Spadlo mu beľmo z očí. — Strhol mu beľmo z očí.
Bil sa v čelo. — Do čela sa udrel.
Po hlave sa tĺkol.
Pochodilo mu to po hlave. — Pobehalo mu to po hlave.
Svitlo mu v hlave. — Svitlo mu v rožku. — Svitlo mu v mozgu.
Trafil klinec na hlavu.
Má nos. — Má dobrý nos. — Má nos, našiel vtáča v hniezde.
Otvorili sa mu oči. — Svitlo mu v očiach.
Chytil sa rozumu. — Doložil sa rozumu. — Pohol rozumom.
Tak mu to na pamäť prišlo ako starej babe parta. — Tak mu to na pamäť prišlo ako cigánovi nôta.
Už je doma. — Už sme doma. — Už to máme.
Už vie, koľko bilo. — Už vie, skadiaľ vietor duje. — Už vie, skadiaľ vietor veje. — Už vie, z ktorého kríka je to zajac.
Vošiel do toho ako starý kôň do štverní.
Zavrtelo mu to mozgom.
Barak, baran, bibas, bludár, haľama, haraburda, hlupák, hovädo, chuchma, chuchmička, chumaj, chňupák, jašo, Jano drevený, Kelerova trúba, kôň, krava, Kubo sprostý, lanko, mamľas, motoch, motovidlo, mumaj, mumák, našialistý, netrebný, osol, pochabec, pochábeľ, pletkár, pletniak, sadlakurka, somár, sprosták, sprostina, syseľ, šaľo, šalabachter, šaľuga, šašo, šialenec, špalek, taranda, telivo, telpis, teliar, tetivo, trkvas, trúb, trúba, trubiroh, trulant, truľo, trup, trupák, trupavec, ťuťmák, ušiak, vôl, zamotal, zvetrelec.
Balabuší, balácha, baluší, halabuší, pletie, tára, zdivel sa, zduj sa!, zblaznel sa, zmatožil sa, zmyšil sa, zošalel sa, spochabel sa.
Bláznivý ako vietor.
Či sa blaznieš? — Či si blázon, či mňa máš za blázna? — Či som ja blázon, či ty? — Jeden z nás dvoch je blázon, ale ja nie. — Ty pochabý, bláznivý košút!
Božie hoviadko.
Či sa šalie, či čo sa mu robí?
Či si slepý, či nevidíš, či nepočuješ?
Ešte musíš moc kaše pojesť, kým sa to naučíš.
Buková hlava. — Dubová hlava. — Buková kotrba. — Dubová kotrba.
Hlava ako baňa, a rozumu nič. — Hlava veľká ako merica, a predsa sprostá.
Hlavná osnova sa mu trhá.
Hlavu stratil.
Iba ak máš ošiaľ v hlave?!
Má hlavu ako zo železa.
Má motolice v hlave. — Má strečky v hlave. — Má šiaľ v hlave. — Má čemer v hlave. — Má v hlave Otruby.
Má tvrdú hlavu. — Je tvrdej hlavy. — Môj otec nebohý mal slamené nohy a hlavu dubovú, chvála pánubohu!
Na hlavu padnutý; na hlavu udretý.
Obročnicu má na hlave.
Prázdna hlava.
Rechtor z Lopašova, hlava ako sova.
Škoda tej hlavy, že ju plecia nosia. — Škoda tvojej múdrej hlavy, že si sprostý.
To je hlavička!
V hlavu zachádza.
Hotový vôl, len trávu žrať.
Iba ak sa ti dačo ukazuje! Iba ak sa ti sníva! — Či sa ti sníva, či čo sa ti robí? — Iba ak sa ti v očiach mení. — Iba ak si sa nadragule napil. — Iba ak si sa opil! — Iba čo haraburdí.
Jedno koliesko mu brnčí.
Kams’ podel oči?
Košom udretý. — Vrecom udretý. — Mechom udretý.
Ký parom ťa oslepil? — Ký parom ťa omátal?
Lámu sa mu kolesá.
Len sa mu tak svet blyští.
Len taký tĺk je z neho.
Ľuľok s’ požral?
Má čerta v nose, len nevie, v ktorej dierke.
Má kone, ale kočiš chybuje.
Mamľas je lekvárový osúch.
Milý brachu, ešte poješ mnoho slovenského hrachu (až sa to naučíš)!Ľuľok s’ požral?
Mozgy sa mu pomútili.
Môžeš mu i do zadku trúbiť, nič s ním nevykážeš.
Je v ňom múdrosti ako v komárovi sadla.
Múdra hlava papierová. — Múdra hlava z Kocúrkova.
Múdry ako práznovický richtár. — Múdry ako práznodvorský richtár. — Múdry ako Šalamúnove plundre. — Múdry ako Šalamúnove pudlo. — Múdry ako hus v nebi.
Múdrosť mu prevyšuje rozum.
Na to on nemá fifi.
Nechápe, iba keby mu na lopate podal.
Nechybuje mu iné, iba baranie rohy.
Nemá mysli doma. — Nemá všetkých doma. — Nemá všetkých svojich domácich. — Nemá všetkých pod čapicu. — Nemá všetkých pod širákom.
Nerob zmuty, golomuty. — Nerob zmuty, galamuty.
Nevidí ďalej od nosa. — Ide za nosom.
Nevie ani, kadiaľ hus ští, a mieša sa do toho.
Nevie ani ústa rozdrapiť. — Nevie ani ústa rozpantať.
Nič nemožno z neho vybiť.
Hotový osol, len veľké uši mu chýbajú.
Krista Pána osol.
Ó, ty dube!
Pojedol šialené huby.
Pol hoväda, pol koňa.
Prvý od zadku.
Pustý je horný zámok. — Prázdny je horný zámok, nenie pán doma.
Či máš šialený rozum?
Dal rozum do árendy.
Iba ak sa ti rozum čistí! — Iba ak si sa s rozumom pominul! — Iba ak z rozumu postupuješ!
Je s pochybeným rozumom.
Kaput hlava, rozum na retiazke! — Kaput hlava, v zadku rozum!
Maj rozum! — Ba, maj rozum!
Má rozum doskami zabitý. — Má rozumu, čo by vrabec naraz vypil. — Má toľko rozumu ako vrabec svedomia. — Má rozumu v sáre.
Na rozume chytený. — Na rozume pomätený. — Na rozume porazený. — Na rozume pošinutý.
Na rozume si sedel.
Nemá ani kúska rozumu. — Nemá ani kvapky rozumu. — Nemá ani za grajciar rozumu. — Nemá ani za babku rozumu.
Nemá dobrého rozumu. — Nemá zdravého rozumu. — Nemá zrelého rozumu. — Nemá rozumu ako malé dieťa. — Nemá splna rozumu.
Padol mu rozum za sáru.
Pohol rozumom ako krava chvostom.
Pozbavil sa rozumu. — Pozbudol rozumu.
Rozum, človeče, rozum!
Rozum ho premáha.
Rozumie (sa) do toho ako hus do piva. — Rozumie (sa) do toho ako koza petržlenu. — Rozumie (sa) do toho ako krava muškátu. — Rozumie (sa) do toho ako sliepka do piva a hus do neba. — Rozumie sa do toho ako žaba do orechov. — Rozumie tomu ako osol harfe a sliepka pivu.
Rozumy tratí. — Nuž či si rozum potratil? — Či ty rozum tratíš?
Rozum mu kypí.
Rozum si prepil.
To je nie po ničom, ani po rozume, ani po pravde.
To je rozum!
Ušiel mu rozum do zadku.
Chodí poza školu.
Ledva školy ovoňal. — Ledva školský prach zo seba striasol (a už sa robí najmúdrejším atď.).
Škola mu smrdí.
Tak si vedie múdro ako za groš pes.
Najprvší medzi sprostými.
Sprostá kotrba.
Sprostý ako baran. — Sprostý ako baraní roh. — Sprostý ako basa. — Sprostý ako býk. — Sprostý ako furmanova bôta. — Sprostá ako hus. — Sprostý ako kapustný hlúb. — Sprostý ako noc. — Sprostý ako pantok. — Sprostý ako pastierova trúba. — Sprostý ako peň. — Sprostý ako somár. — Sprostý ako Talafúz. — Sprostý ako teľa. — Sprostý ako telica. — Sprostý ako tĺk. — Sprostý ako vôl.
Skorej by tela naučil ako jeho.
To je svätojánske teľa.
Ty teľa, keď narastieš, bude z teba vôl!
Má mäkké temiačko. — Má temiačko pritlačené. — Na temiačko padol.
V temeno urazený.
To by ani krave nebolo napadlo.
To pre teba grécky.
Tratí nôty.
Uši mu narástli.
Už si lapil psa za chvost.
Veď si vari nie od prvôstky.
Veď ten zase vytrielil! — Veď ten zase vykázal!
Všetko vie, len to nevie.
Vyšiel z koľaje.
Z teba ani pes!
Nechybuje mu iba zvonec.
Nosí zvonec. — Nosí kuklu.
Opica so zvoncom.
Akoby kolom dvíhal. — Akoby perie páral. — Akoby z kutla strieľal.
Ako čo by kury pohrabali. — Ako čo by kury popaprali.
Ako prišiel, tak odišiel.
Ako rohatý vôl — všetko rozhádže.
Akýže si netrebný!
Ani do rady, ani do vady. — Ani povidomky, ani poslepiačky. — Ani reči, ani kroči. — Ani žák, ani dvorák.
Buch sem, buch tam!
Capa odral. — Capa zabil. — Capa zastrelil.
Bol čertu cestu dlžen.
Čert ho najal. — Čerti ho to spískali. — Čert mu to kázal.
Čertov vystrája. — Paromov vystrája.
Nech čert vezme takú robotu! — Nech čert berie takú robotu!
Čoho sa dotkne, všetko mu z ruky letí.
Čo len bude z teba o sto rokov? Medveď!
Dal sa ti ťarbák pozdraviť.
Dlhšia košeľa než kaftan.
Do tej flinty nerozumiem!
Do unovania vodu prelievať.
Frajšták išiel, Frajšták prišiel.
Hoden je spod živého pňa huby jesť.
Hoden chvály jak pes kyjaca. — Hoden chvály ako slepý pes na hone.
Iba čo druhému zavadzia. — Iba čo druhému chuť odoberá.
Ide ako voz bez oja.
Ide mu to ako slepému tkáčovi útok.
Ide nazad ako rak.
Jednou rukou stavia, druhou rúca.
Je to s ním ako s bránou do hory.
Kade horí, tade hasne.
Kam noha, tam ruka; kam ocas, tam hlava.
Každej veci musí na krk stúpiť.
Kde padlo, tam sadlo.
Keď chceš zajaca, lapiť, udri sa dobre po kolene, alebo mu nasyp soli na chvost!
Kukučka ho chváli.
Ký je to čert za robota, jedna čižma, druhá bôta!
Lelky chytá.
Len tak na šuch buch robí.
Matuzalemský plot.
Nemá to ani hlavy ani nôh. — Nemá to ani hlavy, ani ruky. — Nemá to ani hlavy, ani päty.
Neskorý kňaz ho krstil.
Ten i na súdny deň dôjde neskoro.
Všade neskoro dôjde.
Nie pol ledačoho, ale celé.
No veď si ty tomu dal!
Opaladlo, koryto, neobrátils’, pozri to!
Pobúchal, pomlátil, navnivoč obrátil.
Pod kepeňom frčky a o stenu hrach hádzal.
Prišiel s ústy na chrústy.
Robí to ako stolček od Lucie.
Robí všetko od buka do buka. — Robí všetko voslep.
Robota ako v rukaviciach.
Šaša do lesa, šaša von z lesa!
S daromninami sa zaoberá.
Si ty chlap — hnoj robiť!
Smoly do ruky!
Súci ako motovidlo do kapsy.
Šikovný ako bôbový snop. — Šikovný ako drevená olmária. — Šikovný ako holý v tŕni. — Šikovný ako olovený vták. — Šikovný ako vôl do koča.
Tak nech sa mele, leda rumplovalo!
Tak vykonal, ako ten, čo mydlo jedol a krochmeľom si zajedal.
Ťažký furman.
To ide ako v lete na saniach.
To je ostatná litera v abecede.
To je tupý šíp.
Trafil medzi holuby.
Trochu mimo, ostatné von.
Ty sa do toho remesla nerozumieš.
Usporiadal si to ako sviňa mech.
Už sa preučil.
Už skratnel.
Vlas okresáva.
Všade bol a nič nevykonal.
Všade primrzne.
Všetko čím hore, tým dolu obrátil. — Všetko na paseku obrátil.
Všetko strepal dovedna.
Vyčíňa od výmyslu sveta. — Vystrája od výmyslu sveta. — Stvára od výmyslu sveta.
Vyčíňa samé šarapaty.
Začal len jednou rukou.
Za chvost lapá.
Zaslúžil, aby mu niekto hlavu do fáteľa zašil.
Zas paroma vyviedol! — Zas voľákeho čerta vykutral! — Zas voľákeho čerta vyhútal! — Zas voľákeho čerta vymyslel!
Z motyky naprázdno do sveta vystrelil. — Z motovidla naprázdno do sveta vystrelil.
Dobre sa vycibril medzi ľuďmi.
Ešte ta zbaví od mladého majstra.
Hodno mu je ruky pozlátiť.
Spraví, čo do ruky chytí.
Stojí za druhých dvoch.
Šikovný ako parom. — Šikovný ako strela.
Tisíc kumštov majster.
To (mu) ide ako po masle. — To (mu) ide ako po liehach. — To (mu) ide ako po mydle.
To je medzi svetom vykublaný.
To je moja pravá ruka.
Trafí i poslepiačky.
Všetko z neho vystane.
Má hlavu na svojom mieste.
Má viac v päte ako iný v hlave.
Nemá otruby ani sečku v hlave.
Nie je na hlavu padnutý.
Škoda tej hlavy!
To je múdra hlava. — To je otvorená hlava.
Je dobre podkovaný. — Je dobre osedlaný. — Je dobre obutý.
Má filipa.
Má to na päť prstoch. — Má všetkých päť spolu.
Nie je v temeno urazený.
Nemá sečku pod kačku, môže byť ministrom. Adalb. Głowa 105. — Nenosí sečku pod klobúkom.
Starý je to kalendár.
Nechodil poza školu. — Nechodil nadarmo do školy.
Trinástu vychodil školu.
To je rozum nad rozumom.
Vie mená hubám.
Vie to odriekať ako otčenáš. Vie to odriekať akoby hrachom sypal.
Vie viac ako halušky jesť. — Vie viac ako kašu dúchať. — Vie viac ako chlieb jesť.
Aha! dobre (že) ti oči nevykole.
Áno, či ste dobre spali?
Nemá hlavu na svojom mieste.
To mu už dávno z hlavy vyšumelo.
Už ho z toho hlava nebolí.
Vyletelo mu to z hlavy ako operené vrabce z hniezda. — Vyfučalo mu to z kotrby.
Koňa hľadal a na ňom sedel.
Len sa mi tak na jazyku pletie.
Má kuraciu pamäť. — Má pamäť ako krava.
Nepamätá vôl, kedy teľaťom bol.
Nevidí horu pre stromy.
Má oči, a nevidí; má uši, a neslyší. — Má oči vo vrecku. — Nevidí pre oči.
O poludní nevidí.
Pod nosom mu je, a nevidí.
To by už aj slepý videl.
Vo dne chodí s lampášom.
Kameň ti v ušiach! — Kameň ti v ušiach a soľ v očiach!
Má hluchú muchu v uchu. — Má špunty v ušiach. — Má v ušiach kameň zakovaný.
Počul vietor, ale nevie odkiaľ. — Počul zvoniť, ale nevie kde. — Počul zvoniť, ale nie zazváňať.
Sedí si na ušiach.
Na brehu ležal a vody žiadal. Pri studni stojí a vody pýta.
Čo dávajú od zábudku? — Dostal od zábudku. — Od zábudku s maslom hrudku. — Od zábudku mastnú hrudku.
Zabudol sa pomýliť.
Zabudol som na to ako na smrť.
