Kde husi, tam gag; kde ženy, tam jak.
Už mu tá viac nemyje hlavu!
Dobrá žena keď sa ti prihovorí, ani čo by ťa nakŕmila.
Žena musí mať posledné slovo. – Žena musí mať slovo navrchu.
Žena si zuby jazykom zoderie.
Ženu neprekričí iba trepačka.
Ten tej nepovedal ešte ani dočerta.
Povedzže ty, moja dievka, tvojej dievke, že jej dievky dieťa plače.
Čo hluchý nedopočuje, vymyslí si.
Pálené otvára hubu aj nemému.
Aká otázka, taká odpoveď.
Bolí hrdlo spievať darmo.
Neber každé slovo na vážku.
Múdrejší ustúpi. – Múdry v reči ustúpi.
Kým rodina zvie, sused to aj zje.
Nemcom šomreš, dobre im padá.
Netreba tomu dvakrát hovoriť.
Ani hosla, ani posla.
Išiel posol, prišiel osol.
Huba človeka všade dovedie.
Za jazykom sa i do Ríma dostaneš. – Za jazykom i do pekla trafíš. – Za jazykom všade trafíš.
Mäsiar, keď nevyšteká, veru nevyseká. — Masiar nevyseká toporom, ak nie jazykom. — Ak ho (mäso) mäsiar na trhu nevyšteká, na kláte ho nevyseká.
Hneď je šuhaj nemý, čím peňazí neni.
Aká gramatika, taká politika.
Ťažko múdremu medzi blázny hovoriť.
U blázna je i reč bláznovská.
Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.
Nemý hluchému nespomôže.
Múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz.
Na múdreho mihni, hlúpeho drgni.
Sprostý ani vravieť, ani mlčať nevie.
S cebu hutoric, s celecem śe modlic.
S tebou reč a s koňom otčenáš.
Zhováraj sa s ním a s kobylou sa modli, to je jedno. — S koňom sa modliť a so somárom sa zhovárať, všetko jedno.
Nevie ani ústa rozdrapiť. — Nevie ani ústa rozpantať.
Oko — do srdca okno.
Čo dedina, to reč iná.
Akoby hrach na stenu hádzal. — Akoby stene dohováral.
Hluchým ušiam hovorí. — Hluchému káže. — Hluchému spieva. — Darmo hluchému spieva.
S hluchým sa zhovára.
Spravil sa hluchým a nemým.
Holým stenám káže.
Len tak cez zuby mu odpovedal.
Neder si s ním darmo ústa.
Ani sa mu ucho nezohne. — Ani si na ucho neberie, keď zavoláš naň. — Hrubých uší človek. — Zabité uši. — Tŕním zarastené uši. — Jedným uchom dnu, druhým von. — Tebe z úst, jemu mimo uší šust! — Všetko púšťa mimo ucha.
Darmo reči do vetra púšťať. — Hovorím do vetra!
Tak sa pekne s človekom vyzhovára, akoby mäkký chlieb krájal.
Ani nevraví, ani nehľadí. — Ani pekne hľadieť nevie.
Musíš veľmi vyberať slová, aby si ho neurazil. — Musíš veľmi vyberať slová, aby si ho nerozhneval.
Nehodno je s ním slovíčko stratiť.
