Čo kolíska vykolísala, to motyka zahrabala.
Už je jednou nohou v hrobe, ešte sa nekára.
Po smrti je neskoro modliť sa, a na starosť vandrovať.
Starý už len do hŕbky letí.
Šediny sú hrobové kvetiny.
Smrť naň zabudla.
Ty budeš žiť, ja budem hniť!
Už nad hrobom stojí.
Už nebudem mať pokoja, iba keď ma vynesú.
Stará baba, stará devla, stará drmla, stará grešla, stará hrkla, stará kobza, stará koza, stará krava, stará Krkoška, stará mrkva, stará mršina, stará striga, stará škrabňa, smrtka, stariga. Staré čuridlo, staré hebedo, staré hniezdo, staré nemehlo, staré rešeto, staré trdlo.
Vydať, bože, vydať, ale vedieť ako; s mrcha tovarišom do rôčka deľako. Do rôčka deľako a do smrti je diaľ, veď je to, mamička, veľmi ťažký pohár!
Smrť a žena každému je od pánaboha súdená. – Žena mužovi od boha daná.
Dosť času je dva roky pred smrťou sa oženiť.
Testiná mu dievčaťom zomrela.
Už ich neroztrhne iba graca a motyka. – Už ich nerozdelí iba graca a motyka.
Staré dievky budú na Bielej hore piesok merať. – Staré dievky budú na druhom svete vežu bieliť. – Staré dievky budú pred peklom popol osievať a lad škrabať.
Všetko do času, žena do smrti a boh naveky.
Muž menší od svojej ženy bude na druhom svete bubon nosiť.
Žena, keď rodí, je jednou nohou v hrobe.
Poškrobok k smrti doriadi.
Boháč a svinka – po smrti pečienka.
Veď ti všetko nechá, nepýtaj toľko od neho! Odpoveď: To mi smrť nechá, nie on!
Čaká mu na smrť ako pavúk v škáre na muchu.
Kde som sa narodil, tam chcem i zomrieť.
Bude žiť ešte dva roky po smrti. – Bude žiť, kým bude jedna vrana kvákať. – Bude žiť, kým bude posledná vrana kvákať.
Toho budú na dva razy pochovávať.
Chlapovi, čo má biele pľúca, ženy mrú.
Hlad sa smrti rovná.
Napime sa, veď sa po smrti nenapiješ.
Pil – zomrel, nepil – zomrel.
Spánok je brat smrti.
Už je nebohý.
Dlhá choroba – hotová smrť.
Choroba nikoho nepopraví.
Chto sa duho kuruje, k smrci sa hotuje.
Neskoro si lieky strojí, keď mu smrť nad hlavou stojí.
Komu treba ľiky, ten pujdze naviky.
Dlhej nemoci koniec – motyka.
Šli po doktora, keď mu už bola duša na jazyku. – Šli po doktora, keď mu už bola smrť na jazyku.
Biedny ako tona. – Biedny – len smrti na fruštik.
Bledý ako múčny mech. – Bledý ako smrť. – Bledý ako socha. – Bledý ako stena. – Bledý, že by sa krvi na ňom nedorezal.
Zabolelo ho, že počul anjelikov spievať.
Smrtka ho preskočila.
Vyzerá ako božie múky. – Vyzerá ako božie umučenie. – Vyzerá, ako čo by ho z kríža sňal. – Vyzerá, ako čo by zo šibenice odpadol. – Vyzerá, ako čo by z hrobu vstal. – Vyzerá ako obrážtek. – Vyzerá ako smrť.
Chrchloš, chrchliak, lazár, lazár večitý, mrcina, smrtka, smrti večera, zdochliak, zdochlina.
Dávil, dobre že dušu nevydal.
Človek je len ako tráva.
Človek na svete okolo nemoci a smrti sa pletie.
Človek nevie, kde kosti zloží.
Človek sa tu len popotĺka, a potom je koniec.
