nevhodne.)
Čo zvýši, to bude Mariši, a čo zostane, to Zuzane. (Úslovie vyjadruje nespravodlivé rozdeľovanie, kde jedna osoba dostane zvyšky, zatiaľ čo iná dostane to, čo zostane.)
Dúchaj, keď si bruchaj. (Ak chceš niečo dosiahnuť, musíš sa o to sám pričiniť.)
Huli, beli, cici, prasa v peci kvičí. (Táto detská riekanka je hravá a absurdná, bez hlbšieho významu, používaná na zabavenie detí.)
Iste, vy ste, psi ste, zjedli by ste po kabáči. (Deti vyjadrujú pochybnosti alebo nedôveru voči niekomu, kto tvrdí niečo nepravdepodobné.)
Izu, izu, vši ma hryzú, atóm, bátom za kabátom. (Deti sa sťažujú na nepríjemné svrbenie spôsobené všami, pričom používajú rytmickú a hravú reč na vyjadrenie svojho diskomfortu.)
Nebi, budeš v nebi; ak budeš biti, dostaneš po r… (Výrok varuje pred násilím tým, že naznačuje neblahé následky pre tých, ktorí ho iniciujú alebo zažívajú.)
Nekašli, aby ťa nenašli. (Deti sa snažia byť tiché, aby sa skryli alebo aby ich neodhalili.)
Ondrej neondej, príde mať, bude kliať. (Výrok naznačuje, že bez ohľadu na snahu vyhnúť sa povinnostiam alebo problémom, následky sa nakoniec prejavia.)
Prišiel Peťko, zjedol všetko; prišiel Gusto, našiel pusto; prišiel Šimáš, už nič nemáš. (Úslovie opisuje situáciu, kde jeden človek spotreboval všetko dostupné a zanechal ostatným prázdno.)
Abeceda skáče, jedla by koláče; koláčov nemáme a chleba nedáme. (Táto rečňovačka ilustruje detskú hravosť a fantáziu pri spájaní písmen s každodennými predmetmi a situáciami.)
Á bé cé dé mačka pradie, kocúr motá a vlk zametá okolo plota. (Úslovie opisuje zábavné aktivity zvierat prostredníctvom detského pohľadu na svet.)
Á é í ó ú, na peci orú. (Táto rečňovačka kombinuje nezmyselné slabiky s absurdným obrazom, čo môže pobaviť a zaujať deti počas hry.)
Adam, Eva, Abrahám, všetky zuby vytrhám, ani jeden nenechám. (Rečňovačka vyjadruje hrozbu alebo varovanie v rámci detskej hry, kde sa imituje strašenie.)
Anduš, kdes’? Ty starý pes, a ja mladá veverička, a ty za mnou bež! (Deti často využívajú zábavné slovné hračky a úslovia na vytváranie hier a hravého napätia medzi sebou.)
A: Cincipára. B: Hrach sa zvára. A: Na kamenci. B: Štyria mládenci. (Táto rečňovačka je súčasťou hry, kde sa deti snažia uhádnuť počet hráškov v struku.)
Čip, čip, cipušky, pošli panie na hrušky, podriapali kožúšky, povešali na vráta, príde kušnier, popláta. Všššš! všššš! – Čip, čip, cipušky, pošli mačky na hrušky, podriapali kožúšky, atď. (Táto rečňovačka predstavuje hravý a obrazný opis detskej hry so zvieratami a ich imaginárnymi aktivitami.)
Domine, domine, sedí rechtor v komíne a rechtorka za pecou, bije deti palicou. (Úslovie ilustruje detskú predstavivosť a vtipné vnímanie autorít v školskom prostredí.)
Duj, Kubo, duj, odpadni mi, hruška, do mojeho brušká! (Rečňovanka vyjadruje detskú túžbu a očakávanie, že prírodný úkaz im prinesie niečo žiadané, v tomto prípade hrušku.)
Dúha, dúha, načo piješ, či na mokro, či na sucho? (Riekanka vyjadruje detskú zvedavosť a ľudovú predpoveď počasia na základe pozorovania dúhy.)
Havrany, havrany, počkajte ma málo, kým si bundu oblečiem, za vami sa povlečiem. (Deti vyjadrujú túžbu pripojiť sa k vranám a symbolicky sa s nimi preniesť do ich sveta.)
Hu, hu, hu, babička, na Galvaneje jabĺčka, hu! (Deti si pri hre imitujú streľbu a spájajú to s obrazmi babičky a jabĺk, čo môže odkazovať na ľudovú zábavu a neškodné roztopaše.)
Hurdu, hurdu, masla hrudu, maslo k sebe, cmar osebe. Ide žobrák po ulici, pýta masla kúpiti, panebože, pomáhajže tú smotánku zmútiti! (Rečňovačka slúžila na magické zabezpečenie úspechu pri výrobe masla, no neskôr sa zmenila na hru pre deti.)
