Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.
Akým si ty mne, takým ja tebe pánom.
Ani ja som nikomu z nosa nevyfrkol.
Bližšia košeľa ako kabát.
Bližšia moja gamba ako vlastná tetka.
Biť zakázano, ale brániť sa dovolene.
Bráň sa chlap, abo skap!
Bráň sa vták, alebo skap!
I tá včelka sa ešte bráni.
Každý sa bráni ako môže. – Každý sa bráni ako vie.
Holub je holubom, a predsa má svoju žlč. – Holub je holubom, a predsa má svoj hnev. – Holub je holubom, a predsa sa nahnevá.
Dávno tie hrable skapali, čo k sebe nehrabali.
Každé hrable k sebe hrabú.
Každé hrable nato hrabú, aby dačo nahrabali.
Každý k sebe hrabe. – Každý pod seba hrabe.
Každý hrabe uhlie ku svojmu hrncu. – Každý svoj hrniec ohŕňa.
Chváliť nás nechcú a haniť sa nedáme.
I my sme niekdy volaco boli.
I ohrablo uderí, keď naň šliapneš. – Stúp na hrable a uderia ťa po nose.@Č. 116.
Ja rád vidím teba, ešte radšej seba.
Každá líška svoj chvost chváli, dokiaľ si ho nepopáli.
Každého svoj pípeť bolí.
Každému svoje najmilšie. – Každému svoje sa ľúbi.
Každý len najlepšie sebe verí.
Každý Cigán svojho koňa chváli.
Každý je sebe najbližší.
Každý kupec svoju partičku chváli.
Každý má svoju vôľu.
Každý mlynár na svoje koleso vodu naráža.
Každý najlepšie vie, kde ho čižma tlačí. – Každý najlepšie vie, kde ho čižma omína. – Každý najlepšie vie, kde ho čižma otíska. – Každý najlepšie vie, kde ho krpec omína. – Každý najlepšie vie, kde ho bolí.
Každý richtár podlá seba súdi.
Každý sebe strebe.
Každý svoje hľadá.
Každý svoju pieseň hudie.
Kde ho svrbí, tam sa drbí. – Kde ho svrbí, tam sa poškrabe.
Kto môže svojím byť, nech druhého nenie.
Len si mne dobre bolo, čo ma po druhých. – Len si mne dobre bolo, o druhých sa netrápim.
Najprv Mojžiš, potom Tobiáš.
Najprv sebe, potom tebe. – Každý skorej sebe ako tebe.
Nedám si do nosa nové dierky vŕtať.
Dávno toho čert vzal, čo sebe zlé pral.
Každý sebe najlepšie praje.
Prajem tebe, ešte lepšie sebe.
Svätý Peter laje, kto sebe nepraje.
Každá ruka k sebe nakrivená. – K sebe sa ruky krčia.
Kde bolesť, tam ruka.
Volím byť kladivom ako nákovou.
Ach, moja krásna Majolena! – Ach, moja milá dobrota! – Ach, moja nevinnosť!
Anjel s rožky. – To je anjel. (Iný doloží:) S rožky.
Blázna si z neho robí.
Dajže mu prenocovať, či ti nácestu nezje!
Dvojá voda človek. – Na dve strany bije.
Falošný ako mačka.
Fígle zbiera.
Hlavy dovedna ako hady strkali a kameň duli.
Hovorí cez zuby.
Hrá sa s ním ako mačka s myšou.
Chytil sa do pasce.
Jeho reč je s maslom.
Ježiškove husličky.
Kľučky meče. – Kľučkuje. – Krútikom chvostíkom.
Len sa tak prikmotril. – Len sa tak prikradol.
Len tak pod pokrývkou to urobil.
Len tak zašemotil.
Dvojdvorský, falošník, falošnica, farizeus, líška, ošemeta, ošemetník, pánbožťok, patrikár, pobožničkár, pobožnostkár, podkušiteľ, pokrytec, potmehúd, pretvárenec, svätúšik, svätuškár, šemenda, úlisník, vábec.
Brada ako u proroka a cnosť ako u hajdúka. – Brada ako u proroka a cnosť ako u drába.
Brada apoštolská a fúzy diabolské.
Cigán pod červeným dolománom čiernu košeľu nosí.
Anjelský hlások a čertova pieseň.
Čím sa čert viac začesáva, tým väčšmi mu rožky trčia.
Drží pánaboha za nohy a čerta za rohy.
Keď sa modlí, na čerta sa obzerá.
Letel ako anjel a spadol ako čert.
Čemu še robiš sobolem, kedz ši tchurem?
Draho by ho zaplatil, kto ho nezná.
Drží s pánom i s furmanom.
Chodí ako ovca, tridzie ako baran.
Chudobná je to myš, čo má len jednu skrýš. – Chudobná je to myš, čo len jednu dieru má. – Myš je malé zviera veru, predsa nemá (len) jednu dieru.
I k nebu i k zemi čohá.
Inde hľadí, inde mieri. – Škuľavý kováč inde hľadí, inde kuje.
Faloš a klam zradí sa sám.
Podvod k nám! – Klam k nám!
Kto druhého klame, sám najskôr oklamaný býva.
Komára cedíš, ťavu hltáš.
Koňa láskajú, keď ho lapajú.
Kto hladká, ten i škrabe.
Kukučka sa sama vykuká.
Driemajúca líška.
Falošný ako líška.
Líška, stará šibalka.
Má muchy v nose, len nevedieť, v ktorej dierke.
Má sladký jazyk.
Má triesku za ušami.
Chvost na líšku svedčí.
Kde líška drieme, daj pozor, kohút!
Líška srsť, nie kožu mení.
Poznať líšku po chvoste.
Pred líškou zavri kurník.
Stará líška sa ťažko dá chytiť.
Dal mu med cez sklo lízať.
Medové motúzky mu cez ústa preťahuje. – Mastné motúzky mu popod nos preťahuje.
Mluvil malovanýma ústy.
Na krivú brezu hľadí.
Nasilu mu pravda z úst vyšla.
Nevinnosť premilá!
Do očí ako med, okrem očí ako jed. – Na jazyku mäd, v srdci had. – Najprv ako med, potom ako jed. – V ústach med, v srdci jed.
Kto je samý med, neoblizuj ho. – Kdo samy med, nepoboškaj teho.
Miluj svojho blížneho, vezmi skalu, udri ho.
Najprv ti hlavu prebije a potom ti ju pohládza.
Nahor líže a nadol bije. – Nahor líže a nadol krivdí.
Od koho sa úfajú, toho vychvaľujú.
Judáš mu z oka kuká. – Judášov bozk.
Ledabolo oči zaslepil.
Oči mu zakavkloval.
Peknými rečami ho uchlácholil.
Pestvá zháňa.
Dvoch dvorov pes. – Z každého dvora pes.
Pes, keď nemôže kosti hrýzť, teda ich líže.
Po tme húdol a po vidne tancoval.
Slinami plače.
Suchý plač.
To je plač len od pľúc a slzy od slín. – To je plač len od pľúc, nie od srdca.
Potutme sa ta dostal. – Potutme to urobil.
Prišiel s krivou rukou.
Rád v kalnom loví.
Človek podlizačný nie je priateľ vďačný.
Lepší zjavný nepriateľ ako falošný priateľ. – Lepší zjavný nepriateľ ako úlisný priateľ.
Panebože, oslobod ma od prátelú, od neprátelú sa sám oslobodím.
Tajný nepriateľ horší ako zjavný.
Robí sa, ako čo by nevedel do troch načítať. – Robí sa, ako čo by nevedel kuriatka rozviazať.
Koho pánboh chce potrestať, potresce ho na rozume. – Koho pánboh chce potrestať, tomu rozum vezme.
Koho pánboh chce potrestať, toho oslepí.
Pánboh mu rozum zaviazal.
Pánboh mu z rozumu pomohol.
Jednou rukou pohládza, druhou čiape.
V jednej ruke chlieb, v druhej kameň.
Spravil sa sprostým, ako čo by o ničom nevedel.
Spravil sa svätým, ako čo by o ničom nevedel.
Čo nejde od srdca, to nejde do srdca.
Srdcom ľúb a rukou lup!
Stiahni kuklu, uzrieš šaľbu.
Divný svätý!
Hrá si na svätého.
Nebudzme svatyma, kedz zme hrišnyma.
Svätá nevinnosť!
Svätosť mu z očí vyzerá.
Ukázal mu figu.
Ukázalo sa zakrývané kopyto.
Vetrom podšitý.
Vkradol sa tam ako mačka.
Vrany mu suzy chváču.
Vyliezol jazvec z diery. – Vyšiel sysel z diery.
Vytrčil rožky.
Zadrhol sa v osídle.
Za nosom ho vodí. – Za nosom ho vodácka.
Nie každý ten svätý býva, kto do kostola chodieva. – Nie všetci svätí, čo si otierajú o kostol päty.
Svätý, len uši mu z pekla trčia.
Svätým sa robí a čertov pácha.
Svätuškár najhorší.
Vlk v rúchu ovčom. – Vlk v ovčom rúne.
Boj sa tichej vody!
Nazdal by si sa, že nevie vody zamútiť.
Tichá voda brehy podmýva, bystrá preskakuje. – Tiché vody podmieľajú brehy.
V mútnej vode je dobre ryby lapať.
Šidlo vo vreci neobstojí.
Vykole sa klin z vreca. – Vykole sa šidlo z vreca. – Klinec, čo ho ako zakrútiš, predsa sa vykole.
Všade pestvo, iba v mlieku voda. – Všade klamstvo, iba v mlieku voda.
Ako sladko píska, aby privábil vtáčka. – Keď vtáčkov lapajú, pekne im pískajú. – Vtáčkov na lep lapajú. – Vtáčkov na píšťalku lapajú.
Z jednej strany prosí, z druhej hrozí.
Z jedných úst teplo i zimu púšťa. – Z jedných úst studený i teplý vietor púšťa.
Dobre, že človeku slovo z úst nevydriape a potom ťa zradí.
Zrada z kúta číha rada.
Abys’ ty mňa nezjedol, zjem ja teba.
Čo veľa, to veľa!
Hadovi musíš na hlavu stúpiť.
Chto chce hada umoriť, po hlave ho mosí biť.
Hrubého Janka hrubým bijú.
Keď nejde po dobrotky, tedy po zlotky.
Keď ty môjho žida, aj ja tvojho žida!
Láska niekedy tiež praská.
Na tvrdú šiju tvrdú palicu.
Ošiň, Kubo, tuje hrubo!
Kto mrchavého psa hladí, zle si poradí. – Mrchavého psa nehladkaj!
Strunu dotiaľ naťahujú, kým nepraskne.
Zraz mu rohy, aby neklal!
Blázon dáva, múdry berie, keď odíde, len sa smeje. – Blázon, kto dáva, väčší, kto neberie.
Ďalej zájde, kto sa plazí.
Hanba je mrcha pohostinnosť.
Hanba je utekať, ale osoží.
Hanba je utekať, ale zdravo.
Hanblivý žobrák naveky prázdnu kapsu nosí. – Pyšný žobrák naveky prázdnu kapsu nosí.
Kto sa hanbí, má prázdne gamby. Kto sa hanbí, nekladie za gamby.
Nech sa ten hanbí, čo má štyri gamby.
Kde jest, tam ber! – Kde jest čo, tam ber!
Kde sa lesní, tam sa klesni.
Kde vlčura nestačí, podši líškou. – Kde barančina nestačí, podši líškou.
Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj! – Keď ti dávajú, len ber, ani sa nepýtaj.
Musíš si oči zažmúriť.
Opatrný človek pamätá vždy na zadné dvierka.
Silný si utiera čelo, chytrý ústa.
Šelma všade dobre prejde.
Vtedy ber, keď ti dávajú.
Darmo sa tam tískaš, kde ťa nechcú.
Doba dobu nájde, čo kraj sveta pôjde.
Kde ťa nechcú, nevolaj ú, ta sa nenatískaj. – Kde ťa nechcú, nevolajú, ta sa nenarývaj. – Kde ťa nechcú, ne volaj ú, ta sa nepchaj. – Kde ťa neprosia, ta sa nepchaj.
Kováč ku kováčovi, hrnčiar k hrnčiarovi.
Letel holub za holubom. – Holub za holubom, ovca za baranom.
Nájde kováč uhliara a uhliar kováča.
Nech si každé len svoju roveň hľadá.
Pozná si vrece záplatu. – Aké vrece, taká záplata.
Rovné k rovnému najradšej sa ťahá.
Rovné s rovným chodí.
Rovný rovného hľadá.
Rovný rovnému sa raduje a s ním sa radkuje.
Svojej rovne sa drž!
Špatná zhoda s ohňom voda.
Ťažko ovcu s vlkom meriť.
Nežartuj, s kýms’ nerástol. – S nerovnými nežartuj.
Akým prachom ho nabili, takým strieľa.
Kto má čerta za kmotra, dostane sa ľahko do pekla.
Nehryz s čertom orechy.
Chto se psy spavá, s buchami vstáva.
I zdravé jablko pri zhnitom zhnije.
Jedna prašivá ovca všetko stádo nakazí. – Jedna prašivá ovca nakazí sto. – Jedna prašivá ovca nakazí celý kŕdeľ.
Keď jedna hus pije, pijú všetky. – Keď jedna hus zagagoce, zagagocú všetky.
Kto chce s vlky žiť, musí s nimi vyť. – Chto sce s vlkom vyť, musí s ním aj byť.
Kto sa dotýka smoly, zamaže sa od nej.
Kto sa s blatom papre, zamaže sa od neho. – Kto sa s blatom oberá, zamaže sa od neho.
Do mlyna nech nechodí, kto sa nechce zamúčiť. – Kto do mlyna chodí, ľahko sa umúči.
S kým si, taký si.
Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony.
Kto sa s vranou pustí na cestu, natrafí na mrcinu.
Zlé príklady kazia mravy.
Bár sa ja vám vydieram, len ma vy držte! – Trebárs ja vám utekám, len ma vy držte!
Čo máme, to dáme!
Čo strovíš s milými, to boh vynahradí s inými.
Kde ťa radi majú, nechoď často, a kde neradi, nikdy.
Chleba a noža nespúšťaj zo stola.
Inde kurča ješ, doma svoje rež!
Častý hosť nebýva vzácny.
Do hostiny nebuď ani prvý, ani posledný.
Hosť a ryba na tretí deň smrdí.
Hosťa si musíme uctiť.
Hosťovi čo najlepší kúsok.
Hosťovi daj, a ešte ho odpýtaj.
Hosťovi prvé miesto.
Chodíš v hosti, čakaj i ty hostí.
I psa hosťovho nachovajú.
Keď hosť príde, prvá starosť o jeho kone, druhá o kočiša, tretia o neho.
Kedz bys‘ pošol na hoscinu, ber ze sebu tanistrinu.
Kto moc hostí domov vodí, chytro po žobraní chodí.
Moc hostí a málo kostí.
Niet tej dediny, kde by nebolo hostiny.
Prišiel hosť na holú kosť. – Prišli hosti, aby hrýzli kosti.
Raz do roka i v pekle hostina býva.
Kto by rád, tomu nedávajú, a kto nechce, toho ponúkajú.
Kto chce blížnych povážiť, musí sebe ukrivdiť.
Kvôli kamarátstvu sa mních oženil. – Kvúli společnosci sa aj franciškán oženil.
Ľudia s ľuďmi a psi so psi.
Medzi ľuďmi po ľudsky, doma bieda vždycky.
To je dom, čo ľudia chodia doň. – To je dom, kde chodí mnoho doň.
Mohol si nos doma držať!
Musím už len so svetom žiť.
Neponúkaj nôž, ale chlieb.
Kde ťa neprosia, nech ťa čerti nenosia.
Na hody nezvaný býva u dverí čestovaný.
Nevolaný hosť má miesto za dvermi.
Nezvaných hostí pod stôl sádžu.
Čas radosti veselosti, nemáme čo jesti, iba jednu hus pečenú, i to samé kosti.
Chodí, kde už čert dobrú noc dáva.
Idem ta, aby mi trochu v hlave svitlo. – Idem ta, aby sa mi trochu v očiach presvietilo.
Nemám múky, ani soli, ani žiadnej omasty, príde mi hosť na nedeľu, nemám mu čo dať jesti.
Pahostník.
Prezočivec.
Starosť nás zašla.
Šaty na hosťoch trhá.
Urobili si dobrý deň. – Urobili si dobrú vôľu. – Urobili si kratochvíľu.
Ani sa ti neorie, ani sa ti neseje.
Bez volania nechytaj sa cudzej roboty.
Čo me do teho? Ne moje še mele.
Cudzie pšeno oháňa a jeho vlastné vrabci zobú.
Cudzie vidíš pod horou a svoje nevidíš pod nohou.
Či mi dal čo do vreca alebo do hrnca?
Čo nehorí, nezalievaj.
Čo sa ťa netýka, tomu daj pokoj.
Čo ťa nepáli, nehas, povedám ti, braček mamľas! – Čo ťa nepáli, nefúkaj!
Čo ťa po kom? Ty na seba hľaď!
Daj pozor na seba, čo ťa do iných?
Daj tomu svätý pokoj!
Ďaleko hľadá a pod nosom to má.
Do cudzej veci sa nemiešaj.
Doma sedz, svoj chlieb jedz!
Hľadá posmech na iných, a má ho doma.
Hlad ty na seba!
Iným pomáha, sám sebe nemôže.
Každá gazdiná vie, ako jej v hrnci vrie. – Každý vie, kde mu vrie.
Každá sviňa má svoj chliev.
Každý nech sám na seba hladí, aký je.
Každý nech si len do svojho hrnca hladí.
Ľahnem si na pec a na svet sa ani neozriem. – Sadnem si pod pec a o svet sa nestarám.
Má toho doma dosť, a po svete zháňa sa za tým.
Mocnému netreba pomoci, múdremu rady.
Múdreho netreba učiť.
Múdremu neraď, mocnému nedvíhaj. – Múdremu nerád, mocnému sa neponúkaj.
Na seba daj pozor!
Nebuď do každého hrnca vareškou. – Nemiešaj sa do všetkého ako vareška.
Nedúchaj do každej kaše.
Nechaj vodu bežať a kamene ležať.
Nech každá praslica svoje kuky žuje.
Nepchaj prsty do osieho hniezda.
Nepchaj nos do cudzieho hrnca. – Nestrkaj nos do cudzieho hrnca. – Nepchaj nos do kalamára. – Nestrkaj nos do každej diery. – Nepchaj nos, kde ti netreba.
Neškrab sa tam, kde ťa nesvrbí.
Netreba zajacovi chrasť ukazovať a vlkovi horu.
Netrhaj, čos’ nesadil.
Neuč orlicu lietať.
Od koho, od toho; čo koho do toho?
Pozri sa len do svojho zádrenia.
Doma si rozkazuj!
So svojím si rozkazuj!
Siahni za svoju pazuchu.
Nech sa každý len do seba stará.
O svoje sa star!
Povedala sova sove: Staraj sa každý o svoje.
Staraj sa sám o seba; čo teba do koho?
Uč si svoje deti kašu jesť!
Veď to nejde z tvojho mešca.
Nehľadaj vietor po poli.
Nerob vietor pred druhým.
Neuč vlka do chrasti. – Vlkovi cestu do hory neukazuj. – Vlkovi neukazuj húšč.
Metie pred cudzími dvermi a pred svojimi má smetisko. – Nech si každý len pred vlastným prahom zametá. – Pred cudzími dvermi nezametaj.
Ani tomu psovi nedá pokoja.
Ctia ho ako psa v kostole.
Človek neľudský ako mrchavý pes.
Dal ho so psy vyhnať.
Dobre (že) nám po hlavách neskáče.
Do žlče mu omáča.
Drevo na ňom rúbu.
Chvália ho, kde ho niet, križujú ho, kde je. (Opačne:) Do očí ho chvália, mimo očí hania. – Chválili ho pred každým domom. – Chválili ho pred každou prázdnou chalupou.
Kamenného srdca človek.
Má kamenné srdce.
Skorej by sa ten kameň dal obmäkčiť!
Tvrdý ako tá skala. – Tvrdý ako nákova.
Už by sa ten kameň (skala) bol pohol.
Z kameňa by si skôr vodu vytlačil, ako by ti ten dačo kvôli urobil. – Zo skaly by si skôr vodu vytlačil, ako by ti ten dačo kvôli urobil.
Každému zavadzia. – Každému je v očiach.
Každý sa oňho otiera.
Každý naňho kváče. – Každý doň dojedá.
Každý sa doň buši. – Každý doň udrie. – Každý doň drgne.
Každý sa na ňom potkne.
Kúty ním vymetajú.
Má ťažké srdce naň.
Na metle ho vyhodili.
Nemá ho ani za onucku.
Nemá ho ani za psa.
Nik sa oň neozrie, ani čo by ho suka os…
Nosia sa na ňom ako na revúckom koňovi.
Od kata ukrutnejší.
Osopil sa naň ako židia na Krista Pána.
Pije jeho krv.
Postaral sa o neho ako vietor o perie.
Skáču doň ako hady.
Cudziar nemá toho srdca (zlého).
Nemá srdca k nemu.
Škúli na neho. – Krivo hľadí na neho, akoby mu bol obed zožral.
Utisnutý je pred ním ako podpalček.
Varuj sa ho ako besného psa.
V lyžičke vody by ho utopil.
Vozia sa po ňom. – Vláčia sa po ňom. – Uháňajú sa po ňom.
Zachádza s ním ako so psom.
Zažrali sa doň.
Bol u neho varený i pečený, a teraz ho nezná.
Čím sa mu viac ukladá, tým je horší.
Čo by ruky po lakte, nohy po kolená zodral, neuverí mu.
Ešte mu aj to miesto dúchal, kde si má sadnúť.
Aj pes vie, kto mu dáva jesť.
Ani pánboh všetkým ľuďom nevyhovie.
Daj čudákovi hospodu, ešte ťa vyženie z domu. – Prijmi čudáka do domu, ešte ťa vyženie z domu.
Do studničky, z ktorej sa napil, smetí nevďačný.
Jeden všetkým nevyhovie.
Každé dobrodenie vďaky zaslúži.
Koho ľúbiš, od toho najviac trpíš.
Málo vo svete uznalosti.
Mieril na nepriateľov a praštil na priateľov.
Nenarodil sa ten, aby sa ľúbil všem.
Nepľuj do pohára, z ktorého si pil.
Nevďačnosť je odplata ľudská.
Nevďačnosť svetom vládne. – Svet je nevďačný.
Požičaj žobrákovi koňa, utečie ti aj s ním.
Urob čertu dobre, peklom sa ti odslúži. – Urob čertu dobre, zanesie ťa do pekla. – Slúž človeče diablu, zanesie ťa do pekla. – Poučuj čerta, peklom ti odplatí.
Vďačnosť a pšenica iba v dobrej zemi rastú.
Za dobré čakaj zlé.
Za dobré nečakaj dobré.
Za dobré nečakaj, za zlé ťa neminie.
Za dobrodenie nečakaj poďakovanie.
Hada si na prsiach odpľagal. – Hada v pazuche nosí. – Chová hada za ňadry. – Má hada v zádrení. – Pustil si hada do rukáva.
Lahodí mu ako zozbieranému vredu.
Nevyhovieš mu, čo mu budeš chrbát šípom lízať. – Nevyhovieš mu, čo ho budeš na masti pražiť.
Odsluhuje sa mu.
Pustil si žabu do zádrenia.
Ani ten pes nie je dobrý, čo sa svojho dvora nedrží.
Červivé ovocie zo stromu odpadá.
Mrcha vták, čo do vlastného hniezda nečistí. – Taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda. trúsi. – Ten sa statočnému hnusí, čo do vlastného trúsi.
Mrcha ovca, čo od čriedy uteká. – Podlá to ovca, čo svoje runo nośic nesce.
Poturčenec horší ako Turek.
Ani na vlas neustúpi.
Beží z Púchova do Kyjova.
Nestojí oň, pasie po ňom, podkúril mu, posvietil mu, rozkmotrili sa, zapražil mu, zasmažil mu.
Dal by som ho už i čertovi zadarmo.
Už je v čertových rukách.
Zavesil mu čerta na krk.
Dostal sa mu na brdo.
Hľadí naňho ako na psa. – Zazerá naňho ako na psa. – Hľadí ako bujak. – Zazerá ako vlk. – Zazerá, ako čo by som mu bol otca zabil.
Chrbtom sa mu obrátil.
Chytil ho na háčik. – Chytil ho na slučku. – Chytil ho do osídla.
Jeden druhému nedá z taniera zvaliť.
Jeden Hopsa, druhý Nebojsa. – Jeden hrdý, druhý tvrdý. – Jeden Nedajsa, druhý Nebojsa. – Mišo, neboj sa! Jano, nedaj sa!
Je mu ako tŕň v päte.
Je mu ako soľ v očiach.
Kašu mu pohubil.
Každému nohy podjedá. – Podjedinoha.
Krivo naň hľadí.
Kúpil mu kone.
Má ho v žalúdku ako svoje hriechy.
Má naňho oko. – Má naňho pik. – Má naňho zuby. – Má naňho z kopca.
Milosti ani do hrsti!
Myslí mu ten od zubov bolenia.
Nahnal ho do prosa. – Nahnal ho do saku. – Nahnal ho do úzkeho. – Nahnal ho do kúta.
Nahnal mu kozy na most.
Na lep mu sadol.
Našiel mu špiky.
Navaril mu horkej polievky.
Nazdury mu robí.
Nedal mu vyspať hodonku.
Obstrihal mu krídla.
Odobral mu kľúče.
Oheň dávno uhasený kriesi.
O každú vec sa bije.
Okom naňho zagánil.
Pahreby by naň nasypal.
Podkladá mu polená pod nohy.
Pod lavicu ho strčil.
Podrazil mu nohy.
Prebil mu hlavu.
Prekrižľoval mu počty.
Preriedil mu fúzy.
Priečny ako krivé drevo.
Psím kurom ho vykúril.
Rád ho vidí ako koza nôž. – Rád ho vidí ako pes mačku. – Rád ho vidí ako mačka vtáčka. – Rád ho vidí ako neherný peniaz. – Rád ho vidí ako oči chren.
Radšej by čerta videl ako jeho.
Radšej mu vidí chrbát ako tvár.
Rozťahuje po ňom siete.
Spod obočia naň pozerá.
Spopred nosa mu to uchytil.
Stolec mu stavia.
Stúpa mu na prsty. – Stúpa mu na palec. – Stúpa mu na otlak.
Špatné mu podstlal.
Tade ho hnali, tade viezli.
Ťahajú sa spolu za prsty.
Ten pre mňa môže nebyť.
Trafila kosa na kameň. – Trafil kosou na kameň. – Trafila palica na kyjak. – Trafila valaška na obuch.
Tromf na tromf. – Truc na truc.
Ukázal mu dvere.
Už ho má na nákove.
Už ho vezú.
Už mu odtrúbil. – Už mu odcengal. – Už mu odzvonil. – Už mu odspieval.
Vovliekol ho do omáčky.
Vzal ho nakrátko. – Vzal ho na tvrdo. – Vzal ho do pacu.
Vzal si ho na mušku.
Vyhodil ho zo sedla.
Vytiahol mu z kapusty slaninu. – Vytiahol mu z hrachu slaninu.
Vytrhol mu spod nôh zelinu. – Vytrhol mu spod nôh rohožu.
Vpustil mu hada do rukáva.
Vrazil mu klin do hlavy.
Vŕta mu dierky do nosa.
Vyvŕšil sa na ňom.
Vzal mu lyžicu od úst.
Za hodinu ako mäd a za desať ako had. – Viac jedu, než medu.
Zajesť je medzi nimi.
Zamiešal mu karty.
Zápreky mu kladie.
Zapražil mu horúcej kaše.
Zarúbal mu cestu.
Z hrdla mu to vytrhol.
Znášajú sa ako pes s mačkou.
Zrazil mu nohy. – Zlámal mu rohy.
Keď čertu mať zdochne a peklo zhorí, potom je pozde pomáhať.
Keď ste ma upiekli, teraz ma už zjedzte!
Nech čert vezme pašu, keď kone podochnú.
Nech psom tráva rastie, atď.
Po smrci nech sa chto sce vrčí.
Bujaka za rohy nechytaj.
Boha nehnevaj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš. – Boha sa boj, čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš. – S pánombohom buď zadobre a čerta nepopudzuj, lebo nevieš, komu sa do ruky dostaneš.
Čertovi musíš aj vo dne posvietiť.
Dobre je to, keď sa aj čertovi sviečočka zapáli.
Dobrý buď s čertom, aby sa ti peklom neodslúžil.
Najmúdrejšie je, keď je človek s pánombohom zadobre, i s čertom nie za zle.
Nedaj čertu do dediny!
S čertom najlepšie mať pokoj.
S čertom sa nepasuj a bohu sa poddaj.
Špatnému čertovi peknú tvár ukáž.
Zápal bohu sviecu a čertovi hlaveň.
Dobre je aj v pekle mať priateľa.
Hnev pominie, ale nenávisť v srdci zostane.
Kto chce pokojne na svete žiť, musí v jednej ruke oheň a v druhej vodu nosiť.
Kto sa mieša do otrúb, toho svine zožerú. – Kto líha medzi otruby, prichodí svini pod zuby.
Lajno, čím viac v ňom papreš, tým väčšmi smrdí.
Nedráždi lajno, nech nesmrdí.
Od lajna sa len zababreš.
S lajnom sa nebabri, lebo smrdí.
Škoda ješ lajnom sa paprať.
Maj s ledačinou pokoj.
Myš, nehraj sa s mačkou!
Nahnevaj vlka, zabije ti žriebä.
Nedrážď sa s mačkou, bo ťa poškriabe.
Nedrážď sršňa!
Nehraj sa s ohňom, dlapku si opáliš.
Nechoď za každým svetlom, bo zabŕdneš.
Nelapaj žrebca za kopyto.
Nepapri mu zakalenou trieskou pod nosom.
Chráň sa pred nepriateľom, i pred najmenším.
Nepriateľ, i ten najmenší, mnoho škodiť môže.
Neumelému, neskúsenému nezver všetko.
Od surového si ľahko grobianstvo utŕžiš.
Besnému psu sa vyhni.
Cudziemu psu never.
Hoď psovi chleba, neuhryzne ťa.
Hoď psovi koštiaľ, čertu hlaveň, aby mlčal.
Hoď psu koštiaľ, nech nebreše. – Hoď psu koštiaľ, aby nevrčal.
Lepší dobrý pes, než zlý človek.
Maj so psom pokoj.
Mrcha psovi chlieb hádžu.
Nebuď psa, keď spí. – Spiaceho psa netreba budiť.
Never psovi, pohryzie ťa.
Psa proti srsti nehlaď.
Radšej psovi kus chleba, ako dať sa pohrýzť.
So psom sa hraj, a palicu v ruke maj. – Keď so psom žartuješ, maj za pásom palicu.
Pri sprostom maj rozum, a pri múdrom ešte viac.
Radšej buďme dobrí zďaleka, ako zblízka zlí.
S každým pekne, s neveľa dôverne.
Škodiť môže každý.
Hockomu never!
Kto ľahko uverí, hneď sa v leb uderí.
Kto ľahko verí, ľahko sklamaný býva. – Ľahkoverný ľahko sa sklame.
Len blázon každému verí.
Never každému!
Ver, ale komu!
Zle je i všetkým veriť, i nikomu.
Kto sa ovcou robí, vlci ho zjedia.
Nenechaj psa doma, keď ideš k vlkovi na hostinu.
Nepriateľ zmierený, vlk skrotený – všetko jedno.
Zlosť ťa berie a ešte musíš peknú tvár ukazovať.
Do neba ho vyvyšoval. – Do neba ho vynášal.
Každému sa klobučkuje.– Moc čiapok zoderie. – Moc klobúkov zoderie.
Okúril ho tymianom, ako čerta babím lajnom.
Päty mu líže.
Podlizuje sa mu ako mačka.
Aj to bola planieta, na ktorej sa ten narodil.
Ani čert mu nechytí.
Čertom podšitý.
Čertovský človek.
Toho ani čert neprevedie.
Vari je s čertom v porozumení!
Vari mu už čert šepce!
Ej, ale mu vyťal za fígeľ!
Inde srok, inde krok.
Hladí mu do brucha. – Hľadí mu do karát.
Chytil sa rozumu.
Chytrá hlava. – Chytrý na plané hrušky.
Kapsovej viery človek.
Keď som aj tam nebol, ale som cez plot videl.
Kto by znal všetky jeho spády!
Má nos. – Má tenký nos. – Má dobrý nos.
Má zo všetkých krámov korenie.
Dobrý majster!
Hm, mešter vlk!
Majster na hniličky.
Majster nad majstra.
Našiel na ňom dobrého majstra. – Padol na dobrého majstra.
Má sojky v hlave.
Má voľačo za lubom.
Má živé striebro v hlave.
Má muchy, hoc je hluchý. – Má muchy poza uchý.
Mušky mu ožívajú.
Už mu vylietali mušky z hlavy.
Vie, od čoho muchy dochnú. – Vie pes, od čoho muchy kapú.
Musel by ten včaššie vstať, aby mňa ten oklamal.
Nahnal mu rozumu.
Na všetky kopytá vybitý.
Nedám sa ti ako mucha chytiť.
Nedám sa ti prekabátiť.
Nedá sa chytiť ani za chvost ani za uši.
Netreba tomu dvakrát hovoriť.
Otvoril mu oči.
Padol na dobrého.
Prebitá šelma. – Prešibaná šelma.
Prekvákal vrany.
Prešiel mu cez rozum.
Pretrel mu ústa.
Previedol ho cez lavičku. Dokladá sa: A on z lavičky do vodičky.
Rád sa kryje za cudzí chrbát.
S múdrou materou sa poradil.
Šabladura preštvaná.
Šibal nad šibala. – Bol u šibala za učňa. – Prešibalec.
Tak sa hláče lapajú!
Trafil na svojho.
Už sa vypsil.
Všetkými masťami namastený.
Vytrel mu fúzy. – Vytrel mu oči.
Za medový motúz hada nájsť.
Zavoňal pečienku.
Z dvanástej próby vyprobovaný.
Akí sme, takí sme – naši sme!
Bodaj sme sa nikdy nemerili!
Dobrá studňa v suchu vodu dáva: dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.
Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
Dobrého priateľa si váž ako drahý poklad.
Dobrý priateľ nad zlato.
Dobrí priatelia sa s jednou jahodou podelia.
Dobrí sa znášajú a zlí sa kolu medzi sebou.
Kde môžem, spomôžem.
Kde nieto svornosti, tam nieto hojnosti.
Kto načas dáva, za dvuh pomáha. Šariš.
Kto priateľa miluje, svojho neľutuje.
Kto ťa napomína, maj ho za priateľa.
Kde nieto lásky, nieto ani pásky.
Láska ako prsteň, konca kraja nemá.
Láska nepotrebuje zákona.
Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.
Lepšie je mať sto priateľov ako jedného nepriateľa.
Lepšie mať priateľov ako nepriateľov.
Lepšie priateľstvo ako peniaze.
Nie to priateľ, čo miluje v šťastí, ale ktorý pomáha V nešťastí.
Priatelia, ako sa povadia, tak sa zase pomeria. – Priatelia, ako sa povadia, tak sa zase udobria. – Sú ako Cigáni, takto sa pobijú a hneď sú zase dobrí. – Psi sa hneď hryzú a hneď sa lížu.
Priateľovi aj o polnoci (pomôžem).
Priateľstvo blízko nepriateľstva býva.
Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni!
Pri nových priateľoch nezabúdaj na starých.
Starý chlieb, staré víno, starý priateľ vždy dobrý. – Starý priateľ, staré víno najlepšie.
Starodávny priateľ je najlepší.
Svornosť vedie k šťastiu, nesvornosť k nešťastiu.
V potrebe priateľa poznáš.
Všade sa to nájdu ľudia. – Všade sú ľudia.
Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí.
Ani mu miesta nevedel nájsť.
Ani motyka ich nerozdelí.
Ani v zlate ani v blate sa neopustia.
Čo by ruku jeden druhému odťal, nepohnevajú sa.
Čo mu len na očiach vidí, všetko mu kvôli robí.
Dal by mu i tej vlastnej krvi. – Dal by mu i ten kabát zo seba. – Dal by mu i to blato spoza nechtov. – Dal by mu i to, čo nemá. – Dal by mu i tú dušu. – Dal by mu i tú košeľu zo seba. – Dal by mu i z toho, čo do úst nesie. – Dal by mu všetko svoje.
Do ohňa by zaň skočil. – Do vody by zaň skočil.
Držia sa ako reťaz spolu. – Držia sa ako dva prsty. – Držia sa ako repíčie.
Hneď boli svoji.
Chodí mu za vôľou.
Chová ho ako pavúka. – Chová ho ako plcha. – Chová ho ako pĺha.
Chráni ho, aby ani zlý vetrík naň nezavial. – Šiana ho, aby ani zlý vetrík naň nezavial. – Varuje ho, aby ani zlý vetrík naň nezavial. – Chráni ho, aby ho ani slnce nezašlo. – Chráni ho ako mladé maslo. – Chráni ho ako oko v hlave. – Chráni ho ako svoje dve oči. – Chráni ho ako zrenicu svojho oka.
I tú krv by zaň vylial.
Jeden druhému ruku podáva.
Má ho rád ako Cigán dieťa. – Má ho rád ako holub pšenicu. – Má ho rád ako holub žitko.
Mal ho zjesť od radosti.
Na rukách by ho nosil.
Nedal by ho ani za deravý groš. – Nedal by ho ani za tri svety.
Nemal som s ním za makové zrnko pohoršenia.
Od úst si odtrhne a dá mu.
Peľhá ho ako vlhu.
Podušky mu podkladá.
Priateľ na život a na smrť.
Rád mu bol ako svojim dvom očiam.
Sú ako jedna duša.
Sú spolu zadobre.
Všetko by doň popchal. – Všetko mu do hrdla pchá.
Zachodí s ním ako s maľovaným vajcom.
Za svet by mu vôľu nezlomil.
Z oka by si vylúpal a dá mu. – Zo srdca by si vylúpal a dá mu.
Žičí mu ani sám sebe.
Život by zaň položil. – Hlavu by zaň položil.
Aký Havel, taký Pavel. – Či Havel, či Pavel.
Do jedného mecha dujú. – Do jednej trúby dúchajú.
Na jeden roh trúbia. – Na jedny gajdy pískajú. – Na jednom kolovrátku ihrajú. – Na jedno brdo tkaní. – Na jedno nákovadlo tlčú. – Na jednu strunu bijú. – Na jednu strunu drnkajú.
Oba vedno dujú.
Svoj svojho našiel.
To je tiež kôl z toho plota. – To je tiež niť z toho brda.
To je všetko na jedno kopyto. – Na jedno kopyto vybití.
Všetko jedno, či golier, či košeľa.
Z jedného mecha vypadli.
Ja nie som tvoj blázon! – Nemaj ma za blázna! – Nerob si zo mňa blázna! – Nerob so mnou ako s bláznom!
Nedá si odorať. – Nedá si na chrbte hrach mlátiť. – Nedá si pod nosom kašu dúchať. – Nedá si popod nos brnkať. – Nedá si od hocikoho frčky hádzať.
Nerob si zo mňa posmech!
Nevstupuj mi do poctivosti! – Nevstupuj mi do svedomia!
Odsekol mu.
Podoprel si boky.
Postavil sa mu do očí. – Postavil sa na zadné nohy. – Postavil si širák na hlavu. – Postavil si klobúk na hlavu.
Premeral ho od hlavy po päty.
Zavrátil ho.
Bez jedného kola bude plot stáť.
Bez jedného vojaka bude vojna.
Bez jedného žiaka bude škola.
Bez jedného žida bude jarmok.
Bez jednej lastovičky bude leto.
Bez jednej niti môže plátno byti.
Bez jednej ovce bude salaš. – Bez jednej ovce bude košiar. – Pre jednu ovcu nedržia salaš.
Dobrý človek sa všade vmestí.
Dobrých ludzí všadze sa moc zmescí, ale zlých ešte vác. – Dobrí vella seba, zlí na kopu.
Dobrých sa moc zmestí, a jeden zlý všetko pohubí. – Dobrých sa veľa sprace.
Dom rozdelený spadne.
Dva chrbty viacej unesú ako jeden.
Dva kone viacej utiahnu ako jeden.
Dvaja – rada, traja – zrada.
Jeden chlap – žiaden chlap.
Jeden kôl plot neudrží.
Jeden strom nečiní háj.
Jeden žeravý uhol hreje sa od druhého.
Jedno drevo nie je hora.
Môžeme sa pästiť, keď sa môžeme zmestiť.
Obec – veľký kopec.
Pomoc všade dobrá.
Povrázok silnejší je vo tri huby, než ten, ktorý je v jednu.
Mnoho rúk mnoho spraví.
Štyri ruky viac urobia ako dve.
Viac rúk viac spraví.
Ani vrabec spolky nemiluje. – Ani holub spolky nemiluje.
Čože o spoločníka, ale o pomocníka!
Pánboh stvoril volky a čert spolky.
Spolky berú ovce i volky.
Spolky – čertove volky.
Spolky sú k majetku volky.
S vlkom spolky – čert berie ovce i volky.
Viacej očí viacej vidí. – Mnoho očí mnoho vidí.
Všetci za jedného a jeden za všetkých!
Ak máš suseda zlého a pritom bohatého, predaj všetko a uteč od neho.
Dobrý sused lepší ako rodina.
Dobrý sused otec, mať.
Keď sused horí, aj teba páli.
Kým rodina zvie, sused to aj zje.
Lepší sused blízky ako priateľ ďaleký. Adalb. Sąsiad 6.
Od dobrého suseda hate robiť netreba. – Od dobrého suseda ploty robiť netreba. – Dobrý sused najlepšia ohrada.
Od susedov ani sliepka nebýva dobrá.
Zlý hlad, vojna, mor, oheň – horší zlí susedia. – Zlý je oheň, zlá je voda (povodeň), zlé krupobitie, ale horší planý sused.
Dobrá známosť za hotové peniaze stojí.
Lepšia známosť ako peniaze. – Lepšia známosť ako za remeň peňazí.
Lepšia známosť ako rodina.
Akého ťa vidia, takého ťa uctia.
Aký hosť, taký obrus.
Dolu klobúk pred takým človekom!
Každému poctivosť.
Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba.
Kto druhého ctí, sám z toho chválu má.
Kto sám nemá cti, ten ani druhého nectí.
Kto uctí psa, uctí pána.
Nehľaď na psa, ale čí je pes.
Prv si mne dvojil, a už mi tykáš.
Kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása. – Kto sa hnevá, hnevko, na pazderí črevko.
Kto sa drgá, nech sa žujá. – Kto sa duje, nech sa guje. – Kto sa duje, nech sa žuje.
Kto sa hnevá, nech sa hnevá. – Kto sa hnevá, nech sa váľa, toho páni nepochváľa.
Kto sa hnevá, nech sa o zem hodí. – Kto sa hnevá, tomu nos odrežú.
Len ty mluv, keď som zdruv.
Veď je nič, keď sa chriapa zaplatí!
Veď je nič, veď sme svoji!
Veď pre to nespanne Beckovský zámek.
Veď ti preto chrastu z nosa nezdrapil.
Ak chceš byť horším, nebudeš lepším.
Ani čert je nie taký čierny, ako ho maľujú.
Cnosť bez protivníka vädne.
Čím viac prikladáš, tým viac horí.
Človek je len polovicu taký zlý, za akého ho ľudia majú.
Dobrý s každým dobre vyjde.
Dva tvrdé kamene nemelú dobre.
Kto so všetkými chce byť dobrý, nebude s nikým.
Daleko od hnevá, daleko od hroma.
Hnev priateľstvo ruší.
Hnev, zlý poradník.
Keď sa nahneváš dnes, zajtra sa vyvŕš.
Nahnevaný žiaden nebol dobrý.
Nedaj sa uchytiť hnevu. – Nedaj sa uchvátiť hnevu.
Nepojčíš-li na týden hněva, pojčíš na celý rok.
Potlačuj hnev, kým je malý.
Za hnevom ľútosť chodí.
Kde obe strany nie sú v zhode, tam je tretí ku ich škode.
Keď ma budú kliať, budem sa im smiať; keď ma budú biť, budem sa im kryť.
Koho bili? Petra. A kto sa bil? Peter.
Svätá krivda, kto ju môže preniesť.
Voľ krivdu trpieť, ako krivdu činiť.
Znes radšej ty krivdu, akoby si ju mal robiť.
Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.
Kto nevie sám seba kryť, ten nemôže múdrym byť.
Kto svoje viny ľutuje, odpustenie dosahuje.
Láskavé teľa i dve kravy vycicia, a terkacie ani jednu. – Láskavé teľa i dve kravy vycicia, a potlukacie ani jednu.
Lepšie banovať ako panovať.
Ľudia s ľuďmi sa naprávajú.
Môže ti ten byť ešte na dobrej pomoci.
Neber každé slovo na vážku.
Nedochoď konca rečiam. – Kto by aj všetkým rečiam konca došiel!
Nenávisť je zlý kamarát.
Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť.
Nepriateľa, ktorý uteká, nestíhaj.
Nerob si nepriateľov.
Urob si radšej priateľa z neho, ako nepriateľa.
Neodplácaj zlým za zlé, ale dobrým.
Nerob si u ľudí zajesť.
Nevedomosť hriechu nečiní.
Nevieš, kto sa ti ešte zíde.
Maj s každým pokoj.
Najlepšie je len svätý pokoj mať.
Pokoj je najlepší.
Pomsta človeka na mnoho nesie.
Pre málo ani kňaz nič neriekne. – Pre málo ani páni nič nerečú. – Pre málo ani kat neobesí.
Prvá chyba odpustená.
Radšej po dobrom ako po zlom. – Radšej podobrotky ako pozlotky.
Rujný pes máva potrhané uši.
Srditých psov vlci žerú.
Staré hriechy nespomínaj.
Škaredé hľadí, ale pekne myslí.
To nie je chlap, ktorý bije, ale ktorý drží.
Aj svrček volá: „trp! trp!“
Kto nevie trpieť, nevie panovať.
Kto trpí, ten panuje.
Trpezlivosť, pekná cnosť.
Tŕpka je dobrá, kto ju môže zniesť, ešte lepšia, kto ju môže zjesť. – Tŕpky sú dobré, kto ich môže prezrieť. – Tŕpky sú horké, ale sú osožné.
Človek hlúpy neustúpi.
Múdrejší ustúpi. – Múdry v reči ustúpi.
Vŕšiť sa najmä na slabom nie je pekná vec.
V škaredom sude môže byť dobré víno.
Zlosť rozum zaslepuje.
Z malej iskry veľký oheň býva.
A čo by tvoj priateľ i z medu bol, neoblíž ho celého.
Čím viac sa s kým maznáme, tým viac ho rozmaznáme.
Daj mu kožuch, i kožu ti stiahne.
Dobrú hrušku moc netrasú.
Dobrú hrušku najviac trasú.
Ja si nebudem pre teba prsty páliť.
Kde sa je a pije, tam je priateľov dosť.
Kde si sa umočil, tam sa suš.
Kde si pojel smotanu, pojedz si i kýšku.
Keď sme aj bratia, ale štice nie sú sestry.
Kto ohrýzel mäso, nech aj kosci zdrúzga.
Ľahko brať na cudziu kožu. – Ľahko piť na cudziu kožu. – Ľahko cudzími rukami hady vyberať.
Len dotiaľ je človek dobrý, kým dáva.
Mám ťa rád, neopustím ťa do posledného grajciara!
Od toho utekaj, čo mnoho kričí „daj!“.
Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku uchytí.
Pomôž mu na koňa, on ti pomôže pešiemu. – Druhého posadíš na koňa, a ty za ním peši.
Posaď žobráka za stôl, aj nohy naň vyloží.
Pusť Cigána pod pec, vyjde ti na pec.
Pusť hada do rukáva, vyjde ti pod pazuchu.
Pusť psa pod stôl, vyjde ti na stôl.
Pusť žobráka pod pec, vyjde ti na stôl.
Spoločný kôň má košťavý chrbát. – Požičaný kôň má košťavý chrbát.
Toho vždy nájdeme, koho potrebujeme.
Ukáž mu palec, chce celú dlaň.
Bitého nebi!
Kto z boha ratuj, daj rady!
Nedaj človeka zahubiť! – Nedaj duši kresťanskej zahynúť!
Neraduj sa z cudzieho nešťastia!
Netráp ho, dosť ho psota trápi!
Pomáhajte, dobrí ľudia!
Aj druhému dopraj, nielen sebe. – Čo sebe nepraješ, to ani druhému.
Aká otázka, taká odpoveď.
Aká pôžička, taká návratka. – Aká pôžička, taká odplata.
Aká príveta, taká odveta. – Veta za vetu.
Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási.
Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia k tebe majú. – Ako ty o ľuďoch, tak ľudia o tebe.
Aký „pamodaj“, taký „bodajzdrav“. – Aký „pánboh daj dobrý deň“, také „ďakujem pekne“.
Aký pochválen, také naveky amen.
Aký pomáhaj pánboh, taký pánboh daj. – Aký pomáhaj pánboh, taký boh zaplať.
Aký si ty mne, taký ja budem tebe.
Česc za češe, a bryndzu za groše.
Čo nechceš, aby iný tebe činil, nečiň ani ty jemu. – Čo nechceš, druhým nečiň. – čo nechceš sebe samému, nerob druhému.
Čo pri iných hartíš, to nechváľ pri sebe.
Dačo za dačo, za nič nič.
Ani kura darmo nehrabe. – Ani kurča darmo nehrebie. – Ani kurča darmo nepapre. – Nato kura hrebie, aby vyhrebla.
Nato kura hrebie, aby zrnko našla.
Ani pánubohu darmo neslúžime. – Ani pánubohu darmo sa nemodlíme.
Ani pes darmo nešteká.
Ani pri hrobe Krista Pána varta darmo nestála.
Bolí hrdlo spievať darmo.
Dačo za dačo, darmo iba smrť.
Dar za dar, zadarmo nič.
Vec za vec, zadarmo nič.
Jak mne dakto, tak dakomu pánboh.
Jako ty mne, tak ja tebe, nepodlužni sme nič sebe.
Jaký ty mne hľib dávaš, taký ja či zohabim.
Kto chce mať, musí dať.
Kto ma má rád, ten mi je brat.
Kto mňa miluje, ja ho víc; kto mňa nemiluje, ja ho nie. – Kto mňa ctí, ja ho víc; kto mňa nectí, ja ho nie.
Kto mne dáva, učí ma dávať.
Láska lásku budí. – Láska lásku plodí.
Majú ľudze, mam i ja; daji ľudze, dám i ja.
Milé za ľúbe.
Daj pokoj, máš pokoj.
Ja mám s tebou pokoj, aj ty mne daj pokoj.
Kto mne dá pokoj, ja mu dám dva.
Nech mi dá pokoj, ja mu dám svet.
Pokoj každému milý.
Ruka ruku umýva, aby obe boli čisté. – Ruka ruku umýva, a obe sú biele.
Zato dávajú krave sena, aby dala mlieka.
Ani toho j vetria mu nežičí. – Nežičí mu ani kúska chleba. – Nežičí mu ani to čierno za nechtom.
Kuvičí hlas.
Beda tomu, koho ľutujú.
Bodaj by mi ľudia závideli, ako by ma mali ľutovať.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť.
Človek závistlivý, sám sebe je krivý.
Hrnčiar hrnčiarovi
Inde sa všade lepšie majú.
Kôň chce jarmo a vôl sedlo.
Lepšia úroda na susedovej roli.
Majetok ide so závisťou.
Málo vidí a moc závidí.
Myslí, že len jemu slnce svieti.
Nech radšej sto ľudí závidí, ako má jeden ľutovať.
Nech svet laje, keď ti len pánboh praje.
Nemcom šomreš, dobre im padá.
Odvráť, bože, ľutovníkov a prispor nám závistníkov!
Pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel skazu vzal. – Pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel nič nemal.
Raz v roku, i to v oku.
Smrť hasí závisť.
Susedova krava viacej mlieka dáva. – Susedova krava sladšie mlieko dáva.
Beňovo oko.
Krivým okom pozerá.
Oko mu vylezie. – Oči mu vyliezajú od závisti. – Závidí ešte i tie oči človeku.
Priatelia, ktorí všetko doprajú, čo kury znesú, len vajcia nie.
Zlí ľudia, zlí, nežičí jeden druhému ani po tej čiernej zemi chodiť.
Kto má šťastie, tomu závidia, a kto má škodu, má i posmech. – Šťastie bez závisti nebýva. – Šťastie budí závisť.
Závistník najväčší na svete blázon.
Žobrák žobrákovi najviac závidí.
Dáva lieskovca tomu, ktorý zubov nemá.
Husiam seno a psom otruby dáva.
Lysému hrebeň, slepému zrkadlo.
Psu plevy a volu kosti podáva.
Takú lásku i u žida nájdem.
Tým si ja kapustu neomastím.
Za takú lásku sa ja poďakujem.
Dar oslepuje oči.
Keď nám dáš, tak si náš.
Kto na koho vrčí, nech mu niečo vstrčí.
Aby ti voz nevŕzgal, pomasť mu kolesá. – Aby ti voz neškrípal, pomasť mu kolesá. – Chto mascí, ten vozí. – Kto mascí, ten jede. – I kolesá ľahšie idú, keď sa pomastia. – Kolesá sa rozsypú, ak sa nenamastia. – Kto dobre mastí, dobre jachá.
Kto nemastí, väzí vo chrasti.
Nepomažeš – nepovezieš.
Pomasť mu ruku, bude písať.
Nežiaľ tomu slúžiť, kto dá dačo užiť.
Nieto toho vysokého a hrubého múru na žiadnom zámku, žeby ho jeden somár s vrecom peniazmi naplneným nepreskočil.
Plnými ústami ťažko fúkať.
Kameň zlato skusuje a zlato ľudí.
Namazal mu ruky a hrdlo zapchal zlatom.
Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek zámok otvoríš. – Zlatým a strieborným kľúčom akýkoľvek bľach otvoríš.
Zlatý orol všade doletí.
Zlato oslepuje.
