Príslovia a porekadlá Rozprávky
O Ľudovi
Všetky rozprávky Témy rozprávok Postavy

Peračina 3+

Rozprávka rozpráva o valašovi, ktorý hľadá stratenú ovcu a zažije tajomné zjavenie. Príbeh je plný nádeje a zázrakov bez nebezpečenstva. AI
Morálne ponaučenie AI: Trpezlivosť a poctivosť prinášajú svoje ovocie.

Zo zbierky Sama Chalupku z H.Lehoty.

Jeden valach hľadal pred sv. Jánom Krstiteľom stratenú ovcu. Hľadal ju dlho; už sa bolo stmilo, dážď lial sa akoby kupami a valach ovcu hľadať neprestával.

Tu odrazu zjasalo sa mu pred očima, akoby sa bolo pred ním zablysklo; div, že neoslepol. Keď pretrel si oči, tu kadiaľ sa len podíval, všade plno zlata a striebra. Za dobrú chvíľku stál valach nad tým divom ako skamenelý, keď ale opamätal sa, pobral sa v nohy a hybaj cez paseky a vyskyte prosto na salaš.

„Chlapci, nebojte sa viacej biedy!“ volal na ostatných valachov. „Toľko peňazí som našiel, čo ich ani za týždeň neodnosíme. Len berte cedidlá a hybajte za mnou!“

Valasi nechceli veriť, keď ale zaprisahal sa im, aby ho za živa v kotle uvarili, ak to nie pravda, nuž pochytali valašky a cedidlá a poberali sa na to šťastné miesto.

„Nenáhliteže sa tak!“ kričal za nimi starý valach. „Počkajte len trošku, kým si druhé krpce preobujem, lebo tieto sa mi mokré ako pľúca; podšmykla by sa mi noha, ľahko bych sa v nich aj zabil.“

Netrpezlive dočkávali valasi, kým skrpcoval sa starý; konečne šli, on napred, oni za ním, na to miesto, kde sa mu bola tá svetlosť ukázala.

Aj prišli na to miesto; ale kde nič, tu nič.

Sem-tam chodil Kubo; hľadal zôkol-vôkol, či sa dakde nezmýlil. Mýliť sa mu nedalo, bo poznal to miesto, ale o zlate ani pamiatky. Valachov začali valašky v rukách svrbieť a Kubo nebol by naprázdno obišiel, keby ho neboli znali, že je chlap spravodlivý a lichého slova nikdy nepreriekol. Vidiac aký je on sám zmútený, neriekli ani slova a smutno vracali sa na salaš, tušiac, že pritom už dačo nebárs chýrneho bude. Kubo nemohol zaspať celú noc, vždy sa mu to zjavenie v hlave plietlo a hútal len a hútal, čo to mohlo byť.

Ráno umienil si, že si ešte raz to miesto obzrie a dobre sa už podíva, ako to, čo to tam. Podíval sa hore, a berúc si z kumháru[28] staré krpce, ktoré si večer tam zavesil, aby uschli — čože v nich vidí? Peračinový kvet! K polnoci, keď za ovcou chodil, nevdojak vplietol sa mu krásny peračinový kvet do krpca.

„Eh, ja starý blázon, že som ja nenechal tie krpce na nohách!“ začal Kubo sám sebe láť.

Ale darmo, kvet bol už suchý a moc z neho bola stratila sa.[29]

[28] kumhár — bidlo

[29] Peračina i papruť, paprať, paproč, poproč i rebričina nazvaný kvet, že len v tú noc pred sv. Jánom Krstiteľom kvitne. A vraj, kto ho svieži nájde, vidí všetky poklady, kdekoľvek ukryté by boli pod zemou.

Toto je verzia rozprávky preložená do modernej slovenčiny s použitím umelej inteligencie za účelom ľahšieho porozumenia textu pre tých, ktorým už starý jazyk 19. storočia príliš nevonia. Môže obsahovať chyby, ale dúfame, že ich nebude veľa. Ak by ste nejakú našli, napíšte nám prosím.

Zo zbierky Sama Chalupku z H. Lehoty. Jeden valašský pastier hľadal pred svätým Jánom Krstiteľom stratenú ovcu. Hľadal ju dlho; už sa stmievalo, dážď lial ako z krhly a pastier ovcu hľadať neprestával. Tu sa mu zrazu pred očami rozjasnilo, akoby sa pred ním zablyslo; div, že neoslepol. Keď si pretrel oči, všade, kam sa len pozrel, bolo plno zlata a striebra. Po chvíli stál pastier nad tým zázrakom ako skamenený, ale keď sa spamätal, vzal nohy na plecia a rýchlo cez paseky vybehol priamo na salaš. „Chlapci, nebojte sa už viac biedy!“ volal na ostatných valašov. „Toľko peňazí som našiel, že ich ani za týždeň neodnesieme. Len vezmite cedidlá a poďte za mnou!“ Valasi nechceli veriť, ale keď sa im zaprisahal, že ak to nie je pravda, nech ho uvaria zaživa v kotle, tak pochytali valašky a cedidlá a vybrali sa na to šťastné miesto. „Nenáhlite sa tak!“ kričal za nimi starý valach. „Počkajte chvíľu, kým si prezujem druhé krpce, lebo tieto mám mokré ako huby; podšmykla by sa mi noha a ľahko by som sa v nich aj zabil.“ Netrpezlivo čakali valasi, kým sa starý prezul; nakoniec vyrazili, on vpredu, oni za ním, na miesto, kde sa mu tá svetlosť ukázala. Aj prišli na to miesto; ale kde nič, tu nič. Sem-tam chodil Kubo, hľadal všade okolo, či sa niekde nezmýlil. Mýliť sa nemohol, lebo poznal to miesto, ale o zlate ani stopy. Valašky v rukách im začali svrbieť a Kubo by neodišiel naprázdno, keby ho nepoznali ako spravodlivého muža, ktorý nikdy nepovedal klamstvo. Keď videli, aký je sám zmätený, neprehovorili ani slova a smutne sa vracali na salaš, tušiac, že sa už niečo zaujímavé deje. Kubo nemohol celú noc zaspať, stále sa mu to zjavenie miešalo v hlave a rozmýšľal, čo to mohlo byť. Ráno si povedal, že si ešte raz dobre prezrie to miesto, aby zistil, čo tam vlastne je. Pozrel hore a vzal si zo stĺpu staré krpce, ktoré tam večer zavesil, aby uschli — a čo nevidí? Peračinový kvet! K polnoci, keď šiel za ovcou, sa mu nevedomky zaplietol krásny peračinový kvet do krpcov. „Eh, ja starý blázon, prečo som si nenechal tie krpce na nohách!“ začal sa Kubo sám seba nadávať. Ale márne, kvet už bol suchý a jeho moc sa stratila. [28] kumhár — bidlo [29] Peračina, paprať, paproč, poproč či rebričina je kvet, ktorý kvitne len v tú noc pred svätým Jánom Krstiteľom. A vraj, kto ho nájde čerstvý, uvidí všetky poklady, kdekoľvek by boli ukryté pod zemou.

Bibliografické údaje

Originálne vydanie

Autor: Pavol Dobšinský

Vydavateľ: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry

Mesto: Bratislava

Rok vydania: 1958

Údaje o rozprávke

Zväzok: III

Poradie v zväzku: 12

Jazyk: sk

Digitalizácia

Autor digitalizácie: Pavol Dobšinský

Názov digitalizovaného diela: Prostonárodné slovenské povesti (Tretí zväzok)

Vydavateľ digitalizácie: Zlatý fond denníka SME

Rok digitalizácie: 1958

URL zdroja: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/389/Dobsinsky_Prostonarodne-slovenske-povesti-Treti-zvazok/12

Digitalizátori: Zuzana Behríková, Tomáš Sysel, Monika Morochovičová, Bohumil Kosa, Katarína Diková Strýčková, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Michal Daříček, Petra Vološinová, Alexandra Pastvová, Dalibor Kalna, Katarína Šusteková, Viera Studeničová