Čo je po honore, keď nič niet v komore.
Čo tam po tituli, keď nieto v škatuli.
Čím tvrdšie, tým hrdšie.
Chlípu, chlípu a papy nič.
Chudobe a paráde nesvedčí byť v hromade.
Chvála vyše stadla a v stadle nič.
Chvál do povál a cundier do zeme.
Prázdnou chválou kapsy nenaplníš.
Toľko chvál do povál a na povale nič.
Keď sa domieľa, mlyn najviac hrkľuje.
Kúpil by ves, nemá penz.
Panské rúcho, žobrácke brucho.
Plné ústa, hladné oči.
Lačná pýcha.
Pýcha na ulici, prázdno v truhlici.
Žobrácka pýcha.
Viac na mechu než v mechu.
Na vrchu tafaty, na zadku záplaty.
Po vrchu lizu, lizu, a po spodku vši ma hryzú.
Bože, bože, pomodz tomu, čo nemôže; každý orie, ako môže.
Bože náš, bože náš, nerovno nám dávaš; jednému nakydáš, druhému nič nedáš.
Boh rozdáva, i keď nemá komu.
Dal by pánboh, ale nemal komu.
Nejednako boh rozdáva; jednému hus, druhému páva.
Pánboh jednému dal a druhému sľúbil.
Bohatý nemá nikdy dosť.
Keď bohatý skupuje, chudobu rozmnožuje.
Nemôže byť každý bohatým pánom.
Z chudobných páni zbohatli.
Čert vždy na jednu hŕbu s… — Čert vždy na veľkú hromadu drísta.
I vo Viedni ľudia biedni.
I v Pešti ľud vreští. — I v Pešti bieda vreští.
Jeden sa postí, druhý sa hostí.
Kto mnoho holubov má, i viac mu k nim priletí.
Kto sa narodil ku babce, nepríde ku stovce. — Kto sa narodil ku grajciaru, nepríde ku zlatému. — Kto sa narodil ku babke, nepríde ku zlatému. — Kto sa narodil ku babke, nikdy nepríde ku grošu. — Kto sa narodil na grajciari, zriedka zomiera na groši.
Prišiel na káre, a už sa vozí v kočiare.
Bieda hlúposti suseda.
Chlieb má rohy, bieda nohy.
Keby nebolo biedy, neboli by ani jedy.
V dome najviac pohoršenia pochodí z biedy.
Hriešna chudoba je dva razy prekliata: pred bohom i pred svetom.
Chudoba nemá hanby ako pes. — Chudoba nezná hanby ako pes. — U chudoby nehľadaj hanby.
Chudobný človek hotový cigáň.
Kto má škodu, má aj hriech.
Málo máme, málo dbáme.
Pes psa zje, keď barana nie. — Pes psa zje, keď nemá zajaca.
Pôst je posledný hosť.
Hlad čertu brat. — Hlad psu brat.
Hlad je veľký pán.
Hlad sa nebojí šibenice.
Hlad nemá očí. — Hlad nemá hanby.
Hladný sa kyja nebojí.
V hlade i pes psa zje.
Kde je psota, tam je hriech.
Psota hotové peklo.
Zo žobráka nič dobrého nebýva.
Bohatému ľahko ide.
Bohatému netreba rozumu.
Dobre bohatému v teple sedieť.
Bolo by pšena, i moja mamka by kaše navarila.
Dobre bačom, keď jest na čom.
Dobre je gazdovať, keď jesto v čom.
Dobre je pod jabloňou jablká zbierať.
Dobre je pri kope klásky zbierať.
Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kašu variť. — Dobre je tam hospodáriť, kde jest z čoho kyseľ variť.
Dobre na starým ohnisku oheň klase.
Dobre sa je preberať, keď jesto v čom.
Dobre sa je tomu smiať, kto všetkého dosť má.
Horká myši múka, keď jej je sýta.
Jak sa zval, tak sa zval, keď sa len dobre mal.
Kde dreva, tam i triesok.
Kde je husto, nie je pusto.
Kde je chlieb, tam sa i nôž nájde. — Nôž sa nájde ku takému chlebu.
Kde je sadlo, tam je snadno.
Komu slúži, nech sa túži.
Kde jesto, tam ľahko nájsť.
Ľahko je s plným bruchom postiť sa.
Ľahko tomu nekradnúť, čo má všetkého dosť.
Mastný mastného vždy nájde.
Kto má vo vačku, má aj v hlave.
Kto má koláč, ten i družbu nájde.
Kto má, tomu zhynie.
Len tomu zvýši, kto má; kto nič nemá, tomu nezvýši.
Pri orlovi vyživia sa vrabce.
Pri zlatom voze sa vždy nájde zlatý klinec a pri drevenom len drevený.
Veľká voda, veľké ryby; malá voda, malé ryby.
Hladoš, lašút, niktoš, potlkeň, šklban, trhan, všivák, všinda, žobrák.
Ani netečie, ani nekvapká.
Ani ohňa, ani miesta.
Aspoň sa omýlime!
Bieda ho morí a psota trápi.
Bieda ho priškrela.
Bieda s ním spáva.
Biedu z pleca na plece prekladá.
Biedu trie. — Psotu trie.
Bude bieda, bude mráz, kam sa podieš, neboráz?
Iba koža visí z neho od biedy.
Ide bieda, otvor vráta!
Bruchom kričí.
Brucho prázdne, v kapse nič.
Čo na piatok, to na sviatok.
To je jeho bydlo, čo na ňom vidno. — Všetko bydlo, čo vidno.
Do roka ani korky chleba nevidí.
Je veľmi chleba žiadny. — Je veľmi chleba žiadostivý. — Žiada chleba.
Noža dosť, len by bolo chleba.
To nie je ľahký chlieb.
To je tvrdý chlieb.
Chodí pomedzi dobrých ľudí.
Chudobná fara, sám farár zvoní. — Chudobná fara, sám páter zvoní. — Chudobná fara, sám plebán zvoní.
Chudobný ako voš.
Tak mu je ako chudobnému v bohatom meste.
Ide na počepky. — Už je na počepkách.
Ja šuhaj úbohý, nemám len dve nohy.
Kapsa sa mu z besnela.
Keď má on, nemá kôl; keď má kôl, nemá on.
Ľahko si z toho krpce strasiem.
Len práve že hrebie.
Lopata jej zhorela.
Má sa len tak po chudopaholsky.
Mizéria s otcom. — Mizéria s chrenom.
Má toľko lačných detí ako vrán.
Plno detí, a v dome ani suchej kôrky.
Požehnaný je deťmi a kupovaným chlebom.
Dierami poplátaný.
Leda nechtom dieru zapchal.
Väčšia diera ako záplata.
Hlady mrie.
Chýli sa nám už od hladu pomrieť!
To je tam celý vymrihlad!
Hlôžky na stôl predložil.
Holým telom blýska.
Chýba mu devätnásť groší do rýnskeho.
Chýba mu ešte deväťdesiatdeväť do sto.
Nemá ani ako za necht blata. — Nemá ani bydla, ani židla. — Nemá ani čo by myš uniesla. — Nemá ani čo by na raz do úst vložil. — Nemá ani čo by sa do oka vmestilo. — Nemá ani čo by straka na krielci uniesla. — Nemá ani čo by muška na krielci uniesla. — Nemá ani deravej babky. — Nemá ani dobrej košele. — Nemá ani jedenia ani spania. — Nemá ani na seba, ani do seba. — Nemá ani toľko ako kostolná myš. — Nemá ani vola, ani osla, ani ničehož, čo jeho jest.
Nemá čo do gamby vziať. — Nemá čo by na zub vložil. — Nemá čo pod zuby.
Nemá dudky. — Nemá grajciara na svojom bydle.
Nemá iba to, čo je na ňom.
Nemá iba tú dušu.
Nemám nič za preboha!
Nemá si čím hanbu zakryť.
Nemá si za čo funt soli kúpiť.
Nemá tromfov. — Nemá adutov. — Vyšli mu aduty.
Nezbýva mu z večera na ráno.
Obsypaný je háveďou.
Ostatná kravička z maštale.
Päta mu k uchu nedochodí.
Pober handry, choď na vandry.
Cudzie prahy otĺka. — Po cudzích prahoch sa potĺka.
Len sa tak potĺka.
Potĺka sa po svete, ako čo by ho ani zem za syna nemala. — Potĺka sa po svete ani zlý duch.
Ako sa máš? Po psote, po biede!
Ledva sa stačí psote odháňať. — Má sa čo proti psote obháňať.
Nemáš voza, nemáš koní; jedna psota druhú honí.
Psie dni trie.
Psota je s ním.
Psota mu z každého kúta kuká. — Psota mu z každého kúta hľadí. — Psota mu z každého kúta vyzerá.
Psota s biedou.
Teraz sa nám psota omnožila a zase je kotná.
Pustá škola, sám pán rechtor zvoní.
Riedkou plachtičkou ho pánboh prikryl.
Jedna ruka prázdna a druhá holá. — V jednej ruke nič a v druhej čič!
Živí sa o dvoch rukách.
So všetkým ide dolu, len so slaninou hore.
Starý Grič nemá nič.
Suchý mlynár.
Tenký plátenník. — Tenký súkenník.
Toho dom skoro oči zažmúri.
Trasie randami, všami.
Už je s ním na dne. — Už je s ním na nágu. — Už vypriahol. — Už z ostatného mláti.
Var — nevar, keď nemáš čo.
Vrátil sa s píšťalkou.
Vypršali mu brká.
Vysoko jasle.
Vyšiel na mizinu. — Vyšiel na mindžáre.
Vyžije tak, jak pes ve studni.
Prázdno vo vrecku. — Prázdno v pokladnici. — Prázdno vo vrecku, ani týždňom pred stvorením sveta.
Vrecko mu trpí na suchoty. — Mešec mu trpí na suchoty.
Zamknuté je a kľúč v studni.
Zodral si opätky, nuž chodí na sárach.
Zostal na holej dlani. — Zostal na prázdnom. — Zostal na pšenku.
Z plosky kašu jedia. — Z krpky kašu jedia.
Z toho by som ani psa nevyživil.
Len pre meno božie žije.
Na tom oži i umri! — To je ani žiť, ani umrieť.
Žije z dneska na zajtra.
Horší je od žobráka.
Od žobráka by kus chleba prijal.
Vyšiel na žobrácku palicu.
Dobrá tomu i kára.
Dobré je to, mohol by si si i packy z toho oblízať! — Dobré je to, mohol by si si i všetkých päť z toho oblízať!
Môže byť rád, že má strechu nad hlavou a že neprší na neho.
Poješ to ako s medom, len by bolo.
Zíde sa ti to na umrlčiu truhlu.
Je dobre zaperený. — Zaperil sa.
Jelenie volky vozia mu do stodôlky.
K lyžici sa dostal.
Má biedu jak mlynárova sliepka.
Má dobrú pašu. — Má dobrú žatvu.
Mám od boha dosť!
Má obrastené ruky.
Má svoj kus chleba. — Je na svojom chlebe.
Mohol by si dach pokryť bankovkami.
Na groš ľahne a pod zlatým vstane. — S grošom líha, s dvoma vstáva.
Na svojich vlastných nohách stojí.
Nevie o sume.
Je studený od peňazí.
Len sa tak peniazmi obsýpa.
Má peňazí ako čert pliev.
Má škriatka, čo mu peniaze vláči. — Musí mu zmok peniaze vláčiť. — Vláči ako zmok.
Narobil peňazí ako čert železa.
Peniaze sa mu kotia.
Rastú mu peniaze ako vlkovi pečienka.
Sypú sa mu peniaze ako z vreca.
Tuším ti rarášok peniaze nosí.
Pod palec si nabil.
Musel dakde poklad vykopať.
Pasie oči na pokladoch.
Tomu sa netreba modliť, len: Vďaka ti, bože.
Všetko má doma okrem vtáčieho mlieka. — Nechybuje mu nič, iba lastovičie mlieko.
Z každého dreva uhlie páli.
Má zlata za sekeru.
Zlata ako blata.
Zlatá baňa sa mu otvorila.
Barón Hnida.
Grošom smrdí.
Horká jeho bryndza!
Chudoba de Badín a Psota de Garamsek.
Ide na prechádzku chleba pýtať.
Keby ho o zem buchol, ani by grajciar z neho nevyfrkol.
Keď má byť polievka, nech bude polievka — s jedným vajcom za hrniec.
Kôň obutý a šľak bosý.
Ja si to kúpim! Iba ak za vši!
Kúpil by si čáč, keby len mal zač. — Bolo by čáč, keby bolo zač.
Dali by mu, dali, keby sami mali.
Jednu ovcu mal, svojím salašom stál.
Má pes babku a ten druhú.
Má ten čerta rohatého, nie peniaze.
Má ten peňazí ako žaba srsti. — Má ten peňazí ako žaba vlasov. — Má ten peňazí ako žaba chlpov.
Má ten psa!
Má veľa prať a málo vešať.
Máš voľaký, ale nie veľmi široký peniaz.
Nekokoš sa bratku, len by si mal zlatku.
Nemá drobných, a odmeniť nemá čo.
Podkovu už má, len kôň mu chýba.
Všetko nám pobrali, keď sme nič nemali. — O všetko sme prišli, keď sme nič nemali.
Mešec plný pavučín.
Ništ sa neboj, otrhaný, hovorí ti ošklbaný.
Pán z Nemaníc.
Pod forgovom a bosý.
Pyšní sa ako žobrácka voš.
Aj deravá strecha lepšia ako žiadna.
Ani v zlate, ani v blate.
Veď sa už len dáko vypechoríme!
Bohatý je pánboh (nie ľudia).
Bohatý sa diví, ako sa chudobný živí; chudobný sa živí snadne, bohatý sa nazdá, že kradne.
I bohatý dve má v nose dierky.
I boháč chudobným stať sa môže.
Dobrá vôľa jedáva koláče, zlá plače. — Dobrá vôľa jedáva koláče, zlá nemá ani chleba.
Hoc sa krčíme, predsa trčíme.
Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.
Spravodlivý sa vždy chleba naje.
Hoc je chudobný, ale priateľ dobrý.
Hoci chudobný, len keď je statočný.
Hoc aj pri chudobe, predsa chlieb na stole.
Chudoba cti netratí. — Chudoba cnoty netratí; bohatý za chudobného neplatí.
Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti.
Chudoba najďalej trvá. — Ďalej panuje chudoba než boháč.
Chudobné vrecko poberá všetko.
Chudobný, ale nežiada cudzieho chleba.
Chudobný je čert, čo duše nemá. — Čert je chudák, čo duše nemá.
Chudobný je tak dobre človek ako bohatý.
Lepšia cnostná chudoba ako hriešne bohatstvo.
Lepšia vlastná chudoba ako cudzie bohatstvo.
Milšia cnosť s chudobou ako hriech s ozdobou.
Na chudobe svet stojí.
Kde je cnota, tam nebude psota.
Keď netečie, aspoň kvapká.
Keď nie pstruh, aspoň plž.
Kurička po zrnku sa nazobe.
Lepšia hrubá nitka, ako holá ritka.
Lepšie chudé nebo, ako mastné peklo.
Naša kapsa úbohá, všetko vezme, čo boh dá. — Čo boh dá, s tým do kabely.
Nerobme nič, nebudeme mať nič.
Niekedy i na bujnom poli sú kone chudé.
Nízka chalupa, žiadna potupa.
Peniaze do času; statočnosť — pekná cnosť, tá trvá na večnosť.
Trebárs je ako prst, viacej stojí ako cudzie.
Dosť má, kto je s málom spokojný. — Kto je s málom spokojný, vždy má dosť od boha.
Kde spokojnosť, tam všeho dosť.
Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.
Uňho chyža chytväná, ale dobre omazaná.
I záplata zdobí človeka.
Lepšia záplata ako diera.
Ako tam, tak i tu!
Ak vpustíš trochu biedy oblokom, dvermi ju nevyženieš.
Bieda človeka zjedá.
Biednej hlavy aj rozum biedny.
Biedu kúpiš, biedou ti ostane.
Čo kde budeš, biedy nikde nepozbudeš.
Bože môj, bože môj z vysokého neba, keď si mi dal zuby, dajže mi aj chleba!
Lepší pánboh daj! ako zdravý buď!
Doma mrú a pod posteě hádžu.
Bohatému nevrie, chudobnému vykypí.
Chudoba a bieda zatajiť sa nedá. — Chudoba a kašeľ zatajiť sa nedá.
Chudoba hotová psota.
Chudoba všade sa zle má.
Chudobného i šťastie je chudobné.
Chudobnému aj z hrnca vykypí.
Chudobnému človeku i jedno oko dosť.
Chudobnému je všade len zle.
Chudobnému vždy skorej žaba do saku vbehne.
Chudobný človek i od hladu spáva.
Chudobný človek, hotová opica.
Chudobný človek nikdy sa dobre nemal, ani sa mať nebude, ani bodaj sa nemal.
Chudobný človek nikdy sa dobre nemal; chcel sa prežehnať, vybil si oko.
Chudobný človek s vodou varí.
Chudobný, kedz si sce jenno oko hájiť, vybonne si druhé.
Láska, psota a chudoba zatajiť sa nedá.
Zle je na chudobu!
Hladnému sa nechce spievať.
Hladný kôň nevyhadzuje zadkom.
Hlad ťa doženie.
Jednému hladno, druhému chladno.
Ľahko holému hlavu zmyješ.
Ťažko je z holých rúk živiť sa.
Z holej dlane nevyžiješ.
Z holých rúk ešte nikto nezbohatol.
Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu. — Jedz h… a pi vodu, neprídeš na chudobu. — Jedz mrnky, pi vodu, neprídeš na chudobu.
Keď sa jesť chce, nebývajú veselí.
Nenie len jeden, a preca by jedel.
Vodu pijem, vodu jem, kýmže čertom s… budem?
Jednu dieru zapcháš, a druhú odopcháš.
Kde čisto, tam pusto.
Kde chýba jedno, chýba i druhé.
Kde nejest slaniny, nejest ani sadla.
Kostol odiera a faru pláta. — Kostol otŕha a krčmu pokrýva. — Kostol zdiera a vežu pobíja.
Len aby človek robil a na hmle žil.
Maj dačo, zle je, nemaj nič, horšie je.
Malé dôchodky, malé východky. — Malé dôchodky, malé výhodky.
Malý vták — malé hniezdo.
Za málo peňazí málo muziky.
Z mala málo, z moca moc.
Z malej vody malé ryby.
Neboj sa malej misy, ale malého hrnca.
Nedostatok — hotový zmätok.
Nemáš — nedáš.
Kde nič, tu nič!
Kdeže vezmeš, keď nič nemáš.
Z ničoho nič!
Čert v čas núdze aj muchy žerie.
Núdza do roboty zobúdza.
Odri školu, pobi špitál.
Od spodku sa derie, od vrchu ho vši hryzú. — Od spodku sa derie, od vrchu ho vši žerú.
Polna torba cežka, prazna eščik cežša.
Prázdnemu bruchu robiť sa nechce.
Prázdne vrece stáť nebude.
Z prázdneho mešteka mnoho nenakúpiš.
Prenešťastné sťahovanie, keď niet čo nakladať.
Psota hlavu zjedá.
Psotu i bohatstvo zbojovať je ťažko.
Psota je ponosná.
Psota majster, bieda tovariš, hrdlo exekúcia. — Psota majster a hlad kuchár.
Psota sa tak krčí, ako môže. — Psota sa všelijak krčí.
Psota sa vždy len zle mala, lebo mrcha strechu mala. — Psota sa naveky zle mala, bo jej planá strecha stála.
Robím ako hovädo, a nemôžem k ničomu prísť.
Robota veľká a chova tenká, deň dlhý a v kapse nič.
Roboty do soboty a peňazí do nedele.
Ťažko je v studni plávať.
Vyplatila košeľu a založila sukňu.
Trhni komárovi nohu a hneď sú i črevá vonku. — Vytrhni malému vtáčkovi pero, vytrhneš mu hneď celé krídlo.
Z dlane vlások nevytrhneš.
Zdravišťa ako zdravišťa, ale chlebišťa!
Z nahej husi nenaškubeš peria.
Z nízkej slamy krátke povriesla.
Zo žaby peria nenapáraš.
Zo žobráka nikdy nič nebude.
Žobráckej kapse nikdy dosť nenie.
Žobrák len žobrákom zostane.
Celý svet je môj! hovorí žobrák.
Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde!
Hojže, bože, chleba, už je gamba otvorená.
Chlieb náš vezdajší daj nám hneď!
Musíme jesť koláče, keď chleba nemáme.
Bohatstvo len do času a chudoba naveky.
Chudoba i koláče poje. — Chudoba i pirohy poje.
Chudobný sa aspoň dobre vyspí.
Chudobný sa dva razy hreje pri dreve: raz, keď ho hotoví, druhý raz v teplej izbe.
Chudobný sa i bez lyžičky naje.
Chudobu nikto na svete nepremôže.
Čo zarobíš krvavsky, to zješ doma po pansky.
Keď je človek lačný, aj halušiek sa naje.
Lyžíc dosť, len by sme mali s čím jesť.
Keď Cigánovi troje prasiec zdochlo, pri prvom riekol: má z čoho; pri druhom: tomu dochne, kto má; pri treťom: prestal zdoch!
Ako kedy nič nemať!
Dobre tomu, kto nič nemá; netrápi sa, kde čo schová.
Kto má, tomu kape, kto nemá, tomu neskape.
Kto má len jedny nohavice, vždy vie, ktoré si má obliecť.
Kto nemá, nestratí.
Kto nič nemá, ten nič nedá.
Kto ničoho nemá, nič ho netlačí.
Najlepšie je tomu, kto nič nemá, lebo od neho nikto nič nepýta.
Nebojí sa Nemec, že mu gate vezmú, keď ich nemá.
Do ničoho ani soli netreba.
Lepšie za rána dačo, ako cez celý deň nič.
Noha ako noha, ale nohavica!
O všetko prídem, kým zbohatnem!
Neboj sa, veď nás psota neopustí.
Psota najdlhšie trvá.
Do smrti len dáko vyžijeme.
Pes ani kapsy nenosí, a vyživí sa.
Boháč boháča zastane, chudobného nikto.
Hudobný človek ani v nebe pravdy nemá.
Chudobného nikto za nič nemá.
Chudobný človek sa nikdy pravdy nedožije. — Chudobný človek nikde nenájde pravdy.
Chudobný môže za rebrinový voz pravdy doviezť, boháč len za hrsť, predsa tento vyhrá.
Chudobný s bohatým neťahaj sa za prsty.
Chudobný všade vytrpí.
Na chudobnom každý sa voľká.
O chudobného každý sa otrie.
O chudobného nik nestojí. — O chudobného nik sa neozrie.
Šutý s rohatým, chudobný s bohatým, nebárs sa borí. — Ťažko šutému s rohatým sa boriť.
Kde bohatý zomiera, každý sa na pohrab poberá, a kde zomrie chudý, tam len kantor s mendíkom blúdi.
Komora prázdna, nikto ma nezná.
Nízky plot hocijaký pes preskakuje.
Od žobráka iba vši dostaneš, hop od neho!
Chudoba — smiech.
Chudobný smiech — hotový posmech.
Keď máš škodu, o posmech sa nestaraj.
Kto má škodu, má aj posmech. — Na kom škoda, na tom posmech. — Na kom bieda, na tom posmech.
Mlyn býva pri vode a posmech pri škode.
Pre chudobnú strechu prídeš do posmechu.
Sýty lačnému neverí.
Tustá sviňa za chudou nerada idze.
Zdravý nezdravému neverí.
