Príslovia a porekadlá Rozprávky
O Ľudovi
Všetky rozprávky Témy rozprávok Postavy

Či še hnevace? 7+

Rozprávka opisuje skúšky troch bratov u krutého gazdu. Najmladší brat využíva rozum, aby prežil a získal spravodlivú odplatu. Príbeh zdôrazňuje dôsledky krutosti a nespravodlivosti. AI
Morálne ponaučenie AI: Čím kto hreší, tým trestaný býva.

Zdelili: M.Lukáčik z Novohradu; Štiavnický zábavník; Janko Rimavský z M. Hontu; zo Šariša Ondrej Srnka a ten i rozpráva, a to vo vidiekohovore šarišskom. [134]

Kdze bul, tam bul, bul jeden valal[135] a v tym valalu byval jeden ocec troch synoch. Jeden z nich bul glupy a vše ľem za pecu šedzel; dvojmi aľe še[136] trimali za mudre.

I vybral še jeden z nich do služby, do nedalekeho valalu. Mamuša jemu nakladla pulnu torbečku priplamkoch.[137] I vešol un do jedneho domu a zjednal še z gazdom tak, že chtory še perši pohneva, temu še odreže nus.

I pošol sluha mlacic. Na frištik nebul od gazdiny volany, ani na obid. I pytal še ho gazda:

„Mišku! Nu, či še hnevaš?“

„I co bim še mal hnevac?“

Večar bul tu i večera bula uvarena, no Miška zas’ nezavolali. I pytal še ho gazda:

„Nu, či še hnevaš, Mišku?“

„I čomu bim še hneval.“

Nehneval še, bo mu priplamky z domu ešče tervali. Ale na druhy na treci dzeň še torbečka vyprazdnela a zas’ nebul volany na obid. Pytal še ho gazda:

„Mišku, či še nehnevaš?“

„I by še ďabel nehneval, kedz me tak hladom morice!“

Tu gazda vycahnul nuž a Miškovi odrezal nus.[138] Tak bez nosu lecel on domu a žaloval še ocovi i bratom na planeho gazdu.

„I ty gluptaku,“[139] hutorel[140] mlači brat Pavko, „čekaj, pujdzem ja. Hej, matko, napecte priplamkoch!“

Pavko še vvbral a prave do teho valalu i do teho domu prišol, kdze bul Miško a zjednal še s totym gazdom, že chto[141] še perši[142] pohneva, tomu še odreže nus. Dali i jemu mlacic po tri dni. Ale ani perši, ani druhy, ani treci dzeň nezavolali ho jesc.

„Pavku, či še nehnevaš?“ pytal še jeho gazda.

„I ďabli by še vam tu nehnevali, tady[143] mi už bruch ku hirbtovej kosci[144] prirostnul.“

Tu gazda vycahnul nuž a Pavkovi odrezal nus. Pošol Pavko do domu bez nosu a povedzel staršemu bratovi:

„Plana to hoscina, Mišku, muj nus u ďabla!“

I skriknul spoza peci najmlači Adam:

„Vy sce glupe, pujdzem ja a uvidzice, že dobre vyslužim.“

Pošol un[145] s priplamkami v torbečke a natrefil prave na toten valal, na chtorym[146] jeho braca buli, a zjednal še s totym gazdom, že chto še perši pohnevá, tomu še odreže nus.

Ale si Adam znal pohnuc rozumom. Jak ho gazdiňa na obid nevolala, s tym, co namlacil, pošol do karčmy a šicko[147] založil. Prišol gazda i nevidzel zarno.[148] I pytal še ho Adam:

„Či še hnevace, gazdo?“

„I co bim še hneval!“

To tak tervalo vecej razy[149] a gazda, aby nestracil nus, povedzel vše, že še nehneva. Mlacene[150] prestalo a Adam, co vymlacil, to vynošil do karčmy.

Raz prišol dzeň, v chtory gazda i gazdiňa mušeli z domu pojsc[151] a Adamovi nasudzili, by do ich navraceňa jednu ovcu, chtora perša, kedz un vejdze do chľiva,[152] na neho popatri, zarezal a očiscenu uvaril v kotliku i perašin[153] priložil. A dzecko, kedz by še mu co prihodzilo, očilil.[154]

I vešol Adam do chľiva s veľkym buchom a hurtom, takže šicke ovce na neho popatreli, chtore un potym šicke[155] porezal, bo šicke na neho odrazu popatreli. Tak un jednu očiscenu položil do kotla a mesto perašina rucil do kotla psa, chtory še volal Perašin. Potym pošol ku dzecku a vidzel ho ňečile.[156] Glupa jeho hlova chcela ho vcale očilic; rozcal ho na poly, očiscil a jako jahne povešil na klin.

Tu pridze gazda i gazdiňa i pytaju še Adama, či šicko dobre sporadal? Un povedzel:

„Ovce sem porezal, Perašin do kotla rucil, až mu nohy višu,[157] a dzecko som vcale očiscil. Nu, či še hnevace, gazdo?“

„I co bim še hneval!“ — Bo svuj nus radše mal.

Na odpus[158] kedz mali pujsc,[159] bula veľká cma. I povedzel gazda Adamovi:

„Bulo by dobre, keby dachto pošvicil[160] až do teho koscela.“

„Hodce vy, hodce,[161] di ja vam pošvicim!“

Vžal oheň a strechu zapalil, až vcale dum zhorel. I prilecel gazda a Adam hutorel ku nemu:

„Či še hnevace, gazdo?“

„I co bim še hneval?“ — Bo mu ľubši bul nus, jak jeho dum.

Co ale bulo robic, bez domu, bez šickeho? Pošli oni do šveta, gazda i gazdiňa i sluha. Chceli ho ušmercic.[162] Ta hutoreli mezi sobu, že v noci, kedz budze spac, že gazda ho ruci do vody. To ale Adam vyrozumel, nelehnul on šebe na kraj ku vodze, aľe v noci stal a gazdiňu, chtora bula na kraju, rucil do vody. Prebudzil še gazda i vidzi, že vera ženy net.[163] Ta[164] počal kričec. Ale Adam še ho pytal:

„Nu, či še hnevace, gazdo?“

„I by še ďabel nehneval, di ši me o šicko pripravil.“

A Adamek vžal nuž, gazdovi odrezal nus.

Vžal še Adam na hohy a prišol do domu. A svojim bratom povedzel:

„Nu vidzice, vy muderci, že ja vyslužil nus!“[165]

[134] Zase sme zvolili k tomuto hovoru žartovný kus. Každý pochopí, že tieto vo svojich vidiekohovoroch najoriginálnejšie znejú. Krátke e ako v ostatných povestiach tak i tu zmäkčuje pred sebou hlásky d, l, n, t, vyjmúc pády a slová na str. 185 a 186 udané. Hláska i zmäkčuje ich bez výnimky.

[Zásadne zachovávame v úplnosti transkripciu Dobšinského. Líšime sa od neho v dvoch jednotlivostiach: Dobšinský píše v niektorých jednotlivých prípadoch mäkčeň v slabikách ňe, ľe. Tu mäkčeň nepíšeme.]

[135] dedina, ves

[136] plnú kapsičku predplameníkov - predplameníky i podplameníky pečú sa z vykysnutého na pečenie chleba už hotového cesta, takže sa kus z neho rozvaľká, a kým ešte v peci oheň plameňom horí, ono pred plameň položí. — Vyd.

[137] plnú kapsičku predplameníkov - predplameníky i podplameníky pečú sa z vykysnutého na pečenie chleba už hotového cesta, takže sa kus z neho rozvaľká, a kým ešte v peci oheň plameňom horí, ono pred plameň položí. — Vyd.

[138] nos.

[139] sprosták, hlupák.

[140] hovoril

[141] kto.

[142] prvý, prvší.

[143] veď, však.

[144] ku chrbtovej kosti.

[145] on.

[146] ktorom, kterém

[147] všetko.

[148] zrno, obilí.

[149] viac ráz, více krát

[150] mlátenie

[151] odísť, odejíti.

[152] stajeň, maštaľ, chliev.

[153] petruška, petržel.

[154] očistil

[155] všetky

[156] nečisté

[157] visia.

[158] odpus, t. j. utiereň, služby božie o polnoci pred prvým dňom vianočným od katol. kresťanov vydržiavané.

[159] ísť

[160] niekto posvietil

[161] iďte, jděte.

[162] usmrtiť.

[163] niet, neni

[164] nuž, teda

[165] Pre tú čiastku nášho čitateľstva, ktorá by na prvý pohľad mravné naučenie tejto rozprávky neuhádla, poznamenávame, že je ona namierená proti ukrutnosti gazdovej, ktorý tak nemilosrdne so svojimi sluhy jednal a učí tú pravdu: Čím kto hreší, tým trestaný býva. — Vyd.

Toto je verzia rozprávky preložená do modernej slovenčiny s použitím umelej inteligencie za účelom ľahšieho porozumenia textu pre tých, ktorým už starý jazyk 19. storočia príliš nevonia. Môže obsahovať chyby, ale dúfame, že ich nebude veľa. Ak by ste nejakú našli, napíšte nám prosím.

Zdelili: M. Lukáčik z Novohradu; Štiavnický zábavník; Janko Rimavský z Malého Hontu; zo Šariša Ondrej Srnka, a ten aj rozpráva, a to v šarišskom vidieckom nárečí. Kde bol, tam bol, bol jeden valal a v tom valale býval otec troch synov. Jeden z nich bol hlúpy a stále len za pecou sedel; dvaja však sa držali za múdrych. A vybral si jeden z nich do služby, do neďalekého valalu. Mama mu naložila plnú taštičku priplamkov. A vošiel on do jedného domu a dohodol sa s gazdom tak, že kto sa prvý nahnevá, tomu odrežú nos. A poslal sluha mládenec. Na raňajky nebol od gazdinej volaný, ani na obed. A pýtal sa ho gazda: „Miško! Nuž, či sa hneváš?“ „A čo by som sa mal hnevať?“ Večer bol tu a večera bola uvarená, no Miška zas nezavolali. A pýtal sa ho gazda: „Nuž, či sa hneváš, Miško?“ „A prečo by som sa hneval.“ Nezlostil sa, lebo mu priplamky z domu ešte trvali. Ale na druhý a tretí deň sa taštička vyprázdnila a zas nebol volaný na obed. Pýtal sa ho gazda: „Miško, či sa nehneváš?“ „Ani by sa diabol nehneval, keď ma tak hladom mučia!“ Tu gazda vyčnieval teda a Miškovi odrezal nos. Tak bez nosa letel on domov a sťažoval sa otcovi i bratom na zlého gazdu. „Aj ty hlupák,“ hovoril starší brat Pavko, „počkaj, pôjdem ja. Hej, mami, napiekaj priplamkov!“ Pavko sa vybral a práve do toho valalu i do toho domu prišiel, kde bol Miško, a dohodol sa s tým gazdom, že kto sa prvý nahnevá, tomu odrežú nos. Dali aj jemu mládenca na tri dni. Ale ani prvý, ani druhý, ani tretí deň ho nezavolali jesť. „Pavko, či sa nehneváš?“ pýtal sa ho gazda. „Ani diabol by sa vám tu nehneval, veď mi už brucho ku chrbtovej kosti prirástlo.“ Tu gazda vyčnieval teda a Pavkovi odrezal nos. Šiel Pavko domov bez nosa a povedal staršiemu bratovi: „Zlý je ten gazda, Miško, môj nos u diabla!“ A zakričal spoza pece najmladší Adam: „Vy ste hlúpi, pôjdem ja a uvidíte, že dobre poslúžim.“ Šiel on s priplamkami v taštičke a natrafil práve na ten valal, na ktorom jeho bratia boli, a dohodol sa s tým gazdom, že kto sa prvý nahnevá, tomu odrežú nos. Ale Adam vedel pohnúť rozumom. Keď ho gazdiňa na obed nevolala, s tým, čo naložil, šiel do krčmy a všetko založil. Prišiel gazda a nevidel ani zrno. A pýtal sa ho Adam: „Či sa hneváš, gazda?“ „A čo by som sa hneval!“ To tak trvalo viackrát a gazda, aby nestratil nos, povedal všetko, že sa nehnevá. Mlátenie prestalo a Adam, čo vymlátené, to vynášal do krčmy. Raz prišiel deň, keď gazda i gazdiňa museli z domu odísť a Adamovi nariadili, aby do ich návratu jednu ovcu, ktorá prvá, keď on vojde do chlieva, na neho pozrela, zabil a očistil, uvaril v kotlíku a petržlen priložil. A dieťa, keby sa mu niečo prihodilo, očistil. A vošiel Adam do chlieva s veľkým buchotom a hŕstkou, takže všetky ovce na neho pozreli, ktoré on potom všetky porezal, lebo všetky na neho naraz pozreli. Tak on jednu očistenú položil do kotla a namiesto petržlenu hodil do kotla psa, ktorý sa volal Perašin. Potom šiel ku dieťaťu a videl ho nečisté. Hlúpa jeho hlava chcela ho vôbec očistiť; rozčesal ho na pol, očistil a ako jahňa zavesil na klin. Tu prišli gazda i gazdiňa a pýtajú sa Adama, či všetko dobre zariadil? On povedal: „Ovce som porezal, Perašina do kotla hodil, až mu nohy visia, a dieťa som úplne očistil. Nuž, či sa hneváš, gazda?“ „A čo by som sa hneval!“ — Lebo radšej mal svoj nos. Na odpušťanie, keď mali ísť, bola veľká zábava. A povedal gazda Adamovi: „Bolo by dobre, keby si niekoho poslal až do kostola.“ „Choďte vy, choďte, ja vám pošlem!“ Zapalil oheň a strechu zapálil, až celý dom zhorel. A prišiel gazda a Adam hovoril k nemu: „Či sa hneváš, gazda?“ „A čo by som sa hneval?“ — Lebo mu bol radšej nos ako jeho dom. Čo však bolo robiť, bez domu, bez všetkého? Odišli oni do sveta, gazda i gazdiňa i sluha. Chceli ho zabiť. Hovorili medzi sebou, že v noci, keď bude spať, že gazda ho hodí do vody. To však Adam vyrozumel, neležal on sám na kraji pri vode, ale v noci stál a gazdiňu, ktorá bola na kraji, hodil do vody. Prebudil sa gazda a videl, že žena nie je. Tá začala kričať. Ale Adam sa ho pýtal: „Nuž, či sa hneváš, gazda?“ „Ani by sa diabol nehneval, ty si ma o všetko pripravil.“ A Adam vzal teda gazdovi nos. Vzal sa Adam na koňa a prišiel do domu. A svojim bratom povedal: „Nuž uvidíte, vy mudrci, že ja som poslúžil nos!“

Bibliografické údaje

Originálne vydanie

Autor: Pavol Dobšinský

Vydavateľ: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry

Mesto: Bratislava

Rok vydania: 2008

Údaje o rozprávke

Zväzok: I

Poradie v zväzku: 30

Jazyk: sk

Digitalizácia

Autor digitalizácie: Pavol Dobšinský

Názov digitalizovaného diela: Prostonárodné slovenské povesti (Prvý zväzok)

Vydavateľ digitalizácie: Zlatý fond denníka SME

Rok digitalizácie: 2008

URL zdroja: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/585/Dobsinsky_Prostonarodne-slovenske-povesti-Prvy-zvazok/30

Digitalizátori: Tomáš Ulej, Michal Garaj, Dana Lajdová, Tomáš Sysel, Martin Šoltys, Igor Pavlovič, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Martina Šimková