VII. ĽUDSKÝ ROZUM

Nevedomosť, hlúposť; zdanlivá vedomosť

Príslovia

Aká gramatika, taká politika.

Aká roľa, taká úroda.

Blázon

Príslovia

Blázna mlčaním odbavíš.

Bláznovi je aj drevený groš dobrý.

Bláznov nesejú, a rodia sa.

Blázni sa všade nájdu.

Bláznov všade dosť.

Blázon každého za blázna drží.

Dva blázni slobodní.

Jeden blázon urobí sto bláznov. — Jeden blázon desať iných oblázni.

Ľahko byť bláznom, kde chybuje rozum.

Lepšie s múdrym plakať, ako s bláznom skákať.

Lepší jeden múdry, ako tisíc bláznov.

Múdra rada pre múdrych a pre bláznov palica.

Na vajcia nenie dobre položiť blázna.

Nechaj bláznov blázny byť.

S bláznom ani boh nič nevyvedie.

S bláznom najlepšie pokoj mať.

S bláznom ničoho nevykonáš.

Ťažko múdremu medzi blázny hovoriť.

U blázna je i reč bláznovská.

Z blázna nebude len blázon. — Blázon je len blázon a zostane naveky bláznom.

Čomu nerozumieš, to nehaň!

Čože je z veľkej stodoly, keď je pustá!

Hlava

Príslovia

Aká hlava, taký rozum.

Hľadaj v suchej hlave mozgy.

Kto nemá v hlave, v sklepe nekúpi.

Na tvári brázda a hlava prázdna.

Prázdna hlava nebolieva.

Hluchý

Príslovia

Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš.

Nemý hluchému nespomôže.

Hlúpy, hlupák

Príslovia

Čo jeden hlupák skazí, to sto múdrych nenapraví.

Hlúpy sa na všetkom len smeje.

Kto je od narodenia hlúpy, v apatické to nekúpi. — Kto je od narodenia hlúpy, ani v Paríži rozum nekúpi.

Múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz.

Na múdreho mihni, hlúpeho drgni.

Komu pánboh nedaruje, tomu kováč neukuje. — Komu pánboh nedaruje, v apatieke nekúpi.

Krava

Príslovia

Krava nevyliahne žriebä.

Niektorá krava celé hovädo.

Múdry, mudrc

Príslovia

Brada nerobí mudrca.

Kto sa neblázni, preto ešte nenie múdry.

Mnoho múdry nedobre mudruje.

Neni to múdry, čo veľa vie, ale kto vie, čo mu treba.

Nebude zo záprdka kuraťa.

Nechaj tak, čomu si sa neučil.

Nenie to každému pridanica.

Nie každý Cigán kováč.

Nie každý kosec, čo kosu na pleci nosí.

Nie každý kováč, čo je začadený.

Nie každý mních, čo kutňu nosí.

Nie každý mlynár, čo zamúčený klobúk nosí.

Nie každý oráč, čo pluh v ruke drží.

Nie pre každého v noci lampáš.

Nie z každého dreva môže byť poleno.

Nie z každého žiaka bude kňaz.

Osol, somár

Príslovia

Nesvedčí oslovi červené sedlo. — Nesvedčí oslovi cifrované sedlo.

Osla bárs do Viedne poženieš, predsa zostane len oslom.

Osol oslovi najlepšie sa páči.

Panebože, akého si ma dal, taký ti tancujem.

Prázdny voz sa nezasekne.

Rozum

Príslovia

Aký rozum, taký účinok.

Čo durnemu po rozume!

Čo bláznovi po rozume, keď ho nemá. — Pes bláznovi po rozume, keď ho nemá, nebanuje.

Dajže mu rozumu, keď ho nemá. — Dajže mu rozumu, keď ho sám nemáš. — Dajže mu rozumu, keď neprijme.

Kde nedôjde rozum, dôjde klin.

Lievikom rozumu nikomu nenaleješ.

Má rozum, ale ho nevie užiť.

Slabý rozum po svojej hlave jazdí.

Slepý nemôže súdiť o farbách. Adalb.

Sprostý, sprosták

Príslovia

Deravý mechúr nenaduješ, sprostáka darmo učiť budeš.

Keď jeden sprostý skalu do studne hodí, ani desať múdrych ju nevytiahne.

Sprosták nikdy dobre nenarobil.

Sprostákovi len cepy do ruky. — Braček, tebe len cepy do ruky.

Sprostého kam chceš strčiť môžeš.

Sprostého postrč, múdremu povedz.

Sprostý ani vravieť, ani mlčať nevie.

Teľa, vôl

Príslovia

Chovaj teľa, bude z neho vôl.

Jalová krava neuliahne teľa.

S cebu hutoric, s celecem śe modlic.

Teľa do školy, vôl zo školy.

Vošlo tela, vrátil sa vôl.

Vola hoc bys’ ho prez celý svet previedol, len volom bude.

Vôl má vysoké čelo a je sprostý vôl.

Umný, ale nerozumný.

Umu dosť, ale rozumu málo.

Vedieť

Príslovia

Huncút, kto lepšie urobí, ako vie.

Vie, keď aj nie kovať, aspoň mechy ťahať.

S tebou reč a s koňom otčenáš.

Zhováraj sa s ním a s kobylou sa modli, to je jedno. — S koňom sa modliť a so somárom sa zhovárať, všetko jedno.

Zo slamy bude len sečka.

Z prázdneho duba iba sova. — Z prázdneho duba iba vrabec alebo sova. — Z pustej stodoly iba sova vyletí.