KOHÚT (kikiríka): Gazda korher; DRUHÝ KOHÚT (nato): A gazdiná väčší!
KURA: Kót, kót, kót, kotkodák, znesiem vajce ako klát. – Kót, kót, kót, kotkodák, štvoro vajec za turák, jedno predám, jedno zjem, kohútovi nepoviem. – Kotko, kotko, kotkodák, tri vajíčka za turák, jedna predám, jedno zjem, kohútovi nepoviem.
HÚSATÁ: Malé sme, pekné sme! – Aké sme my pekné, čačané, pekné, čačané! STARÉ HUSI: I my sme také boli! GUNÁR: Dávno to bolo!
HUS: Ta, ta, ta, do kňazovho žita! HÚSATÁ: Keby sme si boli vrece vzali! (Keď ich vyháňajú zo žita): Jaj, beda, prebeda, už nám vrece netreba! – (Keď sa mlatec cepami na ne zoženie): Už nám viac netreba!
MORIAK: Udri! udri! udri! MORKA: A keby to teba tak, tak, tak, tak, tak!
MORKA (za rána): Drevo pílim, pílim, pílim, a vy ešte spíte, spíte, spíte; kakafuj, kakafuj, kakafuj!
HOLUB: Var mukú, var mukú! (Keď domáci odišli preč, zvieratá ich takto vyvolávali): KOHÚT: Kedy prídu?
HUSÁR: O týždeň! TELIATKO: (prenikavo a zhlboka): Ach, beda mne!
LASTOVIČKA (zobúdza ľudí): Tri bili, štyri bili, ja som vstala, postieľku si postlala, a ty ešte spíš, či sa nehanbíš? – Štyri bili, daj tú kašu na misu! – Menšiemu menšie, väčšiemu väčšie, a kto nechceš, vytri, vytri a vyhoď na mráz! – Čo robíte? Vŕtame, vŕtame. Nevŕtaj, rozštiepiš! – Už som nanosila, navozila, a tu neni nikde ništ! – Odišla som, plné komory, plné stodoly, a keď som sa navrátila, nenašla som ništ! Prešpor. stol.
VRABEC (po zobraní úrody): Gazda som, gazda som! – Gazda Sto, gazda Sto! (zŕn.) – V zime, v nedostatku už ticho: Tšš, tšš! – Keď berie zrno zo stodoly, kričí: Ništ, ništ! – Žencom privoláva: Žaň, Žan, Žan! – Keď sedliak mláti, vychvaľuje ho: Gazda, gazda! – Ale pred novou úrodou sa mu vysmieva: Všivák, všivák, nemá nič!
SLÁVIK: Stoj, stoj, stoj, stoj, voľačo ti poviem: stoj, stoj, stoj, stoj, stoj, čapica ti horí!
PREPELICA: Podspodok, podspodok! – Poďte žať, poďte žať! – Pod poľom, pod poľom!
STRAKA: Čí to kôň, čí to kôň?
VRANA: Náš, náš!
STRNÁDKA: Zle, zle, zle, zle bez detí, keď nerastie, uletí!
SÝKORKA: (zjari): Pohonič, hotuj bič! Či či trn, či či trn, činčarara!
ŠKOVRÁNOK: (z jari): Idete, idete von! (Opakuje sa.) (V lete, keď slnce páli): Pečiete, pečiete!
ZAJAC: (v strachu volá na kňaza): Kňaz, kňaz!
SVRČEK: Trp, trp!
ŽABA (prvá): Čo ste varili? (druhá): Hrach! (tretia): Hrach! (štvrtá): Hrach! (Zbor): To ja rada, rada, rada, i ja rada, rada, rada!
KOMÁR: Môj, môj, môj psí – í!
ZVON (veľký): Pánboh! Pánboh! (Bohatému): Pán bou, pán bou! – Druhý zvon: Mau, mau! – Tretí zvon: Mau pole, mau pole, kone mau! – Dedinské zvony bohatému: Šarláty, kmenty! – Chudobnému: Trhan, šklban!
MLYN (keď melie pre známych): Pomaly, pomaly! – (Keď má mnoho mletia): Každému, každému!
BRUSIČOV BRÚS: Bŕŕ, bŕŕ, čača je, akýže bol, taký je!
HRACH (keď sa ho málo v hrnci varí): Nemôžem ťa dohoniť! – (Ak je hustý): Ta sa ďalej! Ta sa ďalej!
