Fúroš, Honzík z Kocúrkova, kolomažník, neogabanec, obšivkár, ošklbanec, ošva otrhaná, otrhátor, randoš, randa, rašmák, rozgajdanec, staré futro, šklban, trhan.
Aký odev, taká česť.
Čo sa nosí, sa neprosí. – Čo sa nosí, to sa prosí. – Čo sa nosí, to sa znosí.
Čižmy mu kašu pýtajú. – Čižmy mu jesť pýtajú. – Čižmy mu piť pýtajú.
Čižmy červené ako líška.
Čižmy sa mu kľujú.
Čižmy veľké, že by z pece do nich mohol skočiť.
Dala si címer obnoviť.
Dlhší piatok ako sobota.
Furmy z druhých vyberá.
Hodinky mu visia.
Holý ako mladý vrabec.
Hor sa, chlapci, hor sa, kde sa ako nosia!
Chodí pripravený ako zo škatuľky.
Chodí vyfintená tá fifla.
Častá pierka, hotová dierka. – Čo pierka, to dierka.
Čo sa berie, len sa derie.
Čo sa často perie, skoro sa poderie.
Čo sa nosí, drať sa musí. – Čo sa nosí, to sa derie.
Diera neprežitá vec.
Lepšia záplata ako diera.
Ešte je nič, keď sa tkáč díva na súkenníka, ale keď sa mäsiar!
Košeľa je najpotrebnejšia, lebo v tej i líhame i vstávame.
Kabát šedivý ako mačka. – Kabát šedivý ako odratá mačka.
Ten kabát veľa pamätá.
To je taký kabát, ako čo Adam v raji nosil.
Košeľa biela ako list.
Košeľa zo saku a gate zo siete. – Má košeľu zo saku a gäte zo sita.
Látka slabá ako pavučina. – Látka riedka ako sak.
Len handry z neho visia. – Len knôty z neho visia. – Len zdrapy z neho visia.
Len tak horí na ňom ako páper.
Lepí na seba ako opica. – Všetko na seba lepí.
Aký kraj, taký kroj. – Aký kraj, tak sa stroj. – Aký kroj, taký stroj.
Čo vŕšok prejdeš, to iný kroj nájdeš.
Iný stav, iný kroj.
Nemôže sa každý hrdo nosiť, no čisto chodiť áno.
Obuto me vidno, a boso me slidno.
Chodí ako dáka maškara.
Maškaru zo seba robí.
Menší chlievik ako svinka.
Nemá nitky dobrej na sebe.
Nohavičky mu v jarku merali.
Nové šaty so starými dierami.
Oblečený ako cibuľa.
Obutá noha, bosý šľak.
Odev nesúci už iba na vreteno roztriasť.
Otrhaný ako lipa. – Olípaný ako lipa. – Holý ako lipa. – Nahý ako lipa.
Otrhaný, akoby sa so psi trhal.
Pristrojila ho ako do kostola.
Sadlom prerastá.
Stojí na ňom odev akoby ulial.
Strojí sa ako Dodola.
Šaty ako deravá rozsievka.
Šaty ako krave z pysku.
Šaty ako čo by ich z kochu vytiahol.
Taká je pribratá ako páva.
Tak je zodraté, že by nemal do čoho štipku soli zaviazať.
Tej šate nieto ani úderku.
To je už iba handrárovi.
Trčí ako mucha v cmare.
V Adamových šatách.
Vitaj h… v kepeni!
Vpoly draní – v najlepšom odhodení.
Vyobliekala sa pekne, krásne ako ľalia.
Zaodetý ako v zime lipa.
Zvoní pani rechtorke.
Žena, daj tú tanistru, nech sa oblečiem!
Aj omelo je pekné, keď ho pristroja. – Keď došek nástroji, aj ten je pekný. Bošácka dolina. – Keď sa na stĺp šaty povešajú, aj ten je pekný. – Obleč pekne starú vŕbu, a pekná bude.
Pekné perie pekného vtáka činí.
V pekných hábach aj šupka pekná.
Blázni majú vo vážnosti viac šaty ako cnosti.
Človeka poznáš podľa šiat, podľa peria vtáka.
Človeka vítaj dľa šaty a vyprevaď dľa jeho rozumu.
Keby nie tie šaty, nebolo by väčšej špaty.
Šata nerobí človeka.
Šata robí človeka.
Šata ťa nezašanuje, ak ju ty nie.
V čom ťa vidím, v tom ťa cítim.
