Ľudo Slovenský
Príslovia a porekadlá Rozprávky
  • Príslovia a porekadlá
  • Rozprávky
O Ľudovi
Objavovať Pôvodná zbierka Ľudov čet
  1. Príslovia
  2. Vyhľadávanie
  3. nešťastie

Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "nešťastie"

Zobraziť:
Všetky útvary (268) Príslovia (87) Porekadlá a úslovia (178)
Tón/emócia:
Všetky tóny (268) Temné a tvrdé (137) Ironické a sarkastické (59) Vecné a neutrálne (57) Humorné a hravé (12) Pozitívne a láskavé (3)

Nešťastie vždy hotové. (Nešťastie prichádza neočakávane a bez potreby akéhokoľvek podnetu.)

Nešťastie zrazu prichodí. (Nešťastie prichádza nečakane a bez varovania.)

Nešťastie netreba hľadať, samo príde. (Nešťastie je nevyhnutnou a nepredvídateľnou súčasťou života.)

Všade nešťastie hrá okolo človeka. (Nešťastie je prítomné všade okolo nás a môže zasiahnuť kohokoľvek kedykoľvek.)

Nešťastie nechodí po stromoch, ale po ľuďoch. (Nešťastie je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života a nevyhýba sa nikomu.)

Nešťastie samo nechodí. – Nešťastie zriedka samojedno chodieva. (Nešťastie zvyčajne prichádza vo viacerých podobách naraz.)

Koho nešťastie prenasleduje, ten si ešte aj v nosovej dierke prst zlomí. (Príslovie vyjadruje, že keď je niekto prenasledovaný nešťastím, môže sa mu stať aj tá najnepravdepodobnejšia nehoda.)

Koho má nešťastie potkať, potká ho i na posteli. (Nešťastie môže človeka zasiahnuť kedykoľvek a kdekoľvek, aj keď je v domnelej bezpečí.)

Jedno nešťastie druhé stíha. – Jedno nešťastie druhému ruku podáva. (Nešťastie často prichádza v sérii, pričom jedno nešťastie môže ľahko nasledovať ďalšie.)

Jedného šťastie, druhého nešťastie. (Šťastie jedného človeka môže byť priamo spojené s nešťastím niekoho iného.)

Mne britva ne, druhému i motyka. (Vyjadruje nespravodlivosť alebo nevypočítateľnosť osudu, kde niekomu sa nedarí ani s najlepšími nástrojmi, zatiaľ čo inému sa darí aj s primitívnymi prostriedkami.)

Keď čert vzal kravu, nech vezme i teľa. (Vyjadruje rezignáciu na osud a prijatie väčšieho nešťastia, keď už sa stalo niečo zlé.)

Jedni ľudia skáču, druhí plačú. (Život nie je spravodlivý; zatiaľ čo niektorí ľudia zažívajú šťastie, iní trpia.)

Šťastie sa trúsi. – Šťastie ledva po jednom ide, nešťastie sa sype. (Príslovie vyjadruje nerovnováhu medzi častým, masívnym príchodom nešťastia a vzácnosťou šťastia.)

Nie je každý zlý, komu sa zle vodí. (To, že niekomu sa nedarí, neznamená, že je zlý človek.)

Koho raz nešťastie zastihne, tak ľahko ho neopustí. (Nešťastie má tendenciu sprevádzať človeka dlhodobo a pretrvávať aj po prvotnom zásahu.)

Kde bolí, tam bolí. – Kde bolí, tam boli. (Nešťastie a trápenie sa opakujú a zostávajú na rovnakých miestach.)

Kde jedna bieda, tam i druhá. (Nešťastie a problémy majú tendenciu sa hromadiť a prichádzať spolu.)

Čert sa ihrá. (Šťastie a nešťastie sú vrtkavé a nepredvídateľné.)

Kde je nešťastie, tam je i posmech. (Keď človeka postihne nešťastie, často sa stáva terčom posmechu.)

Jedného nešťastie, druhého šťastie. (Táto fráza vyjadruje, že nešťastie jedného človeka môže byť príležitosťou alebo výhodou pre iného.)

Ideš pomaly, bieda ťa dohoní; ponáhľaš sa, dohoníš biedu. (Nešťastie a problémy nás môžu dobehnúť, či už sme pomalí alebo sa snažíme unikať rýchlosťou.)

Jedna nevôľa mnoho iných so sebou prináša. (Keď sa objaví jedno nešťastie, často nasledujú ďalšie problémy.)

Či kyjom, či palicou. – S kyjom, alebo s holú. (Nezáleží na tom, akým spôsobom je človek zasiahnutý, výsledok je stále nepriaznivý.)

Ako pešky, ako za vozom. (Porovnáva neuspokojivé alebo nevýhodné situácie, ktoré sú podobne nepríjemné bez ohľadu na spôsob, akým sa riešia.)

Komu pánboh praje, tomu i vo snách padne; a komu pánboh nepraje, tomu i z lyžice spadne. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že šťastie a nešťastie sú často mimo našej kontroly a závisia od osudu alebo vyšších síl.)

Súženie a pŕhľava všade rastú. (Nešťastia a ťažkosti sú bežnou súčasťou života a vyskytujú sa takmer všade.)

Bieda za biedou. – Jedna bieda za druhou. (Vyjadruje neustále pretrvávajúce ťažkosti a problémy v živote.)

Keď ho má parom vziať, nech ho vezme dočista. (Príslovie vyjadruje postoj, že keď už má prísť nešťastie, nech je úplné a bez kompromisov.)

Ako za vlasy, ako za pasy. (Príslovie vyjadruje, že niečo sa deje veľmi nerovnomerne alebo s veľkým rozdielom.)

Žiadna psota sama neni; jedna rada druhú honí. (Nešťastia a problémy často prichádzajú vo viacerých vlnách po sebe.)

V obide na človeka všetko zlé ide. (Keď je človek v nešťastí, zdá sa, že sa mu všetky problémy len kopia.)

Bieda biedu nájde, hoc aj slnko zájde. (Bieda a ťažkosti sa navzájom priťahujú, bez ohľadu na okolnosti.)

Potme ako v noci. (Príslovie vyjadruje zbytočnosť alebo nevyhnutnosť opakovania zjavného faktu.)

Keď chceš najlepšie, vtedy ti vypadne najhoršie. (Aj keď sa snažíš dosiahnuť najlepšie výsledky, veci sa môžu aj tak nevydariť.)

Na jednom zlom nikdy dosť nebýva. (Zlé udalosti majú tendenciu sa nabaľovať alebo nasledovať jedna za druhou.)

Chudobný človek nikdy sa dobre nemal; chcel sa prežehnať, vybil si oko. (Príslovie vyjadruje, že snaha chudobného človeka zlepšiť svoju situáciu sa často končí ešte väčším nešťastím.)

Ako za jedno rebro visieť, ako za oboje. (Príslovie vyjadruje, že niekedy sú dve možnosti rovnako nepríjemné alebo nešťastné.)

Manna neletí z neba každý deň. (Šťastie a priaznivé okolnosti nie sú samozrejmosťou a nemôžeme na ne vždy spoliehať.)

Nebýva na každom vŕšku hostinec. (Príslovie upozorňuje na to, že šťastie a dobré veci nie sú vždy prítomné na každom kroku.)

Ako dri, ako lúp. (Príslovie vyjadruje, že niektoré situácie alebo úkony sú si podobné, pokiaľ ide o nešťastie alebo nepohodlie, ktoré spôsobujú.)

Od surovej kapusty kováč ozdravel, krajčír umrel. (Príslovie vyjadruje, že rovnaké podmienky alebo riešenia môžu mať na rôznych ľudí odlišné účinky.)

Neraz šťastie býva hotovým nešťastím a nešťastie šťastím. (Zdanlivé šťastie môže viesť k nešťastiu, zatiaľ čo zlé udalosti môžu priniesť pozitívne výsledky.)

Šťastie sa obracia. (Šťastie nie je trvalé a môže sa kedykoľvek zmeniť.)

Nejednako boh rozdáva; jednému hus, druhému páva. (V živote existuje nerovnomerné rozdelenie bohatstva a šťastia, ktoré je mimo našu kontrolu.)

Jednému obracia sa na blato, druhému na zlato. (Osud alebo náhoda môže rôznym ľuďom priniesť odlišné výsledky z rovnakej situácie.)

Či sova o kameň, či do sovy kameň. – To šicko jedno: kamenem o hlavu, lebo hlavu o kameň. (Nezáleží na tom, z ktorej strany príde úder, výsledok je rovnaký a rovnako bolestivý.)

Každý človek má svoje trápenie. (Všetci ľudia prežívajú určité ťažkosti a nešťastia v živote.)

Mne polna ne, druhému i prazna pipka horí. (Vyjadruje závisť alebo frustráciu z toho, že iní ľudia môžu mať úspech alebo šťastie aj v situáciách, ktoré sa zdajú byť nevýhodné.)

Šťastie nocľahy často mení. (Šťastie je nestále a môže sa rýchlo zmeniť alebo presunúť.)

Ľudo Slovenský

Autor projektu: Tomáš Ulej 2013-2025. Webdesign: Roman Klčo. Odborná garantka: Mgr. Jana Ambrózová, PhD., Katedra etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Prečítajte si viac o projekte.

Slovenské Spevy: Ladislav Galko. Digitalizujeme s láskavým súhlasom dedičov a vydavateľstva Opus.

Páči sa vám projekt? Môžete prispieť na jeho prevádzku.