Zišla sa bieda s psotou, onuca s handrou.
Ani s tebou žiť, ani bez teba byť.
Čo buh spojil, človek nerozlučuj – ta žij s obludu až do sudu.
Ožeň sa, obes sa, na jedno ti padne, vezmi mrcha ženu, do pekla ťa vtiahne.
Veliká žena – veliké neščascie.
Daj komu ženu, a sám lub stenu.
Jarmo si na krk zavesil.
Nieto nado mňa uhračanejšej ženy!
Spálili zápražku.
Šanuje si ženu ako podošvu.
Veru som si s tebou hrdlo podrezal.
Zadrhla sa s ním.
Mrcha vietor ho zašiel.
Vlka dolapil. – Vlka ulial
Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale ktorý pomáha V nešťastí.
Svornosť vedie k šťastiu, nesvornosť k nešťastiu.
Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
Neraduj sa z cudzieho nešťastia!
Kuvičí hlas.
Špatné mu podstlal.
To je pohroma.
Nohavičky mu v jarku merali.
Ševkyni sviňa pred prahom zdochne.
Červený kohút mu na dome zaspieval. — Červený kohút dostal sa mu na strechu.
Mlyn býva pri vode a posmech pri škode.
Chudobnému aj z hrnca vykypí.
Chudobnému vždy skorej žaba do saku vbehne.
Chudobný človek nikdy sa dobre nemal; chcel sa prežehnať, vybil si oko.
Psota sa vždy len zle mala, lebo mrcha strechu mala. — Psota sa naveky zle mala, bo jej planá strecha stála.
Keď Cigánovi troje prasiec zdochlo, pri prvom riekol: má z čoho; pri druhom: tomu dochne, kto má; pri treťom: prestal zdoch!
Nemáš voza, nemáš koní; jedna psota druhú honí.
Psota je s ním.
Teraz sa nám psota omnožila a zase je kotná.
Lenivá ruka, hotová muka. — Lenivá ruka, hotová psota. — Lenivá ruka, hotová bieda. — Lenivá ruka, hotové nešťastie.
Bol čertu cestu dlžen.
Kde sú bosrmani, tam sú i slivky.
Žiadne nešťastie večne netrvalo.
Zlé nikdy netreba hľadať, príde samo. — Nešťastie netreba hľadať, príde samo.
Na vinovatého akoby lopatu hrnul.
Dobre, že ho zrádnik nevychytil. — Dobre, že z nôh nespadol.
Keď sa somárovi dobre vodí, ide na ľad tancovať a zlomí nohu. — Už tancuje ako somár na ľade.
Ach, Bože, na svete! (Údiv, ťažký povzdych.) – Ak bude božia vôľa – Ak nás Pán Boh doživí – Ak Pán Boh dá, i to bude. – Ak Pán Boh dá zdravia a života – Ak Pán Boh zachová od škody – Ak sa Hospodin nezmiluje – Bohu poručil. Na Boha poručil. (Znamená aj: zriekol sa starosti.) Boh ho prividel – navštívil – (= Postretlo ho nešťastie) – Gospodine, pomiluj! (Používa sa aj dnes. Dobš. počul to v Turčoku, gem. st.) Chvala Bohu! (Krátke chvala ako interj.) Keby mi Boh zhodil. – Zhodže, Bože! Milý, mocný Bože (aké je to divné – krásne –; – čo to bude s nami!) Nedaj, Bože! – Nedopusť, Bože! Nech Pán Boh chráni a bráni – uchová od toho každú dušu kresťanskú! (Tiež:) Pán Boh chráň a bráň! Pán Boh zavaruj! Nech sa stane vôľa božia! Č. 577. Neponosno Bohu! (= Díky Bohu. Ponosa = žaloba, maď. panasz.) – Ponosno Bohu! (= Bohužiaľ). Požiaľ sa Bohu! Pre Boha živého, čože sa to robí?! – Preto ma Boh neopustí. – To je od Boha! To je ešte ta s Bohom! (= Dosť dobre. Slovák povie tiež: To ešte zbaví!) Toto je divná božská moc!
Na koho straky, na toho vrany.
Neraz šťastie býva hotovým nešťastím a nešťastie šťastím.
Šťastie oči zaslepuje a nešťastie otvára.
Bieda biedu nájde, hoc aj slnko zájde.
Bieda za biedou. – Jedna bieda za druhou.
Ideš pomaly, bieda ťa dohoní; ponáhľaš sa, dohoníš biedu.
Jedna bieda nič neurobí, ak nie desať.
Kde jedna bieda, tam i druhá.
