Zabitá sestra 7+

Rozprávka rozpráva o zrade medzi sestrami a následnej spravodlivosti. Príbeh ukazuje dôsledky zlých činov. Je vhodná pre staršie deti, ktoré chápu vážnejšie témy. AI
Morálne ponaučenie AI: Zlo prináša trest a spravodlivosť nakoniec zvíťazí.

Podávame celkom tak, ako to napísal z pospolitého ľudu pošlý pisateľ, vo Važci v Liptove, r. 1842.

Išli dve sestry na jahody. Nuž ta starša menej a mladša viacej nazbierala. Nuž ta starša tu mladšu zabila a vykopala jej jamu pod javor.

Išla starša domov. Spytaju sa jej rodičia, že de[34] nehala mladšu sestru. Poviedala, že ta malo nazbierala jahôd, že ostala tam ešte zbierať.

Išiou jeden hudec do hory, počau rubať toho javora. Ta kričala spod javora:

„Pan hudec, nerubaj! Mňa sestra zabila, srdečko mi zarmutila. Pan hudec, nerubaj!“

Prišiou hudec domov; poviedau jej rodičom. Potom jich zaviedou tam do toho lesa i otca i mater i brata i sestru.

Nechcela isť ta sestra; musela isť.

Najpru hudec rubau.

„Pan hudec, nerubaj! Mňa sestra zabila, srdečko mi zarmutila. Pan hudec, nerubaj!“

Otec rubau.

„Pan otec, nerubaj! Mňa sestra zabila, srdečko mi zarmutila. Pan otec, nerubaj!“

Potom dau otec materi, že či jej bude tak volať. Mať rubala.

„Pani matka, nerubaj! Mňa sestra zabila, srdečko mi zarmutila. Pani matka, nerubaj!“

Matka dala synovi rubať.

„Pan braček, nerubaj! Mňa sestra zabila, srdečko mi zarmutila. Pan braček, nerubaj!“

Teraz sestra musela rubať.

„Pani sestra, nerubaj! Ty si ma zabila, srdečko mi zarmutila. Pani sestra, nerubaj!“

Potom ju vyhrebli a vzali ju domov a pochovali ju pekne. A staršu zmarnili.

[34] kde

Toto je verzia rozprávky preložená do modernej slovenčiny s použitím umelej inteligencie za účelom ľahšieho porozumenia textu pre tých, ktorým už starý jazyk 19. storočia príliš nevonia. Môže obsahovať chyby, ale dúfame, že ich nebude veľa. Ak by ste nejakú našli, napíšte nám prosím.

Podávame presne tak, ako to napísal z pospolitého ľudu poslaný pisateľ vo Važci v Liptove, r. 1842. Išli dve sestry na jahody. No tá staršia nazbierala menej a mladšia viac. Tak tá staršia tú mladšiu zabila a vykopala jej jamu pod javorom. Išla staršia domov. Pýtali sa jej rodičia, kde nechala mladšiu sestru. Poviedala, že tá málo nazbierala jahôd, že zostala tam ešte zbierať. Išiel jeden hudec do hory, začal rúbať toho javora. A z pod javora kričala: „Pane hudec, nerubaj! Moju sestru zabila, srdce mi zarmútila. Pane hudec, nerubaj!“ Prišiel hudec domov; povedal to jej rodičom. Potom ich zaviedli tam do lesa aj otca, aj matku, aj brata, aj sestru. Nechcela ísť tá sestra; musela ísť. Najprv hudec rúbal. „Pane hudec, nerubaj! Moju sestru zabila, srdce mi zarmútila. Pane hudec, nerubaj!“ Otec rúbal. „Pane otec, nerubaj! Moju sestru zabila, srdce mi zarmútila. Pane otec, nerubaj!“ Potom dal otec matke, či bude ona rúbať. Matka rúbala. „Pani matka, nerubaj! Moju sestru zabila, srdce mi zarmútila. Pani matka, nerubaj!“ Matka dala synovi rúbať. „Pane braček, nerubaj! Moju sestru zabila, srdce mi zarmútila. Pane braček, nerubaj!“ Teraz musela rúbať sestra. „Pani sestra, nerubaj! Ty si ma zabila, srdce mi zarmútila. Pani sestra, nerubaj!“ Potom ju vyhrabali, vzali domov a pekne ju pochovali. A staršiu potrestali. [kde]

Bibliografické údaje

Originálne vydanie

Autor: Pavol Dobšinský

Vydavateľ: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry

Mesto: Bratislava

Rok vydania: 1958

Údaje o rozprávke

Zväzok: III

Poradie v zväzku: 17

Jazyk: sk

Digitalizácia

Autor digitalizácie: Pavol Dobšinský

Názov digitalizovaného diela: Prostonárodné slovenské povesti (Tretí zväzok)

Vydavateľ digitalizácie: Zlatý fond denníka SME

Rok digitalizácie: 1958

URL zdroja: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/389/Dobsinsky_Prostonarodne-slovenske-povesti-Treti-zvazok/17

Digitalizátori: Zuzana Behríková, Tomáš Sysel, Monika Morochovičová, Bohumil Kosa, Katarína Diková Strýčková, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Michal Daříček, Petra Vološinová, Alexandra Pastvová, Dalibor Kalna, Katarína Šusteková, Viera Studeničová