Pavol na Havla a Havol na Pavla.
To je len taká prísaha ako: Prisahám vrabcu, dubcu i tej Dore, čo je v hore.
Aj ubijú nás, aj plakať nám nedajú.
Ani z vola dve kože nedrú. – Ani z barana dve kože nedrú.
Bez patróna ani do neba neprídeš.
Bi, bože, spravodlivých, aby sa lotri kajali.
Bohatší vraj mocnejší.
Bože, či sme všetci tvoji, či len poniektorí? – Bože, či sme všetci tvoji, či len tí, čo krajší? – Bože, či sme všetci tvoji, či len tí páni?
Kde nič nieto, tam ani smrť neberie. – Kde nič nieto, tam ani čert neberie. – Kde nič nieto, tam aj kráľ svoje právo tratí.
Kde nieto, tam nieto.
Len kde jest, tam berú.
Či sa nebojí, že prevraví v ňom!
Čo slobodno bohovi, neslobodno volovi.
Deti i kameň ubijú, o ktorý sa urazia.
Dnes je nehodno byť statočným človekom.
Dobrého za nič nemajú.
Dobrým škodí, kto zlým hoví.
Hriech na Uhriech a pokuta v Poľskej.
Ja obraciam ražeň a druhý je pečienku.
Jeden drží kravu za rohy a druhý za cecky. – Jeden drží kravu za rohy a druhý ju podojí.
Jeden sa skryje za list a druhý ani za horu nie.
Jednému sa zomelie, druhému sa premlie. – Jednému sa zomelie, druhému sa skrupí.
Kde vládne sila, je rozum mohyla.
Koho neboli, lehko povoli.
Komu pánboh otec, tomu ľahko do neba prísť. – Kto má pápeža za krstného, rovno príde do neba.
Komu pánboh, tomu všetci svätí, a komu čert, tomu všetci kati.
Komu Pán Kristus bratenec a Panna Mária totka, za toho sa zaujmú všetci svätí. – Komu Peter ujček a Panna Mária tetka, toho sa zaujmú všetci svätí.
Komu pán, tomu pani.
Ani kôň neťahá viac ako môže.
Kone, ktoré ovos dorábajú, najmenej ho dostávajú.
Kone za ovsom behajú a osly ho dostávajú.
Komu krivda, nech ho pánboh bije.
Krivda do času, pánboh naveky.
Krivda má dlhú pamäť.
Krivda za stolom, pravda za dvermi.
Kto chce ukrivdiť, zádrapku vždy hotovú nájde.
Vlk ti krivdu robí a vlk ťa i súdi.
Živí sú tu na krivde, mŕtvi tam na pravde.
Krkavci si lietajú, holuby v osídlach viaznu. – Krkavcov púšťajú a holubov chytajú. T. 19. Č. 147.
Malých zlodzejov bijú, veľki se pripatruju.
My sme hniezdo zrútili, druhí vtáčence pobrali.
Najväčší kmíni najlepšie pasy mávajú.
Na slabom sa každý uháňa.
Na tenkom sa niť trhá. – Na tenšom sa ľad láme.
Palica vše že zhury bije.
Bláznom a pánom všetko slobodne.
Čert pánom!
Čo je pán, to je pán!
Čože je pánom?! Utláčaný odpovie hneď: „H… aby ho zjedli!“
Kto sa s pány pravotí, nech mu je boh na pomoci. – Kto sa s pány pravotí, tomu nech je boh milostivý.
Mäso pánom, kosti sluhom.
Oklam pána, kedy môžeš; pán ťa oklame, kedy chce.
Páni jedia a psi hladia. – Pani śe hoscu a kone poscu. Šariš.
Pán je i v pekle pánom. – Pánom je i v pekle dobre. Adalb. Pan 157, 170, 212.
Panské nedojedky dobré pre čeliadku.
S pány nie je dobre za prsty sa ťahať.
S veľkými pány nie je dobre čerešne jesť; keď pojedia, kôstky v oči metajú.
Pánboh vysoko a kráľ ďaleko.
Keď je v izbe smrad, povedia na psa.
Keď psa chcú zabiť, povedia, že je besný.
Kto chce psa biť, nájde kyj. – Kto sa chce biť, ľahko palicu nájde. – Kto sa chce biť, vždy nájde dajaký papeček.– Kto chce psa biť, palicu nájde.
Psí tridsiatok – vlčie právo.
Zje pes psa, keď barana nie.
Povedala vrana vrane, že nás kvákať neprestane.
Do boha vysoko, do mora hlboko a na svete pravdy niet.
Jedna pravda bola, aj tá krivá bola, aj umrela.
Kde si pôjdeš, biedny človečej pravdu hľadať?
Kto má moc a vládu, ten má vždy pravdu.
Na kom vláda, na tom pravda.
Neumrela pravda, ale ju ševci roztrhali; dosial majú nechty krvavé.
Nie to pravda, čo je pravda, ale čo páni povedia, to je pravda.
Pravda je taká, akú páni spravia.
Pravda tam, kde je moc.
Pravda u boha.
Ševci kožu naťahujú a páni pravdu.
Už pravde odzvonili.
Vo svete pravdy nenájdeš.
Preto vĺčka bijú, aby sa vlk vtípil. – Preto malého psa bijú, aby sa starý pes vtípil.
Pri suchom aj mokré zhorí.
Remeň kradnúť a chudobným čižmy šiť.
Rovné s krivým, suché s mokrým.
Semiačku i pleve jednako v náboji.
S mocným sa nebor a s bohatým sa nesúď.
Spravodlivosť utiekla do neba.
Spravil Cigána kráľom a on najprv otca obesil.
Starému spievajú a na starú nôta padá.
Tuhší slabšieho údolie.
U boha milosť, u pekára žemľa.
Valasi zjedia ovcu a povedia na vlka.
Veľké ryby žerú malé.
Vlk si vždy príčinu na ovcu nájde.
V posmech zavadí, kto sa s vyšším nesnádi.
Z kantára, zo sedla koňa nepoznávaš; prečo zlatu, šate ľudskú hodnosť dávaš?
Kára, leda aby čert za zle nemal.
Minul sústu.
Na vodu mu napísal rováš.
Obišiel po suchu.
Prepieklo sa mu.
Prezreli mu cez prsty.
Zažmúril oči.
Bola tam merná. – Pili na mernú. – Zišli sa na mernú.
Dal ho na okolie. Nitra.
Na neho vyšlo.
Naťahuje psiu kožu.
Nebudem sa s tebou veľmi pravotiť!
Od nosa mu utrhli.
Popečatili mu veci.
Právo mu na krk zavesil.
Rujú sa ako psi na koštiali.
Spravili amiku.
S tebou krátke právo spravím!
To ťa nevolá pánom!
Ukážem ti, kde richtár býva!
Viechu mu vystrčili.
Vyhodili ho z domu ako žabu z vršky.
Vyhrýzli ho z domu. – Vycokali ho z domu. – Vysocali ho z domu. – Vykúrili ho z domu.
Vyložili mu lavičku predo dvere.
Vzal boží peniaz.
Akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú.
Ber svoje, daj moje!
Cudzie nežiadaj, svoje neopusť.
Kto si svoje stráži, po cudzom nebaží.
Svoje šanovať, cudzieho nebantovať.
Svoje veci nechváľ a cudzie nehaň.
Človek ako človek.
Čo bohu, bohu, a čo svetu, svetu.
Čo iným právo, to i nám zdravo.
Čo jednému, to druhému.
Čo sebe, to tebe.
Čo ťa do toho, kto vraví, na to pozoruj, čo vraví.
Hľaď nie kto, ale čo.
Hlas ľudu, hlas boží.
Hlava za hlavu; oko za oko; zub za zub.
Každému svoje.
Kde si vzal, tam polož!
Keď drevo rúbu, v obe strany triesky padajú.
Keď ja horím, nech aj druhý zhorí.
Keď má byť pravda, nech sa platí od uhla do uhla.
Klamstvo len do času, spravodlivosť naveky.
Kmotor sem, kmotor tam, len ty hybaj dolu z čerešne! – Pán brat sem, pán brat tam, len ty hybaj z hrušky dolu!
Kto má viac, ten je i viac povinný.
Mne je všetko jedno, či Havol, či Pavol.
Moje je moje, tvoje je tvoje, každého je svoje.
Nehľaď na huňu, ale čo je pod huňou.
Nech zná i húžva, čo lievč trpí.
Nepozeraj na reč, ale na vec.
Nerob nič podľa práva, ale s právom.
Nie všetko sám, ale nechaj i druhým.
Čo pravda, to pravda.
Čože môžeš proti pravde?
Každému po pravde, jednému tak ako druhému.
Od pravdy ani za grajciar.
Od pravdy nemôžeš.
Pravda pravá, krivda krivá.
Pravda sa na každého zmestí.
Pravda s krivdou chodí.
S pravdou najďalej zájdeš. – So spravodlivosťou najďalej ujdeš.
Pristaň na svojom.
Spravodlivé sa nestratí.
Hľaď sebe osohu a druhému nie škody.
Škoda je nikomu nie milá.
Tak robme, aby bol i vlk sýty, i baran celý.
Z každého dreva dá sa húžva vykrútiť, len z bazy nie.
Dal ho bez všetkého práva obesiť.
Dali ho do želiez.
Dostal na ruky i na nohy železné pátriky.
Posadili ho do chládku.
Preskakoval ten už šibeničky.
Stiahli ho na dereš.
Ulicu behal.
Vystavili ho na pranier.
Vyžaloval sa na svoju hlavu.
Vyžaloval si na červený opasok. – Vyžaloval si na červený kabátik. – Vyžaloval si na košeľu. – Vyžaloval si na svoj zadok.
Zasekli ho do klady. – Zasekli ju do husieľ. – Zasekli ju do katrle. – Zasekli j u do bandurky.
Kto mlčí, ten sa priznáva.
Kto mlčí, ten svedčí; kto svedčí, pes väčší.
Kto na pravdu svedčí, to je huncút najväčší.
Kto sa priznáva, na toho netreba svedka.
Na seba nikto nepovie.
Áno, odprisaháš – na svinskej koži.
Krivoprísažník nedožije do roka.
Kto krivo prisahá, toho boh zabije.
Škoda nemá gazdu.
Na druhého rováš to urobil.
Na nevinnom sa zomlelo. – Na nevinnom sa sprášilo.
Oni sa zvadili a ja som vyhorel.
Prischlo to na ňom.
Vy dva sa povaďte a mňa ubite!
Za druhého vyhrmel.
Ani sa ma nepýtajte, len bite!
Bodaj ti pánboh odňal, čo ti je najmilšie!
Boh vidí krivdu moju!
Či ma skôr budeš biť, či sa skôr naobedujeme?
Či sa len boha nebojíš?
Či tak pánboh prikázal?
Či ten človek má boha pri sebe?
Či ty máš dušu? – Či ty máš svedomie?
Do smrti mu to nezabudnem!
Maj že sa tu dobre, hriešny človeče, keď zo všetkých strán ako vrany do teba idú!
Neber si to na svedomie! – Vzal si to na svedomie. – Nerobí si z toho žiadne svedomie.
Nech mu pánboh platí, ja mu nemám čím!
No, nech ťa to ctí!
Odpúšťam, odpúšťam, ale nezabudnem!
Ruku na srdce!
Toto je hriech do neba volajúci!
Veď som sypáreň nevyzbíjal!
Veď ti ho z tela nevyrežem!
Zamočil si ma, ale nech ti bude na duši! – Nech ti to na duši zhorí!
Že sa len seba nehanbíš!
Cudzie veci za svojím pánom kričia.
Dotiaľ barana strižú, pokiaľ má vlnu.
Kde je žaloba, tam je pokuta.
Kde nieto protivníka, tam nieto bitky.
Kde nieto rozopre, tu netreba sporu.
Koho chytia, toho držia.
Komu si dal, u toho hľadaj.
Komus“ telie, tomu reve.
Kráľ nezná žartu.
Neslobodno s krály fačkovať.
Keď máš veľkú krivdu, vyrovnaj sa, a keď máš malú, nechaj tak.
Lepšie malú krivdu zniesť, ako po súdoch sa pliesť. – Lepšie malú krivdu zniesť, ako dlhý proces viesť.
Krivko, Krivko, vyrovnaj sa!
Kto postižen, ten ostrižen.
Lepšie chudé pokonanie, ako tučný proces. – Lepšie čo aké porovnanie, než dlhá pravota.
Málo platné ploty, cez ktoré sa lezie.
Bedlivému právo, žobrákovi almužna.
Každé právo má svoje miesto.vPrešpor. stol.
Koľko hláv, toľko práv.
A. Ja som sebe pán! B. Ale nie richtár!
Sám sebe nemôže nik byť richtárom.
Sloboda vliezť, ale nie jesť.
Kde nieto žalobníka, nieto sudcu.
Myšlienky len boh súdi.
Na čom koho dopadnú, dľa toho ho súdia.
Nesúď za dary, pomni na máry!
Súdi teľa a presúdi kravu.
Kde sa dvaja bijú, tretiemu osoh ženú.
Medzi dvoma tretí výska.
Ťahajú sa dvaja o kravu a tretí ju, dojí.
Triesky sú tesárove.
Na kom dostiha, na tom vina.
Na kom vina, na tom kára.
Prvá vina odpustená, druhá hrešená, tretia bitá.
Hájnik netresce, ale zákon.
Mnoho zákonov, mnoho priestupkov.
Zákony a pravidlá dajú sa naťahovať ako koža.
Z cudzieho koňa i do bariny musíš zísť. – Z cudzieho koňa i v najväčšom blate musíš zísť. – Z cudzieho koňa i v pol draze musíš zejsc. – Z ľudského koňa i na prostred Váhu musíš zísť. Bošácka dolina.
