Ľudo Slovenský
Príslovia a porekadlá Rozprávky
  • Príslovia a porekadlá
  • Rozprávky
O Ľudovi
Objavovať Pôvodná zbierka Ľudov čet
  1. Príslovia
  2. Vyhľadávanie
  3. príroda

Ľudo Slovenský: výsledky vyhľadávania "príroda"

Zobraziť:
Všetky útvary (178) Príslovia (145) Porekadlá a úslovia (26) Názvy, prezývky, nadávky, prirovnania a výroky (3)
Tón/emócia:
Všetky tóny (178) Vecné a neutrálne (93) Humorné a hravé (59) Ironické a sarkastické (13) Pozitívne a láskavé (8) Temné a tvrdé (5)

Hora — bohatá komora. (Príslovie vyjadruje, že príroda, konkrétne lesy a hory, sú zdrojom bohatstva a prosperity.)

Hora bola, hora bude. (Príslovie vyjadruje presvedčenie, že hory pretrvajú aj napriek ľudským zásahom a činnostiam.)

Čo je z hory, to zas len uteká do hory. (Ľudia a veci sa prirodzene vracajú k svojmu pôvodu alebo k tomu, čo im je blízke.)

Kam voda má spád, ta tečie. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že veci alebo udalosti sa prirodzene vyvíjajú smerom, ktorý je pre ne najlogickejší alebo najľahší.)

Čo je v poli, nech sa tmolí! (Príslovie naznačuje, že veci by mali byť ponechané svojmu prirodzenému priebehu a nemali by sme zasahovať do prirodzeného poriadku.)

Nájde si žaba mláku. – Žaba kaluž hľadá. – Žaba kaluž nájde. – Žaba kaluž neopustí. (Každý si prirodzene hľadá prostredie alebo situácie, ktoré vyhovujú jeho povahe alebo zvykom.)

Z vlka nebude baran, ani zo psa oráč. (Niektoré vlastnosti a povahy sú nezmeniteľné bez ohľadu na snahu alebo vonkajšie okolnosti.)

Svet sa mení a my s ním. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že zmeny vo svete ovplyvňujú aj zmeny v našich životoch.)

I tá najmenšia bylina pochodí od Hospodina. (Vyjadruje presvedčenie, že všetko na svete, dokonca aj tie najmenšie detaily, sú pod Hospodinovou kontrolou a pochádzajú od neho.)

Mačke sa vždy o myšiach sníva. (Príslovie vyjadruje, že každý túži po niečom, čo je pre neho prirodzené alebo blízke jeho povahe.)

Voda jednému odnesie, druhému prinesie, ale oheň spáli všetko. (Príslovie vyjadruje nevyspytateľnosť prírodných živlov, kde voda môže byť prospešná aj škodlivá, zatiaľ čo oheň je vždy deštruktívny.)

Všelijako býva vo svete. (V živote sa stávajú rôzne a nepredvídateľné veci.)

Načo krave rozum, keď seno vidí? (Niektoré veci sú pre niektorých ľudí alebo bytosti tak prirodzené, že nepotrebujú ďalšie rozvahy alebo vysvetlenia.)

Pánboh nás zamrkol i zosvitol. (Vyjadruje cyklickú povahu času a každodenné striedanie dňa a noci ako prirodzený jav.)

Krása ako tráva vädne. (Krása je pominuteľná a nemá trvalú hodnotu v porovnaní s inými kvalitami.)

Aký vtáčik, taký spev; aký medveď, taký rev; aká sviňa, taký kvik; aký úplaz, taký šmyk; aké drevo, taký cvik. (Výrok poukazuje na to, že vlastnosti alebo charakteristiky jednotlivcov alebo vecí sú priamo odrazom ich podstaty či povahy.)

Čečinatá hora — planý kraj; listnatá hora, lepší kraj. (Príslovie vyjadruje hodnotenie krajiny na základe typu vegetácie, pričom listnaté lesy sú považované za úrodnejšie a bohatšie oblasti.)

Každá vec má svoju príčinu. (Všetko, čo sa deje, má svoj dôvod alebo pôvod.)

More nevypiješ, Boha nepremôžeš – neprevalíš. (Príslovie vyjadruje, že niektoré veci sú mimo dosahu ľudskej schopnosti ovládania alebo prekonania, ako sú prírodné sily alebo božská vôľa.)

Aká je vec, dá znať koniec. (Vlastnosti a povaha veci sa prejavia až na jej konci.)

Vola hoc bys’ ho prez celý svet previedol, len volom bude. (Bez ohľadu na získané skúsenosti alebo zmeny prostredia, základná povaha človeka zostáva rovnaká.)

Na svete je všetko. (Výrok vyjadruje, že svet je plný rôznorodosti a obsahuje všetko možné.)

Ryba najľahšie vo vode vykĺzne. — Číkovi je nikdy nie ľahšie vykĺznuť z ruky, ako kým je vo vode. (Je jednoduchšie uniknúť z nebezpečenstva, keď sme vo svojom prirodzenom prostredí alebo situácii.)

Krása – makový kvet. (Krása je pominuteľná a rýchlo sa vytratí, podobne ako kvet maku.)

Ticho, že sa ani lístok na strome nehne. (Ticho v prírode môže byť predzvesťou zmeny počasia, ako napríklad búrky.)

Roľa sa nedá oklamať. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že úspech v poľnohospodárstve závisí od poctivej práce a prirodzených procesov, ktoré nemožno obísť.)

To inakšie nebude, kým svet svetom bude. (Osud a udalosti sú nemenné a nezmeniteľné, nech sa deje čokoľvek.)

Každý čas má svoj čas. (Každá udalosť alebo etapa v živote nastáva v správny alebo predurčený čas.)

Raka do vody odsúdili. – Raka vo vode neutopíš. (Nenapraviteľných alebo prispôsobených povahových vlastností sa človek nemôže zbaviť, pretože sú pre neho prirodzené.)

Naoko dobrý, ale v srdci pomstu varí. – Naoko dobrý kresťan. (Príslovie poukazuje na to, že vonkajší vzhľad alebo správanie môže klamať a skrývať neúprimné úmysly.)

Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. – Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina a z mora pustatina. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že veci alebo ľudia nemôžu zmeniť svoju základnú podstatu.)

Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vlkovi horu. (Každý si prirodzene nájde to, čo potrebuje, bez potreby externého zasahovania.)

Bláznov nesejú, a rodia sa. (Hlúposť je prirodzenou súčasťou ľudskej existencie, nie je výsledkom vonkajších vplyvov.)

Ako včera, tak dnes. (Táto fráza naznačuje konzistentnosť alebo nemennosť situácie alebo správania.)

Hory s dolami sa nezídu, ale ľudia s ľuďmi sa zídu. – Vrchy sa neschodia, ale ľudia sa schodia. (Príslovie poukazuje na to, že zatiaľ čo prírodné útvary sa nikdy nestretnú, ľudia sa vždy môžu stretnúť a nadviazať kontakt.)

Nechaj vodu bežať a kamene ležať. (Výrok naznačuje, že je múdre nezasahovať do prirodzeného chodu vecí a nechať ich plynúť svojou cestou.)

Staré je staré. (Príslovie vyjadruje akceptovanie nemennej povahy vecí alebo ľudí, ktorí sa vekom nemenia.)

Čo je v lete zelené, všetko v zime zjedené. (Príslovie naznačuje, že to, čo sa v lete vypestuje, sa v zime spotrebuje, zdôrazňujúc cyklus prírody a potrebu pripravenosti.)

Vrana k vrane sadá. (Podobní ľudia sa prirodzene priťahujú alebo majú tendenciu vytvárať skupiny.)

Čo musí byť, to musí byť. (Neodvratnosť určitých udalostí alebo situácií, ktoré sa musia stať bez ohľadu na snahu ich zmeniť.)

Koňovi sa o obroku a medveďovi o plánkach sníva. — Koňovi sa o ovsi a medveďovi o plánkach sníva. (Príslovie vyjadruje, že každý túži po tom, čo je pre neho prirodzené alebo čo mu najviac chýba.)

Aký vtáčik, taká klietka. (Človek si zaslúži taký majetok alebo prostredie, aké zodpovedá jeho schopnostiam alebo naturelu.)

Časy sa menia. (Vyjadruje myšlienku, že svet a okolnosti sa neustále menia, čo si vyžaduje prispôsobenie.)

Čo nepanovalo, nikdy čas nezastaví. (Čas plynie neúprosne vpred a nič ho nemôže zastaviť.)

Boh rozdáva, i keď nemá komu. (Bohatosť a hojnosť prírody alebo osudu je dostupná, aj keď nie vždy sú ľudia pripravení alebo schopní ju prijať.)

V noci ako potme. (Príslovie vyjadruje očividnosť alebo samozrejmosť situácie.)

Čím budem, tým budem, sveta neprebudení. (Vyjadruje akceptáciu osudu a nevyhnutnosti vplyvu času na život jedinca.)

Pes aký do chrámu, taký z chrámu. – Pes zostane psom aj v kostole. (Zmena prostredia nezmení podstatu človeka.)

Pánboh vládne šťastím a mačka myšami. (Šťastie a jeho rozdelenie sú mimo ľudskej kontroly, podobne ako prirodzené správanie zvierat.)

Akí sme, tak nám Pán Boh dáva. (Spravodlivý osud človeka závisí od jeho vlastných činov a povahy.)

Ľudo Slovenský

Autor projektu: Tomáš Ulej 2013-2025. Webdesign: Roman Klčo. Odborná garantka: Mgr. Jana Ambrózová, PhD., Katedra etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Prečítajte si viac o projekte.

Slovenské Spevy: Ladislav Galko. Digitalizujeme s láskavým súhlasom dedičov a vydavateľstva Opus.

Páči sa vám projekt? Môžete prispieť na jeho prevádzku.