Starí ľudia rozum tratia. – Starí ľudia upadajú do detinského rozumu. (Príslovie poukazuje na to, že s pribúdajúcim vekom môžu starší ľudia strácať svoju schopnosť rozumného uvažovania a vracať sa k detinskej jednoduchosti.)
Starý blázon, starý caban, starý cap, starý corgoň, starý čert, starý črep, starý hriech, starý hriešnik, starý hrniec, starý kôň, starý koridoň, starý Kubo, starý pes, starý somár, starý vlk, starý vrabec, starigáň.(Čiastočne o chalanoch, čiastočne o dospelých i starých, vyčíňajúcich detinské kúsky.) (Prezývky a nadávky vyjadrujú posmech alebo kritiku správania, ktoré je neprimerané veku osoby.)
Má tri deti a štyri dievčatá. (Výrok ironicky poukazuje na tradičnú preferenciu chlapcov ako cennejšej pracovnej sily v dedinskom poľnohospodárskom prostredí.)
Čo je v dyme narodené, to len dymom razí. – Čo je v dyme narodené, to len čmudom razí. (Deti často preberajú vlastnosti a správanie svojich rodičov alebo prostredia, v ktorom vyrastajú.)
I na dobrej slivke grmal rastie. (Aj z dobrého prostredia môže pochádzať niečo zlé alebo nežiaduce.)
Keď starý rak tresce mladého, musí mu sám inak ukázať. (Rodičia by mali ísť príkladom, ak chcú, aby ich deti nasledovali správne správanie.)
Zvláštnych ľudí deti sú nezdary. (Deti často odrážajú nedostatky alebo zvláštnosti svojich rodičov.)
Bohatí ľudia sa tešia peniazmi a chudobní deťmi. (Príslovie poukazuje na rozdielne zdroje radosti a bohatstva medzi spoločenskými vrstvami, kde materiálne bohatstvo je na jednej strane a rodinné hodnoty na druhej.)
Cigánke jej dieťa milé. – Cigánke jej dieťa najkrajšie. (Každý rodič považuje svoje dieťa za najlepšie, bez ohľadu na objektívne názory iných.)
Detí a fliaš je v dome nikdy nie nazbyt. (V dome je vždy potrebné mať dostatok detí a zásob, nakoľko sú oboje nevyhnutné a nikdy ich nie je príliš veľa.)
Dieťa, kým je malé, hryzie chlieb; keď je veľké, hryzie srdce. – Mnohé deti nejedia chlieb, ale žerú srdce rodičovské. (Príslovie vyjadruje, že hoci malé deti sú fyzicky náročné, staršie deti môžu emocionálne vyčerpávať svojich rodičov.)
Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu. (Príslovie poukazuje na to, že mať deti alebo majetok môže prinášať starosti a finančné náklady.)
Kto má veci, nemá dzecí; kto má dzeci, nemá vecí. (Príslovie vyjadruje, že mať deti často znamená obetovať materiálne veci alebo majetok.)
Lepšie deti nemať, ako zle vychovať. (Príslovie vyjadruje názor, že nevychované alebo zle vychované deti môžu spôsobiť viac problémov než úžitku.)
Lepšie žiadne, ako zlé deti. (Príslovie vyjadruje názor, že nechať si život bez detí je lepšie, ako mať deti, ktoré prinášajú problémy alebo nešťastie.)
Múdre dieťa sa neodchová. (Príslovie poukazuje na to, že prílišná múdrosť alebo predčasná vyspelosť u detí môže byť vnímaná ako prekážka pre ich správny vývoj alebo prežitie.)
Pre chudobných dieťatka, pre bohatých teliatka. – Nékomu dá pánboh detátko, nékomu telátko. (Príslovie vyjadruje rozdiel vo vnímaní hodnoty potomstva a majetku medzi chudobnými a bohatými.)
Jedno dieťa – jedno prasa. (Príslovie naznačuje, že mať iba jedno dieťa môže byť podobné, ako mať iba jedno zviera, čo môže odrážať obavy z nedostatku skúseností alebo rozvoja.)
Z jedného syna nebýva iba sviňa. (Príslovie naznačuje, že aj keď má niekto iba jediné dieťa, nemusí sa z neho stať zlý človek.)
Najhoršie decko najviac k prsom mater tisne. – Najhoršie decko najviac mater na rukách nosí. – Najhoršie decko najviac mater k sebe túli. (Matky majú tendenciu venovať viac pozornosti a starostlivosti deťom, ktoré sú problematické alebo vyžadujú viac podpory.)
Pánboh chráň, aby jedna mať toľko detí mala, koľko vládze rada vidieť. (Príslovie vyjadruje obavy z toho, aby matka nemala viac detí, než koľko by dokázala s láskou a starostlivosťou zvládnuť.)
Skorej vychová jedna mať sedmoro detí, ako sedmoro detí jednu matku. (Príslovie vyjadruje, že matka má často väčšiu schopnosť a ochotu starať sa o svoje deti než deti o svoju matku.)
Metla vyháňa deti z pekla. (Príslovie naznačuje, že prísna disciplína môže pomôcť deťom vyhnúť sa problémom alebo zlému správaniu.)
Rodičovská láska býva slepá. (Rodičia môžu byť voči nedostatkom a chybám svojich detí neobjektívni alebo ich prehliadať.)
Či toho bolo hodno prisadiť?! (Znamená úvahu o tom, či bolo dieťa hodné investície a starostlivosti, podobne ako pri rozhodovaní o chove zvierat.)
Len na koho sa to dieťa udalo? (Vyjadruje údiv alebo znepokojenie nad nečakanými alebo neželanými vlastnosťami dieťaťa, ktoré sa líšia od očakávaní rodičov.)
Podaný je na otca – pätami. (Hoci sa dieťa nepodobá na otca v tvári či vlastnostiach, predsa len má s ním nejakú podobnosť, aj keď zanedbateľnú.)
Doma plačú deti, doma ľudia mrú. (Pijan používa zveličenie a negatívne predstavy, aby ospravedlnil svoj pobyt mimo domova a vyhol sa povinnostiam.)
Uč si svoje deti kašu jesť! (Príslovie nabáda jednotlivcov, aby sa starali o svoje vlastné záležitosti namiesto zasahovania do cudzieho života.)
Deti i kameň ubijú, o ktorý sa urazia. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí sa cítia ublížení, sa môžu uchýliť k pomste alebo agresii aj voči nevinným objektom.)
Nešanuj kňaza, veď nemá deti. (Zdôrazňuje, že kňaz nemá rodinné povinnosti, a preto by nemal byť zvlášť šetrený pri práci alebo povinnostiach.)
Kto má deti, má žiaľ; kto má statok, má škodu. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že vlastnenie detí a majetku prináša so sebou stres a problémy.)
Má toľko lačných detí ako vrán. (Porovnáva veľký počet hladných detí k početnosti a pažravosti vrán.)
Plno detí, a v dome ani suchej kôrky. (Vyjadruje stav chudoby, kde veľká rodina znásobuje nedostatok základných potrieb.)
Požehnaný je deťmi a kupovaným chlebom. (Chudoba môže byť zmiernená bohatstvom v podobe detí a základných potrieb, ako je chlieb.)
Otec stíska a syn výska. (Príslovie poukazuje na to, že rodič sa často snaží šetriť a zhromažďovať majetok, zatiaľ čo potomok ho ľahkovážne míňa.)
Dieťaťu nedávaj nôž do ruky a hlúpemu peniaze. (Príslovie varuje pred nebezpečenstvom a nezodpovednosťou, ak sa dôležité veci dostanú do rúk tých, ktorí ich nevedia správne použiť.)
Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som. (Porekadlo humorne a ironicky poukazuje na rozpor medzi učením morálky a skutočným správaním, kde sa kradnutie ospravedlňuje pod zámienkou prežitia.)
Obchodia ho ako malé dieťa. — Ba veru, budem ťa tu obchodiť ako malé dieťa. (Výrok vyjadruje nespokojnosť a podráždenosť voči niekomu, koho treba neustále usmerňovať a opatrovať ako malé dieťa.)
Bola jedna zelená sviňa, už sa rozprávka začína; a tá zelená sviňa mala tetku, už je rozprávka v prostriedku; a tá tetka bola rozpasená, už je rozprávka dokončená. (Úslovie slúži ako humoristická a ironická odpoveď na detské požiadavky o rozprávku v nevhodnom čase.)
Dajte hrnce drotovac! (Volá spevavým hlasom drotár.) Deti na to: Choďte si len gazdovať! – Choďte domov (Deti sa posmievajú drotárovi, ktorý hľadá prácu, čím vyjadrujú nezáujem a odmietnutie.)
Aj tie deti po uliciach o tom už vravia. (Výrok poukazuje na to, že nejaká informácia alebo klebeta je všeobecne známa a rozšírená.)
Adamove deti sú divné smeti. (Príslovie poukazuje na nedostatky a chyby v správaní a charaktere ľudí, ktorí sú potomkami Adama.)
Ako jedno, radšej nič. –Jeden toľko ako žiaden. – Jeden toľko ako nik. (Vyjadruje postoj, že jedno dieťa nepredstavuje dostatočnú hodnotu alebo význam, a preto je lepšie nemať žiadne.)
Ďaleko? – Ďaleko zájdete? – Kdeže ste sa rozohnali? – Kdeže ustávate? – Kdeže zase pánboh pomôže? (Výrok je posmešným komentárom na adresu detí vychádzajúcich z domu, naznačujúc, že ich cieľ alebo cesta je prehnaná alebo neprimeraná ich schopnostiam.)
