Dar nedodar.
Klobásou zrazil pôlt slaniny.
Vajcom za volom hádže.
Darmodaj zakapal, nastal kúpsi. — Už ten umrel, čo daroval, narodil sa kúpsi. — Zomrel dávno, čo dával darmo.
Darovať je pansky, nazad brať cigánsky.
Divy a zázraky už prestali.
Každý dar vďačne ber.
Každý radšej vezme, ako dá.
Kobyla zdochla, i vera zdochla.
Kto dáva, viac žiada.
Kto je malému daru nevďačný, veľkého je nehoden.
Kto na malé nepristane, tomu sa nič nedostane. — Kto na malé nepristane, tomu sa moc nedostane.
Mŕtvych z chrámov nenavracajú.
Nezaslúži druhého, kto nebol povďačný prvému.
Nový mesiac a dar nikdy nechodí pozde.
Sladší je darovaný ocot ako kúpené víno.
Umrelo dieťa, už je po kmotrovstve.
Ako keby si mi daroval.
Ani to nie je jeho, čo má na sebe.
Beriem na bradu, napíš na hradu.
Berie na bradu. — Berie na veru.
Borg zomrel, kredit nežije, kto nemá peňazí, nech nepije.
Cežko na zjedzeny chlip robic.
Jaj, či už nemáš iba to, čo som ti ja dlžen?
Veď ešte neutekáme!
Veď sa ti to hockedy zíde.
Veď si ja to viacej neurobím.
Veď to ešte dosť minieš.
Daj si ho zasoliť!
Daj si ho za rám!
Daj si ho za sklo!
Môžeš si ho zjesť! — Zjedz si ho!
Môžeš si ho zožrať! — Zožer si ho!
Aj s dušou čertu dlžen.
Beda mne hriešnemu, dlžen som každému, komu groš, komu dva, i za holbu vína.
Bojím sa zomrieť pre dlhy.
Dlžen, len mu kačka v dlhoch pláva.
Dlžen po uši.
Dlžen toľko, že nemá vlasov toľko. — Má viac dlhov ako vlasov na hlave.
Má viac dlhov ako šupák na streche.
Nikomu som nie dlžen, len bohu dušu.
Z dlžôb sa vykýchať.
Dobre je zamočený.
Hriešna hlava, skade vyvrsuješ?
Jennoho odstrihne, druhého nadšije.
Má ho (niekto) v kapse.
Mrcha platec.
Nemá ani vlasa svojho.
Potiahol ho za vačok.
To je človek hotový groš. — To je človek hotový peniaz.
To nie je požičaný chlieb.
U toho si veritelia jeden druhému dvere podávajú.
Dlh býva čím diaľ, tým mladší.
Dlh dlhom, klin klinom.
Dlh je zlý druh.
Dlh rastie.
Dlhy majú nohy a vodia do Chudobíc.
Dlžoba má nohy, ale aj rohy.
Horšia dlžoba ako chudoba.
Kde dlžoba, tam chudoba.
Keď dom zhorí, dlh na komín vyletí.
Kto sa nedĺži, život predĺži.
Kto sa rád dĺži, málo slova drží.
Ľahko brať na dlh, ale ťažko vracať.
Láska, dlžoba a smrad nedajú sa zatajiť.
Lepší dlžník ako hnevník. — Horší hnevník ako dlžník.
Lepšie je bez večere spávať, ako s dlhmi vstávať.
Priatelia buďme, dlhy si plaťme.
To je ostatný človek, kto je nikomu nie dlžen, lebo mu nič nezveria.
Zaplať dlhy, budeš ako druhý. — Nerob dlhy, budeš ako druhý.
Dlhé motúzy sa zle vlečú.
Dnes je svätého Skry sa, zajtra Neukáž sa; napozajtre vyjdi von: Mohol si prísť, keď bol lôn. — Keď je lôn, skry sa, na druhý deň neukáž sa, na tretí deň vyjdi von, na štvrtý: Mohol si prísť, keď bol lôn!
Hrešila hlava — koža trp! — Hrešili ústa — koža trp! — Hrešilo brucho — koža trp!
Koža pila — koža trp! — Trp koža, keď si pila.
Kto čím iným nemá, kožou zaplatí.
Kto nemá peňazí, nech kožou zaplatí.
Ma hypotéku — cintir.
Hneď je človek hotový cigáň, keď nemá odkiaľ zaplatiť.
Kde vezmeš, tam vezmeš, len plať.
Keď si pán, zaplať džbán. — Keď si pán, zaplať sám.
Keď si pil, plať, a s krčmárkou sa nevaď.
Kto hneď platí, dva razy platí.
Ľahko je vypit, ale potom platit!
Lásku tratí, kto pozde platí.
Naberie na nohy, na rohy, a potom nemôže platiť. — Naberie ako baran na rohy a potom nemôže zaplatiť.
Od zlého platníka aj plevy ber. — Od zlého platcu aj plevy ber. — Od zlého platníka aj kozu bez mlieka ber. — Od zlého platcu ber, čo môžeš.
Zaplať, bár kde sa paprať.
Ak nemáš nepriateľa, len peňazí požičaj.
Čané, ale požičané.
Pôžičky nezašanujú.
Pôžičky z priateľa robia nepriateľa.
U nás taká obyčaj, kto nemáš, si požičaj.
Veselo berie a smutno vracia.
Nevracia ani kosu, ani oslu.
Vráti, keď sa vyvráti.
Vráť, suka, koláč!
Čižmy zoderiem, kým dačo vychodím od neho. — Nemôže človek od neho vychodiť.
Nemôže sa mu vyplatiť ako Liptov za Jánošíka.
Nestaraj sa, žena má, už som dluhy splacil, od kmotra som požičal, židovi som vrácil.
Zaplatil mu štyri týždne na mesiac.
Zaplatil do grajciara.
Zaplatil statočne.
Zaplatil chrbátom. — Zaplatil chlpami. — Zaplatil kožkou. — Zaplatil pätami.
Zaplatí potom, keď na deravom moste nájde. — Zaplatí potom, keď pánboh bude hudcom platiť. — Zaplatí potom, keď sa mu myš okotí.
Zaplať za bryndzu!
Biblia. (Karty.)
Čerti mu podstlali.
Do brucha mu hľadí.
Aj žid nabil syna, keď prvý raz vyhral.
Čo leží, to beží.
Guráž platí, kocka hrá.
Dobre mu ide karta. — Zle mu ide karta. — Nejde mu karta. — Karta sa mu obrátila.
Kubo, dolu gate! — Kubo, zavri knižku!
Na svitaní bravy opaľujú.
Karty sú čertove obrázky.
Z karát ešte nik nezbohatol, ale mnohí už na žobrotu vyšli.
Keď sa ti najlepšie darí, prestaň hrať.
Kto nehrá, neprehrá. — Nehraj, neprehráš.
Najlepší hráč — najväčší lotor.
Prvé štence do vody hádžu. — Prvé štence za plot hádžu. — Prvé štence odpuštence. — Perše kotky poza plotky.
Prvé vyhranie z vrecka vyhnanie. — Perša hra — psa hra.
V ihre ani čert nevydre.
Všetko utratiť, alebo všetko vyhrať, ale skôr to prvé.
Zvada pri hre rada.
Obstrihali mu perie.
Nechal za sebou pierka.
Pustil perie.
Pod skalou ryba. — Pod skalou žaba.
Podšklbali ho. — Poštípali ho. — Ale ťa poštípali!
Prehral by aj plášť z Krista Pána.
Tu vari psov drali.
Už je fuč!
Večer psov derú, proti ránu svine obárajú.
Vyhral z kapsy.
Čo na nôž, to za groš.
Chutný, ale kúpny.
Kúpno — skúpno.
Kto nekupuje, nešanuje.
Voľakedy mohol človek kúpiť za groš, čo chcel.
Človek panského života a konského jelita.
Darebák má vždy nedeľu.
Dlhé spanie — žobrácke kochanie.
Chorý, chorý — na bachory!
Že vraj chorý — a je ako bársktorý.
Dobrá bolesť, čo dá pojesť.
Jedlo by sa, pilo by sa, len by mal kto dávať.
Keď jesť, tak jesť, a keď robiť, tak sa skryť.
Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol.
Zjesť zjem, vypiť vypijem, len chuti žiadnej nemám.
Keď ti je najpilnejšie, sadni si!
Krátka modlitba, dlhá klobása.
Kto dlho leží, psota mu do zadku beží.
Kto miluje povolí, toho hlava nebolí.
Kto najbližšie kostola býva, ten najneskoršie doň chodieva.
Kto nechce, ani nestihne. — Kto nemá chuti, nemá ani stihy.
Kto nechce pracovať, bude skoro žobrať.
Kto nemá vôli, všetko ho bolí. — Kto nemá vôle, všetko ho kole.
Kto nepilnuje svego, kyjom tego.
Kto spí, tomu syra nič.
Čo chytrý nedohoní, to lenivý doleží.
Chudoba s lenivosťou chodí.
Komu sa lení, ten nič neuhoní.
Kto lenivo žije, sám seba bije.
Kým lenivý myslí, chytrý spraví.
Lenivému na chrbáte a friškému v ústach.
Lenivému nikdy nenie na spech.
Lenivý doleží, chytrý doskočí.
Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.
Lenivosť je matka núdze.
Pri lenivosti nehľadaj múdrosti.
Skúpy dva razy platí; lenivý dva razy chodí.
Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
Tučný od lenivosti fučí.
Jest nás dosť na misku kaše.
K mise mnoho, do roboty málo.
Pomoc do misy.
Mladí ležiaci, starí žobráci.
Mnoho bocianov, málo žiab.
Mrcha je to kopov, ktorého za zajacom naháňajú.
Horší nedbalec ako opilec.
Lepší korhelec ako nedbalec.
Moc psov a málo otrúb. — Psov dosť, len by boli otruby. — Sviň dosť, len by boli otruby.
Ťažko je psa na zajaca huckať, keď vôle nemá.
Rád kocúr ryby jedá, ale za nimi do vody sa nedá.
Bez ochoty zlé roboty.
Do roboty ako šíp, a žrať nič.
Do roboty ako za vlasy a do jedenia akoby pálil.
Do roboty jaj! a jesť len daj!
Kto nemiluje robotu, vždy svätí sobotu. — Kto nerád robí, tomu je vždy sviatok. — Kto nerád robí, tomu sú vždy hody.
Na hore, na dole, krvavé mozole; kto neumie robiť, môž’ na dol nechodiť.
Paráda na parádu, a robota v pekle.
Robota neutečie, počká.
Kde viac rúk do misy ako do práce, tam je bieda. — Kde viac rúk do misy ako do práce, tam bývajú hlady.
Lenivá ruka, hotová muka. — Lenivá ruka, hotová psota. — Lenivá ruka, hotová bieda. — Lenivá ruka, hotové nešťastie.
Mnoho rúk, málo práce.
Ruka bez roboty upadá do psoty. — Ruka bez roboty príde do žobroty.
Kto veľa stojí, zhrbatie.
Stojatá voda hnije a smrdí.
Voda, kerá duho stojí, zesmradí sa.
Samé stonky a nič bomky.
Stonci stonú, chlebce hynú, nedeľa príde a pohrabu nič!
Svíň dosť, a žíru málo.
Ťaží — ľudí kazí.
Vavro, uteč odo mňa, lebo vybijú teba aj mňa.
Veselá myslička, prázdna kapsička.
Kto nerád vstáva, utrie si ústa.
Kto včas líha, neskoro vstáva, zle sa máva. — Kto včas líha, včas vstáva, zle sa máva; kto včas líha, neskoro vstáva, horšie sa máva.
Kto včas vstáva, vytiera si zuby; kto neskoro, vytiera si oči.
Záhalka čertova podhlávka.
Ani baňa by mu nepostačila. — Ani Likavské panstvo by mu nepostačilo.
Doremeslil, dogazdoval, vygazdoval.
Gazduje čertovi na budzogáň.
Gazduje od desiatich k piatim. — Gazduje od tisíca ku stu. — Gazduje z tisíca na grajciar. - Gazduje z kravy na kanárika. — Gazduje z mecha do tanistry. — Gazduje z pece na hlavu.
Vygazdoval ako Barto na číkoch.
Poslednému grajciaru na krk stúpil.
Ten vždy len hľadí, ako by z groša na grajciar prišiel.
U toho sa grajciar nesplesnie.
Neľúbi u seba groš. — Nerád má groš vo vrecku.
U toho sa groš neobstojí; keď má len jeden, povie, že mu smutno samému; keď ich má viac, že sa vraj neznášajú.
Ide mu gazdovstvo dolu vodou. — Ide mu to zo psa na psa. — Ide mu to šiky-miky.
Jedno bije harnky, druhé trepe rahynky.
Keď má v hrsti šesť dukátov a otvorí ju, už má len tri.
Kúpi i slona, keď mu ho ponúknu.
Mal som, mal som, premarhal som!
Márnotratný syn.
Nosí deravú kapsu.
Oboma rukami rozhadzuje.
Odkladá to do deravého vreca.
Nezná cenu peňazí.
Peniaze ho pália vo vrecku.
U toho sa peniaze neľúbia ohriať.
Pestvo ho kazí.
Pod vozom mu utekajú kolesá. — Idú mu kolesá napred.
Predá aj Kristov plášť.
Prehajdákal majetok. — Prepajoval majetok.
Prehnal črevom majetok. — Prehnal hrdlom majetok. — Prehnal hrtanom majetok. — Prehnal všetko cez hrtan.
Púšťa všetko do dymu. — Púšťa všetko do vetra.
Robiť sa mu nechce, ale halaškovať, kalatovať, na to by ho bolo.
Rovnal, rovnal, až mu zo slaniny motúz na hlavu padol.
Rozdáva od buka do buka ako Jánošík.
Väčší východ ako príchod.
Veľkého pána hrá.
Voľakedy si ceduľami fajku zapaľoval, a teraz je žobrák. — Voľakedy si banknótami fajku zapaľoval, a teraz je žobrák.
Vŕzga koleso, prepil kočiš sadlo.
Všetko uporajil.
Zachodí s tým ako s farskou slamou.
Zle vybačoval. — Zle vyradoval.
Ľahnúť ako ľahnúť, ale hore vstať!
Ľahká práca nebýva trváca.
Po práci chutí odpočinok.
Práca sa nedá cez koleno prelomiť.
Reťaz je reťazou, ešte sa pretrhne.
Od roboty človek nestustne, iba jeho žily.
Od roboty kone dochnú.
Robota nie lakota.
Aj železo sa zoderie.
Človek nie je zo železa.
Co śe hasnuje, to śe haluje.
Co śe potrebuje, to śe spotrebuje.
Čert by vzal hrnčiara, aby jeden hrniec naveky trval.
Čo nekúpiš, s tým neskúp.
Čo na jednom nedochodí, to sa na druhom vynahradí.
Čo na jednom prehráš, to na druhom vyhráš. — Čo ti na jednom ušlo, to si na druhom doženieš.
Jeden zlatý nie je svet.
Kde sa najedia štyria, naje sa i piaty.
Keby si cigán halušky cenil, nikdy by ich nejedol.
Keď sa drevo rúbe, v oba boky ívery skáču.
Kedz śe straty bojíš, zarobku neufaj.
Kto peniaze utratí, tomu pánboh navráti.
Malá škoda nie je svet.
Osoh so škodou za ruky sa vodia.
Škoda ide do chasňa.
Škoda je, čo pes zje. — Škoda je, čo ani pes nezje.
Škoda s osohom chodí.
Ach jaj, ty len daj!
Aj mne idú dva grajciare do groša. — Každému ide sto grajciarov do zlatého.
Ani mne peniaze z nosa nepadajú.
Ani mne to z neba nepadá.
Ej, veď hádam ľudia po ceste peniaze nezbierajú!
Veď mne tiež kozy neorú a capy nebránia.
Veď som ja to pod múrikom nenazbieral!
Dudky, groše, července, drobné, šupáky, bukovce, dvadsiatniky biele ako srieň. — Peniaz nový ako pena.
Ako prišli, tak odišli.
Bez peňazí do jarmoku a bez kúpy domov.
Bez peňazí do trhu, domov bez soli.
Bez peňazí na svete človek nič nezvedie. — Bez peňazí na svete darmo sa človek pletie.
Čím viac peňazí, tým viac starostí.
Dieťaťu nedávaj nôž do ruky a hlúpemu peniaze.
Hneď je šuhaj nemý, čím peňazí neni.
Hnoja a peňazí nikdy nieto dosť.
Jedným peniaze slúžia a druhí slúžia peniazom.
Keby sa peniaze tak liahli ako smeti!
Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.
Kto chceš peniaze schovať, schovaj ich pod červenú bradu.
Kto má peniaze, má diabla; kto nemá, má dvoch.
Kto má peniaze, má poctivosť.
Kto má peniaze, to je pán. — Teraz je ten pánom, kto má peniaze.
Kto má šupáky, netreba mu rozumu.
Kto mešec tratí, nech chrbtom platí.
Ľahko tomu, kto má peňazí dosť.
Na peniazoch čert sedí.
Nimas dudka, nimas krove.
Peniaze iba aby jeden robil. — Aby jeden nič iného nerobil, iba peniaze.
Peniaze, peniaze, kto ich má!
Peniaze sa derú pre neveru.
Peniaze sú dobré čítané a žena bitá.
Peniaze sú lakomé.
Peniaze sú okrúhle, chytro sa rozkotúľajú.
Peniaze sú smrť.
Za nič ničoho nekúpiš.
Za peniaze aj skaly lámu! — Za peniaze bárs kaluž mlátiť. — Za peniaze flinta strieľa. — Za peniaze husle hrajú. — Za peniaze naučí aj čerta modliť sa.
Za peniaze všetko kúpiš, len kráľovstvo nebeské nie.
Za peniaze všetko kúpiš, nebo aj peklo. — Za peniaze aj peklo kúpiš, a to najskôr.
Za peniaze všetko, zadarmo nič.
Za peniaze žiadna láska.
Za svoje peniaze môžem si rozkázať.
Akýže si tlelý!
Ani krížom slamy nepreloží.
Ani prstom nepohne. — Ani sa prstom roboty nedotkne.
Ani slamku neprekročí.
Báťa, ale ste ťažké pohli!
Bože a pane, vezmi sane, a mňa na ne!
Boží dar po peci sa pováľal. — Boží dar bez kvasníc.
Darebák, darmožrút, daromník, daromnica, hnilý kôň, pecival, pecúch, poľagan, popelvár, popelváľ, Postojké Janko, povaľač, skľago, telivo.
Bude večer, lebo nie, ledaže sa deň minie.
Deň na nohách roznosil. — Deň na pätách rozvláčil.
Pánubohu deň kradne.
Doniesol mu Lacko hniličiek. — Doniesol mu Lacko hrušiek.
Pre svätú hnilobu nemôže.
Smrdí od hniloby.
Hopsa, chlapci, a ja nič!
Hviezdy číta. — Hviezdy číta na poludnie.
Chceš chleba? Daj! A robiť? Jaj! A tancovať? Hopsasa, rasasa, a robiť nechce sa!
Chytrý ako olovený vták. — Chytrý ako vôl.
Iba čo čas darmo márni.
A. Jaj, keby mi chcela tá hruška do úst odpadnúť! B. Jaj, keď sa ti len chce tie ústa rozdrapovať!
Ja som bača od Rimavskej Soboty, nenaučil som sa žiadnej roboty!
Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde.
Kde som, tu som, nech len som.
Kúty zošíva.
Lauro ho opálil.
Má Vavru pri sebe.
Kýva sa ako medveď. — Rediká sa ako starý medveď. — Temeší sa ako starý medveď. — Teperí sa ako starý medveď. — Terigá sa ako starý medveď.
Môj otec bol dobrý gazda, a ja sem jeho syn: on sám zedel mech zemákú a ja dva mechy zím.
Muchy oháňa.
Na čo brucho? Na rozum. A hlava? Na vši.
Na dlhý motúz to uviazal.
Nechcelo sa Cigánovi žať, že vraj nech si zbiera, kto si porozsýpal.
Nechty ho bolia.
Nepomôže ani za toľko, čo by muška na krielci uniesla.
Nerád do tvrdého vŕta.
Nezaslúži ani slanej vody.
Odkladá ako hriešnik s pokáním. — Odkladá ako lačný s… — Odkladá ako kráľovi smrť. — Odkladá ako Rusnák sviatok. — Odkladá to do súdneho dňa.
Od válova do brloha.
Otče náš, jenž si — včasráno zjem si. — Otčenáš, který si — včasráno do misy.
Naťahuje sa ako pes na pazderí. — Vylihuje ako pes na pazderí. — Vylihuje ako Belko na pazderí.
Zíva sa mu ako psovi na pazderí.
Pokazil pánboh z neho pána.
Bez práce sa len tak tmolí po dome.
Musí ho tiskať do práce ako tekvicu do vody. — Musí ho tiskať do práce ako mechúr do vody.
Pracuje, až sa mu jazyk potí.
Sedliak žene ťuká, do práce ju núka.
Za tenší koniec prácu chytá.
Preťahuje sa ako slimák na dážď.
Previeva sa po povetrí ako mátoha v noci.
Priberá sa ako kňaz orať.
Bude radšej vši pásť a holú dlaň lízať, akoby mal robiť.
Čo budeme robiť, už sme porobili! Budeme sa valkať z vŕšku do doliny.
Ej, keby nebola nedeľa, čiže by som robila!
Hop, hop, nič nerob, otrhaný, bosý choď!
Hop, hop, zajtra rob a pozajtre švábky škrob!
Ľahostaj si robí.
Na ruku napľul, na robotu nas…
Robí három-fárom. — Chodí három-fárom.
Robí to ako z panštiny. — Odbudol si to ako panštinu.
Robota mu smrdí.
Sem tam, hen tam, a roboty ništ.
Tak sa vyrobil ako krava na ľade.
Díva sa so založenými rukami.
Drží ruky vo vreckách.
Ruky na kríž založil.
Si ty gazdiná z pustého mlyna!
Svätí svätého Ležúcha. — Svätí svätého Ležiaka.
Taká sedí za stolom ako pani ruža.
To je chlieb bez kvasu.
Uhly podopiera.
Už sa mu palička ohladila.
Valí sa ako olovený klát.
Vetrom sa živí.
Vlasy mu opuchli. — Vlasy ho bolia.
Vlečie sa ako smola. — Vlečie sa ako tmola. — Vlečie sa ako slimák.
Vojak od božieho hrobu.
Vstávaj hore, holoritá, či nevidíš, že už svitá?!
Všadebol a nič nevykonal.
Vylihuje ako slon. — Vyvaľuje sa ako máček na slnci.
Zuby si na slnci vysúša ako Cigán.
Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera.
Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem.
Žily preťahuje.
Ešte spí, keď už žobrák na tretiu dedinu zašiel.
Iba vtedy vstáva, keď žobrák z tretej dediny príde. — Iba vtedy vstáva, keď je žobrák už na piatej dedine.
Čo rukami nestačil, to nohami dotlačil.
Robí ako kôň.
Ťahá ako kôň.
To je dosť na koňa, čo ten urobí.
Vždy je zapriahnutý ako kôň v gápli.
Krvopotne vylopotený groš.
Namáha sa, len mu tak oči vysedajú.
Nemá ani noci, ani dňa. — Nemá ani sna, ani dňa. — Nemá ani spania, ani stania. — Nemá ani sviatku, ani piatku.
Nemám sa kedy ani poškrabať.
Pilno mu ako keby horelo.
Pilný ako tá včelička. — Pilný ako ten mravček.
Pomáhaj v dedine bývať!
Ide mu práca akoby pálil.
Ide mu práca od ruky.
Má plné ruky práce.
Pracuje do úmoru. — Pracuje do umorenia.
Vždy v práci zapriahnutý ako v gápli.
Ide ako osa do roboty. — Ide ako žihadlo do roboty.
Robí ako kováč z ohňa.
Robí ako do úmoru.
Robí, dobre si tie ruky nezoderie.
Robí, dobre sa nepretrhne.
Robí, dobre nohy nestratí.
Robí, len sa mu tak kečka parí. — Robí, len tak tečie z neho.
Robí, len mu tak práca v rukách horí.
Robí, drhne vo dne, v noci.
Robí naveky ako krt.
Robí o milých päť.
Robí rukami i nohami. — To som si ja týmito hriešnymi rukami vyrobil.
Starý, na oferu!
Svätili svätého Narobsa. — Dneska je sv. Narobsa.
Svetom, za novým letom!
Ťažkú fúru vezie.
Ten nebude mať kedy ani zomrieť.
To sú moje mozole!
Ustatý ako kôň. — Ustatý ako pes. — Ustatý na úmor. — Ustatý do omdletia.
Včas hore a neskoro dole.
Vrtí sa (v práci) ako ciha. — Vrtí sa ako vrtievka. — Vrtí sa ako vreteno.
Vysúkal rukávy.
Zapriahnutý v práci ako hovädo.
Dal boh vtákom krídla a ľuďom ruky.
Otržihrdlo, oťažihrdlo.
Hanba kradnúť, ale nie pracovať. — Nehanba pracovať, lež kradnúť.
Šiť či párať, všetko práca.
Robota je mati života.
Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.
Aký zákon, také peniaze.
Na peci pánboh nepožehná.
Seď doma na peci, donesie ti pánboh vo vreci.
Do ledabrucha ledastrova. — Do ledahuby ledastrova.
Hlad učí robiť.
Hoden je robotník mzdy svojej.
Kto chce jesť, musí liezť.
Kto chce jesť, nech pracuje.
Kto nepracuje, nech neje.
Ležanoho hliba nikto nejid.
Kde služba, tam i výslužka.
Komu sa nelení, tomu sa zelení. — Tomu sa zelenie, komu sa nelenie.
Kto dbá, ten má; kto nedbá, ten nemá.
Kto chce dačo mať, musí o to dbať.
Kto hrabe, vyhrabe.
Kto zaslúži, ten dostane.
Aký mlat, taký plat.
Najprv mlátia, potom platia.
Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú. — Najprv vtáčik zaspieva, potom mu semenca nasypú. — Najprv žiačik zaspieva, potom mu dajú.
Naučí ťa bieda koly kresať. — Naučí ťa nevôľa rúbať kola. — Nehľadáš, nemáš. — Nevyrobíš, nemáš. Adalb. Biec 17.
Aká práca, taká pláca. — Aká pláca, taká práca.
Bez práce niet plače.
Kto chce chleba, pracuj, čo treba.
Kto nepracuje, nemá.
Kto pracuje, má, čo potrebuje.
Najprv práca, potom pláca.
Nič bez práce.
Žiaden bez práce neje koláče.
Peniaze jazykom nevysekáš.
Bárs i pôjde medzi Rusi, i tam za chlieb robiť musí. — I na Rusi robiť musí.
Kde je robota, tam je i med.
Kto robí, vyrobí.
Kto o čom robí, o tom chce žiť. — Kto o čom robí, o tom chce živúcim byť.
Kto v lete nerobí, ten v zime nedrobí.
Rúčky vyrobili, nôžky vybehali. — Ruky vyrobia, nohy vychodia.
Za kus chleba robiť treba. — Za kus chleba skočiť treba.
Kde sa nič nezaseje, tam sa nič nenaveje.
Kto chce žať, musí siať.
Kto neseje, ten neveje.
Kto riedko seje, riedko žne.
Tu orajte, tu kopajte, tak si chleba dobývajte!
Hľaď ta, z čoho žiješ.
Každý nech sa sám živí.
S čím sa kto narodil, s tým sa aj živiť musí.
Z čoho žiješ, toho sa drž.
Človek nemá nič, iba to, čo užije. — Nemáš na svete, len čo užiješ. — To je moje, čo užijem.
Čo zjem, to viem; čo vypijem, to užijem, a čo po mne ostane, to čert vie, komu sa dostane.
Uži, kým žiješ, po smrti neužiješ.
Aj dušu si zapredá.
Ani suchého chleba nepodá.
Držibabka, gabaj, lakomčík, priezdušník, skučko, skuhroš, skupáň, skývražník, škrvačník, tlčibabka, úžerník, žgrliak, žgrľo, žgrľoš.
Bojí sa ešte i o ten prach pod prahom.
Bude sa pravotiť pre piaď zeme.
Bude skoro spod seba jesť.
Cmar židovkám na rífy predáva.
Dal sa čertu do pazúrov.
Derie ako pastier.
Dobrý to ošmek.
Ani bohu, ani svetu.
Boh toho zatratí, kto chudobného ukráti.
Kto chudobnému uťahuje, tomu boh z hrdla vytrhne. — Kto druhému uťahuje, tomu boh utiahne.
Neverí ani v boha, ani v koňa.
Vermež’ v boha jedného, drimež’ jeden druhého.
Blázon chodí nahatý, aby umrel bohatý.
Boháči moc dať nechcú a málo dať sa hanbia.
Boháči najväčší lakomci.
Boháč obyčajne i skupáň.
Bohatý nemá dosť, kým mnoho chudobných nezožerie.
Chudobní nemajú, bohatí nedajú.
Čert by sa obesil, aby ten dačo dakomu dal. — Čert by sa z býla zabil, aby ten dačo dakomu dal.
Čert požehnal, čert vzal.
Čertu z hrdla nevydriapeš.
Čo čert vzal, to nevráti.
Čo kto s čertom zgazduje, po toho (majetok) si príde diabol i s interesom.
Čo prišlo od čerta, ide do čerta.
Hriešne peniaze idú do čerta.
Kto druhému berie hrsťou, po toho príde čert s vrecom.
Kto na cudzie s lyžicou, čert na jeho s vrecom.
Lehka porta pujdze do čorta.
Od čerta dušu pýta.
Skôr vydrieš od čerta dušu, ako niečo od lakomca.
Slúži za groš i čertu i pánubohu.
Uderil sa čert o božiu muku.
Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.
Cudzí statok nikdy sa nedarí.
Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí. — Kto za cudzím chodí, svoje tratí.
Kto sa lakomí na cudzie, príde o svoje.
Ľahko je dávať z cudzieho.
Ľahko je z cudzej kože remence krájať.
Na cudzej koži ľahko bubnovať.
Z cudzieho nezbohatneš.
Z cudzieho štedrý.
Dal mu ako psovi na vidličke.
Dá ti koza mlieka, ale sa najprv doň vys…
Kto chce dať, ten sa neopytuje. — Kto sa pýta, nerád dáva. — Kto sa pýta, či chceš, nerád dáva.
Nie ten dá, kto má, ale kto chce.
Jeden nespravodlivý groš sto spravodlivých vytiahne.
Keď si mu vzal živnosť, môžeš mu i život.
Koho neboli, lehko povolí.
Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
Ľahko prišlo, ľahko išlo.
Bude za grajciar Cigánovi dieťa kolísať. — Bude za grajciar čertovi dieťa kolísať.
Dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať.
Poženie za grajciar kozu cez Tatry. — Poženie za grajciar voš cez horu. — Poženie za grajciar bicím cez mesto. — Poženie za grajciar blchu do Pešti. — Poženie za grajciar blchu do Viedne. — Poženie za grajciar blchu na tretiu dedinu.
Trasie sa za grajciarom. — Trasie sa, keď ide dakomu grajciar dať.
Za grajciar by sa dal obesiť. — Za grajciar blchu vymiškuje.
I holí i strižie.
Oholil ho bez britvy.
Chce spraviť z muchy dva kožuchy.
I o tú poslednú kabanicu by ho nedbal pripraviť. — I o tú poslednú smidku by ho nedbal pripraviť.
I z oltára by vzal.
Nedbal by z neho kožu strhnúť.
Pili mu na kožu.
Stiahol by z nahého kožu.
Zodral by ho z deviatej kože.
Lakomý na peniaze ako čert na dušu.
Nabil si pod päty.
Nabil si pod prsty.
Nadobro ho zabil.
Na druhých ťapká a na seba hrabká.
Na necht všetko odmeriava.
Chudobnému veľa chybí, lakomému všetko.
Lakomec je najhorší sám od seba.
Lakomec je rovný svini: len po smrti osoh činí. — Lakomcovi a svini jeden osoh, iba po smrti. — Skúpemu a svini jeden osoh, iba po smrti.
Lakomému čo by vozom vozil, nebude mu dosť.
Lakomý čím viac má, tým viac skuhre. — Lakomý čím viac má, tým viac žiada.
Lakomý nikdy nemá dosť.
Lakomý o všetko príde.
Lakomý viac utratí, než ulakotí.
Lakomosť nemá studu.
Lakomosť nemá dna.
Lehko pohoscic hosce v posce.
Musel sa cap zabiť.
Aké nabývanie, také pozbývanie.
Ľahké nábytky zriedka užívajú dietky.
Ľahký nábytok, ľahký pozbytok.
Zle nabyté, ešte horšie odbyté. — Zlé nábytky — zlé odbytky.
Nacicaná blcha menej štípe.
Načo má, keď neužíva?
Ňaňo škvárnik, Jano márnik.
Nech chodí po smrti žrať.
Nespravodlivý majetok na tretieho dediča nedôjde. — Nespravodlivý statok nededí.
Otec zdiera, syn márnik sa vyškiera.
Nedal mi ani čo by mucha na krielci uniesla.
Nedá ti to, čo by sa to od ťažkej nemoci žiadalo. — Nedá ti to, čo by si hneď dušu pustil. — Nedá ti to, čo by si jazyk vyplazil.
Nehodno je s ním mastné halušky jesť.
Nenásytné vrece. — Nenásytné črevo. — Nenáberné vrece. — Vrece bez dna.
Nevyprosíš od neho, čo bys’ krvou zaplakal.
Nezaložil by ťa ani čo bys’ ho preboha prosil.
Oplel ho o všetko.
Po jednom hrachu v hrnci varí.
Čo pes schváti, nerád vráti.
Psie bolo, psie bude, zo psa na psa príde.
Prišlo z dráča na marháča a z marháča na naháča.
Sebe zlý, komu dobrý?
Pomohol mu z vrecka.
Poskladajme sa, ja nedám nič.
Rád by len na daromnici žiť.
Má krátku ruku. — Má skrčenú ruku.
Narodil sa so zavretou rukou.
Ruky sa mu trasú od skúposti.
S ničím sa neučlovečí. — S ničím sa nezavďačí.
Stydne od úžery. — Studený je od úžery.
Šturmuje nie k zámku, ale k mešku.
Štyroch obíde a piatemu nič nedá.
Tam žne, kde nesial.
Ťažko páperie pustí.
Ten i od jalovej kravy mlieka nadojí. — Ten i od jalovej kravy tela vydrie.
Tvrdá to hus na šklbanie.
Veď si ho ty len obohatil!
Vie od koštiaľa mäso zhrýzť.
Vláči ako zmok, dobre, že sa nepretrhne.
Kto je skúpy, ten je i hlúpy.
Od skúpeho sa nik nepožije.
Pyšný pyšného a skúpy skúpeho najviac nenávidí.
Skôr by od jalovej kravy teľa vyžiadal, ako niečo od skúpeho.
Skúpy dva razy platí, lenivý dva razy chodí.
Skúpy draho kúpi. — Skúpy draho platí.
Skúpy jednou rukou dáva, druhou berie. — Skúpy najprv dáva, potom berie. — Skúpy čo jednou rukou podáva, to druhou vychytáva.
Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
Skúpy vždy tratí.
U skúpeho je vždy poobede.
Umrel Darmodaj, nastal Vydrigroš.
Čo sa raz vlkovi do hrtana dostane, to nikto viac nevydriape.
Nasýtený vlk sa uspokojí, ale lakomec nikdy. — Vlk sa nasýti, lakomec nikdy.
Ťažko je vlkovi barana zo zubov vydrapiť.
Vlk je pachtivec.
Vlk nepýta, ale chytá.
Všetko by do jedného uzla zaviazal.
Všetko by sám pohltal.
Všetko mu oči kole.
Všetko najprv ofrflal, ohundral.
Vyzliekol by ho z kabáta. — Vyzliekol by ho z košele. — Vyzliekol by ho z kože.
Za peniaze pôjde i do pekla. — Za peniaze i dušu si predá.
Z hrdla by vydral človeku.
Z každého dreva uhlie páli.
Zobral mu to ako mrcha koňovi podkovy.
Zobrali ho ako lipu. — Zodrali ho ako lipu.
Žije len ako vlk v diere. — Žije len pre seba.
Ako získal, tak prevýskal.
Zlý zisk neomastí pysk.
Zjedzme najprv tvoje, potom každý svoje.
Keď je kapsa sýta, ale žobrák nie.
Keď je žobrák sýty, ale kapsa nie.
I kepeň by vzal žobrákovi.
Od žobráka kapsu by vypýtal.
Priviedol ho na žobrácku palicu.
Skoro ho na žobráka vyniesol.
Skoro ho ožobráčil.
Vyhybuje žobrákovi ako čert božej muke.
Bol u neho bytom i sýtom. — Bol u neho varený i pečený.
Chytil sa vrecka.
Keď má byť zvon, nech bude zvon!
Pleskol sa po vačku.
Rozgazda, rozgazdiná, rozdaj, rozdajka.
Čo chudobnému dáš, to ti pánboh stonásobne vynahradí.
Čo užiješ, to vieš; čo v mene božom dáš, to u boha máš, a čo po tebe zostane, bohvie, komu sa dostane.
Dobre je to, keď sa hodne nazbiera toho pánboh zaplať!
Kto chudobnému dáva, bohu požičiava.
Kto chudobnému udelí, tomu pánboh nadelí.
Kto pre boha dá, aj u boha má.
Kto zo svojho udeľuje, tomu pánboh nadeľuje.
Na úrok bohu dáva, kto sa nad chudobným zmilováva.
Komu chcem, tomu dám, aj z cesty ho zavolám.
Kto dá, ten aj má; kto nedá, ani nemá.
Lepšie dávať než pýtať.
Sladšie je dať než brať.
Na lazára, ide z desiatich domov požehnanie.
Nezabúdaj na chudobu!
Skôr chudobný udelí ako bohatý.
Skôr ťa ešte chudobný znevestuje ako bohatý.
Má prajnú ruku.
Oboma rukami rozdáva.
Otvorená ruka.
Plnou rukou dáva. — Plným priehrštím dáva.
Všetko by rozdal, keby mu ruky nedržali.
Starou mierou mu nameral.
U toho sú vždy otvorené dvere.
Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.
Bohdá aj zajtra bude deň! — Bohdá aj zajtra svitne!
Čiň už to, už iné, tak sa ti čas minie.
Chytro jedz, chytro rob.
Kto je chytrý v jedení, je chytrý aj v robote.
Kto pomaly je, pomaly robí.
Kto trebe je, trebe robí.
Kto vie pilno pracovať, vie aj pilno jesci.
Komu je kam píľa, nenie mu zlá chvíľa.
Dobrého koňa netreba biť. — Na dobrého koňa netreba biča.
Strmému koňovi uzdy, a nie ostrohy.
Kto sám beží, toho netreba naháňať.
Kto sa usiluje sebe, i druhému dobre vykoná.
Dokiaľ chodíš, dotiaľ sa hodíš.
Kto má prácu, tomu je čas nikdy nie dlhý.
Kto nemá práce, nech si pec zváľa a znovu stavia.
Hodina ranná zlato doháňa. — Hodina ranná dáva požehnania.
Kto včas ráno vstáva, boh ho požehnáva. — Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva.
Lepšia ráno hodina, ako na večer tri.
Ranná hodina — zlatá hodina.
Dneska rob, zajtra hop!
Drž sa roboty do soboty.
Ráno rob, večer hop! — Včera hop, dneska rob!
Usilovnosť všetko premôže.
Vstaň hore, nič nenaležíš!
Aspoň sa sekere porisko navráti.
Bodaj to bolo za všetku škodu! — Bodaj len väčšej škody nebolo!
Na Likavskom zámku viacej skapalo.
Preto nebudem chudobnejší a on bohatší.
S tým nezbohatnem a bez toho nezchudobniem.
S tým nezískam ani nespískam.
Na Vánoce — po gágorce. — Na Vianoce — plné i hrnce. — Na Vianoce — plné gace.
Na Velikú noc — najedel sa moc; Na Ducha — do pol brucha; Na Trojicu — už len za užicu.
Na svätého Jána už len dzejakého šmáňa.
Na Veľkú noc najem sa moc; na Ducha do pol brucha ; na Trojičku len trošíčku a na Jána už v bruchu jama.
Na Svätý kríž len jeden slíž.
Na fašiangy výskal, v pôste bruchom stískal.
Pôst — chyť sa za chvost.
Za fašiangy pôst.
Aj najtuhšie drevo prehorí.
Aká dostiha, taká hostina.
Aký hrniec, taká pokrievka.
Aký vtáčik, taká klietka.
Aspoň ho ty zašanuj, keď sa sám nešanuje.
Babka k babce, budú kapce.
Kto si babku neváži, na groš sa nezváži.
Pridaj babku k babce, nazbieraš na kapce a naposledy i na nohavice.
Aj najväčšia baňa sa kedysi preberie.
Baňa je baňou, ešte sa preberie.
Márnotratnému ani bane nepostačia. — Márnotratnému nič nestačí.
Blchy kŕmi a slonov nechá dochnúť.
Do brucha nik nevidí.
Milšie brucho ako rúcho.
Mnoho rúcha vošlo už do brucha.
Nieto toho rúcha, čo by nešlo už do brucha.
Oči zapchaj, brucho napchaj.
Urež rúcha, nastav brucha.
Vzácne veci a rúcha stratili sa do brucha.
Čím väčšia hlava, tým väčší klobúk.
Človek lačný nie je prieberčivý.
Čo je väčšie ako ves, to do domu vez. — Čo je vakše jako ves, to ši do torbečky vez.
Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame.
Čo na mýte vyhráš, to utratíš na tridsiatku. — Čo na mýte obídeš, to na tridsiatku doplatíš.
Čo vyhodíš, to nelapíš.
Dnes veselé hopsa, zajtra prázdna kapsa.
Aj toto je kus chleba!
Dobrý je i chlieb, keď nieto koláčov.
Chleba v ruke nepribýva.
Chlieb len načať a okruštek za okruškom sa minie.
Jedz chlieb a pi vodu, nebude ti na škodu.
Keď je človek lačný, aj ovsený chlebík šmačný.
Nepúšťaj sa do toho, čo ti chleba nedá.
Chto nevyscíska, nevyzíska.
I hlboká studňa sa časom vyváži.
I po žatve bývajú suché dni.
Íverko, trieštička, aj to je pesnička; žínečka, motúžček, aj to jej je kúšček.
Jeden idze na odpust a druhý zas na rozpust.
Jeden raz orieš, jeden raz si odkroj.
Dobrá psu mucha a človeku repa. — Dobrá psu mucha a chlapu repa. — Dobrá psu mucha, keď mu padne do brucha.
Dobrého moc nebýva.
Dobré je dobré, keby ho bolo kedy jesť.
I dobrého moc škodí.
Pomaly s dobrým.
Malý pán vo veľkom dome sa stratí.
Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.
Dze vydupčil, tam predupčil.
Dupči, Janko, dupči, keď ti otec kupčí.
Ešte i klobásu na slaninu doplácať! — Ešte i sadlo na slaninu doplácať!
Ak nenavaruješ, nenagazduješ.
Kto koštoval, zle gazdoval.
Potom sa budeš učiť gazdovať, keď nebudeš nič mať.
Potom sa gazda dokáže, keď sa mu brada podviaže.
Kde krajan neváži si grajciara, má cudzozemca za pána.
Kto nechce grajciare, nemá toliare.
Lepší častý grajciar, ako neskorý groš. — Lepší hustý grajciar ako riedky groš.
Nechráň si grajciar, nebudeš mať dva.
Za morom grajciar, a prievoz jeden zlatý.
Drž groš, aby ti grajciar neutiekol.
Groš za grošom, zlatý za zlatým, pekne sa všetko minie.
Hore groš, dolu dva.
Kto nedrží groš, zlatého sa nedočká.
Kým vyhráš groš, utratíš dva.
Lepší dnes groš ako zajtra dva.
Lepší usporený groš ako nájdený toliar.
Hlad sporiť včas, máš v núdzi zas.
Hody, hody, narobili škody.
Kde často hody, tam neďaleko hlady.
Husto šiť, riedko piť.
Ak si zješ prasa, nebudeš mať korýtka mäsa. — Zabi prasa, pokazíš korýtko mäsa.
Akuo jesta, takuo sesta. — Čo jesta, to sesta. — Čo jesto, to sesto.
Bohatý je, kedy chce; chudobný, keď môže.
Co máš, to jedz. — Čo mám, to ham!
Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, a čo máš dnes zjesť, nechaj si na zajtra.
Hovorí svätý Tomáš: jedz doma, čo máš, a u ľudí, čo ti dajú.
Kto si nepreje, ten má.
Lepšie delené, ako naraz zjedené.
Mačka zje sviecu a potom bárs po tme sedí.
Zjedz všetko, čo teba nezje.
Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie konský zadok?!
Kde je príma, je aj výdanok.
Keby si bol šanoval, mohol psovi zlej cesty neukázať.
Keď čo nemáš, pristaň na chuti.
Keď jesto, minie sa, a keď nieto, obíde sa.
Keď máš koč, len sa voz.
Keď nemáš koní, choď pešky.
Keď nemáš penez, pred muziku nelez.
Keď nemáš vína, napi sa vody.
Keď sa slanina načne, vždy hore vyššie ide.
Kto má v torbe, zji i na horbe.
Kto si chráni, ten má. — Kto si šanuje, ten má. — Kto gazduje, ten má. — Kto si opatruje, ten má.
Kto si nepremárni, ten má. — Kto si neprežerie, ten má. — Kto si neprepije, ten má.
Kým nadobudneš niečo, prídeš o všetko.
Čo si dáš do kuchyne, to ti donesú z kuchyne.
Veľká kuchyňa, malý testament. — Veľká kuchyňa ešte nikdy testament nerobila.
Ľahko tečie voda, ľahšie ide škoda.
Lakoty vedú do núdzoty.
Len časom kapusta s mäsom.
Lepší bol, než nebol.
Lepšie dačo ako nič.
Starý chlieb, staré víno, stará slanina vždy najlepšie.
Potom bude dlaň lízať, keď si premárni.
Potom bude labu lízať ako medveď, keď si potroví.
Huba je malá dierka, ale veľká roznosielka.
Huba malá dzurka, ale veľká medzurka.
Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.
Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.
Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží.
Kto si mála neváži, viacej nezaslúži.
Malá dierka je do hrdla, ale veľká stodola.
Malá hŕba pýta viac.
Málo bolo, vyžili sme; mnoho bolo, strovili sme.
Moc bolo, minulo sa; málo bolo, vyžilo sa. — Moc bolo, minulo sa; málo bolo, pristalo sa.
Nemáš tak mnoho, aby si to nestrovil, a nemáš tak málo, aby si nemohol vyžiť.
Nieto toho málo, aby nestačilo. — Nit teľo veľo, žeby śe nerozešlo; nit teľo malo, žeby śe neobešlo.
Nieto toho moc, aby sa neminulo, a toho málo, aby dosť nebolo.
More je more, a preberie sa.
Muchy lapá, voly púšťa.
Nač sú ti kasne, keď sú ti prázdne?
Na grošovom prasati päťgrošový motúzok.
Najprv hoja, hoja! potom horká psota moja! — Včera bolo hoja, hoja! dneska bieda moja!
Na keľo vystač, ta teľo pristac. — Jako vystač, tak pristac.
Naraz hyc, na druhý raz nic.
Naraz hojno, druhý raz h…
Na vidličke snadne, ale chytro spadne. — Na vidličky ladne, ale rado spadne.
Na vychýrne jahody s košom nechodia.
Nehádž vajci za vrabci.
Nejeden pre svoje vrecko prišiel o všecko.
Nekupuj, čo potrebuješ, len bez čoho nemôžeš byť.
Nemusíš mať všetko, čo vidíš.
Nevieš ešte, čo je starosť, kým nesolíš svojou soľou.
Odklady — poklady.
Od kováča uhlie nekupuj. — Od kováča uhlie, od žobráka kapsu, od kata meč pýta.
Čo otec nazhromaždil motykou, to syn rozhadzuje lopatou.
Otec stíska a syn výska.
Peniaze po úbočí a bieda popred oči.
Častý počet, dobrý priateľ.
Kto počtuje, ten gazduje.
Počkaj, aby si nešiel vedľa radu. — Počkaj, aby si nešiel z dom do domu.
Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí.
Pokrovec netreba do tých čias naťahovať, kým nepukne.
Pomôž, bože, dačijo, a svojemu pridze čas.
Po pierku zbiera a duchny rozhadzuje.
Ploty pálil a popol predával.
Predal voly, kúpil soli.
Predal zápraž, kúpil na voz kolomaž.
Predac, stracic; kupic — nabyc.
Rok je dlhší ako klobása. — Rok je dlhý.
Žeň býva len raz do roka.
Schovaj, to jesť nepýta. — Schované veci sa zídu.
Smädnému volovi aj kaluža chutí.
S prstom omáčaj, vyomáčaš.
Statky vychodia na nestatky.
Bez rozumu statky vychodia na zmätky.
Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.
Kto si svoje neváži, nech po cudzom nebaží.
Kto svojho nešanuje, cudzieho nezasluhuje.
Lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať.
Svojho sa drž!
Šanuj si, kým máš.
Tak nás aj vši zjedia. — Tak nás aj vši nájdu.
Tenšie musíš krájať.
Tlsté bolo, pohorelo.
Každý by viac strovil, keby mal!
Ľahšie stroviť ako zarobiť.
Skôr sa stroví ako zarobí.
Usiluj sa hus dostať, pokiaľ vrabca strovíš.
V krpcoch musí človek na peniaze robiť a v čižmách ich troviť.
Vrabec sa zarobí, a hus sa stroví.
Umrie hľadá, doma živé kape.
Uži, čo máš a kým máš.
Veď je to nie „daj nám dnes“ a zajtra „choď, kde chceš“.
Viac dní ako klobás.
Vtedy bolo dínom-dánom a teraz je bože môj!
Keď zarobíš, vtedy skry; keď utratíš, vtedy pi.
Modli sa a pracuj, a čo vyrobíš, zavaruj.
Zajaca zanechal a komára honí.
Čo sa môže dlaňou zapchať, načo celý človek?
Kde môžeš zapchať prstom, nezapchávaj dlaňou.
Kto nechce zapchať dieru rukávom, musí dať celú halenu.
Lepšie zarobiť na blate, ako škodovať na zlate.
Všetko jedno, či na zlate, či na blate zarobiť.
Z mnohých kvapiek býva príval.
Z rúna žiť, nie z barana.
Nech sa nikto neodrieka žobráckej palice. — Nech sa nikto neodrieka žobráckej kapsy.
Neodriekaj sa zimnice, ani žobráckej palice.
Bohatým dary dáva.
Dávať i ešte prosiť je mnoho.
Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu. — Pre svoju dobrotu vyšiel na psiu smiechotu.
Prílišná dobrota — hotová žobrota. — Nerozumná dobrota — hotová žobrota.
Drevo do hory nevoz. — Drevo do hája nevoz. — Drevo do lesa nevoz.
Chorý zdravého nesie, a sám ledva lezie.
Kto je štedrý, nosí holé bedry.
Kto sa chváli, tomu daj, a kto stene, toho dri. — Kto stene, od toho ber; kto sa chváli, tomu daj. — Ked sa chváli, daj mu; ked sa hani, ber mu.
Kto sa za druhého zakladá, zo svojho dokladá.
Kujon, kto viac dá, ako má.
Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom.
Nepchaj slamu do chomúta, keď je plný.
Peniaze daj a hrle maj!
Kto sa ručí, ten sa mučí.
Veľká vec zaručiť sa komu.
Veru, veru, už ho berú.
Nelej vodu do mora.
Nenos vodu do Dunaja. — Nenos vodu do potoka.
Z jamy do Dunaja vodu leješ.
Bol by z neho organista: mechy z voza ťahať.
Či gazda nebude viacej siať, keď mu raz pánboh nepožehnal?
Kto si stratil, nech si hľadá; kto si našiel, nech si nedá.
Ľudia kradli i budú!
Neukradneš, nemáš; nevychváliš, nepredáš.
Neváženého mäsa najlepšie sa naješ.
Nezavreli ťa preto, že si ukradol, ale že si zle skryl.
Nie je to zlodej, čo ukradne, ale čo zle schová.
Oklam blázna, ako chceš, a múdreho, ako vieš.
Popíjaj, popíjaj, nekradni, nezbíjaj, čerta napopíjaš, keď si nenazbíjaš.
To pánboh pre každého požehnal.
Ukradni, neboj sa nič, len dobre schovaj. — Ukradni, neboj sa nič, len sa nevyzraď.
Za mladi nazbíjaj, na starosť užívaj.
Berie, kde nepoložil. — Našiel, kde si nepoložil.
Čo vidí, to berie. — Len to neberie, čo nevidí.
Cudzie brázdy vyžína.
Vyháňa na nesvoju brázdu.
Čo vo dne vidí, to v noci uchmatne.
Druhému odoráva.
Chodí poza bučky.
Jedol z neváženého mäsa.
Každý klinec sa pred ním trasie.
Kúpil to za utekáč.
Najskôr ihličku, z ihličky na kravičku, z kravičky na šibeničku. — Najskôr špendlíček, potom ihličku, nuž ľahko prídeš na šibeničku. — Z ihličky na truhličku, z truhličky na kravičku, z kravičky na šibeničku.
Kdes’ nepoložil, neber.
Nebolo by kmínov, keby nebolo komorášov.
Pred kmínom niet zámky.
Bodaj nemal viac, iba to, čo ukradol!
Daj pozor na svoje veci, aby ti neukradli Poliaci.
Krádež — faleš.
Kto kradne, má jeden hriech, kto ukradnuté hľadá, má sto hriechov.
Kto kradne, tomu zle platia.
Kto nemôže vziať, ukradne.
Vzdychaj duša, telo pôjde v noci krásť!
Deti moje, nekradnite, len domov vláčte! — Deti moje, nekradnite, len potiahnite! — Otče náš, tatko náš, posadil nás na lavičku, dal nám chleba po kúštičku: deti moje, nekradnite, čo vidíte, uchmatnite! — Ja som starý, nekradol som, čo som videl, uchmatol som.
Chodí na spoveď s tými, čo kone kradnú.
Kradne ako straka, čo kde popadne. — Kradne ako straka, čo kde vidí.
Neboj sa zlodejov, niet ich doma, šli kradnúť.
Siedme nepokradneš! (povedal Cigán, nechávajúc každú siedmu kapustnú hlavu, keď kradol.)
Skryte si, lebo dohán aj statočný človek ukradne.
Ukradli mu truhlu, ale šťastie, že má od nej kľúč. — Ukradli mu turbicu, ale kľúč od nej tu.
Pokapala na salaši slanina, povedali na našeho Martina.
Kúpil to za päť prstov, šiestu dlaň.
Má dlhé prsty. — Má lipkavé prsty. — Lepí sa mu na prsty. — Na prsty sa mu prilepilo.
Zmizlo mu medzi prstami. — Zaviazlo mu medzi prstami. — Ostalo mu medzi prstami. — Stratilo sa mu medzi prstami.
Aké remeslo, taký cech.
Zlodejstvo ľahké remeslo, ale ťažký cech.
Tchor neškrtí vo dvore, kde sa zdržuje, ale ďalej.
Čo oko vidí, to ruka vezme.
Má smolné ruky. — Má zasmolené ruky.
Prilepilo sa mu na prsty.
Tam môže všetko spievajúc vynosiť.
Tá vec dostala nohy.
Ten aj z ohňa uchytí.
Tu si, kupec trnavský!
Večer sa obúva a ráno vyzúva.
Vezme ti a čo bys’ to mal pod kožkou.
Dotiaľ vlk nosí, až jeho samého ponesú. — Nosil vĺčko, nosil, a už jeho nesú.
Vlk i z čítaného berie. — Aj z čítaných oviec vlk berie.
Domáceho zlodeja neľahko ustrežieš. — Domáceho zlodeja ťažko sa ustriehnuť. — Domáci zlodej najhorší. — Pred domácim zlodejom sa neukryješ.
Malých zlodejov vešajú a veľkých púšťajú.
Mladý žobrák, starý zlodej.
Na zlodejovi košuľa horí.
Nebolo by zlodeja, keby nebolo ukrývača.
Pred zlodejom nieto zámky.
Príležitosť robí zlodeja.
Strež, koľko chceš, zlodeja, ženy a blchy neustrežieš.
Zlodej dáva lepší pozor na seba, ako ľudia na zlodeja.
Zlodej hľadá plné komory a dôjde i pustej.
Zlodej na zlodeja nepovie.
Zlodejovi cestu neukazuj.
